Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cb-64-2019.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cb/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: VESELKA s. r. o., so sídlom Vyšná Korňa 644, 023 21 Korňa, IČO: 36 439 517, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Tubing SK s.r.o., so sídlom Brezová 3348/82, 010 01 Žilina, IČO: 50 787 403, o zaplatenie 7.346,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie istiny 5.000,- eur z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.346,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.500,- eur od 04.10.2018 do 29.11.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.500,- eur od 04.10.2018 do 17.01.2020, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.346,64 eur od 04.10.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.05.2019 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.346,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.346,64 eur od 04.10.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že v súlade s objednávkou žalovaného zo dňa 29.03.2018 a jej následnou akceptáciou žalobca vykonal pre žalovaného dielo, predmetom ktorého boli montážne práce na oceľových konštrukciách a potrubí - M., Č. U.. Cenu diela žalobca vyúčtoval žalovanému viacerými faktúrami, ktoré žalovaný s výnimkou faktúry č. 1800029 uhradil v celom rozsahu. Poslednú žalobcom vystavenú faktúru dňa 03.09.2018 na sumu 7.346,64 eur splatnú dňa 03.10.2018 žalovaný ku dňu podania žaloby ani čiastočne neuhradil. Listom zo dňa 23.01.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že na zaplatenie predmetnej faktúry požaduje od žalobcu doloženie protokolu vykonaných prác a súpisu odpracovaných hodín. Tieto dokumenty však boli zo strany žalobcu doručené žalovanému formou e-mailu dňa 21.09.2018 a napriek uvedenej skutočnosti k úhrade dlžnej sumy žalovaným nedošlo.
2. S poukazom na omeškanie žalovaného s úhradou ceny diela a ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca požaduje zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania podľa § 365 ods. 1, 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
3. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil do obsahu spisového materiálu e-mailovú komunikáciu strán z mesiaca september 2018, výkaz odpracovaných hodín za mesiac júl 2018 a august 2018, v žalobe označenú faktúru zo dňa 03.09.2018, objednávku prác zo dňa 29.03.2018, predžalobnú výzvu k úhrade pohľadávky zo dňa 20.02.2019 spolu s doručenkou.
4. V zmysle žaloby a preložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe dňa 06.07.2019.
5. V zákonom stanovenej lehote žalovaný napadol platobný rozkaz podaným odporom, ktorý vecne odôvodnil tým, že žalobcom vystavenú faktúru zo dňa 03.09.2018 žalovaný z dôvodu chybne vypočítanej čiastky neuznal, o čom informoval žalobcu telefonicky a následne aj písomne listom zo dňa 23.01.2019 označeným ako „Vrátenie faktúry“. Žalovaný v predmetnom liste oznámil žalobcovi, že ním vystavená faktúra nezodpovedá skutočnému rozsahu vykonaných prác a vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný túto neuznáva a vracia ju žalobcovi na prepracovanie. Žalovaný súčasne požiadal žalobcu pred vystavením opravenej faktúry o zaslanie protokolu o vykonaných prácach a súpisu odpracovaný hodín na vzájomné odsúhlasenie, nakoľko žalovanému spolu s predmetnou faktúrou žiadne protokoly, ktoré by tvorili prílohu faktúry, neboli doručené. Na základe predmetného listu žalobca žiadne protokoly o vykonaných prácach ani súpis odpracovaných hodín nezaslal a opätovne sa domáhal úhrady predmetnej faktúry. Žalovaný poukázal na časové súvislosti údajného doručenia dokumentov mailom dňa 21.09.2018 a dátum vystavenia spornej faktúry zo dňa 03.09.2018, čo podľa názoru žalovaného vylučuje a spochybňuje tvrdenie žalobcu, že súčasťou doručovaných faktúr boli súpisy vykonaných prác. Žalovaný súčasne poukázal na obsahové náležitosti žalobcom predložených dôkazov, keď výkaz prác za obdobie 7/2018 obsahuje náklady za montáž a dopravu za obdobie 6/2018 a súčasne namietol skutočnosť, že súčet odpracovaných hodín podľa listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nezodpovedá počtu odpracovaných hodín, ktoré tvorili predmet spornej faktúry. Žalovaný tak neuznáva žalobcom uplatnenú pohľadávku z faktúry č. 1800029 s odôvodnením, že žalobca nepreukázal svoj nárok na jej zaplatenie a predložené listinné dôkazy nemôžu byť relevantným pokladom pre vystavenie spornej faktúry. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil list adresovaný žalobcovi dňa 23.01.2019 s označením „Vrácení faktury“.
7. V písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 02.10.2019 žalobca zotrvával na podanej žalobe. K obrane žalovaného uviedol, že na základe ústnych dojednaní strany zaviedli medzi sebou prax, že počet hodín, ktoré odpracoval žalobca pre žalovaného na predmetnom diele, bude zasielaný formou tabuľky, pričom táto tabuľka bude zaslaná žalovaným, resp. ním poverenou osobou priamo žalobcovi na požiadanie. Na základe takto žalovaným vypracovanej a vzájomne odsúhlasenej tabuľky odpracovaných hodín následne žalobca vystavil faktúru za vykonané práce. Sporná faktúra č. 1800029 bola žalobcom vystavená na základe odpracovaného počtu hodín za mesiac júl 2018, pričom k cene diela v sume 7.346,64 eur sa viaže tabuľka odpracovaných hodín a nákladov na dopravu označená ako „A. M. M. X-XXXX-A..F.“, ktorá bola žalovaným zaslaná žalobcovi e-mailom zo dňa 21.09.2018. V predmetnej tabuľke je uvedená suma 6.071,60 eur bez DPH, čomu zodpovedá suma 7.346,64 eur vrátane DPH.
