Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-80-2018.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: I. P., V. T. XX, V., zastúpeného Mgr. Miroslavom Šandríkom, advokátom so sídlom Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovaným: X/ L. F., V. F. XXX, F., zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o. so sídlom Žilinská 14, Bratislava, X/ U. F., V. F. XXX, F., o zaplatenie 10 757,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. októbra 2017, č. k. 14Co/151/2013 - 139, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti 2 412,94 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 10 757,35 eur a podaním zo dňa 09.11.2012 upravil petit žaloby tak, že žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie 9 % úroku z omeškania od 12.08.2009. Žalobu odôvodnil tým, že bol ručiteľom na úvere, ktorý si zobrali žalovaní a ich dcéra X. B. H. OTP banky Slovensko, tento záväzok nesplnili, a preto OTP banka postúpila svoju pohľadávku spoločnosti LICITOR FACTORING s. r. o., ktorá si dlžnú sumu z úveru uplatnila zmenkovým šekovým platobným rozkazom, ktorý bol vydaný a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a na jeho základe bola vedená exekúcia. Dohodli sa preto, že matka žalobcu pani Y. P. si zoberie úver, dlžoba sa splatí a žalovaní by tento úver zaplatili vrátane všetkých nákladov. Po poskytnutí úveru od Tatrabanky pani P. poskytla prostriedky svojmu synovi v sume 10 757,35 eur na úhradu záväzku, ktorého bol ručiteľom a žalovaní 1/ a 2/ začali tento záväzok voči žalobcovi splácať na účet matky žalobcu. Išlo o úhrady v celkovej sume 8 874,80 eur. Žalobca žalovanú sumu vyplatil súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej dňa 12.08.2009. Žalobca uviedol, že nárok si uplatnil voči spoludlžníkom z titulu zaplatenia dlžnej sumy veriteľovi na základe exekučného titulu, t. j. 10 757,35 eur po odpočítaní sumy zaplatenej ako istina z úveru 4 542,24 eur, čo predstavuje sumu 6 214,89 eur a vo zvyšku ide o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s náhradou nákladov a povinnosťou zaplatiť dlh svojej matke za to, že si zobrala úver a s tým súvisiace celkové náklady spojené s úverom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V 1Zm/207/2009 zistil, že dňa 27.08.2007 bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, kde žalobcom bola spoločnosť LICITOR FACTORING s. r. o. Žilina a žalovaní: C.. X. B., C.. U. F., C.. L. F., C.. I. P.; zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 10.10.2008. Zo spisu Exekútorského úradu Veľký Krtíš sp. zn. EX 18/09 súdneho exekútora JUDr. Iveta
Tóthová mal preukázané, že povinná I. X. B. uhradila 80 eur, povinný IV. I. P. uhradil sumu 10 770,50 eur; istina predstavovala 6 541,56 eur, úroky sumu 902,05 eur, zmenková odmena sumu 23,47 eur, trovy konania 423,62 eur, trovy oprávneného spojené s podaním návrhu - kolok 16,50 eur, právnemu zástupcovi oprávneného 826,63 eur, súdnemu exekútorovi 2 103,52 eur, spolu 10 850 eur. Exekučný spis EX 18/2009 bol ukončený vymožením dňa 12.08.2009. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že bol ručiteľom zo zmluvy o pôžičke, kde boli žalovaní 1/ a 2/ dlžníkmi, nepreukázal hmotnoprávne náležitosti náhrady škody. Zo zmenkového platového rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Zm/207/2007 - 12 zo dňa 27.08.2007, právoplatného dňa 10.10.2008 je zrejmé, že žalobca vystupuje ako žalovaný 4/ a všetkým žalovaným 1/ až 4/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 212 071 SK s prísl. Nebolo sporné, že žalobca zaplatil u exekútora 10 770,50 eur dňa 12.08.2009. V časti istiny 2 412,94 eur s príslušenstvom žalobca vzal žalobu späť, a preto v tejto časti zastavil konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p., keď žalovaní 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby súhlasili. V časti istiny 8 344,41 eur s príslušenstvom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku, teda nepreukázal aktívnu legitimáciu a nepreukázal ani nárok vyplývajúci z náhrady škody, keď nepreukázal škodu, škodnú udalosť, príčinnú súvislosť a zavinenie. K námietke premlčania vznesenej žalovanými uviedol, že pohľadávku titulom ručiteľského záväzku, ak by žalobca preukázal, že bol ručiteľom, si mohol uplatniť najskôr nasledujúci