Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Správcovská kancelária PROGRES, s.r.o., so sídlom Tomášiková 10/A, Bratislava, IČO: 35895403, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Pojdák, so sídlom ul. Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, proti žalovanému: A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, I., o zaplatenie 1.558,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. decembra 2018, č.k. - 56, takto

rozhodol:

Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 712,16 eura, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 712,16 eura od 16.06.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 712,16 eura od 16.06.2018 do zaplatenia p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 19. decembra 2018, č.k. -56, uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.558,81 eura, s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2018 do zaplatenia spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 1.558,81 eura od 01.03.2018 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu v sume 408,12 eura, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 23.06.2017 vstúpil žalobca do vzťahu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na A. Q. Č.. X,X K. I., S.. Č.. XXX a vykonáva správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy č. 002/2006 zo dňa 30.06.2006. Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, E. S. na X. Z.. predmetného bytového domu. Konštatoval, že žalovanému vznikol za obdobie od 02.10.2016 do 28.02.2018 nedoplatok na zálohových platbách spojených s užívaním bytu v celkovej výške 1.558,81 eura spolu s vyčíslenou zmluvnou pokutou vo výške 408,12 eura. Poukázal na to, že podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o výkone správy, v prípade omeškania mesačnej platby zaplatí vlastník do fondu prevádzky, údržby a opráv zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý začatý deň a podľa čl. IV bod 4 Zmluvy o výkone správy, v prípade omeškania je vlastník povinný zaplatiť do fondu prevádzky, údržby a opráv zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý začatý deň. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ,, , ako zodpovedajúcich ustanovení Zmluvy o výkone správy č. 002/2006, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na

to, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný má, resp. mal, nedoplatok ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru, čím porušil zmluvné povinnosti. Žalovaná istina je tak dôvodná a preukázaná. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne z dlžnej sumy, ako aj vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 408,12 eura za obdobie od 02.10.2016 do 28.02.2018, poukázal na to, že zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov, je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je žalovaný ako dlžník povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi v tomto prípade, nakoľko si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nakoľko je v zmluve o výkone správy medzi stranami dohodnutá aj zmluvná pokuta, pričom jej výška nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani hmotným právom, konštatoval, že aj tejto časti je žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď neuhradil žalobcovi uvedené nedoplatky, hoci bol písomne vyzvaný na doplatenie týchto úhrad a mal vedomosť aj o sankciách, ktoré mu hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností. O priznaní úrokov z omeškania v zákonnej výške rozhodol podľa v znení účinnom od 01.02.2013. O trovách konania rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že dňa 15.06.2018 bankovým prevodom na účet žalobcu uhradil sumu 2.000 eur a dňa 22.06.2018 sumu 100 eur, a teda v čase vydania rozhodnutia bola pohľadávka už uhradená. Na preukázanie tohto tvrdenia k odvolaniu pripojil potvrdenia z banky o úhrade. Zároveň poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobných údajov, nakoľko v rozpore s podmienkami vyplývajúcimi zo Zákona o vlastníctve bytov zverejnil v zozname neplatičov jeho meno a číslo bytu, v dôsledku čoho sa s ním začali neznámi ľudia osobne kontaktovať kvôli odkúpeniu predmetného bytu zvonením na zvončeku na bráne, ale aj klopaním a búchaním na dvere jeho bytu, prípadne postávaním pri dverách bytu. Žiadal preto posúdiť, či prišlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov, porušenie zákona o ochrane súkromia v obydlí. Namietal tiež, že zmluva o výkone správy, na základe ktorej žalobca vykonáva správu bytového domu je spotrebiteľská zmluva, ktorá bola vopred naformulovaná a mohol ju akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Dokonca ani nevie, či bola nejaká zmluva o výkone správy prvomajiteľom podpísaná a či je zmluva platná. Napokon konštatoval, že zmluvná pokuta, ktorú si žalobca uplatňuje, je vo výške 0,1% z dlžnej sumy, čo je zaokrúhlene 36,5% p.a., úrok z omeškania ktorý si žalobca uplatňuje je 5% p.a., čiže výsledná sankcia spočítaná z týchto dvoch zložiek je 41,5% p.a., čo označil za nekalú podmienku a žiadal o posúdenie či je výsledná sankcia vo výške 41,5% p.a. v súlade s dobrými mravmi; a žiadal tiež o posúdenie, či je pohľadávka na zálohových platbách v sume 3.614 eur dôvodom vykonania dražby nehnuteľnosti, ktorej hodnota je podľa odhadu 90.000 eur, a preto je potrebné, aby sa žalobca zdržal výkonu dražby a ostatných úkonov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v prvom rade uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že dňa 15.06.2018 uhradil sumu 2.000 eur a dňa 22.06.2018 uhradil sumu 100 eur, konštatoval, že toto tvrdenie nepopiera. Nakoľko však žalovaný nešpecifikoval, na pokrytie akého nedoplatku sa má uhradená suma použiť, rozdelil ju na úhradu viacerých vymáhaných nedoplatkov, ohľadne ktorých je vedených viacero súdnych konaní o zaplatenie dlhov vzniknutých za určité obdobia špecifikované v príslušných žalobách. Úhradu 2.000 eur započítal tak, že z uvedenej sumy použil sumu 223,56 eura na úhradu zvyšku dlhu vymáhaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , čím došlo k úplnej úhrade vymáhaného dlhu; sumu vo výške 988,10 eur na úhradu dlhu vymáhaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , čím došlo k úplnej úhrade vymáhaného dlhu; a sumu vo výške 712,16 eura na čiastočnú úhradu dlhu vymáhaného v tomto súdnom konaní, pričom žalovaný bol v Oznámení o započítaní úhrady zo dňa 15.06.2018 upovedomený o tom, že na späťvzatie tejto žaloby je potrebné uhradiť aj zvyšok dlhu vo výške 1 565,07 eur. Zvyšok vykonanej úhrady žalovaného vo výške 76,18 eura bol použitý na pokrytie časti zálohového predpisu za marec 2018 (mesačný zálohový predpis za marec 2018 bol vo výške 140,51 eura). Úhrada zo dňa 22.06.2018 vo výške 100 eur bola použitá čiastočne na úhradu zvyšku zálohového predpisu za marec 2018 a v zostatkovej časti na úhradu časti predpisu za mesiac máj 2018. Zdôraznil, že za rok 2018 žalovaný vykonal úhrady troch mesačných zálohových predpisov v zmysle zmluvy o výkone správy, úhrady mesačných zálohových predpisov za marec a máj boli pokryté v zmysle uvedeného a ostatné mesačné zálohové predpisy (za zvyšných 7 mesiacov) za kalendárny rok 2019 žalovaný nevykonal, teda opäť mu vzniká dlh titulom neuhradených mesačných zálohových predpisov, na čo ho zaväzuje nie len

zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale aj Zmluva o výkone správy. Na základe uvedeného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a v dôsledku čiastočnej úhrady žalovaného (t.j. z dôvodov na strane žalovaného vzniknutých po začatí konania) uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 846,65 eura, vyčíslenú zmluvnú pokutu za obdobie od 02.10.2016 do 28.02.2018 vo výške 408,12 eura, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 1.558,81 eura odo dňa 01.03.2018 do 15.06.2018 a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 846,65 eura od 16.06.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.558,81 eura odo dňa 01.03.2018 do 15.06.2018 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 846,65 eura od 16.06.2018 do zaplatenia. V nadväznosti na námietku žalovaného týkajúcu sa zverejnenia jeho osobných údajov v tzv. zozname neplatičov zdôraznil, že postupoval v súlade s ust. § 9 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vykonával iba práva priznané zákonom a neporušil povinnosti, ktoré má voči vlastníkom, teda nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu. Zverejnenie zoznamu naviac nemá vplyv na výsledok tohto súdneho konania a tvrdenia žalovaného ohľadom tejto skutočnosti považuje za bezpredmetné. Poukázal tiež na to, že Zmluva o výkone správy č. 002/2006 