Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXXX/X, S., zast. splnomocnenou zástupkyňou E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XXX/XX, S., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 792 752, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 888,62 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -113 zo dňa 04.02.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 888,62 eur zo zmluvy č. 85000075233 v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Nárok posudzoval podľa , , , , , , , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že podanou žalobou sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo titulom uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500075233, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 15.08.2014. Podľa súdu prvej inštancie spotrebiteľka dôvodila, že uzatvorená zmluva je neplatná, pretože žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy nedodržal mechanizmus uzatvárania zmlúv, nakoľko v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), l), j) tohto zákona, t. j. nebola tam uvedená RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výška, počet a termín splátok istiny úroku a iných poplatkov a odplata podľa osobitných predpisov. Uviedla, že v bode 5 zmluvy, ktorý vypĺňala, žalobkyňa žiadala o úver vo výške 750,- eur, ktorý mal byť splatný 36 mesačnými splátkami a celková výška splátky mala predstavovať sumu 26,62 eur pri predpokladanej RPMN za úver 20,89 %. V bode 6 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere - údaje o schválenom úvere bola uvedená výška úveru 750,- eur, mesačná splátka 26,62 eur, pričom tam bol uvedený aj údaj o mesačnej splátke spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služby 44,82 eur, pri rovnakej RPMN za úver 20,89 %. Žalobkyňa teda tvrdila, že jednostranný úkon - návrh zmluvy zo strany žalobkyne a jednostranný úkon - prijatie návrhu zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže pri prijímaní návrhu zmluvy došlo k zmenám v údajoch oproti podanému návrhu žalobkyne.

Súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalobkyne stotožnil, pretože okrem tejto skutočnosti bolo zistené, že výška poskytnutého úveru mala predstavovať sumu 750,- eur, pričom v skutočnosti bola žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnutá iba suma 725,- eur. Súd ustálil, že v danom spore nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Pri posúdení tejto otázky súd aplikoval ust. a nasl. , ktoré upravujú proces uzatvárania zmlúv, pričom predmetná právna úprava má povahu kogentnej normy, od ktorej sa nemôžu zmluvne odchýliť. V zmysle ustanovenia prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V zmysle včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Súd tiež poukázal na veta prvá, podľa ktorého včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Zmluva je následne uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť ( veta prvá ). Rozhodným pre posúdenie platnosti uzavretia predmetnej zmluvy je ustanovenie veta prvá , podľa ktorého prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou revolvingového typu súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a musí vykazovať všetky náležitosti prezumované v Z tohto potom vyplynulo, že všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musí obsahovať samotný návrh na uzavretie zmluvy. Súčasne akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy nesmie obsahovať ďalšie doplnky, výhrady, nakoľko v opačnom prípade by sa jednalo o nový návrh na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o návrh zo strany žalobkyne, tento bol spísaný obchodnou zástupkyňou žalovaného ako návrh na uzavretie zmluvy, avšak už nebol právom predpísaným spôsobom akceptovaný, keď samotný akcept zo dňa 15.08.2014 obsahuje ďalšie dojednania, ktoré jednak menia a dopĺňajú návrh na uzavretie samotnej zmluvy o poskytnutí úveru, a to ohľadom dátumu prvej a poslednej splátky a súčasne žalovaný doplnil tento návrh o poskytnutie ďalšieho plnenia vo forme splátky podľa dohody o poskytnutí služby, resp. celkovej výšky mesačnej splátky, ktorá bola pôvodne vo výške 26,62 eur a v zmysle splátky, ktorá predstavovala aj splátku podľa dohody o poskytovaní služieb, už bola uvedená suma 44,82 eur. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie poukázal na to, že zo správania sa samotnej žalobkyne po tom, ako došlo zo strany žalovaného k vypracovaniu nového návrhu (t. j. schválením predmetného úveru), by bolo možné vyvodiť, že predmetný „protinávrh“, resp. nový návrh zo strany žalovaného či už ústne alebo konkludentne akceptovala, keď prijala a spotrebovala plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté na základe zmluvy o revolvingovom úvere, avšak tento akcept rozhodne už nevykonala predpísanou formou, keď podľa s nedostatkom zákonom stanovenej písomnej formy právneho úkonu zákon spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukázal na rozdiel vo výške RPMN pri úvere a RPMN po poskytnutí úveru, pretože nezohľadňovala celkové náklady - viď splátka podľa dohody o poskytovaní služieb. Aj z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný sa v danom spotrebiteľskom vzťahu nesprával poctivo a v súlade s dobrými mravmi. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že schválená výška úveru bola 750,- eur, pričom v skutočnosti bola žalobkyni poskytnutá iba čiastka 725,- eur, čo tiež svedčí o nekalých praktikách žalovaného, ktorý rozdiel medzi schválenou výškou úveru a poskytnutou čiastkou skryl do odplaty za poskytnutie samotného úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd stanovil, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, a to aj pre rozpor s ustanovením z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Súd prvej inštancie teda ustálil, že predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže súd prvej inštancie určil, že uzatvorená zmluva je neplatná, s poukazom na vyššie citované ustanovenie je každý povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. V konaní žalobkyňa preukázala, že žalovaný uhradil v prospech jej účtu sumu poskytnutého úveru 725,- eur, pričom podľa listinných dôkazov - kópií vkladových lístkov na účet zaplatila postupnými splátkami žalobkyňa v prospech žalovaného na účet sumu 1.613,62 eur. Súd prvej inštancie teda priznal žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú vyplatila žalobkyňa v prospech žalovaného (1.613,62 eur) a sumou, ktorú jej poskytol žalovaný ako úver (725,- eur). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa si voči žalovanému nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

