Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-32-2019.pdf
PDF · 106.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. N. XX, XXX XX H. T., zastúpeného JUDr. Liborom Hetmerom, bytom Turecká 49, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX M. nad T., zastúpenej JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, 2/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX H. T., 3/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XX, XXX XX M. nad T., 4/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 1, XXX XX H. T., žalovaní 2/, 3/, 4/ zastúpení JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom so sídlom Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky, o určenie neplatnosti dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/245/2009-365 zo dňa 15.10.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia že, dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a kúpna zmluva, obe spísané formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Gizelou Dancziovou dňa 16.10.1997 pod č. N 244/97, NZ 170/97, sú neplatné a súčasne sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. M. nad T. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, dom súp. č. XXXX, parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, a to v podiele 1-ice z celku. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 34, § 37 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 44, § 46 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 129, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46, § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, § 31 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ až 4/ ako plne úspešným stranám sporu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca považoval predmetnú notársku zápisnicu z dôvodu neprípustnosti jej formy a obsahu, ako aj z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti za absolútne neplatnú. Z obsahu zmluvy podľa neho vyplýva, že podľa LV č. XXXX pre kat. úz. M. nad T. bol on spoluvlastníkom domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX v 1/2-ici a žalovaní - B. Z., T. Z. a B. D.
- boli spoluvlastníkmi každý v 4/24-inách. Ďalej sa v zápisnici konštatuje, že domová nehnuteľnosť súp.
č. XXXX postavená na parc. č. XXX žalobcovi nepatrí a nie je predmetom dohody o vyporiadní, pretože tvorí spoluvlastníctvo B. Z.ovej, T.a Z.a a B. D.. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti u každého z pôvodne žalovaných v podiele 1/3-iny z celku deklarované v dohode bolo podľa žalobcu v rozpore s platným právnym stavom. Zápis o vlastníctve žalovaných k domovej nehnuteľnosti je podľa neho neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči platnému právnemu stavu. Súčasne sa v dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva konštatuje, že sa zrušuje a vyporiadava spoluvlastníctvo len k pozemkom, t.j. k parc. č. XXX - záhrada o výmere 451 m2 a k parc.č. XXX - zast. plocha o výmere 497 m2, ktorú prevezmú do podielového spoluvlastníctva žalovaní B. Z., T. Z. a B. D., každý po 1/3- ine z celku. Následne v tej istej listine spísanej formou notárskej zápisnice aj napriek tomu, že vklad vlastníctva k pozemku parc. č. XXX nebol povolený a žalovaní B. Z., T. Z. a B. D. nenadobudli vlastníctvo každý po 1/3-ine z celku k domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX, uzavreli títo žalovaní v tej istej listine kúpnu zmluvu, podľa ktorej ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1/3-ine z celku nehnuteľnosti v kat. úz. M. nad T. a to parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 497 m2 a domu súp. č. XXXX postavenom na parc.č. XXX, tieto nehnuteľnosti spoločne predali N. Z. do jeho výlučného vlastníctva v celosti za kúpnu cenu 130.000 Sk. Žalovaní B. Z., T. Z. a B. D. teda N. Z. predali nehnuteľnosti, ktoré nevlastnili, keďže v tom čase nebolo ich vlastníctvo zapísané vkladom do katastra nehnuteľností tak, ako to vyžaduje § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Žalobca namietal, že on ako skutočný a oprávnený vlastník v 1-ici z celku sporných nehnuteľností nebol účastníkom kúpno-predajného právneho úkonu a neprevzal kúpnu cenu. Právny úkon žalovaných je podľa neho neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom a účelom odporuje zákonu. On notársku zápisnicu podpísal v domnienke, že sa vyporiadava len spoluvlastníctvo k pozemkom, a vôbec si nebol vedomý, že na základe právneho úkonu žalovaných - B. Z.ovej, T.a Z.a a B. D. bola zároveň predaná domová nehnuteľnosť v celosti, ktorej bol aj on podielovým spoluvlastníkom v 1/2-ici z celku a svoj spoluvlastnícky podiel k domovej nehnuteľnosti a priľahlému pozemku nikomu nepredal. Okrem určenia neplatnosti notárskej zápisnice sa domáhal aj určenia vlastníckeho práva k predmetnému domu a priľahlým pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. M. nad T. v podiele 1/2-ice.
3. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že v notárskej zápisnici boli uskutočnené dva právne úkony. Prvým bola dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva tak, že žalobca a žalovaní 2/, 3/ a 4/ sa ako podieloví spoluvlastníci dohodli na zrušení ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. W. a parc. č. XXX, ktoré boli v ich spoluvlastníctve tak, že žalobca bol vlastníkom 12/24-ín k celku, žalovaná 2/ v podiele 4/24-ín k celku, žalovaný 3/ v podiele 4/24-ín k celku a žalovaná 4/ v podiele 4/24-ín k celku. Spoluvlastníci sa teda dohodli na zrušení ich spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní podľa dovtedajšieho užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že parc. č. XXX nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca a parcelu č. W. nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní 2/, 3/, 4/ každý v podiele 1/3-iny k celku. Podľa názoru súdu prvej inštancie žiadna právna úprava nevylučuje, aby boli v rámci jednej listiny spísané dva právne úkony. Súd vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice posudzoval dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako samostatný právny úkon, ktorý obsahoval všetky zákonné náležitosti. Dohodu uzavreli spoluvlastníci ako osoby plne spôsobilé na právne úkony, dohoda obsahuje predmet a identifikáciu predmetu vyporiadania a aj jasný určitý spôsob vyporiadania. Keďže bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, bola dodržaná aj zákonom požadovaná písomná forma v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, a preto k tomu, aby na jej základe došlo k nadobudnutiu vlastníctva, je potrebný podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V danom prípade bol vklad vlastníckeho práva povolený rozhodnutím príslušného Okresného úradu v Nových Zámkoch, katastrálny odbor V 3833/97 ku dňu 17.12.1998. Súd vzhľadom na to dospel k záveru, že tento právny úkon bol uzavretý platne. Na základe tohto právneho úkonu - dohody o vyporiadaní, nadobudli žalovaní 2/, 3/, 4/ do spoluvlastníctva v podiele po 1/3-ine z celku nehnuteľnosť zapísanú v tom čase na LV č. W.X ako parcela č. W. a mali právo túto parcelu následne previesť na kupujúceho N. Z.. Súd z predloženej notárskej zápisnice zistil, že predmetom dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva nebola domová nehnuteľnosť súp. č. W.X postavená na parc. č. W. (v tom čase evidovaná na LV č. W.X). Uvedenú domovú nehnuteľnosť spoluvlastníci výslovne z vyporiadania vylúčili a ako dôvod uviedli, že táto sa nevyporadúva, pretože je celá v spoluvlastníctve len žalovaných 2/, 3/, 4/. Toto však nekorešpondovalo so skutočnosťou, pretože v tom čase bol spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti aj žalobca, a to v podiele 4/8-ín z celku, ktoré nadobudol dedením. Žalovaní 2/, 3/, 4/ boli spoluvlastníci domu, každý v podiele 4/24-ín, t. j. títo vlastnili spolu len
polovicu z domovej nehnuteľnosti. Žalovaní napriek tomu, že v tom čase vlastnili len polovicu z domu, kúpnou zmluvou, spísanou v tej istej notárskej zápisnici predali kupujúcemu celú domovú nehnuteľnosť, t. j. aj podiel, ktorého vlastníkom bol žalobca.
4. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, neplatný. Žalovaní 2/, 3/, 4/ mali teda plniť (previesť na kupujúceho) niečo, čo sami nevlastnili, preto je toto plnenie potrebné vyhodnotiť ako nemožné, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac než má. Žalovaní 2/, 3/, 4/ v konaní jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázali, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastnili celú predávanú nehnuteľnosť. Súd preto prijal záver, že kúpna zmluva uzavretá vo forme notárskej zápisnice je absolútne neplatná a na takú súd prihliada z úradnej povinnosti. Napriek tomu však bol vklad vlastníckeho práva k celej domovej nehnuteľnosti v prospech kupujúceho príslušným orgánom povolený ku dňu 17.12.1998 a kúpnou zmluvou nadobudnuté nehnuteľnosti boli zapísané do vlastníctva kupujúceho N. Z. (novovzniknuté LV č. W.X pre kat. úz. M. nad T.). Keďže predmetnú kúpnu zmluvu, ktorou mal kupujúci nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam súd vyhodnotil ako neplatnú, skúmal, či k nadobudnutiu vlastníctva kupujúcim nedošlo iným spôsobom, ktorým je vydržanie. Kupujúci N. Z. uzatváral s predávajúcimi kúpnu zmluvu dňa 16.10.1997. Táto zmluva bola spísaná odborníkom, zákonov znalou osobou - notárom vo forme notárskej zápisnice a na základe tejto zmluvy bol vklad vlastníckeho práva následne povolený na to príslušným orgánom. V priebehu konania tento kupujúci uviedol, že sa po celý čas považoval za vlastníka sporných nehnuteľností, v ich užívaní nebol nikým rušený a žalobca si uplatnil vlastníctvo voči nemu až podaním tejto žaloby. N. Z. bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností od decembra 1998 do času ich prevodu na žalovanú 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2009, t. j. takmer 11 rokov. Súd mal tiež preukázané, že N. Z. tieto nehnuteľnosti od uzavretia kúpnej zmluvy v r. 1997 aj fakticky užíval a podľa oznámenia obce zo dňa 09.05.2018 mal a aj v súčasnosti má v predmetnej domovej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a od r. 1999 riadne platí daň z tejto nehnuteľnosti.
5. Súd prvej inštancie teda urobil záver, že N. Z. ako kupujúci platne nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice, tak na základe tejto (hoci aj neplatnej) kúpnej zmluvy sa ako kupujúci ujal držby sporných nehnuteľností. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Pri rozhodovaní súd prihliadal na všetky tieto okolnosti, t. j. najmä na to, že kúpna zmluva bola spísaná notárkou, že zmluvu príslušný katastrálny odbor podrobil kontrole podľa § 31 katastrálneho zákona, pričom návrh na vklad nezamietol, ale ho povolil, a tiež že pri spisovaní notárskej zápisnice bol prítomný aj samotný žalobca, ktorý bol s jej obsahom oboznámený, podpísal ju, žiadne výhrady voči jej obsahu nevzniesol a žalobu o určenie vlastníctva podal až po viac ako 12 rokoch od jej spísania. Vzhľadom na to súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že kupujúci N. Z. bol až do podania žaloby v októbri r. 2009 dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.1997 patria, a teda bol držiteľom oprávneným; opak preukázaný nebol. Z výsluchu žalobcu mal naopak súd preukázané, že tento sa o svoje spoluvlastníctvo nezaujímal až do podania žaloby, dane z domu neplatil a ako sám uviedol, s Z. sa ani nebavil, pričom ním opísanú starostlivosť o dom v žiadnom prípade nemožno považovať za starostlivosť riadneho hospodára. Jeho vyjadrenia, že ani nevedel, o čo ide, a že si myslel, že ide len o pozemky, že si zápisnicu riadne neprečítal a odišiel skôr, súd vyhodnotil len ako ničím nepodloženú obranu. N. Z. bol dobromyseľným držiteľom až do podania žaloby, t.j. do 23.10.2009, kedy už 10-ročná vydržacia lehota uplynula. Vlastnícke právo teda nadobudol uplynutím 10- ročnej vydržacej doby dňa 17.12.2008 vydržaním. V tejto súvislosti súd poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016 sp. zn. US 549/2015, ktorý sa zaoberal kolíziou princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (príncíp nemo plus iuris), pričom vyslovil záver, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je nijako schopný dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a vyvodil z nich nesprávny právny záver. Uviedol, že notárska zápisnica obsahovala dva právne úkony (zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a
kúpnu zmluvu). Každý právny úkon bolo potrebné samostatne schváliť rozhodnutím o vklade príslušným katastrom nehnuteľností. Notársku zápisnicu považuje za absolútne neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť, neprípustnosť formy a obchádzanie zákona. Na základe neplatného právneho úkonu, ktorým žalovaní 2/, 3/, 4/ neplatne previedli aj jeho spluvlastnícky podiel, nemohol N. Z. dobromyseľne vstúpiť do držby sporných nehnuteľností a preto nemohol aj napriek držbe nehnuteľnosti vydržať. N. Z. musel z listu vlastníctva a z obsahu kúpnej zmluvy vedieť, že prevodcovia vlastnili len podiel 1/2-ice z celku, a tiež vedel, že on vlastní rovnako podiel 1/2-ice z celku. Kupujúci potvrdil, že s ním kúpnu zmluvu neuzavrel a ani mu nezaplatil žiadnu kúpnu cenu. Spornou kúpnou zmluvou kúpil len podiel 1/2-ice z celku, a preto nemohol nadobudnúť vydržaním jeho spoluvlastnícky podiel. Tým nesplnil základný právny predpoklad vydržania, ktorým je dobromyseľnosť držby. Keďže N. Z. nehnuteľnosti nevlastnil, nemohol ich ani previesť na žalovanú 1/.
7. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom strán, svedkov a tiež zabezpečením písomných dôkazov od jednotlivých orgánov štátnej správy. Tieto dôkazy súd správne právne vyhodnotil, správne zistil skutkový stav, vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Súd správne poukázal na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vydržania sporných nehnuteľností, ku ktorému došlo právnym predchodcom žalovanej 1/. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Žalovaní 2/, 3/, 4/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu. Podľa nich súd svoje rozhodnutie oprel o dostatočne zistený skutkový stav, tento skutkový stav správne právne posúdil a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil. Uviedli, že sa naďalej pridržiavajú ich právnych a skutkových tvrdení uvedených v písomných podaniach ako aj ústnych prednesoch. N. Z. sporné nehnuteľnosti užíval v dobrej viere po zákonom stanovenú dobu a bol presvedčený, že vlastnícke právo k nim nadobudol na základe kúpnej zmluvy a následného vkladu do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že N. Z. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho podrobným odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že aj napriek absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy kupujúci N. Z. vydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože nikým nerušený v užívaní bol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti počas celej 10-ročnej vydržacej lehoty a opak tohto záveru preukázaný nebol. Keďže odôvodnenie súdu prvej inštancie bolo rozsiahle a zároveň vyčerpávajúce a odvolací súd sa s ním plne stotožnil, v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP odvolací súd na ne poukazuje. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania ako aj odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) sa odvolací súd bližšie zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
11. Žalobca v odvolaní namietal neplatnosť notárskej zápisnice. V nej obsiahnuté právne úkony mali byť podľa neho samostatne schválené rozhodnutím o vklade príslušným katastrálnym odborom. Na základe neplatného právneho úkonu, ktorým žalovaní 2/, 3/, 4/ neplatne previedli aj jeho spoluvlastnícky podiel, nemohol N. Z. dobromyseľne vstúpiť do držby sporných nehnuteľností a preto nemohol aj napriek držbe nehnuteľnosti vydržať.
12. V tomto prípade notárskou zápisnicou, opísanou vyššie v bode 2., ktorej účastníkom bol aj žalobca, si zmluvné strany usporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a zároveň uzatvorili aj kúpnu zmluvu. Na základe toho mal kupujúci N. Z. nadobudnúť vlastníctvo aj k domu v celosti, hoci v 1-ici bola táto nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcu, ktorý v tej časti účastníkom kúpnej zmluvy nebol.
Súd prvej inštancie správne konštatoval záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní 2/, 3/, 4/ previedli na N. Z. viac práv, než v tom čase k spornej nehnuteľnosti (domu) mali. Na druhej strane však bol pritom prítomný aj žalobca a o vklade vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech kupujúceho bolo rozhodnuté na to príslušným orgánom. Notársku zápisnicu vypracovala notárka, teda osoba s právnickým vzdelaním. Kupujúci následne vstúpil do držby nehnuteľností a tieto nerušene viac ako 10 rokov užíval, pričom platil za ne aj dane. Žalobca po celú dobu užívania nehnuteľností nespochybňoval vlastnícke právo kupujúceho, bol jeho susedom a vedel, že tento kupujúci nehnuteľnosti spolu s domom užíva. Nepodnikol však žiadne kroky ani bezprostredne po uzatvorení zmluvy a ani po tom, ako kupujúci začal nehnuteľnosti užívať. Aj keď sa žalobca zrejme stále považoval za spoluvlastníka, vo vzťahu k tomuto svojmu spoluvlastníctvu nerealizoval žiadne oprávnenia vlastníka (§ 123 Občianskeho zákonníka), pričom nenamietal užívanie nehnuteľnosti N.om Z.om a nič nenamietal ani voči oprave nehnuteľnosti týmto kupujúcim. Žalobca v konaní nepreukázal, že by kupujúci N. Z. nebol dobromyseľným držiteľom, že by bola jeho držba počas 10 rokov nedobromyseľná a že bolo niekým spochybnené jeho dobromyseľné užívanie. Práve naopak, všetky okolnosti pri uzatváraní zmluvy a následné správanie sa kupujúceho ako aj žalobcu k spornej nehnuteľnosti nasvedčujú dobromyseľnému vstupu kupujúceho do držby nehnuteľností a ich ničím nerušenému užívaniu po dobu viac ako 10 rokov až do podania tejto žaloby.