je účinná od 01.07.2006 a žalovaný sa stal vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.07.2009, teda žalovaný vstupoval do práv a povinností už uzavretej zmluvy o výkone správy po svojom právnom predchodcovi, a preto sa na neho vzťahuje zmluva o výkone správy v plnom rozsahu, a to vrátane ustanovení o zmluvnej pokute, v ktorých je zmluvná pokuta dojednaná dohodou zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, t.j. nejde o "formulárovú" spotrebiteľskú zmluvu, ale o zmluvu, ktorá je výsledkom prejavenej vôle žalobcu ako správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, s ktorými bola táto zmluva uzavretá. Napokon, pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom by mal jeho byt, je v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že vzhľadom na pomer hodnoty bytu k hodnote nedoplatku, ktorý sa s ním spája, vlastníci na schôdzi zo dňa 05.06.2018 odhlasovali vyhlásenie písomného hlasovania ohľadom vyjadrenia súhlasu vlastníkov s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalovaného za účelom uspokojenia pohľadávky voči žalovanému. Ako správca má zákonnú povinnosť v zmysle okrem iného aj dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa na základe rozhodnutia podľa zákona. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o vykonaní dobrovoľnej dražby nie je na ňom ako správcovi bytového domu, ale na rozhodnutí vlastníkov, ktoré je povinný akceptovať. Podľa o dobrovoľných dražbách pritom dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Záverom poukázal na to, že žalovaný je dlhodobý neplatič, pričom pokiaľ aj mal v minulosti dojednaný splátkový kalendár na postupné splácanie vzniknutého dlhu, tento nedodržiaval. V prípade žalovaného eviduje viacero súdnych, resp. exekučných, konaní a ako vyplýva aj z aktuálnej analýzy platieb, na účte žalovaného eviduje ku dňu 28.02.2019 dlh vo výške 988,34 eura. Žalovaný rovnako nepoužil žiaden z prostriedkov procesnej obrany v priebehu súdneho konania, ale až po tom, ako mu bol doručený rozsudok, ktorým sa rozhodovalo o merite veci. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nedoplatku žalovaného na zálohových platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od 02.10.2016 do 28.02.2018 v celkovej výške 1.558,81 eura spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, ako aj zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol žalobcovi nárok v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou zálohových platieb, v uplatnenej výške a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade dospel k správnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že žalovaný v danom období neuhrádzal riadne a včas žalobcovi ako správcovi bytového domu, v ktorom žalovaný vlastní byt č. XX, E. S. na X. Z.. predmetného bytového domu na A. Q. Č.. X,X K. I. zálohové platby. Správne tiež poukázal na to, že v zmluve o výkone správy predmetného bytového domu č. 002/2006 bola pre prípad omeškania s úhradou zálohových

platieb jednotlivých vlastníkov bytov dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania. Uvedené skutočnosti nepopieral ani žalovaný. 8. Na základe týchto zistení prvoinštančný súd vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia ,, Zákona o vlastníctve bytov, ,, , ako aj ustanovenie čl. IV bod 3 Zmluvy o výkone správy č. 002/2006, ktorú správne považoval za platnú a záväznú aj pre žalovaného, a to vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a na ich základe dospel k správnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Svoje závery vedúce k vyhoveniu podanej žalobe v súlade s dostatočne opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa v potrebnom rozsahu vyporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom považuje za potrebné poukázať na nasledovné. 