Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-60-2019.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: M.A.S.CH. s. r. o., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 723 932, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Macko, s.r.o., so sídlom Čsl. armády 6, 040 01 Košice, IČO: 47 236 949, proti žalovanému: J. X., Y. J. R. Y. XX, Y., Z.: XXXXXXXX (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 24.4.2015), zastúpenému Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, P.O.BOX 215, IČO: 37941721, o zaplatenie 9.898,55 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/84/2012-434 zo 14.3.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/84/2012-445 z 13.6.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.651,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku spočívajúcu v tom, že bolo chybne uvedené IČO právneho zástupcu žalobcu.
2. Vychádzal zo zistenia, že v závislosti od toho, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/84/2012-377 z 18.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/45/2018-411 z 25.9.2018 bolo rozhodnuté ohľadom istiny, ktorá je predmetom tohto konania, v súčasnosti zostávajúcim predmetom konania je len úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 4.951,16 eur od 13.1.2012 do zaplatenia.
3. Pri rozhodovaní vo veci, ktorá ostala ešte predmetom tohto konania súd vychádzal zo všetkých predložených listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí, pričom dospel k záveru, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.1.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.898,55 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu žalovanému do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu potom písomným podaním zo dňa 29.2.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 6.3.2012, upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.898,55 eur a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eur od 13.1.2012 do zaplatenia. Následne Okresný súd Prešov vydal dňa 15.3.2012 platobný rozkaz č.k. 21Rob/6/2012-23, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.898,55 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči vydanému
platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený.
4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd konštatoval, že zmenu návrhu na začatie konania, ktorú zrealizoval právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 29.2.2012, teda ešte pred vydaním platobného rozkazu, súd vybavil tak, že následne vydal platobný rozkaz v rozsahu, ktorý vyplýval z právnym zástupcom žalobcu uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a žalovanému spolu s návrhom na začatie konania doručil zmenu návrhu na začatie konania uskutočnenú písomným podaním zo dňa 29.2.2012 ,teda do vydania platobného rozkazu. O podaní zo dňa 29.2.2012 pred vydaním platobného rozkazu súd osobitne nerozhodoval, a keďže o návrhu na začatie konania rozhodol platobným rozkazom, tak v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu bol predmetom konania takto upravený posledný návrh, teda pokiaľ ide o príslušenstvo tak v tom čase predmetom konania bol 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.898,55 eur od 13.12012 do zaplatenia. Po rozhodnutí Okresného súdu v Prešove v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove to bol už len 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eur od 13.1.2012 do zaplatenia.
5. Písomným podaním žalobcu zo dňa 10.8.2011, označeným ako „VEC: ODSTÚPENIE OD ZMLUVY O DIELO 2010/10/26“ žalobca odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo 2010/10/26 a zároveň žalovaného vyzval, aby mu najneskôr do 24.8.2011 vrátil späť nim už uhradenú sumu poníženú o skutočne dodané tovary a technológie a skutočne realizované práce. Aj keď súd posúdil predmetnú Zmluvu o dielo 2010/10/26 ako neplatnú a od neplatnej zmluvy nemožno platne odstúpiť, je však možné písomné podanie žalobcu zo dňa 10.8.2011 podľa jeho obsahu posúdiť ako výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vyplatení peňažných záloh, v súvislosti s neplatne uzatvorenou Zmluvou o dielo 2010/10/26, bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca žalovanému bez právneho dôvodu vyplatil peňažné zálohy v celkovej výške 4.951,16 eur. Toto bezdôvodné obohatenie mal žalovaný žalobcovi vydať na základe výzvy žalobcu zo dňa 10.8.2011 najneskôr do 24.8.2012. Keďže tak neučinil, po prvýkrát sa teda žalovaný dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenie, t. j. vrátením sumy 4.951,16 eur, dňa 25.8.2011. Žalobca si voči žalovanému uplatnil úroky z omeškania za oneskorené vydanie bezdôvodného obohatenia, ale až odo dňa 13.1.2012. Teda odo dňa, keď už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s vydaním predmetného bezdôvodného obohatenia. Žalobca si teda voči žalovanému dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.951,16 eur od 13.1.2012 do zaplatenia. Dňa 5.11.2018 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 5.000,- eur, z toho na istinu 4.951,16 eur a zvyšok 48,84 eur na úroky z omeškania. Kapitalizovaný 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.951,16 eur za obdobie od 13.1.2012 do 4.11.2018 predstavuje sumu 2.699,94 eur. Keďže žalovaný žalobcovi už na úroky z omeškania uhradil sumu 48,84 eur, dlhuje žalovaný žalobcovi na úrokoch z omeškania už len sumu 2.651,11 eur.
6. Žalovaný sa voči žalobcovi dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátením sumy 4.951,16 ako bez právneho dôvodu vyplatenej zálohy v súvislosti s neplatne uzatvorenou Zmluvou o dielo č. 26/10/2010, ktoré bezdôvodné obohatenie mal vydať najneskôr do 25.8.2011.Žalovaný ho žalobcovi vydal až dňa 5.11.2018, v rámci úhrady sumy 5.000,- eur. Žalobca sa teda dostal do omeškania s úhradou tohto jeho záväzku titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.8.2011 do 4.11.2018. Z tohto dôvodu bol žalobca voči žalovanému oprávnený požadovať úroky z omeškania. Žalobca ich od žalovaného požadoval len za obdobie od 13.1.2012 do zaplatenia, dôvodne zo sumy 4.951,16 eur, v zákonom stanovenej výške 8 %. Keďže žalobca žalovanému sumu 4.951,16 eur uhradil dňa 5.11.2018, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.951,16 eur od 13.1.2012 do 4.11.2018, čo v kapitalizovanej forme predstavuje sumu 2.699,94 eur. S poukazom na to, že žalovaný žalobcovi už na tieto úroky zaplatil sumu 48,84 eur, má žalobca voči žalovanému titulom úrokov z omeškania nárok už len na zaplatene sumy 2651,11 eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.651,11 eur titulom dlžných úrokov z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ohľadne úrokov z omeškania už v čase rozhodovania súdu ako nedôvodnú zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP so zreteľom na pomerný úspech oboch strán v tomto konaní, približne v rozsahu 50 %.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu týkajúcu sa úrokov z omeškania zamietol.
9. Poukázal na to, že súd na pojednávaní 20.11.2014 umožnil predniesť stranám záverečné reči a následne vyhlásil dokazovanie za skončené, avšak na pojednávaní 11.12.2014 rozhodol o pokračovaní dokazovania. Žalobca v danom čase, t.j. ešte pred 11.12.2014 nemal preukázaný svoj nárok, čím zavinil omeškanie s rozhodnutím veci samej súdom a došlo takto k navyšovaniu úrokov z omeškania. Od 11.12.2014 sa vykonávali len dôkazy, ktoré navrhol žalobca s poukazom na uznesenie súdu z 11.12.2014. Je v rozpore s poctivým obchodným stykom, aby žalovaný mal znášať úroky z omeškania v súdnom spore, v ktorom strana žalobcu neúmerne dlho preukazovala svoj nárok, minimálne do 11.12.2014 ho nemala preukázaný. Žalobca navrhol predvolať a vypočuť niektorých svedkov aj opakovane.
10. Zo súdnej praxe je nesporné, že prípady, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je nutné posúdiť ako konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Teda aj inštitút dobrých mravov sa uplatňuje aj v oblasti obchodných vzťahov. V danom prípade sa jedná o priznanie úrokov z omeškania v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý je bezprostredne v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu. K prieťahom v konaní došlo aj na súde prvej inštancie v dôsledku oneskoreného doručenia rozsudku sporovým stranám.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 1, 2 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
14. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
15. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 21Cb/84/2012-377 z 18.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/45/2018-411 z 25.9.2018 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.951,16 eur istiny. V závislosti od týchto rozhodnutí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, zostal predmetom konania len úrok z omeškania vo výške 8 % z vyššie uvedenej sumy.
20. V súvislosti s touto zostávajúcou časťou predmetu konania treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne ustálil kapitalizovanú výšku tohto úroku z omeškania za obdobie od 13.1.2012 (kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením sumy, ktorá bola predmetom tohto konania a ktorá bola žalobcovi aj priznaná) do 5.11.2018, kedy žalovaný sumu 4.951,16 eur uhradil. O správnosti výpočtu vykonaného súdom prvej inštancie a špecifikovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia nemá ani odvolací súd pochybnosti.
21. Nemožno urobiť záver, že argumentácia, ktorú použil žalovaný vo svojom odvolaní by mohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci ohľadom úrokov z omeškania, nakoľko rozsah vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie a ani eventuálne prieťahy v konaní nie sú okolnosťou, ktorá by mala mať za následok zánik povinnosti povinnej osoby platiť úroky z omeškania z dlžnej sumy. Takýto druh zániku záväzku týkajúceho sa úrokov z omeškania právne predpisy nepoznajú. Napokon žalovaný mohol plniť úroky z omeškania aj dobrovoľne, a to aj v skoršom štádiu konania. To znamená, že argumentácia týkajúca sa dĺžky súdneho konania nie je v tejto súvislosti právne významná.
22. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.651,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania (rešpektujúci pomerný úspech oboch strán v tomto konaní) odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).