13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o nemožnosti vydržania nehnuteľností v prípade uzatvorenia neplatnej zmluvy. Inštitút vydržania je v právnom poriadku zavedený o. i. aj pre prípady neplatných zmlúv týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ by každá uzatvorená zmluva bola platná, inštitút vydržania by pre tieto prípady stratil zmysel. Oprávnená držba sa opiera vo väčšine prípadov práve o taký právny titul, ktorý môže byť napokon posúdený aj ako neplatný alebo domnelý. Pokiaľ sa kupujúci na základe tohto neplatného právneho titulu ujme držby veci v dobrej viere, že mu vec patrí, a túto nikým nerušený užíva nepretržite 10 rokov, nadobudne k nej vlastnícke právo vydržaním, a to aj napriek neplatnosti právneho titulu, o ktorý sa oprávnená držba opiera.
14. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Je zrejmé, že v tomto prípade nastala kolízia ochrany vlastníckeho práva dvoch subjektov, a to vlastníckeho práva žalobcu ako pôvodného spoluvlastníka sporných nehnuteľností a vlastníckeho práva kupujúceho N. Z. a následne žalovanej 1/, ktorá nadobudla vlastníctvo od tohto kupujúceho, ktorý vlastnícke právo získal dobromyseľne na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Vydržanie vlastníckeho práva a dobromyseľnosť kupujúceho pri nadobúdaní vlastníctva, vzhľadom na vyššie popísané okolnosti uzatvorenia zmluvy a následné správanie sa účastníkov zmluvy po jej uzatvorení, konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil.
15. Je zrejmé, že v tomto prípade nastala kolízia ochrany vlastníckeho práva dvoch subjektov, a to vlastníckeho práva žalobcu ako pôvodného spoluvlastníka a vlastníckeho práva žalovanej 1/, ktorá vlastnícke právo získala dobromyseľne od N. Z. a ten toto vlastnícke právo nadobudol po uzavretí absolútne neplatnej kúpnej zmluvy dobromyseľným užívaním s následným uplynutím 10- ročnej vydržacej doby. Jeho dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníctva konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie. N. Z. nemal na základe čoho pochybovať o tom, že nehnuteľnosti v celosti riadne nenadobudol, lebo vychádzal z údajov uvedených v notárskej zápisnici u právne kvalifikovanej osoby, pričom jeho vlastnícke právo prešlo rozhodovacím procesom príslušným štátnym orgánom. Aj keď sa vlastnícke právo v zmysle § 100 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka nepremlčuje, toto právo na druhej strane zaväzuje jeho vlastníka riadne sa oň starať v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo. Pokiaľ mal žalobca vedomosť, že došlo k nezákonnému prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho, mohol včas podniknúť určité právne významné kroky smerujúce k obnoveniu zápisu jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
Takýmto postupom by si zabezpečil úspech v spore o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie neplatnosti daného právneho úkonu, a zároveň by spochybnil dobrú vieru každého nadobúdateľa. Keďže kupujúci N. Z. nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere a na druhej strane žalobca po dobu niekoľkých rokov relevantne nevyvinul žiadnu snahu, ktorou by eliminoval vydržanie vlastníckeho práva kupujúcim, odvolací súd prijal záver, že by nebolo spravodlivé, aby nedbalému vlastníkovi bola poskytnutá ochrana oproti v katastri nehnuteľností zapísanému vlastníkovi, ktorý bol dobromyseľný a ktorý konal s dôverou v zápis v katastri nehnuteľností, pričom počas celej vydržacej doby nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užíval. Z uvedeného dôvodu odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí predmetnej žaloby. Odvolanie žalobcu preto považoval za neopodstatnené a vzhľadom na to rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im odvolací súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).