9. Žalovaný v odvolaní namietol, že dlžnú sumu žalobcovi uhradil ešte pred tým, než bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásený. Na túto námietku však v odvolacom konaní už s poukazom na ust. nemožno prihliadať, nakoľko k úhrade sumy v celkovej výške 2.100 eur zo strany žalovaného došlo dňa 15.06.2018 (2.000 eur) a dňa 22.06.2018 (100 eur), teda niekoľko mesiacov pred vyhlásením napadnutého rozsudku (19.12.2018), pričom zo spisu nevyplývajú žiadne okolnosti (a netvrdí ich ani žalovaný), pre ktoré by žalovaný túto obranu nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní na súde prvej inštancie, ako to má na mysli ust. psím. d) Zároveň však treba poukázať na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal žalovaného, z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej sumy uplatnenej v tejto veci podanou žalobou, zaviazať už iba na zaplatenie sumy 846,65 eura, vyčíslenej zmluvnej pokuty za obdobie od 02.10.2016 do 28.02.2018 vo výške 408,12 eura, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 1.558,81 eura odo dňa 01.03.2018 do 15.06.2018, zmluvnej pokutu vo výške 0,1 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 846,65 eura od 16.06.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.558,81 eura odo dňa 01.03.2018 do 15.06.2018 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 846,65 eura od 16.06.2018 do zaplatenia. Uvedený (procesný) prejav vôle žalobcu odvolací súd podľa obsahu ( ) vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, a v súlade s ust. , preto, keď žalobca v prevyšujúcej časti podľa obsahu zobral žalobu späť po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak rozsudok súdu prvej inštancie ešte nenadobudol právoplatnosť, pričom žalovaný nemal proti tomuto čiastočnému späťvzatiu námietky, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil, a keďže týmto dispozitívnym úkonom žalobcu, proti ktorému žalovaný, zanikol v uvedenej časti predmet sporu, konanie v tejto časti zastavil. 10. Pokiaľ ide o vecnú opodstatnenosť námietky žalovaného v odvolaní, podľa ktorej dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že bez zreteľa na skutočnosť, že žalovaný túto námietku neuplatnil v konaní na súde prvej inštancie, táto obrana nie je ani vecne opodstatnená. Súd prvej inštancie správne vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty opiera okrem ustanovení upravujúcich tento inštitút najmä o čl. IV bod 3 Zmluvy o výkone správy. Je nepochybné, že predmetná zmluva o výkone správy ohľadne daného bytového domu, ktorej súčasťou je i dojednanie zmluvnej pokuty, bola náležite v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov odsúhlasená potrebnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome, a preto je záväzná pre všetkých vlastníkov, vrátane žalovaného. Odvolací súd však zároveň zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že za okolností, aké sú v preskúmavanej veci, nemožno zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania považovať za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a takýchto charakter preto nevykazuje ani konanie žalobcu spočívajúce v jej uplatnení žalobou na súde. 11. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Zabezpečovací význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. 12. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nemožno z hľadiska prípadného rozporu s dobrými mravmi posudzovať izolovane, avšak je nevyhnutné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti veci, okrem samotnej výšky predovšetkým na význam zabezpečenej povinnosti a intenzitu porušenia povinností zo strany subjektu, ktorému má povinnosť úhrady zmluvnej pokuty vzniknúť.

13. V danom prípade bola zmluvná pokuta dohodnutá ako zabezpečovací inštitút pre prípad omeškania s úhradou preddavkových platieb i nedoplatkov z vyúčtovania. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosť úhrady preddavkov a nedoplatkov jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je jednou z najdôležitejších povinností každého vlastníka bytu a nebytového priestoru. Uskutočňovanie predmetných úhrad a s tým bezprostredne súvisiaci dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkovom fonde bytového domu je totiž podmienkou zabezpečenia dodávky jednotlivých služieb, ktoré sú nevyhnutné na samotné užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (najmä dodávka vody, tepla a tiež elektrickej energie do spoločných priestorov), pričom mimoriadne významné sú v tomto smere ako úhrady preddavkov, tak i včasné úhrady nedoplatkov jednotlivých vlastníkov. Bez takýchto úhrad, uskutočnených jednotlivými vlastníkmi riadne a včas, správca bytového domu nie je objektívne schopný zabezpečiť dodávku služieb, a to nielen pre byt toho, kto je so zaplatením nedoplatkov z vyúčtovania alebo zálohových platieb v omeškaní, avšak aj pre všetkých ostatných vlastníkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu plne na mieste, aby riadne a včasné splnenie povinnosti vlastníka uhrádzať preddavky a uhradiť nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, a to vzhľadom na mimoriadny význam predmetnej peňažnej povinnosti aj s dennou sadzbou 0,1 % z dlžnej sumy (36,5 % ročne), keď každý deň omeškania s úhradou môže mať značný vplyv na schopnosť zabezpečiť riadnu dodávku plnení nevyhnutných na užívanie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (pri ktorých je správca, ako je všeobecne známe, tiež povinný uhrádzať preddavky jednotlivým dodávateľom). 