Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Miroslav Gorčák, nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. XXXX/XX, W., IČO 35 288 787, zastúpený: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, proti žalovanému: Rücon, a.s., Bratislavská 2806/5, Piešťany, IČO: 36 718 831, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Zátorský, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 871,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -375 zo dňa 17.05.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 871,20 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.371,20 eur od 10.03.2010 do 15.03.2010 a zo sumy 871,20 eur od 15.03.2010 do zaplatenia.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 871,20 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 1.371,20 eur od 10.03.2010 do 15.03.2010 a zo sumy 871,20 eur od 15.03.2010 do zaplatenia zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k tvrdeniam žalobcu ktorý poukazoval na to, že pre žalovaného na základe objednávky vykonal práce, za ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 02/2010 vystavenou dňa 09.03.2010 cenu diela vo výške 1.371,20 eur Žalovaný z nej zaplatil len čiastku 500,- eur dňa 15.03.2010 a zostatok odmietol zaplatiť s tým, že ju považuje za zľavu diela.

3. V odpore, podanom voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný neuhradenie zostatku ceny diela odôvodňoval tvrdením že zhotovené dielo malo kvalitatívne nedostatky, na ktoré listom zo dňa 29.03.2010 žalobcu upozornil a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca vady neodstránil, dielo teda neukončil, pretože ho riadne žalovanému neodovzdal, preto žalovaný uplatnil nárok na zľavu z ceny diela vo výške 871,20 eur, ktorú označil za rozdiel medzi cenou diela požadovanú žalobcom a cenou, ktorú považuje za primeranú.

4. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. -106 dňa 04.01.2013, ktorý bol ale na základe odvolania žalovaného uznesením odvolacieho súdu č.k. -125 zo dňa 31.01.2014 v napadnutej časti zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Prvoinštančný súd následne vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vykonal i miestu ohliadku za účelom posúdenia kvality. Predmetom diela bolo uloženie dlažby v objekte žalovaného nachádzajúceho sa v meste Krupina. Zmluva o dielo nebola uzatvorená v písomnej forme. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrhu nie je možné vyhovieť, pretože iba podpísaním faktúry, ktorou si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie ceny diela, nemožno dospieť k záveru, že by bolo dielo žalovanému riadne odovzdané. Žalovaný žalobcu na zistené nedostatky diela upozornil, tieto neboli odstránené, preto si dôvodne uplatnil zľavu z ceny vo výške žalovanej istiny. Prvoinštančný súd zdôraznil, že miestnou obhliadky vykonanou v priestoroch zhotovenia diela sám súd zistil vady, ktoré sú viditeľné. Dlažba je uložená v nesprávnom sklone, čo súd zistil vyliatím vody na podlahu, ktorá plynule nestiekla do vtokového otvoru, teda je nesprávne vyspádovaná, čo potvrdzuje i fotodokumentácia i videozáznam vyhotovené z obhliadky a ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Na základe tohto zistenia prvoinštančný súd uviedol, že dielo nebolo zo strany žalobcu vykonané bez vád. Súd tiež zistil, že žalobca zhotovenú časť diela žalovanému neodovzdal a tento dielo neprevzal. K tomuto zisteniu súd dospel na základe výzvy zo dňa 14.06.2010 žalovaného, ktorý ňou vyzval žalobcu na odstránenie vád zhotoveného diela.

6. Žalobca na svoju obranu voči tvrdeniam žalovanému poukazoval na to, že dielo žalovanému odovzdal a tento ho prevzal a žiadne vady mu nevytýkal. Súd prvej inštancie napriek tomu, že posudzovanie vád diela nebolo predmetom sporu, považoval za potrebné sa nimi zaoberať napriek tomu, že podľa výsledkov dokazovania dielo nebolo riadne žalovanému odovzdané. Práve miestnou ohliadkou súd mal za preukázanú existenciu vád, spočívajúcich v nesprávnom sklone podlahy. Ide o vadu zjavnú. Žalobca ako zhotoviteľ nepostupoval pri zhotovovaní diela s odbornou starostlivosťou a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku s poukazom na § 265 Obchod. zák., a tak si nesplnil povinnosť dielo vykonať riadne. Povinnosť zhotoviť dielo sa završuje jeho riadnym vyhotovením a odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi. Žalobca odovzdanie diela žalovanému nepreukázal, na základe ktorého zistenia súd žalobu na zaplatenie zostatku ceny ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

7. Prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 536, § 537, § 546 Obchod. zák., z ktorej vychádzal a na ktorú v rozhodnutí odkázal.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie (č.l.394) a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Argumentoval odvolacími dôvodmi podľa , , , ku ktorým uviedol, že v pomerne nenáročnej veci súd nekonal, čo bolo konštatované i v náleze ÚS SR č.k. -33 vydanom dňa 27.03.2019 v tejto veci, v ktorom i Ústavný súd SR uviedol, že vec nemožno hodnotiť po právnej stránke ako zložitú. Predmetom sporu ale nie je vykonanie prác, ale tvrdenia žalovaného objednávateľa, podľa ktorých dielo malo vážne kvalitatívne nedostatky, na odstránenie ktorých bol žalobca vyzvaný cca 20 dní po vystavení faktúry, z ktorej žalovaný uhradil len časť. Výzvu žalovaného na odstránenie vád ale nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie nároku objednávateľa. Žalovaný si po štyroch mesiacoch od dokončenia diela podaním zo dňa 22.07.2010 uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, ktorú výšku označil ako náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na odstránenie nedostatkov. Zadržaná suma je ale bez presnejšej špecifikácie výšky . Samotné označenie vád a ich konkretizovanie označil až právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 04.06.2012, čo je po 2 rokoch od dokončenia diela. Ak mal žalovaný za to, že dielo má zjavné vady, ktoré boli zistiteľné už v čase vykonania diela, mal si ich uplatniť riadne a včas po tom ako ich zistil, resp. zistiť mohol, inak mu právo z vád uplatnené po uplynutí v zákonom uvedenej lehoty zaniká. O tom, že dielo má vady, ako ich opísal právny zástupca žalovaného mohol žalovaný vedieť hneď pri odovzdaní diela dňa 07.03.2010, kedy žiadne vady nevytkol. Dňa 09.03.2010 žalobca vyhotovil faktúru na zaplatenie ceny diela, na ktorú reagoval žalovaný až dňa 29.03.2010, čím je preukázané, že ak malo podľa žalovaného dielo vady, tieto si žalovaný neuplatnil v lehote bez zbytočného odkladu. Lehota pre zachovania odbornej starostlivosti pri zisťovaní vád sa podľa judikatúry považuje cca 8 dní. Okrem toho v notifikácii alebo v námietkach vznášaných žalovaným voči povinnosti zaplatiť za dielo absentoval akýkoľvek popis vád. Žalovaný v konaní síce tvrdí, že mu nebolo dielo riadne a včas odovzdané, ale v odpore podanom voči platobnému rozkazu uvádza, že vady zistil po dokončení prác. Z výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného mal súd tiež potvrdené, že faktúru, ktorou bol uplatnený nárok na zaplatenie ceny prevzal bez pripomienok. Ak by nedošlo k odovzdaniu diela, nemožno akceptovať žiadny nárok na vady diela, pretože v takom prípade nebolo dielo ešte dokončené. Konateľ žalovaného odmietol podpisovať stavebný denník, hoci bol žalobcom vedený, žiadne vady v

