Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-55-2019.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom P. XXXX, XXX XX N., proti manželke navrhovateľa U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D. XXX/X, Q. U. Q., za účasti maloletého U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D. XXX/X, Q. U. Q. a maloletej F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D. XXX/X, Q. U. Q., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9P/4/2016-142 zo dňa 26. marca 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého U. U. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III., ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na čas po rozvode, vo výroku IV., ktorým styk otca s maloletým neupravil a vo výroku VI. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd manželstvo navrhovateľa U. U. a manželky navrhovateľa U. U. rozviedol (výrok I.). Maloletého U. U. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky U. U. (výrok II.). Zároveň otcovi U. U. uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 170,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.). Styk otca s maloletým U. neupravil (výrok IV.). Konanie o úpravu práv a povinností k maloletej F. zastavil (výrok V.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).
2. Súd prvej inštancie posudzoval danú vec podľa § 23, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 10 ods. 2 a § 52 CMP.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ i manželka navrhovateľa zhodne navrhli zveriť maloletého U. na čas po rozvode manželstva do starostlivosti matky. So zverením maloletého U. do starostlivosti matky súhlasil i kolízny opatrovník. Zároveň v konaní nevyšla najavo žiadna okolnosť brániaca zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedol, že pri určovaní konkrétnej výšky výživného, ktoré bude otec povinný prispievať maloletému dieťaťu na jeho výživu, skúmal potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti rodičov tak, aby výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám dieťaťa a zároveň jeho úhrada bola i v schopnostiach
a možnostiach povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletý U. má zhoršený zdravotný stav, s ktorým má zvýšené náklady. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.05.2018 bol maloletému U. diagnostikovaný MUDr. V. N. - pedopsychiatričkou DFN Bratislava autizmus. S uvedenou diagnózou maloletého dieťaťa má matka zvýšené výdavky. Podľa vyjadrenia matky mal ísť maloletý U. na psychiatrické vyšetrenie do Bratislavy, kde poplatok na jeden deň je vo výške 10,- eur. Tiež mal maloletý ísť na Tatier. Matka rovnako chce maloleté dieťa umiestniť do špeciálnej materskej školy. Uvedené vyjadrenie matky o potrebe návštev lekárov špecialistov s maloletým dieťaťom potvrdzujú i matkou predložené lekárske záznamy maloletého dieťaťa, podľa ktorých sa odporúča neurologické vyšetrenie maloletého dieťaťa, potreba kontaktovať špecializované zariadenie pre deti s poruchou reči, potreba opakovanej návštevy Psychiatrickej ambulancie v Národnom ústave detských chorôb za účelom rediagnostiky, potreba stimulačného programu, prípadne umiestnenie maloletého do špecializovaného zariadenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že už len na cestovné za účelom týchto návštev lekárov špecialistov má maloleté dieťa zvýšené výdavky. Okrem toho má maloleté dieťa problémy s únikom stolice, čo bolo preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ktorého pracovníci po príchode do rodiny maloletého dieťaťa zistili, že maloleté dieťa reagovalo únikom stolice. Zdravotný stav a stresové situácie vyvolávajú u maloletého dieťaťa únik stolice a z toho dôvodu denne využije približne 12 plienok a za týždeň dve balenia plienok. Jedno balenie plienok stojí matku 12,98 eur, čo týždenne predstavuje 25,96 eur a mesačne sumu 103,84 eur. Maloletý má taktiež problémy s príjmom potravy. Má delenú stravu a intoleranciu na laktózu a histamín. Matka tiež zakupuje špeciálnu múku, z ktorej pečie chlieb. Okrem toho musí kupovať vitamínové prípravky s obsahom B-vitamínu, probiotické kultúry, lieky od kŕčov tráviacej sústavy, ktoré by mal maloletý jesť každý deň. Mesačné náklady na tieto vitamíny tak, aby ich maloletý mohol užívať každý deň, predstavujú sumu 80,- eur. Všetky uvedené náklady spojené so zdravotným stavom maloletého dieťaťa súd vyhodnotil ako odôvodnené. Z pohľadu zdravotného stavu maloletého dieťaťa súd prvej inštancie vyhodnotil ako odôvodnené i náklady matky na nájom väčšieho bytu, podiel na ktorých nákladoch je potrebné započítať aj na maloleté dieťa. Matka maloletého dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,70 eur mesačne. Okrem maloletého U. má vyživovaciu povinnosť i k maloletej C., na ktorú bolo určené výživné vo výške 50,- eur mesačne a maloletú F.. V spoločnej domácnosti žije s priateľom a maloletými deťmi. Otec maloletého U. je zamestnaný. Za obdobie apríla 2017 do marca 2018 dosiahol v spoločnosti RUGER, spol. s r. o., Turzovka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 350,34 eur a diéty priemerne mesačne vo výške 13.680,- Kč. Za obdobie od 7/2018 do 12/2018 dosiahol v spoločnosti RUGER CZ, s. r. o. priemernú čistú mzdu vo výške 13.176,- Kč. V spoločnej domácnosti podľa jeho vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom žije s matkou a sestrami. Zhoršenie zdravotného