14. S ohľadom na význam zabezpečovanej povinnosti a závažnosť porušenia povinnosti vlastníkov riadne a včas uhrádzať preddavky a nedoplatky potom podľa odvolacieho súdu nie je v danom prípade dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v rozpore s dobrými mravmi, nepredstavuje žiadnu formu úžery ani konania v rozpore s dobrými mravmi, nie je neplatné ani z iného dôvodu a nepredstavuje ani neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, a preto žalovanému v dôsledku jeho omeškania vznikla povinnosť predmetnú zmluvnú pokutu uhradiť. V tejto súvislosti odvolací súd len na doplnenie poukazuje i na to, že všeobecné súdy v Slovenskej republike (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. , uverejnený na stránke: R..E..sk) ani zmluvnú pokutu vo vyššej sadzbe (0,25 % denne) nepovažujú za neprimerane vysokú a rozpornú s dobrými mravmi, a preto je napadnutý rozsudok v súlade s rozhodovacou praxou iných všeobecných súdov v Slovenskej republike. 15. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti poznamenáva, že dojednaním zmluvnej pokuty nie je zabezpečené splnenie povinnosti v prospech správcu bytového domu, avšak v prospech všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým patria (sú ich majetkom) aj peňažné prostriedky získané úhradou zmluvnej pokuty a správca bytového domu tak z úhrady zmluvnej pokuty reálne nemá priamy finančný prospech. 16. Neopodstatnená je argumentácia žalovaného, ktorý v odvolaní pri špecifikácii výšky sankcie spojenej s omeškaním s úhradami zálohových platieb spočítava dohodnutú zmluvnú pokutu (36,5 % ročne) a úroky z omeškania (5 % ročne). Zmluvná pokuta a zákonné úroky z omeškania totiž predstavujú celkom samostatné právne inštitúty so samostatným skutkovým základom, ktoré nepochybne môžu existovať popri sebe a v prípade omeškania môžu byť uplatnené zároveň. 17. Napokon, pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza námietky týkajúce sa oprávnenosti zverejnenia jeho niektorých jeho identifikačných údajov na tzv. zozname neplatičov daného bytového domu a tiež námietky smerujúce k oprávnenosti výkonu zákonného záložného práva viaznuceho na jeho byte, odvolací súd uvádza, že tzv. zoznam neplatičov ani výkon záložného práva nemajú s týmto sporom žiadnu vecnú súvislosť. Predmetom tohto sporu je zaplatenie dlžnej sumy neuhradených zálohových platieb a zmluvnej pokuty a z hľadiska týchto nárokov sú žalovaným namietané skutočnosti, a tak i jeho odvolacie námietky, bez akéhokoľvek právneho významu. 18. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vo vzťahu k meritu veci vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými, no najmä relevantnými právnymi otázkami, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie vzniku nároku na zaplatenie neuhradených zálohových platieb, ako i platnosti dojednania zmluvnej pokuty pre prípade omeškania žalovaného s úhradami zálohových platieb za byt v jeho vlastníctve vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania, a dospel k správnemu záveru, že žalovaný je povinný istinu s úrokmi z omeškania, no tiež uplatnenú zmluvnú pokutu, žalobcovi uhradiť, a preto bolo potrebné podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 19. Odvolací súd preto vo zvyšnej časti, uplatnenej nad rámec zastavenej časti konania, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s , a , a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v zastavenej časti zobral žalobca (podľa obsahu) žalobu späť v dôsledku úhrady časti dlžnej sumy po podaní žaloby a žalovaný tak procesne zavinil zastavenie konania, a vo zvyšnej časti bol žalobca v merite veci v celom rozsahu úspešný. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).