4. V zákonnej lehote žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v vyplýva, že nemôže byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. To, že RPMN sa objektívne dohodnúť nedá, vyplýva v prvom rade z právnej úpravy určujúcej spôsob určenia tohto údaju, pričom aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel súd k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, ale uvádza v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Na základe uvedených skutočností odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k zmluve z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom je tento záver vecne nesprávny. V konaní bolo tvrdené a preukázané, že časť zo sumy úveru bola započítaná oproti povinnosti žalobcu uhradiť poplatok za poskytnutie úveru a zvyšná časť vyplatená na účet žalobcu. Závery súdu sú založené na nesprávnom vyhodnotení podstaty započítania a nesprávnom výklade ustanovení , ktorý definuje pojem celková výška úveru. Žalovaný poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie nesprávne tvrdí, že pri započítaní a následnom vyplatení zostávajúceho rozdielu došlo aj k poskytnutiu úveru 750,- eur. Uvedené tvrdenie nie je vecne dôvodné, pretože v rámci započítania dochádza k stretu dvoch pohľadávok, a to pohľadávky na vyplatenie úveru a pohľadávky na zaplatenie odplaty v zmysle dohody o poskytnutí služby. Iná pohľadávka do započítania nevstupuje, čo znamená, že uvedeným započítaním sa započítava aj časť úveru 75,- eur, ktorá sa síce nevypláca, ale práve v rámci tejto kompenzácie „sa poskytuje“. Žalobca predsa na započítanie „nedal“ inú svoju pohľadávku, a teda ak súd nerozporuje fakt, že poplatok za poskytnutie úveru bol uhradený, potom by mal akceptovať aj to, že bol uhradený započítaním. Uvedené započítanie je rovnocenné so situáciou, v ktorej by veriteľ najskôr vyplatil z titulu úveru 750,- eur a dlžník obratom sumu vo výške 75,- eur.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že RPMN je nesprávna, nakoľko v nej nebola započítaná odplata za poskytnutú službu a taktiež nebola zahrnutá v celkovej čiastke na zaplatenie. Táto odplata slúži len záujmom žalovanému ako veriteľa po materiálnej stránke. Jej ako žalobkyni nebolo nič dodané za túto odplatu. Podľa odvolateľky za túto službu zaplatila 655,25 eur, čo predstavuje skoro 91,5 % z výšky úveru. Podľa jej názoru úver preplatila o vyše 100 %, a preto žiada rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil.