deň po úhrade pohľadávky, t. j. 13.08.2009, kedy začala plynúť premlčacia lehota a uplynula by najneskôr dňa 13.08.2012, a teda žaloba dňa 13.08.2012 bola podaná včas. Pokiaľ by žalobca preukázal nárok na náhradu škody, premlčacia lehota by uplynula v dvojročnej premlčacej lehote, t. j. 13.08.2011, a teda pohľadávka titulom náhrady škody by bola premlčaná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu vykonania potrebného dokazovania. Alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že bol ručiteľom pôžičky a nepreukázal nárok vyplývajúci z ručiteľského záväzku, resp. aktívnu legitimáciu, uviedol, že je pravdou, že bol v dôkaznej núdzi a nevedel predložiť pôvodnú zmluvu, podľa ktorej bol ručiteľom a z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/207/2007 - 12 zo dňa 27.08.2007 uvedené nevyplýva, ale táto vec ani nebola sporná, čo uviedli žalovaní 1/ a 2/, čo vyplýva z bodu 4 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého uviedli, že je faktom, že žalobca bol ručiteľom pôžičky, ktorú nedokázali splácať a tvrdenie žalobcu potvrdili. Žalobcovia sami potvrdili, že mali dlh, že ho zaplatil žalobca a tento dlh aj splácali na účet jeho matky, ako sa ústne dohodli a domnievali sa, že všetko už zaplatili. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na námietku premlčania a v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd prihliadol na námietku premlčania, keď v jednej časti uviedol, že žaloba bola podaná včas, ak išlo o nárok z ručiteľského záväzku a v inej časti uviedol, že bola premlčaná. S týmto záverom sa nestotožnil a rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru žalobu podal včas a súd by nemal prihliadať na námietku premlčania a námietka žalovaných o aktívnej legitimácii bola vyvrátená predchádzajúcimi tvrdeniami žalovaných. 3. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zdôraznila, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola žaloba zamietnutá z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu, pričom súd súčasne konštatoval, že žaloba bola nedôvodná a zmätočná. Žalobca v odvolaní pripúšťa, že bol v dôkaznej núdzi, keď svoje tvrdenia nevedel preukázať relevantnými listinnými dôkazmi. Žalobca nebol schopný počas celého konania predložiť zmluvu z OTP banky, z ktorej mali jeho domnelé nároky vychádzať. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, žalobca nepreukázal zákonné predpoklady vzniku tohto nároku. Pokiaľ ide o údajné nároky vyplývajúce z ručenia, poukázala na to, že sporové strany boli spoluručiteľmi iného dlžníka, pričom medzi ručiteľmi navzájom neexistuje regresný nárok v prípade splnenia zabezpečeného dlhu jedným z viacerých ručiteľov. Zo strany žalovaných boli v konaní namietané nepravdivé a nepodložené tvrdenia žalobcu najmä ohľadom údajnej dohody o spôsobe splatenia „dlhu“. K námietke premlčania uviedla, že táto nebola primárnym dôvodom zamietnutia žaloby, avšak podľa jej názoru bola uplatnená dôvodne, keď v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody sa v plnej miere stotožnila s odôvodnením rozsudku prvej inštancie. V časti uplatneného regresného nároku namietala s poukazom na komentár k § 551 Občianskeho zákonníka, uvedený v Občiansky zákonník Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, J. Svoboda a kol., str. 503, že ak by ručiteľ uhradil dlh za dlžníka dňa 12.08.2009, tento deň je rozhodujúci
pre začatie plynutia premlčacej doby, pre jeho regresný nárok voči dlžníkovi, a preto aj prípadná žaloba podaná dňa 13.08.2012 by bola podaná oneskorene. 4. Žalovaný 2/ sa v odvolacom konaní nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že žalobca v konaní nepreukázal svoj nárok voči žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúci z ručiteľského záväzku a nepreukázal ani nárok titulom náhrady škody, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 7. Žalobca svoj nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom odôvodnil tým, že bol ručiteľom pôžičky žalovaných 1/ a 2/, ktorú žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili a žalobca za nich vyplatil dlh dňa 12.08.2009 súdnej exekútorke. V konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyplatením sumy 10 757,35 eur súdnej exekútorke dňa 12.08.2009 plnil ako ručiteľ dlh za žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.08.2007 sp. zn. 1Zm/207/2007 právoplatným dňa 10.10.2008 bolo preukázané len to, že povinnosť zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi, a to spoločnosti LICITOR FACTORING s. r. o. Žilina bola uložená spoločne a nerozdielne ako žalobcovi aj žalovaným 1/ 2/ a X. B., avšak týmto zmenkovým platobným rozkazom nebolo preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ boli dlžníkmi uvedenej spoločnosti ako veriteľa a že ručením žalobcu bol zabezpečený záväzok žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov voči veriteľovi. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zaplatil u exekútora sumu 10 770,50 eur na základe uvedeného zmenkového platobného rozkazu, avšak tvrdenie žalobcu, že bol ručiteľom pôžičky žalovaných 1/ a 2/, a teda že prebral na seba voči veriteľovi povinnosť, že jeho pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokoja žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci, nebola preukázaná zmenkovým platobným rozkazom predloženým žalobcom a o tejto skutočnosti žalobca žiadny dôkaz nepredložil. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručenému Okresnému súdu Bratislava V dňa 25.05.2007, založeného v spise Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/207/2007 vyplýva, že spoločnosť LICITOR factoring s. r. o. Žilina ako navrhovateľ sa domáhala zaplatenia sumy 212 071 SK s príslušenstvom spoločne a nerozdielne proti odporcom 1/ až 4/, a to proti odporkyni 1/ X. B. ako vystaviteľke zmenky a proti ostatným odporcom, ktorými boli U. F., L. F. R. I. P. ako ručiteľom, keď v návrhu uviedol, že za splnenie záväzku odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi riadne a včas sumu uvedenú v popísanej zmenke, sa ako zmeneční ručitelia zaručili odporcovia 2/, 3/ a 4/. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ boli spoluručiteľmi záväzku dlžníčky X. B. voči jej veriteľovi. Preto žalobca i keď dlh splnil, nie je oprávnený požadovať náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi od žalovaných 1/ a 2/, keďže títo neboli dlžníkmi z dlhu, ktorý splnil a náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi, nie je ručiteľ, ktorý dlh splnil, oprávnený žiadať od spoluručiteľov, ale v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka ju môže žiadať len od dlžníka. Vzhľadom na to žalovaní 1/ a 2/ nemôžu zodpovedať ani za škodu, ktorá žalobcovi podľa jeho tvrdení mala vzniknúť vynaložením nákladov v súvislosti s plnením predmetného dlhu. 8. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v konaní nebolo sporné, že bol ručiteľom pôžičky žalovaných 1/ a 2/, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ už na pojednávaní dňa 19.04.2016 namietala, že v spise sa nenachádza žiadna ručiteľská listina, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanú sumu a následne na pojednávaní dňa 25.04.2017 žiadala predložiť aj zmluvu z OTP banky za účelom preukázania právneho základu žaloby a zároveň uviedla, že aj z vyjadrenia právneho zástupcu vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ neboli ručiteľmi žalobcu, ale iného dlžníka, resp. strany sporu všetky boli ručiteľmi a neexistuje medzi nimi regresný nárok. Z uvedeného je zrejmé, že aj predchádzajúce vyjadrenia žalovaných o tom, že nedokázali pôžičku splácať, sa netýkali ich dlhu, ale splácania pôžičky poskytnutej ich dcére, ktorej boli taktiež ručiteľmi. 9. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ neboli dlžníkmi veriteľa, ktorému žalobca ako ručiteľ plnil dlh, resp. jeho ručením nebol zabezpečený
dlh žalovaných 1/ a 2/, keďže títo boli taktiež ručiteľmi dlhu iného dlžníka, a nie sú preto žalovaní 1/ a 2/ nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti nahradiť žalobcovi toto plnenie poskytnuté veriteľovi, a preto nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaní. 10. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní má za následok zamietnutie žaloby, a preto irelevantné sú v danom prípade námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa námietky premlčania. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej 1/, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a žalovanému 2/, ktorý taktiež mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).