Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/209/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: Ľ. L., nar. X.XX.XXXX, bytom v A. G. Z., A. XXXX/XX, t.č. ÚVV, Kpt. Nálepku 1, O.. XXX, 081 13 Prešov, proti žalovanej: M. M., nar. X.XX.XXXX, bytom v A. I., C. XXX/XX, o žalobe na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -22 zo dňa 25.7.2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava č. k. a č. k. .

2. Rozhodol tak o žalobe, podanej žalobcom dňa 3.6.2019, doručenej súdu dňa 5.6.2019. Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby konštatoval, že táto nespĺňa zákonom požadované náležitosti, preto uznesením č.k. -13 zo dňa 25.06.2019 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania a to aby predovšetkým uviedol dátum, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania a predložil súdu listinné dôkazy, ktorými by dôvodnosť žaloby preukázal. Žalobca v podaní zo dňa 11.07.2019 uviedol, že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel v roku 2018 od pracovníka VSE - Košice, pričom listinné dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby nepredložil.

3. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , , , , , a (ďalej len „“) a konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 29.12.2006 a konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 27.05.2008, objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula pre konanie pod sp.zn. dňa 29.12.2009 a pre konanie pod sp.zn. dňa 27.05.2011. Súd tiež konštatoval, že zároveň uplynula aj subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobca sa o skutočnostiach, ktoré zakladali dôvody obnovy, dozvedel v roku 2018, pričom žalobu na obnovu konania podal dňa 05.06.2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu na obnovu konania odmietol ako oneskorene podanú.

4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, s odôvodnením, že sú tu skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa oboch strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a zároveň je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Žalobca uviedol, že na prelome rokov 2002-2003 mu žalovaná (v pôvodných konaniach navrhovateľka) odovzdala sumu 200.000 Sk ako zálohu na zaplatenie kúpnej ceny bytu, ktorý jej mal zaobstarať. K ukončeniu kúpy bytu nedošlo, avšak iba preto, že žalovaná nebola schopná doplatiť zvyšnú časť celkovej ceny bytu. Došlo dokonca aj k tomu, že žalovaná bola zapísaná ako nový odberateľ energií v predmetnom byte priamo na

pobočke VSE a.s. v Spišskej Novej Vsi a taktiež dostala tento byt do užívania a to všetko napriek tomu, že nezaplatila zvyšnú časť kúpnej ceny bytu dojednanej vo výške 350.000 Sk. Ako dôkaz žalobca predložil podací lístok, preukazujúci odoslanie žiadosti na VSE a.s. Košice o kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje zaevidovanie žalovanej ako novej odberateľky energií v predmetnom byte. Až keď ani po 3-4 týždňoch žalovaná nevyplatila zvyšnú časť kúpnej ceny, žalobca pristúpil k deložovaniu žalovanej, zabezpečil jej sťahovanie do nájomného bytu a poskytol jej aj finančné prostriedky v rozsahu cca 150.000 Sk, ako aj ďalších 47.000 Sk. Doklady o vyplatení týchto finančných prostriedkov by mali byť súčasťou trestného spisu. Žalobca namietal, že ani jedna z vyššie uvedených skutočností nebola vzatá do úvahy pri rozhodovaní Okresného súdu Rožňava v konaniach, ktorých obnovy konania sa preto domáha, pričom rozsudky, vydané v týchto konaniach, pokladá za nezákonné, zmätočné a pochybné. V doplnenom podaní žalobca uviedol, že obnovy konaní sa domáha z dôvodu, že bol oklamaný žalovanou M.. Uvedené môže preukázať listinami, aj svedkami, ktorí boli pri odovzdaní bytu žalovanej, ako aj svedkom, ktorý predmetný 1-izbový byt kúpil, avšak len z dôvodu, že žalovaná porušila zmluvné podmienky a nevyplatila zvyšok kúpnej ceny za prevod nájmu a členských práv napriek tomu, že finančné prostriedky na to mala. Vyjadril ľútosť, že v minulosti nebol dosť obozretný, že dovolil žalovanej, aby ho podlým spôsobom vydierala a klamala, len aby sa obohatila. Žalobca uviedol, že súd bol uvedený do omylu a v obnovenom konaní sa preukáže, kto klamal a tiež, že žalovaná byt dostala a žalobca jej nič nedlhuje.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia ( ) a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy dvoch konaní, vedených na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , ako aj pod sp. zn. .

