Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-125-2019.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava - Petržalka , IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: S. C., na. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, H., o zaplatenie 8 190,46 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/76/2018-79 zo dňa 07.05.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit: ,,Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 343,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 343,23 eur od 24.06.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 18,36 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová zmluva dňa 07.05.2014, z ktorej vyplýva výška úveru 15 326,50 Eur, RPMN 12,68 %, doba splácania úveru 60 mesiacov, perióda splátok 1 mesiac, priemerná hodnota RPMN 12,10%. Taktiež boli predložené aj všeobecné úverové podmienky VB Leasing SK, spol. s r.o. zo dňa 07.05.2014 a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 07.05.2014. Bol predložený zo strany žalobcu aj splátkový kalendár k tejto zmluve, ale tento nie je podpísaný zo strany žalovaného. 1.2. Ďalej uviedol, že termín konečnej splatnosti je uvedený v listine ,,Splátkový kalendár k úverovej zmluve č. Q./XX/XXXXX“. Táto listina však žalovaným nie je podpísaná, na rozdiel od ostatných listín, ktoré boli zo strany žalobcu predložené. 1.3. Mal za to, že keďže táto listina nie je podpísaná žalovaným, nie je možné ju považovať za súčasť úverovej zmluvy. Samotná úverová zmluva termín konečnej splatnosti neobsahuje. Zmluva obsahuje RPMN a celkovú výšku úveru, neobsahuje však predpoklady použité pre výpočet tejto PRMN. Preto je táto zmluva bez úrokov a bez poplatkov.
1.4. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorú žalovaný uhradil. Žalovanému bola poskytnutá suma 15 326,50 eura. Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil 35 splátok po 340,93 eura, t.j. sumu 11 932,55 eura. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel a nepreukázal, že by uhradil vyššiu sumu. Neuhradená tak ostala suma 3 343,23 eura, na úhradu ktorej súd žalovaného zaviazal. 1.5. Zároveň považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nebola dohodnutá v Úverovej zmluve č. Q. XX/XXXXX. Uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.03.2019 odkazuje dojednanie o zmluvnej pokute na ustanovenia 6.6. písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok. Všeobecné zmluvné podmienky zo strany žalobcu, ktoré by boli podpísané žalovaným, neboli súdu predložené a teda nebolo preukázané dojednanie medzi stranami sporu, ohľadom zmluvnej pokuty, preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol. 1.6. Uzavrel, že zostatok poskytnutého úveru neuhradil žalovaný riadne a včas, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 343,23 eura od 24.06.2018. 1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v reakcii na predmetné súdne rozhodnutie bolo s účinnosťou od 1.5.2018 zo zákona č. 129/2010 Z.z. vypustené ustanovenie týkajúce sa konečnej splatnosti úveru, a toto bolo nahradené len dobou trvania úveru. Poukázal na záver ktorý potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky spis. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. februára 2018, keď uviedol: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ 2.1. Mal za to, že konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s možným odlišným riešením spornej otázky, ktoré opakovane prezentovali jednak krajské súdy, tak i Najvyšší súd SR ako súd dovolací. 2.2. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v zamietavej časti výroku a vo výroku o náhrade trov konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnej miere súhlasí.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
7. Medzi stranami konania nie je sporné, že zmluva uzatvorená dňa 07.05.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného citovaný zákon v § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide
vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Výklad a aplikácia citovaných ustanovení zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (plateného a účinného do 31.05.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
10. Odvolací súd má za to, že zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských vzťahov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve.
11. Uvedenie údaja o termíne o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej až poslednej (šesťdesiatej) splátky v listine označenej ako ,,Splátkový kalendár k úverovej zmluve č. Q.XX/XXXXX“, nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy, nakoľko ju žalovaný písomne neodsúhlasil a o jej obsahu a existencii v čase podpisovania zmluvy nemal pravdepodobne ani vedomosť.
12. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
13. Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) za bezúročný a bez poplatkov.
14. Už len absencia tejto náležitosti spôsobuje, že veriteľ nemôže účtovať žiadne iné nároky, než istinu. Preto skúmanie ostatných náležitostí zmluvy a zistenia prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným záverom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z..
15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalobcovi ako procesne neúspešnej strana nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).