7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné.

8. Krajský súd konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú žalobkyňa ako dlžník podpísala dňa 13.08.2014 a žalovaný ako veriteľ dňa 15.08.2014, je v celom rozsahu neplatná z dôvodu, že zo strany veriteľa nedošlo k úplnej akceptácii žiadosti žalobkyne o úver, z jeho strany išlo o uvedenie údajov úveru poskytovaného za iných podmienok, ako navrhla v žiadostiach žalobkyňa, pričom zo strany žalovaného ako veriteľa išlo teda podľa súdu prvej inštancie o nový návrh na uzavretie úverovej zmluvy, ktorá zo strany žalobkyne ako dlžníka nebola písomne akceptovaná, a preto podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nedošlo ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to predpokladá ust. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.

9. Odvolací súd však konštatuje, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bola zároveň uzavretá dohoda o poskytovaní služieb, ktorá vo vzťahu k predmetnej zmluve je v akcesorickom zmluvnom vzťahu, čo jednoznačne vyplýva z čl. I. bod 1 tejto dohody, podľa ktorého dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým číslom, ako je číslo dohody, kde poskytovateľ má postavenie veriteľa a zákazník postavenie dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu záujmom žalobcu bolo uzavrieť so žalovaným len úverovú zmluvu, pričom o skutočnosti, že súčasne uzavrel predmetnú dohodu o poskytovaní služieb, ani nevedel, čiže

chýbal pri jej uzavretí prejav vôle žalobcu. Uvedené vyplýva zo samotných okolností daného prípadu, keď žalovaný dal zmluvu podpísať žalobcovi spolu s dohodou o poskytovaní služieb, čo jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon ( ), pretože keby sa žalobca priamo v zmluve zaviazal, že žalovanému zaplatí mesačne ďalšiu odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, že sa to prejaví v cene úveru, v RPMN, ako i v odplate za úver, a teda predmetná zmluva je v časti dohodnutej odplaty za úver neplatná. Navyše, pokiaľ išlo o doplnkové služby k samotnej zmluve, nič nebránilo žalovanému tieto služby dohodnúť priamo v zmluve.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočným účelom uzatvorenej dohody o poskytovaní služieb č. 8500075233 uzavretá medzi účastníkmi dňa 15.08.2014 bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to tak, aby táto odplata nebola uvedená v zmluve o revolvingovom úvere a nenavyšovala tak výšku ročnej úrokovej sadzby a RPMN, ktorá by odôvodnene mohla spotrebiteľa odradiť od uzavretia úverovej zmluvy. Dodávateľ zakrýva časť odplaty za revolvingový úver do odmeny za poskytovanie služieb, čo predstavuje aj obchádzanie , pretože údaj o RPMN musí zohľadňovať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, ktorý nezahŕňa všetky náklady spotrebiteľa, má súčasne za následok, že úver poskytnutý žalobkyni je treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na ustanovenie , v spojení s ustanovením , o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia označenej zmluvy a dohody.

11. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe toho vznikla žalobkyni ako dlžníčkoci povinnosť plniť z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere len istinu úveru, teda skutočne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 725,- eur. Pokiaľ teda žalobkyňa plnila žalovanému na základe predmetnej zmluvy viac, žalovaný sa v tejto časti bezdôvodne obohatil na jej úkor. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o tom, že žalovaný je povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni vrátiť sumu 888,62 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenej sumy 1.613,62 eur a sumy skutočne poskytnutých finančných prostriedkov z úveru 725,- eur.

12. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobkyňa v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalovanému úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )