Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-145-2018.pdf
PDF · 120 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ , v spore žalobcu: D.. J. Y., P.. XX.XX.XXXX, C.-E., L. S. XX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz s.r.o., Moyzesova 1033/36, Košice proti žalovanému: H. Š., P.. XX.XX.XXXX, H. P. J., U. XXXX/X, o zaplatenie X.XXX,- T. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu X.XXX,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške X,X %. V. každý deň omeškania zo sumy X.XXX,- T. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa v prevyšujúcej časti čo do sumy XX,- Eur predstavujúcej náklady spojené s uplatnením pohľadávky z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu XX,XX %., pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od žalovaného zaplatenia sumy X.XXX,- T. spolu so zmluvnou pokutou vo výške X,X% za každý deň omeškania zo sumy X.XXX,- Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- Eur a trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol Žalovanému pôžičku vo výške X.XXX,XX T. (ďalej len „Pôžička“) a žalovaný sa mu ju zaviazal vrátiť podľa splátkového kalendára spolu s dohodnutým úrokom vo výške XXX Eur, najneskôr do XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“). Dlžník si svoj záväzok zo Zmluvy voči veriteľovi riadne a včas vrátiť Pôžičku spolu s dohodnutým úrokom nesplnil, keď žalobcovi zaplatil sumu vo výške X.XXX,XX T.. Ku dňu spísania žaloby eviduje žalobca voči žalovanému pohľadávku po splatnosti, vyplývajúcu zo Zmluvy v celkovej výške X.XXX T.. V súlade s čl. II bod 3 Zmluvy sa pre prípad omeškania žalovaného s vrátením Pôžičky žalobcovi dohodli sporové strany na tom, že žalobca je oprávnený požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške X,X% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
3. Tunajší súd v spore vydal platobný rozkaz sp.zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX I. XX.XX.XXXX, proti ktorému žalovaný prostredníctvom svojho v tom čase splnomocneného právneho zástupcu podal včas odpor s vecným odôvodnením, súd preto uznesením sp.zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX I. XX.XX.XXXX predmetný platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaný v uvedenom odpore uviedol, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade na sumu X.XXX,XX T. nie je jeho podpisom. Uvedené znamená, že žalovaný nepotvrdil prijatie finančných prostriedkov vo výške X.XXX,XX T. a tieto v skutočnosti neprijal. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a ku skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, nedošlo k účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. Žalovanému teda nemohla ani vzniknúť povinnosť finančné prostriedky vrátiť.
5. Žalobca sa k uvedenému vyjadreniu ( odporu ) žalovaného vyjadril písomným podaním (replikou) zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom obranu žalovaného, že podpis na pokladničnom doklade na sumu vo výške X.XXX,XX T., označil za účelovú a toto jeho tvrdenie za nepravdivé. Poukázal na sms komunikáciu žalobcu so žalovaným, ktorú zároveň súdu predložil. Zároveň okrem iného navrhol za účelom preukázania žalobcom tvrdených skutočností, t.j. že podpis na pokladničnom doklade patrí žalovanému ustanoviť súdneho znalca z oboru písmoznalectva.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ( duplike) zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na svojej obrane, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade na sumu XXXX,XX Eur nie je jeho podpisom. SMS správy, ktoré žalobca pripojil nepreukazujú tvrdenia žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov. Komunikácia sa týka zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou H. H..Z..A.., H. H. L. XX/XX, C. - E. XXX XX, M. XX XXX XXX, kde vystupuje ako konateľ práve žalobca. Žalovaný a uvedená spoločnosť má nedoriešené niektoré veci, ale nemá to nič spoločné so žalobcom ako fyzickou osobou, ktorý sa domáha vrátenia peňazí. Nepriamo je vyššie uvedené preukázané i z toho, že žalobca neprikladá žiadne listinné dôkazy, napriek tomu, že v sms správach sa spomínajú nejaké splátky.
7. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na ktorom rozhodol v spore, ktorého sa žalobca a ani žalovaný nezúčastnili, pričom žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou cestou mimo územia Slovenskej republiky. Žalobcu na pojednávaní zastúpil jeho právny zástupca. Vzhľadom na uvedené, preto súd v danej veci konal a napokon aj rozhodol.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o pôžičke, s príjmovým pokladničným dokladom vystaveným na sumu X.XXX,XX Eur od príjímateľa , „H. Š., U. X, XXX XX H.“, s prepisom SMS komunikácie , s výpisom z Obchodného registra na obchodnú spoločnosť H. H..Z..A., so znaleckým posudkom číslo XX/XXXX, a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka , podľa článku I ktorej jej predmetom bola pôžička v sume X.XXX,XX T., ktorú žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi za účelom vyriešenia jeho vtedajšej finančnej situácie.
10. Podľa článku II ods. 1 uvedenej zmluvy mal žalobca sumu X.XXX,XX T. odovzdať žalovanému v hotovosti do jeho vlastných rúk v deň uzavretie uvedenej zmluvy , o čom mal byť vystavený príjmový pokladničný doklad.
11. V tejto súvislosti bol vystavený príjmový pokladničný doklad, u ktorého je v kolónie „ firma“ uvedené „H. Š., U. X, XXX XX H.“, v rámci kolónky „DIČ/ IČ DPH“ je uvedené „T., v rámci kolónky „prijaté ( od)“ je uvedené „J. Y., L. XX/XX, XXX XX“ a pod uvedeným menom dotyčného je uvedené „L., a v kolónke „Spolu“ je uvedená suma „X.XXX,XX T.“. V kolónke „ Podpis príjemcu“ a v kolónke „ Schválil“ uvedeného dokladu sa nachádzal podpis žalovaného.
12. Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX súdnej znalkyne T. H., s miestom výkonu činnosti I. XXX/X, XXXXX O. D. - znalca z Odboru : E., Odvetvie : Ručné písmo( identifikácia pisateľa) oba vyššie uvedené podpisy sú podpismi žalovaného.
13. Žalovaný uvedený záver predmetného znaleckého posudku v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX k tomuto predmetnému znaleckému nespochybnil. Požiadal len za predpokladu, že
súd prizná žalobcovi požadovanú sumu , o možnosť túto splácať v splátkach po XXX,--T. k 20-tému dňu v mesiaci poukazom, že nie je na tom finančne dobre, vyživuje rodinu, manželku a dve deti, je jediným živiteľom, živnostníkom a jeho disponibilný príjem je cca XXX,--EUR. Tiež žiadal, aby ho súd nezaviazal k plateniu trov konania.
14. Podľa článku II ods.2 zmluvy o pôžičke sa žalovaný ako dlžník zaviazal dlžnú sumu vrátiť žalobcovi ako veriteľovi podľa splátkového kalendára najneskôr do 8 mesiacov , t.j. do XX.XX.XXXX od podpísania tejto zmluvy a to buď v hotovosti alebo na osobný účet žalobcu bližšie špecifikovaný v uvedenom článku predmetnej zmluvy a to vrátane dohodnutého úroku vo výške XXX,--T.. Splátka sa mala pritom považovať za uhradenú pri podpise dlžníka a veriteľa v rámci splátkového kalendára alebo pri pripísaní peňazí na účet žalobcu.
15. Podľa článku II ods.3 zmluvy o pôžičke v prípade omeškania s úhradou podľa článku II.2 alebo v prípade omeškania s vrátením požičanej sumy , sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške X,X% za každý deň omeškania.
16. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žalobe žalovaný dosiaľ na uvedenú pôžičku uhradil len sumu X.XXX,XX T., a naďalej tak žalobcovi po lehote splatnosti dlhuje sumu X.XXX,--T.. Žalovaný skutkové tvrdenie o úhrade sumy na predmetnú pôžičku nepoprel.
17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ( ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
22. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
23. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
24. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
25. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX( ďalej len ako „ Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 23/2013 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nárok žalobcu je opodstatnený, aj keď nie v plnom rozsahu.
32. Bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke , na základe ktorej zo strany žalobcu došlo aj k reálnemu plneniu a teda k poskytnutiu sumy X.XXX,XX T. žalovanému, kedy uvedenú skutočnosť osvedčuje pokladničný doklad vystavený na uvedenú sumu, v ktorom ako poskytovateľ tejto sumy vystupuje žalobca a ako jej prijímateľ žalovaný, ktorý prevzatie uvedenej sumy potvrdil na uvedenom doklade svojim vlastnoručným podpisom.
33. Že sa na uvedenom doklade jedná o jeho podpis osvedčili závery znaleckého posudku č. XX/ XXXX súdnej znalkyne T. H., a týmto bola aj vyvrátená obrana žalovaného o tom, že uvedený doklad nepodpísal.
34. Napokon aj samotný žalovaný potom, čo sa oboznámil s vyššie uvedenými závermi vyššie uvedeného znaleckého posudku, tieto žiadnym spôsobom nespochybnil a tak súd mal za to, že skutočnosť prevzatia vyššie uvedenej sumy peňažných prostriedkov žalovaným od žalobcu bola nespochybniteľne preukázaná.
35. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žalobe žalovaný dosiaľ na uvedenú pôžičku uhradil len sumu X.XXX,XX T., a naďalej tak žalobcovi po lehote splatnosti dlhuje sumu X.XXX,--T..