stavu otca v konaní preukázané nebolo. Iné, ďalšie vyživovacie povinnosti otca okrem vyživovacej povinnosti k maloletému U. v konaní preukázané neboli. Súd prvej inštancie porovnaním preukázaných potrieb maloletého dieťaťa považoval výživné vo výške 170,- eur mesačne za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého U. z hľadiska jeho veku a jeho zhoršeného zdravotného stavu, kedy iba náklady na plienky a výživové doplnky pre maloletého predstavujú mesačne sumu vo výške 183,84 eur mesačne. Zároveň uvedené výživné považoval za zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa, keďže tento je zamestnaný a zo zamestnania dosahuje pravidelne sa opakujúci príjem. Svoje tvrdenie prednesené prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že v zamestnaní na území Slovenskej republiky pre otca nemali pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike, preukázané nebolo. Súd prvej inštancie preto v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v zamestnaní pre spoločnosť Ruger, s. r. o., Turzovka spolu s diétami po prepočte na menu euro kurzom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške približne 880,- eur mesačne. Otec žije podľa jeho vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom v spoločnej domácnosti s matkou a sestrami, pričom náklady na domácnosť bolo potrebné rozčítať na všetkých členov domácnosti. Všetci členovia domácnosti sú povinní sa spolupodieľať na nákladoch vynakladaných na spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že i pokiaľ otec poukazoval v podanom návrhu na to, že má exekučné zrážky, výživné má prednosť pred takýmito výdavkami rodiča. Rodič nemôže prenášať svoju zodpovednosť za svoje záväzky na maloleté dieťa prostredníctvom výživného v nižšej sume. Zároveň súd u otca prihliadal i na to, že u otca nemal preukázané okolnosti takého charakteru, ktoré by otca obmedzovali v hľadaní si výhodnejšieho zamestnania, ako je napríklad zlý zdravotný stav, starostlivosť o maloleté deti, ako je to u matky, ktorá ku dňu rozhodovania súdu zabezpečuje aj maloletému U. s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu celodennú starostlivosť a je obmedzená v možnosti získať zamestnanie. Je vecou otca maloletého dieťaťa, ak má za to, že jeho príjem je nedostatočný, aby konal s náležitou starostlivosťou a hľadal si zamestnanie, z ktorého zabezpečí potreby svoje i svojho maloletého dieťaťa. Ak matka s prihliadnutím
k zdravotnému stavu maloletého dieťaťa zabezpečuje potreby dieťaťa svojou celodennou osobnou starostlivosťou a z tohto dôvodu sa zamestnať nemôže, je na otcovi, aby potreby dieťaťa zabezpečil po finančnej stránke. Preto súd so zreteľom na všetky okolnosti bol toho názoru, že výživné vo výške 170,- eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa, a preto otca zaviazal na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 170,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
4. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, keď namietal, že výživné vo výške 170,- eur je pre neho neprijateľné. Poukázal na to, že čo sa týka výdavkov na maloleté dieťa, má za to, že tieto sú účelovo nadhodnotené a súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal matkou uvádzaných výdavkov. Matka nepreukázala a relevantným spôsobom nezdokladovala ani jeden výdavok, ktorý v súvislosti s maloletým U. má. Uviedol tiež, že matka vo svojom prvom vyjadrení uviedla, že spolu s priateľom platia nájom 320,- eur mesačne a na pojednávaní uviedla, že tento mesačný výdavok predstavuje sumu 330,- eur, čo pokladá za rozpor a z toho dôvodu považuje tvrdenie za preukázané. Výdavok v sume 33,- eur, ktorý uviedla matka, týkajúci sa návštevy špeciálnej škôlky maloletým v budúcnosti, nemožno akceptovať, nakoľko ani v čase rozhodovania súdu maloletý žiadne predškolské zariadenie nenavštevoval, a teda nie je možné prihliadať na výdavok, ktorý ešte nevznikol. Za nepreukázané pokladá otec aj náklady týkajúce sa zakupovania vitamínov pre maloleté dieťa vo výške 40,- eur mesačne, ktoré matka kupuje len v polovičnom obsahu, nakoľko tieto stoja v plnom balení až 80,- eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď opäť v celom rozsahu uznal matkou tvrdené výdavky na plienky pre maloletého U., hoci matka na pojednávaní produkovala tvrdenia, že dieťa denne spotrebuje 12 plienok, čo mesačne predstavuje 8 balení, pričom cena jedného balenia sa pohybuje v sume 12,98 eur a súd uznal mesačný výdavok na plienky pre maloletého v sume 103,84 eur. V tomto prípade matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvodnosť týchto výdavkov. Ďalej namietal, že čo sa týka názoru súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné, ktoré bolo súdom prvej inštancie určené, je potrebné zdôrazniť, že mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje cca 480,- eur a otec bol nútený prácu pre spoločnosť Ruger, s. r. o. ukončiť. Bolo mu ponúknuté miesto v českej spoločnosti RUGER CZ, s. r. o. Podľa odvolateľa nejde v tomto prípade o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, ale nútené ukončenie, nakoľko zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer, a teda išlo o ukončenie práce z dôležitých dôvodov. Napriek tejto skutočnosti nezostal otec nečinný a bez príjmu, ale naopak, si prácu zabezpečil na území Českej republiky. Primeranou sumou výživného je podľa otca suma 90,- eur mesačne.
