Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, I., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654 proti žalovanému M.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., zastúpenému Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. decembra 2019, č.k. -64, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam - rodinnému domu č. XX stojacom na parcele XXX, k parcele KNC XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2 a k parcele KNC XXX záhrady o výmere 427 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. I. s tým, že ich prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyni, ktorá vyplatí žalovanému na jeho podiel čiastku 13.600 eur. Po začatí konania žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody, keď uviedla, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou jej žalovaný predal jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach za navrhovanú sumu 13.600 eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou súd podľa konanie zastavil. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa . Mal za to, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keď žalobkyňa bola nútená vziať žalobu späť po tom, čo odpadol predmet sporu z dôvodu, že so žalovaným vec vyriešili mimosúdne dohodou, resp. uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2019. Z kúpnej zmluvy mal za preukázané, že táto bola uzavretá až po začatí konania, jej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom jej výsledkom bol prevod vlastníctva k podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na žalobkyňu ako kupujúcu, a to za žalobkyňou navrhovanú kúpnu cenu 13.600 eur. Výsledkom uzatvorenej kúpnej zmluvy v priebehu konania je teda stav totožný s obsahom žaloby, preto uzavrel, že žalovaný ako neúspešná strana sporu je povinný nahradiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že žaloba bola podaná predčasne, keď z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.09.2009 je zrejmé, že žalovaný neakceptoval žalobkyňou navrhovanú dohodu, pričom išlo o jednoznačné stanovisko žalovaného bez poskytnutia lehoty žalobkyni na ďalšie vyjadrenie, resp. bez prejavenej vôle ďalej mimosúdne rokovať. Žalobkyni tak nezostávalo nič iné, len sa svojho práva domáhať podanou žalobou.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná. V odvolaní namietal, že ešte pred podaním žaloby oznámil žalobkyni prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 09.09.2019, že súhlasí so zrušením spoluvlastníctva. Zároveň jej navrhol za svoj spoluvlastnícky podiel vyššiu sumu, ako ponúkala žalobkyňa, a to z dôvodu investícií, starostlivosti a udržiavania nehnuteľností. Citoval ust. § 44 ods. 2, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zákon neukladá navrhovateľovi povinnosť uviesť lehotu na prijatie návrhu. Vo všeobecnosti platí, ak nebola určená lehota záväznosti ponuky medzi navrhovateľom a adresátom ponuky, treba prihliadať aj na povahu navrhovanej zmeny a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. Na základe uvedeného nesúhlasil s názorom súdu, že svojim vyjadrením dal jednoznačné stanovisko, že neprijíma návrh žalobkyne, keďže v stanovisku neposkytol žalobkyni lehotu na ďalšie vyjadrenie, resp. neprejavil vôľu ďalej mimosúdne rokovať a preto žalobkyni neostávalo nič iné, len sa svojho práva domáhať podanou žalobou. O jednoznačné stanovisko by sa mohlo jednať len vtedy, ak by nereagoval vôbec alebo by jeho stanovisko bolo zamietavé nielen vo vzťahu k výplate, ale aj k samotnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Mal za to, že svojim súhlasom so zrušením podielového spoluvlastníctva, hoci za vyššiu cenu, prejavil vôľu ďalej mimosúdne rokovať, zároveň bol toho názoru, že žalobkyňa aspoň z etického a morálneho hľadiska, keďže reagoval na jej ponuku, mohla mu svoje stanovisko oznámiť nie žalobným návrhom, ale mohla tak urobiť samostatným listom ešte pred podaním žaloby. Na základe uvedeného mal za to, že žalobný návrh bol podaný predčasne, keďže žalobkyňa mu neumožnila vyjednávať zmluvné podmienky a bez akejkoľvek reakcie na návrh podala žalobu na súd. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobkyňa len predpokladala, že mimosúdna dohoda nie je možná, z čoho možno konštatovať, že žalobkyňa nebola presvedčená o tom, že k mimosúdnej dohode nedôjde.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že keďže sa nemohla dohodnúť so žalovaným mimosúdne, bola nútená dať vypracovať znalecký posudok Ing. Zuzanou Jurigovou zo dňa 13.07.2019 a vzhľadom na jej majoritný podiel v nehnuteľnostiach 10/12-in navrhla zrušiť spoluvlastníctvo a vyplatiť podiel 1/6-ina žalovanému vo výške 13.600 eur. Toto žalovaný odmietol a vo svojom oznámení zo dňa 09.09.2019 požadoval 18.000 eur na vyplatenie za údajné investície, starostlivosť a udržiavanie nehnuteľností a akúsi kompenzácia nárokov z dedičského konania po mame. Tieto nároky boli vymyslené, nedôvodné a keďže dohoda nebola možná, ani cez jeho právneho zástupcu, dňa 26.09.2019 podala žalobný návrh na súd, aby súd zrušil spoluvlastníctvo, prikázal jej uvedené nehnuteľnosti a aby určil výšku výplaty v zmysle znaleckého posudku. Až po podaní žaloby žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne oznámil jej právnemu zástupcovi, že zvážili všetky okolnosti a že žalovaný prijíma ponuku na 13.600 eur. Preto bola uzavretá mimosúdna dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a následne 27.11.2019 došlo k späťvzatiu žaloby. Žaloba bola teda podaná dôvodne a žalovaný svojim postojom, že najskôr neprijal ponúkanú všeobecnú hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zavinil, že sa musela domáhať súdnej ochrany, čím jej vznikli účelne vynaložené trovy spojené so zaplatením súdneho poplatku a trovami právneho zastúpenia. Žiadala priznať jej náhradu odvolacích trov v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti výroku II. o trovách konania a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku odvolanie žalovaného nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

5. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany

sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, dôsledkom ktorého je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavané, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.

8. V preskúmavanej veci bolo rozhodujúce posúdiť, či žalobkyňa podala žalobu dôvodne, a či ju vzala späť pre správanie sa žalovaného po podaní žaloby.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností; žalobkyňa v podiele 10/12-in a žalovaný v podiele 1/6-ina. Z oznámenia právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26. augusta 2019 odvolací súd zistil, že žalobkyňa dala ohodnotiť sporné nehnuteľnosti znalkyňou Ing. Zuzanou Jurigovou znaleckým posudkom zo dňa 13.07.2019, v ktorom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 81.600 eur. Žalobkyňa žalovaného následne žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že nadobudne jeho podiel, pričom mu bola ochotná vyplatiť za jeho podiel sumu 13.600 eur, zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu podľa vypracovaného znaleckého posudku.

10. Na výzvu žalobkyne žalovaný reagoval prostredníctvom právnej zástupkyne oznámením zo dňa 09.09.2019, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nesúhlasí však s navrhovanou výplatou vo výške 13.600 eur (požaduje sumu 18.000 eur), z dôvodu, že až ním navrhovaná suma zohľadňuje investície, starostlivosť a udržiavanie nehnuteľnosti a súčasne kompenzáciu nárokov z dedičského konania po mame. Následne žalobkyňa dňa 27.09.2019 podala žalobu na súd, pričom žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam tak, že tieto budú prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že bude povinná vyplatiť žalovanému na jeho podiel čiastku 13.600 eur. Po začatí konania následne oznámila súdu, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko dňa 27.11.2019 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou jej žalovaný odpredal jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, a to za ňou navrhovanú čiastku 13.600 eur.

11. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným pred podaním žaloby dohodnúť mimosúdne, avšak žalovaný napriek vypracovanému znaleckému posudku, ktorým bola stanovená všeobecná cena sporných nehnuteľností, s navrhovanou cenou za výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu nesúhlasil; požadoval vyššiu cenu, zohľadňujúcu investície, starostlivosť a udržiavanie nehnuteľnosti a súčasne kompenzáciu nárokov z dedičského konania po matke. Žalobkyňa tak podala žalobu dôvodne, keďže k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, pričom nie je možné pripisovať na vrub žalobkyni, že sa so žalovaným nepokúsila uzavrieť inú mimosúdnu dohodu, podľa jeho predstáv. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný napokon žalobkyňou ponúkanú cenu za výplatu jeho spoluvlastníckeho podielu po podaní žaloby akceptoval a uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu, ktorou previedol jeho spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na žalobkyňu za ňou navrhovanú sumu 13.600 eur, v dôsledku čoho žalobkyňa zobrala žalobu späť. Je tak nepochybné, že žalobkyňa zobrala späť žalobu pre správanie sa žalovaného, keďže nemala dôvod pokračovať v konaní, pretože žalovaný jej návrh po podaní žaloby v plnom rozsahu akceptoval. 12. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a je preto v zmysle ust. povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, považoval preto odvolací súd za správny. Odvolací súd dodáva, že aj súdna prax v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov zastáva názor, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. o výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).