ňom nevytkol a neuplatnil. Námietky o existencii vád diela, ale bez ich konkretizácie, uvádzané až po prijatí faktúry na zaplatenie ceny sú preto účelové. Žalovaný faktúru na zaplatenie ceny diela prevzal dňa 09.03.2010. Dňa 15.03.2010 zaplatil časť sumy a až dňa 29.03.2010 vytkol žalobcovi vady diela, ktoré ale žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neoznačil. Takéto konanie žalovaného nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie nároku z vád, s ktorým sa spájajú právne následky. Rovnako nemôže odstáť ani nezaplatená suma ako zľava z ceny, ktorú z titulu svojho nároku odmieta žalovaný zaplatiť. Výška možnej zľavy k nezaplatenej časti ceny je nekonkrétna a bol to práve žalovaný, ktorý k tomuto tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Zohľadnenie vád prvoinštančným súdom je podľa odvolateľa nezákonné a v rozpore s povinnosťami objednávateľa podľa § 562 ods. 2 Obchod. zák. Žalovaný objednávateľ neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť a špecifikoval ich až po 2 rokoch. Na podporu odvolacích argumentoch poukázal odvolateľ na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní sp. zn. zo dňa 07.03.2017, ktoré označil za skutkovo identické s týmto sporom a z ktorého časť je obsahom podaného odvolania. K tomuto uviedol, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací by mal v tomto prípade akceptovať názor i iného odvolacieho súdu. Ak sa strany nedohodli na písomnom prevzatí diela tak dielo je ukončené prevzatím účtovného dokladu, ktorý definuje rozsah diela a dohodnutú cenu, čím došlo i k zániku záväzku splnením. Žalovaný mal možnosť prevziať dielo a uplatniť si vady. Ak tak nekonal, súd mu nemôže priznať ochranu práv. Podľa pôdorysu stavby, ktorým žalovaný označoval priestory a v ktorých na základe samostatných objednávok bolo vykonávané dielo je preukázané, že išlo o dve samostatné zmluvy o dielo. Predmetom diela podľa prvej objednávky bolo len položenie dlažby a obkladov na pôdoryse označenom dvoma priamkami a predmetom diela podľa druhej objednávky bolo položenie dlažby na pôdoryse označenej krížikmi. Uvedené potvrdzuje, že žalobca zhotovoval u žalovaného dve samostatné diela, ako vyplynulo i z výsluchu svedka R. Q. ml. na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016. Na základe prvej zmluvy o dielo si uplatnil zhotoviteľ zaplatenie ceny diela faktúrou č. 1/2010 vo výške 2.019,- eur, ktorú žalovaný bez výhrad zaplatil. Faktúru na zaplatenie za dielo dňa 09.03.2010, ktorá je predmetom tohto konania prevzal Ing. R. Q. st., s ktorým o predmete diela a jeho rozsahu žalobca komunikoval, ktorý prevzal i vyúčtovanie ceny a žalovaný poskytol i čiastočnú úhradu. Práve v súvislosti s týmto zistením treba skonštatovať, že ak malo ísť o vady ako ich žalovaný popisuje, ktoré boli reálne zistiteľné v čase ukončenia a odovzdávania diela a účtovného dokladu Ing. R. Q. st., išlo o vady, ktoré sa dali vizuálne zistiť. Nárok z vád si uplatnil žalovaný až podaním zo dňa 29.03.2010, čo nie je včas, preto mu nemôže byť poskytnutá ani súdna ochrana. Rozhodnutie prvoinštančného súdu označil odvolateľ za formalistické, porušujúce zásady právnej istoty a iba z dôvodu, že zmluva o dielo bola uzatvorená v ústnej forme nemožno ju vykladať v neprospech zhotoviteľa a nebrať zreteľ na všetky okolnosti daného prípadu a logické súvislosti a najmä na správanie sa žalovaného, ktorý nerešpektoval a nedodržal svoje zákonom mu uložené povinnosti.

9. K odvolaniu žalobcu sa v podaní zo dňa 15.07.2019 vyjadril žalovaný (č.l. 437). Žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie označil za nedôvodné a rozsudok za zákonný a vecne správny. Poukaz na počet pojednávaní a prieťahy v konaní, ktoré boli konštatované i Ústavným súdom SR označil pre samotné rozhodnutie za irelevantné. Z konania bolo preukázané, že dielo nebolo odovzdané riadne a včas, nebolo žalovaným prevzaté, dielo vykazuje vady tak, ako sú popísané v súdnom rozhodnutí. Z prevzatia faktúry ako účtovného dokladu nemožno vyvodzovať, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, a hoci sa žalobca snaží presúvať dôkazné bremeno na stranu žalovaného, je to žalobca, ktorý sa dostal do dôkaznej núdze a svoje tvrdenia nepreukázal. Právne nie je udržateľná ani argumentácia žalobcu v súvislosti s absenciou včasnosti uplatnenia vád diela z dôvodu § 562 v spojení s § 554 Obchod. zák., pretože podpis tretej osoby na faktúre č. 2/2010, ktorou je Ing. Q. st., bez akéhokoľvek bližšieho komentára neznamená, že dielo bolo odovzdané a prevzaté. Žalovaný tak zotrváva na tvrdení, že stále nedošlo k riadnemu vykonaniu diela a ani k jeho odovzdaniu, preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, podľa ktorého uplynuli lehoty v súvislosti s uplatnením vád diela a nárok žalobcu nemôže byť opodstatnený.

10. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené odvolávajúcemu sa žalobcovi, ktorý v odvolacej replike zo dňa 12.08.2019 (č.l. 449) uviedol, že žalovaný minimálne reaguje na rozsah a dôvody uvedené v odvolaní v spojení s konkrétnymi odvolacími námietkami. Vyjadrenie tak nemá žiaden podstatný význam, pretože dôvody odvolania žiadnym rozumným argumentom nevyvracia.

11. Odvolacia replika bola doručená žalovanému, ktorý ju prevzal, odvolaciu dupliku nepodal.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že má zákonom predpísané náležitosti ( ) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dokazovanie zopakovať ( ), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávania ( ).

13. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul právnych zástupcov, žalovaného, zopakoval s poukazom na ust. dokazovanie, aby tak vytvoril podklad pre odlišné vyhodnotenie dôkazov a na základe neho mohol vo veci meritórne rozhodnúť.

14. Žalobca i žalovaný konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli svoje návrhy pre odvolacie konanie v zhode s písomnými podaniami.

15. Odvolací súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, uviedol svoje predbežné právne posúdení veci ( v spojení s ), na ktoré reagovali strany sporu prostredníctvom právnych zástupcov, ktorí zotrvali i po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom na svojich stanoviskách.

16. Odvolateľ založil odvolanie na existencii odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.1 písm.d/,f/,h/ C..s.p. s dôrazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré sa mu javí ako svojvoľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva žalovaného konať pred súdom.

17. Odvolací dôvod uvedený v , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,sa vzťahuje na tie pochybenia v procesnom postupe, ktoré nemožno podradiť pod ostatné dôvody uvedené v ust. , ktoré ale musia mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd nezistil. Poučovacia povinnosť bola zo strany prvoinštančného súdu splnená dostatočným spôsobom, nebol získaný žiadny dôkaz nezákonným spôsob, ani porušená povinnosť viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( Cs.p. )

18. Odvolací argument podložený poukazom na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení .

19. Pre odvolací dôvod uvedený v platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Podľa § 554 Obchod. zák.

(1) Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

(2) Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

(3) Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

(4) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

(5) Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.

(6) Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 560 Obchod. zák.

(1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

(3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

(4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa § 562 Obchod. zák.

(1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa § 564 Obchod. zák.

Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 428 Obchod. zák.

(1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil,

b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

(2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

(3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Podľa § 436 Obchod. zák.

(1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

(2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

(3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

(4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

Podľa § 324 Obchod. zák.

(1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

(2) Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

(3) Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.

Podľa § 369 Obchod. zák.

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády SR č.

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Odvolací súd sa v prvom rade venoval obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že dielo nebolo ukončené a stále riadne odovzdané, nakoľko nebolo vykonané bez vád, a ak má dielo vady, nemožno ho považovať za ukončené. Prijatie vyúčtovacej faktúry Ing. R. Q. st. tiež nemohlo založiť platné prevzatie diela.

22. Odvolací súd zopakoval dokazovanie ( ) dôkazmi: písomné podania žalovaného

- list zo dňa 29.03.2010 označený ako „Výzva 1“ adresovaný žalobcovi (č.l.14)), list zo dňa 14.06.2010 a zo dňa 22.07.2010 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu (č.l.16,17), odpor zo dňa 12.04.2011 podaný proti platobnému rozkazu vydanom v tomto konaní (č.l.32). Zo znenia týchto dôkazov vyplýva, že dielo bolo ukončené, objednávateľ ho užíval, prevádzku na časti podlahy, ktorá mala vykazovať vady neobmedzil, a tak sa dielo považuje za odovzdané a prevzaté. Žalovaný si následne po prijatí faktúry na zaplatenie diela, z ktorej časť v sume 500 eur zaplatil, uplatnil nárok z vád a žiadal o ich odstránenie. Neskôr si uplatnil nárok na zľavu z ceny diela vo výške, ktorá zodpovedá neuhradenej časti fakturovanej sumy.