5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka tak, že nesúhlasí s odvolaním otca voči výživnému a dokladá nájomnú zmluvu o prenájme bytu, z ktorej je zrejmé, že platila nájomné vo výške 320,- eur mesačne, ale nakoľko mala nedoplatok na elektrine, nájom im bol zvýšený z 320,- na 330,- eur mesačne. Čo sa týka plienok, na súde uviedla, že je to niekedy 8 - 12 plienok denne a niekedy menej. Otec maloletého za mesiac jún 2019 neposlal výživné. Poukázala tiež na to, že otec mu za posledných 5 rokov nič nekúpil, a to ani k sviatku, ani k Vianociam. Sumu 50,- eur mesačne, ktorú otec zasiela doposiaľ, a aj to nepravidelne, nemá syn ani na 1 týždeň.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého U. U. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III., ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na čas po rozvode, vo výroku IV., ktorým styk otca s maloletým neupravil a vo výroku VI. o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Výroku I., ktorým súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky, ako aj výroku V., ktorým konanie o úpravu práv a povinností k maloletej F. zastavil, sa odvolací súd nedotkol.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
9. Námietku otca týkajúcu sa toho, že nie je v jeho schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie vo výške 170,- eur mesačne z toho dôvodu, že dosahuje príjem zo závislej činnosti vo výške 480,- eur a prácu pre spoločnosť RUGER, s. r. o. bol nútený ukončiť, pričom mu bolo ponúknuté miesto v českej spoločnosti RUGER CZ, s. r. o., odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že nebolo preukázané tvrdenie otca, že v zamestnaní na území Slovenskej republiky pre otca nemali pracovné miesto, v dôsledku čoho mu ponúkli vykonávať prácu v Českej republike. Ani v odvolacom konaní nebolo otcom preukázané, že došlo k nútenému ukončeniu pracovného pomeru z dôležitých dôvodov ako je zánik predchádzajúceho zamestnávateľa, resp. organizačné dôvody. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v zamestnaní pre spoločnosť RUGER, s. r. o. Turzovka, kde spolu s diétami po prepočte na menu euro ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie tento činil 880,- eur mesačne.
10. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa riadneho nepreukázania výdavkov na maloleté dieťa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka v priebehu konania v dostatočnom rozsahu uviedla, resp. špecifikovala výdavky, ktoré jej vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa. V konaní o výživné ani nie je potrebné úplne do detailov špecifikovať, a predovšetkým dokladovať jednotlivé výdavky potvrdeniami o platbách, pokladničnými blokmi, atď. Zo všeobecne známych skutočností a najmä zo skúseností súdov rozhodujúcich o výživnom sú dostatočne zrejmé základné rámce obvyklého rozsahu štandardných výdavkov na uspokojovanie potrieb maloletých detí, a to pri zohľadnení individuálnych limitov vyplývajúcich z konkrétneho sociálneho prostredia, v ktorom maloletý i výživou povinné osoby žijú.
11. Pokiaľ otec vytýkal rozpor tvrdení matky ohľadne platenia nájmu, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, keďže matka v rámci vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že pôvodne platila nájom vo výške 320,- eur mesačne, ktorý sa však po nedoplatku na elektrine zvýšil na sumu 330,- eur mesačne, ku ktorej skutočnosti doložila nájomnú zmluvu.
12. Neobstojí ani námietka otca týkajúca sa prihliadania súdu prvej inštancie na výdavok v sume 33,- eur z titulu budúcej návštevy špeciálnej škôlky, keďže súd prvej inštancie tento výdavok ani nezohľadňoval v rámci hodnotenia výdavkov na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že matka chce umiestniť dieťa do špeciálnej materskej školy.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj čo do zverejnia maloletého do osobnej starostlivosti matky, styku otca s maloletým, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, keďže tieto vykazujú vecnú správnosť, hoci neboli odvolaním napadnuté.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)