8. Z obsahu pripojeného spisu odvolací súd zistil, že konanie vedené pod sp.zn. bolo právoplatne skončené rozsudkom č.k. -94 zo dňa 8.11.2006, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej sumu 47.000 Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z pripojenej doručenky je zrejmé, že žalobcovi bol rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 29.12.2006, pričom žalobca proti nemu opravný prostriedok nepodal. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2006.

9. Z obsahu pripojeného spisu odvolací súd zistil, že konanie vedené pod sp.zn. bolo právoplatne skončené rozsudkom č.k. -59 zo dňa 22.4.2008, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej sumu 54.000 Sk s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 54.000 Sk od 1.6.2004 až do zaplatenia, ako aj zo sumy 47.000 Sk od 1.6.2004 až do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z pripojenej doručenky je zrejmé, že žalobcovi bol rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 27.5.2008. Žalobca proti rozsudku podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -88 zo dňa 15.1.2009 odmietol. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2008.

10. Podľa ust. , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa ust. , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

12. Podľa ust. , žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa ust. , za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e).

14. Podľa ust. , odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

15. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právne dôvody. Ide totiž o narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor už bol právoplatne skončený meritórnym rozhodnutím. Narušenie princípu právnej istoty preto vyvažuje sprísnenými podmienkami prípustnosti obnovy konania. Jednou z týchto podmienok prípustnosti je, že musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania.

16. Ustanovenie upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota uplynie najneskôr spolu s objektívnou lehotou.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca podal žalobu o obnovu konania v oboch veciach oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty.

18. Ako to vyplýva z ust. , začiatok trojročnej lehoty sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia. Vo veci vedenej pod sp.zn. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2006 a teda, trojročná lehota uplynula dňa 29.12.2009. Vo veci vedenej pod sp.zn. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2008 a teda, trojročná lehota uplynula dňa 27.5.2011. Žalobca podal žalobu o obnovu konania dňa 3.6.2019 a teda je nepochybné, že žalobu podal oneskorene (v prvej veci po 11 rokoch od uplynutia trojročnej lehoty a v druhej veci po 8 rokoch od uplynutia trojročnej lehoty).

19. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa ( ).

20. Odvolací súd napokon konštatuje, že v danej veci nie sú splnené ani podmienky pre záver o výnimke z uplatnenia trojročnej lehoty na podanie žaloby o obnovu konania.

21. síce v ust. ustanovuje výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pri ktorých objektívna trojročná lehota neplatí a žalobu na obnovu konania podať aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Tieto výnimky sú však opodstatnené len z troch dôvodov, ktoré však v posudzovanej veci nie sú dané.

22. Prvou výnimkou je, ak bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený. V danom prípade je z obsahu pripojených spisov, ako aj právoplatných rozhodnutí zrejmé, že pohľadávka žalovanej proti žalobcovi nebola priznaná na základe trestného rozsudku. Druhou výnimkou je, ak nové dôkazy, uplatnené žalobcom, súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť. V danom prípade je z obsahu žaloby o obnovu konania, ako aj odvolania zrejmé, že žalobcom označené dôkazy (listiny a výsluch svedkov), nesúvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť. Poslednú výnimku tvoria dôvody obnovy konania uvedené v až e) . Žalobca netvrdil a zo žiadnych skutočností ani nevyplýva, že by v pôvodných konaniach bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní (písm. c/), ďalej, že by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením (písm. d/) a napokon, že by rozsudky Okresného súdu Rožňava boli v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné (písm. e/).

23. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ s poukazom na ust. § 413 ods. 1 písm. a) uznesením žalobu na obnovu konania odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

24. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie ako vecne správne podľa .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).