Žalovaný toto skutkové tvrdenie o úhrade uvedenej sumy na predmetnú pôžičku nepoprel, a preto mal súd za to, že existencia dlžnej sumy X.XXX,--EUR aj na základe týchto nepopretých skutkových tvrdení v spojení s vyššie uvedenými preukázanými zisteniami o prevzatí sumy pôžičky bola preukázaná.
36. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy X.XXX,--EUR ako istiny v prospech žalobcu.
37. Podľa článku II ods.2 zmluvy o pôžičke sa žalovaný ako dlžník zaviazal dlžnú sumu, teda aj žalovanú sumu X.XXX,--T. vrátiť žalobcovi ako veriteľovi najneskôr do XX.XX.XXXX, čo sa však podľa skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobe nestalo. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia o jeho omeškaní s úhradou nepoprel, resp. nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalobcu vyvrátil.
38. Na základe uvedeného preto dňom XX.XX.XXXX , t.j. dňom nasledujúcim po vyššie uvedenom dátume sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením zostávajúcej sumy pôžičky, teda sumy X.XXX,--T..
39. Pre tento prípad si strany sporu v článku II ods.3 zmluvy o pôžičke dojednali právo žalobcu uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške X,X% za každý deň omeškania z dlžnej sumy.
40. Žalobca si nárok na uvedenú zmluvnú pokutu vo výške X,X% denne zo sumy X.XXX,--EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia uvedenej istiny v tomto spore riadne uplatnil.
41. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Občiansky zákonník v § 545a priznáva súdu moderačné oprávnenie na zníženie prípadnej neprimeranej výšky pokuty s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej pohľadávky, nemôže ju však v žiadnom prípade odpustiť.
42. Súd tiež poznamenáva, že zmluvná pokuta v sadzbe X,X% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou , a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti a podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy , preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. XXCb/XXX/XXXX).
43. Súd teda nezistil, žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mohol vyššie uvedenú zmluvnú pokutu prípadne znížiť a preto žalovaného zaviazal na jej náhradu v prospech žalobcu.
44. Súd však zamietol žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy XX,-- EUR ako jednorazovej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením vyššie uvedenej pohľadávky, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňoval v súlade s § 2 Nariadenia vlády SR č. 23/2013 Z.z. v spojení s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
45. Uvedený nárok je totiž nárokom, ktorá je možné si uplatňoval len v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré definuje Obchodný zákonník v § 261, prípadne vo vzťahu, na ktorý si zmluvné strany výslovne písomne dojednali postupom predvídaným v § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka aplikáciu tohto Obchodného zákonníka.
46. Ani jedna z týchto skutočností v tomto sporovom prípade (t.j. či už existencia obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu pri dojednaní uvedenej pôžičky, alebo výslovná dohoda strán sporu na aplikácii Obchodného zákonníka na tento ich vzťah) preukázaná nebola a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
47. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
48. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
49. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
51. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore.
57. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol XX,XX %. (X.XXX T. ako priznaná suma istiny / X.XXX,-- EUR ako súčet celkovej žalovanej sumy istiny X.XXX,--T. a uplatnených paušálnych nákladov v sume XX,--T. =.,XXXX= XX,XX %.) N. úspechu žalovaného bol X,XX %. (XX,-- EUR ako nepriznaná suma uplatnených paušálnych nákladov/ X.XXX,-- T. ako súčet celkovej žalovanej sumy istiny X.XXX,--T. a uplatnených paušálnych nákladov v sume XX,--T. =.,XXXX =. X,XX %.).
58. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu XX,XX %., kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného (XX,XX %. - X,XX %.).
59. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX požiadal za predpokladu, že súd prizná žalobcovi požadovanú sumu, jednak o možnosť túto splácať v splátkach po XXX,--T. k 20- tému dňu v mesiaci a jednak žiadal, aby ho súd nezaviazal k plateniu trov konania. V oboch prípadoch tieto žiadosti odôvodňoval poukazom na to, že nie je na tom finančne dobre, vyživuje rodinu , manželku a dve deti, je jediným živiteľom, živnostníkom a jeho disponibilný príjem je cca XXX,--EUR. Tieto svoje tvrdenia ničím nedoložil.
60. Naproti tomu žalobca cestu svojho právneho zástupcu v záverečnom prednese poukázal na to, že sa so žalovaným snažil dlhodobo dohodnúť už pred podaním žaloby a to aj na splátkach, pričom bol to žalovaný, ktorý v rámci tohto konania nepravdivo uvádzal, že pokladničný príjmový doklad nepodpísal a žiadnu pôžičku neprevzal od žalobcu. S ohľadom na uvedené a na neochotu žalovaného dohodnúť sa a predísť tak súdnemu sporu a znaleckému dokazovaniu žiadal, aby súd návrh žalovaného na povolenie úhrady v splátkach, ako aj na odpustenie trov konania zamietol.
61. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
62. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z X. I. XXXX, sp. zn. M.. Ú.H. XXX/XXXX-XX, a prispôsobené novej právnej úprave).
63. Avšak aj samotné konanie o náhrade trov konania vrátane rozhodovania podľa § 257 CSP je konaním kontradiktórnym.( pozri Nález Ústavného súdu SR sp.zn. M..Ú. XXX/XXXX , E.. M..Ú. XXX/XXXX)
64. V danom sporovom prípade obrana žalovaného spočívala v tom, že z jeho strany nedošlo k podpísaniu dokladu o prevzatí sumy peňazí pôžičky, ktorú mal preukazovať pokladničný doklad, aj keď samotné podpísanie písomnej zmluvy o pôžičke nespochybňoval. Táto jeho obrana vyvolala potrebu vykonania znaleckého dokazovania, ktoré tieto jeho tvrdenia v plnom rozsahu vyvrátili a konečnom dôsledku po vykonaní tohto dokazovania už žalovaný nárok žalobcu nespochybnil. Žalovaný teda svojím samotným konaním v tomto spore zavdal príčinu na jeho priebeh, a teda svojím postojom zavdal dôvody na vznik tohto sporu a následne aj jeho ďalšie pokračovanie potom, čo sa neuspokojil s jeho ukončením v rámci skráteného rozkazného konania.
65. Žalovaný v súvislosti s jeho požiadavku jednak na splátkový kalendár, a jednak na nezaviazanie na platenie trov konania, poukazuje na svoju finančnú situáciu, čo však opätovne ponecháva len v rovine tvrdení bez doloženia akýchkoľvek dôkazov na ich preukázanie. V danom prípade však ide o sporové kontradiktórne konanie dvoch subjektov, ktorým prináležia rovnaké procesné práva a povinnosti. Nie je to vzťah nerovnomerného postavenia strán sporu, ako je tomu napr. v spotrebiteľských sporoch, kde by mal súd vyvíjať určitú vlastnú iniciatívu na obranu slabšej strany sporu. Súd preto ani nemôže vyvíjať iniciatívu v smere obstarávania si dôkazov o tom, že tvrdenie žalovaného o jeho sociálnej situácii sú pravdivé, či nepravdivé.
66. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. V súčasnosti pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada ( pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP) , že účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ; kto tvrdí, dokazuje ( affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Š., D.., B., H.., Y., G.., D., H.., Y., G.., X., D.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: W..L..Y., XXXX, H.. XXX-XXX, Z.. XXX-XXX).
67. Na povinnosť tvrdenia strany sporu nadväzuje povinnosť tejto strany aj označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana sporu uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu .
68. Žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočnosti o jeho sociálnej situácii súdu nepredložil žiaden dôkaz, dokonca ani neoznačil dôkazy na preukázanie takýchto svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené, preto súd nezistil žiadne také okolnosti, na základe ktorých by mal v danom sporovom prípade v rámci rozhodovania o trovách konania postupovať podľa § 257 CSP, a rovnako tak aj prípadne rozhodovať o poskytnutí možnosti žalovanému splatiť žalobcom priznané nároky v forme splátkového kalendára, preto rozhodol o trovách konania tak ako je to vyššie uvedené a zároveň splátkový kalendár žalovanému nepovolil.
69. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X W. V. I. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X W. XXX/XXXX V. I. XX. D. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
70. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
71. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
72. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
73. Podľa Článku 4 ods.1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
74. V danom spore vznikli trovy štátu, ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán, ktoré spočívali v úhrade časti odmeny (znalečného) súdnej znalkyni T. H., priznanej uznesením sp.zn. XXC/XXX/XXXX-XXX V. I. XX.XX.XXXX v sume XX,XX EUR z finančných prostriedkov štátu potom, čo celková vyššie uvedeným uznesením priznaná suma znalečného vo výške XXX,XX EUR nebola pokrytá z preddavku zloženého stranou sporu.
75. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v tomto spore neúspešný v rozsahu XX,XX %., a zároveň procesne zavinil, že sa znalecké dokazovanie muselo uskutočniť (keďže popieral pravosť svojho podpisu na skúmanom doklade) , súd priznal štátu - Slovenskej republike nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu voči žalovanému.
76. Súd nezistil pri týchto trovách konania dôvody na postup podľa § 257 CSP, tak ako to už uviedol v rámci svojho odôvodnenia trov konania medzi stranami sporu.
77. Aj v prípade týchto trov výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X W. V. I. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X W. XXX/XXXX V. I. XX. D. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
78. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP taktiež rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.