23. Zmluva o dielo medzi stranami nevznikla v písomnej forme, ktorú zákon pre jej platnosť ani nevyžaduje, a teda strany si nevymienili žiaden konkrétny spôsob odovzdania diela, preto sa na odovzdanie diela aplikuje právna úprava uvedená v ust. § 554 Obchod. zák. Odvolací súd k tomuto právnemu posúdeniu vzal do úvahy, že dielo bolo vykonávané počas prevádzky u žalovaného. Zhotovovanie sledoval Ing. R. Q. st., ktorý prevzal i faktúru a ktorého žalobca informoval, že dielo zhotovil. Nebolo sporným, že dielo žalovaný užíva a nebráni mu v jeho podnikateľskej činnosti. Takéto správanie sa žalovaného, ktorý naviac i vo svojich písomných podaniach, ktoré sú uvedené v odseku 22. tohto odôvodnenia, opakovane odkazoval na to, že dielo bolo ukončené, ale vykazuje vady, súd vyhodnotil ako prevzatie diela s vadami.

24. Obranu žalovaného, podľa ktorej Ing. R. Q. st. nebol osobou, ktorá mohla konať za žalovaného, a tak nemohol za žalovaného prevziať dielo, odvolací súd hodnotí ako účelovú s poukazom na ust. § 16 Obchod. zák., podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Podľa výpisu z obchodného registra na žalovaného bol R. Q. predsedom predstavenstva. Z výpisu nevyplýva, či to je R. Q. mladší alebo starší, keďže ide o syna a otca a bol to práve Ing. R. Q. st., ktorý sa v objekte, v ktorom žalobca dielo zhotovoval pravidelne pohyboval, sledoval práce žalobcu, ako vyplynulo i z jeho výpovedí počas miestnej obhliadky zaznamenanej v zápisnici zo dňa 12.11.2018 (č.l. 260) a čo potvrdil i v konaní vypočutý R. Q. ml. o výpovedi zaznamenanej v zápisnici zo dňa 20.05.2016 (č.l. 203), ktorý potvrdil, že jeho otec Ing. R. Q. bol v objekte denne, kontroloval práce na diele a dal i pokyn na úhradu časti ceny diela. Prevzatie faktúry tak nenahrádza odovzdanie a prevzatie diela, ale konanie objednávateľa potvrdilo, že dielo mu bolo odovzdané a prevzal ho.

25. Ak má zhotovené dielo vady, vzniká objednávateľovi nárok z vadného plnenia, kedy sa záväzok zhotoviť dielo mení na záväzok z vadného plnenia a aplikuje sa ust. § 560 Obchod. zák. K tomuto odvolací súd zdôrazňuje, že ak by nebolo žalovanému dielo odovzdané a žalovaným prevzaté, bolo by vylúčené uplatňovanie nároku z vád, ktorého priznania sa žalovaný v tomto konaní domáha. Nároky z vád diela možno priznať až po tom, ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 ods.1 Obchod. zák.) Má sa teda na mysli dielo zhotovené.

26. S nárokmi z vád je spojená povinnosť dielo po zhotovení prehliadnuť a vady oznámiť. Ak ide o vady zistiteľné už pri prehliadke diela, musia byť vady oznámené bez zbytočného odkladu (§562 Obchod. zák.) Žalovaný ako objednávateľ vady diela oznámil žalobcovi až úkonom, za ktorý možno označiť list zo 29.03.2010 (č.l.14). K odovzdaniu diela s vadami došlo najneskôr dňa 09.03.2010, čo je dátum vystavenia a prijatia faktúry žalovaným, ktorý dátum nebol stranami rozporovaný. K tomuto časovému úseku vzniesol žalobca námietku neskorej notifikácie vád, pretože vada, ak bola i podľa tvrdenia žalovaného ihneď zistiteľná a spočívala v nedostatkoch v špárovaní dlažby (č.l. 14), nebola zo strany žalovaného oznámená včas a tak nebola riadne splnená notifikačná povinnosť, ako je vyžadované podľa ust.§ 562 Obchod. zák.

27. Zo spisu a dokazovania vyplynulo, že žalovaný preukazateľne namietal vadu diela, túto popísal a špecifikoval ako „nekvalitne zaškárovanie podlahy“ až v liste zo dňa 29.03.2010, hoci takúto vadu bolo možné zistiť už po odovzdaní diela, resp. po tom, ako žalobca oznámil, že dielo ukončil a vystavil na zaplatenie jeho ceny faktúru. Išlo o vadu zjavnú, ktorú bolo možné zistiť pri bežnej ohliadke, preto nemožno konanie žalovaného spočívajúce v oznámení vád diela vyhodnotiť ako konanie s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu. Námietka neskorej notifikácie vady vznesená v konaní žalobcom je tak opodstatnená a z tohto titulu nemožno na nárok z vád prihliadnuť.

28. Právny poriadok síce formu notifikácie vád neurčuje, ale musí byť v záujme objednávateľa vady označiť a uviesť aspoň v popisnej forme. Vadu spočívajúcu v nedostatkoch sklonu uloženej dlažby, ktorá spôsobuje nedostatočný odtok vody začal žalovaný ako vadu, za ktorú si uplatnil nárok na zľavu z ceny namietať až v súdnom konaní, konkrétne na pojednávaní dňa 04.06.2012 (č.l.64), čo rovnako nemožno považovať za včasný a riadne uplatnený nárok. V konaní pred odvolacím súdom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nedostatok spočívajúci v nedostatočnom odtoku vody do miesta k tomu určenému - guličky, bol zjavný a zistiteľný pri vynaložení odbornej starostlivosti ihneď pri odovzdaní diela a umožnení žalovanému s dielom nakladať a využívať. Žalobca netvrdil, že by bol túto vadu pri zhotovení diela zistil a žalovaný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno k preukázaniu, že zhotoviteľ o tejto skutočnosti mal alebo musel vedieť toto bremeno neuniesol, porušenie povinností zhotoviteľom nepreukázal a tak nebol dôvod aplikovať právnu úpravu uvedenú v ust. § 562 ods.3 Obchod. zák.

29. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný žiadal, aby žalobca odstránil vady spárovania (§461 ods.1. písm.b/ Obchod. zák.) . Žalobca k odstraňovaniu nepristúpil, žalovaný od zmluvy neodstúpil, a tak žalovaný tvrdil, že nezaplatený zostatok z ceny diela je jeho nárok na zľavu (§436 Obchod. zák.) , ktorú sumu považoval za primeranú vzhľadom na predpokladané náklady, ktoré by musel pri odstránení vady vynaložiť. K tomuto názoru odvolací súd zdôrazňuje, že zľava z ceny sa určuje ako rozdiel medzi hodnotou diela bez vád a diela s vadami, preto nemôže byť ľubovoľne určená. Žalovaný k výške zľavy žiadne dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať, k čomu odvolací súd nad rámec vyššie uvedenej argumentácie o dôvodnosti odvolania uvádza, že žalovaný nepreukázal opodstatnenosť nároku na zľavu z ceny a zadržanie sumy, ktoré žalobcovi nezaplatil.

30. Odvolací súd okrem nároku na zaplatenie zostatku zadržanej sumy ako opodstatnený vyhodnotil i nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý vyplýva z Obchod. zák. v znení účinnom od 15.10.2009, z Obč. zák. a nar. vlády SR č. citovanom v odseku 20. tohto rozhodnutia, keďže si strany úroky z omeškania nedohodli. V rozhodnom čase bola úroková sadzba ECB bola 1% (č.l.11) a k tomu 8 percentuálnych bodov určuje výšku úrokov 9% , ktorú odvolací súd žalobcovi titulom omeškania žalovaného priznal tak, ako si uplatnil žalobca.

31. Po preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu na základe odvolania žalobcu a vykonanom dokazovaní v rámci odvolacieho konania dospel súd k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne, prvoinštančný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto rozsudok podľa zmenil, pretože nemal splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa , , podľa ktorého, ak zmení odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na prvoinštančnom súde. Podľa nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, ktorou je žalobca, a tak mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému za konanie pred súdom prvej inštancie i za konanie odvolacie v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).