8. Na preukázanie zavedenej praxe v oznamovaní odpracovaných hodín a iných nákladov žalovaným na základe požiadavky žalobcu, žalobca navrhol vykonať dôkaz e-mailovú komunikáciu strán k odpracovaným hodinám za mesiac jún 2018, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi e-mailom zo dňa 23.07.2018. Žalobca vylúčil existenciu akejkoľvek inej dohody o predkladaní podkladov k fakturácii s poukazom na skutočnosť, že aktuálne žalobca neeviduje voči žalovanému iné nezaplatené pohľadávky v rámci predmetného diela a na ďalšie preukázanie takto zavedenej praxe medzi stranami navrhol výsluch svedka W. O., ktorý v mene žalovaného dané podkladové tabuľky zasielal žalobcovi a súčasne výsluch konateľa žalobcu pána Y.. B. A.. Na preukázanie riadneho vykonania prác zo strany žalobcu súčasne žalobca navrhol výsluch svedka pána W. N., zamestnanca žalobcu. K časovým nezrovnalostiam v podkladoch pre vystavenie spornej faktúry žalobca uviedol, že k vystaveniu spornej faktúry došlo na základe ústneho oznámenia odpracovaných hodín zo strany žalovaného s prísľubom, že takto
oznámené hodiny žalovaný žalobcovi uhradí. V záujme právnej istoty však žalobca dodatočne požiadal žalovaného e-mailom zo dňa 21.09.2018 o zaslanie zaužívaných tabuľkových podkladov, ktoré následne boli žalobcovi doručené e-mailom zo dňa 21.09.2018. V spornej faktúre boli vyfakturované práce vykonané v mesiaci júl 2018 v súlade s podkladom doručeným žalobcovi v rámci e-mailu zo dňa 21.09.2018. Údaj v tabuľke 06/2018, ktorý žalovaný uviedol zrejme nedopatrením v prvom stĺpci danej tabuľky, je výlučne chybou v písaní žalovaného. Žalobca taktiež poukázal na e-mailovú komunikáciu strán, v rámci ktorej bol žalobcovi daný prísľub úhrady spornej faktúry dňa 28.11.2018 a následne listom zo dňa 23.01.2019 žalovaný predmetnú faktúru vráti žalobcovi späť s odôvodnením údajne chýbajúcich príloh.
9. Žalobca k vyjadreniu pripojil e-mailovú komunikáciu strán z mesiaca november 2018 s tabuľkami odpracovaných hodín za mesiac jún 2018.
10. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu nevyjadril.
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 28.01.2020, na ktoré súd predvolal právnych zástupcov procesných strán. Právny zástupca žalovaného oznámil súdu ukončenie právneho zastúpenia žalovaného s poukazom na uzatvorenú dohodu o ukončení právneho zastúpenia, z obsahu ktorej vyplýva, že právny zástupca žalovaného oboznámil klienta pred uzatvorením dohody so skutočnosťou, že v danom súdnom konaní bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 28.01.2020 na Okresnom súde Žilina, v miestnosti č. dv. 101, I. poschodie, o 10:30 hod. V dohode klient vyhlásil, že bol zo strany advokáta poučený o všetkých svojich právach a povinnostiach vo vzťahu k Okresnému súdu Žilina, týkajúcich sa ústneho pojednávania vytýčeného na deň 28.01.2020 a taktiež mu boli zo strany advokáta odovzdané predvolanie na pojednávanie zo dňa 03.01.2020 ako aj všetky listiny, týkajúce sa predmetného súdneho konania, čo klient potvrdil svojim podpisom na dohode. Napriek uvedenej skutočnosti sa žalovaný pojednávania nezúčastnil.
12. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny 5.000,- eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť s poukazom na dve vykonané úhrady žalovaným v sume 2.500,- eur dňa 29.11.2019 a v sume 2.500,- eur dňa 17.01.2020, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o prijatí úhrady z účtu žalobcu. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP žalobca v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby navrhol súdu zaviazať žalovaného na úhradu istiny 2.346,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy do okamihu vykonania čiastočnej úhrady 2.500,- eur dňa 29.11.2019 a do dňa 17.01.2020 od splatnosti pohľadávky 2.500,- eur do vykonania čiastočnej úhrady a v zostatku žalovanej istiny 2.346,64 eur od splatnosti pohľadávky, t. j. od 04.10.2019 až do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania.
13. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrvával na podanej žalobe v znení čiastočného späťvzatia návrhu s odôvodnením, že všetky medzi stranami sporné skutočnosti žalobca svojimi vyjadreniami a predloženými dôkazmi dostatočne objasnil. Žalobca má za to, že v konaní dostatočne objasnil a preukázal mechanizmus dojednaný medzi stranami pri odsúhlasovaní rozsahu vykonaných prác ako podkladu pre vyúčtovanie ceny diela, ako aj časové súvislosti vystavenia faktúr a doručených podkladov viažucich sa k predmetu fakturácie a preto navrhol súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
15. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáha nároku na zaplatenie zostatku neuhradenej ceny diela v súlade s obsahom zmluvy uzatvorenej medzi stranami kontraktačným postupom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, t. j. na základe objednávky žalovaného a jej akceptáciou žalobcu, v súlade s ktorou žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, ktorých cenu priebežne fakturoval vystavenými faktúrami.
16. Žalovaný nerozporuje vznik zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a ťažisko procesnej obrany spočíva v námietke nedostatočného preukázania nároku žalobcu, keď žalobca v konaní nepredložil
stranami odsúhlasený rozsah vykonaných prác, ktorý mal byť podkladom pre následne žalobcom vystavenú faktúru.
17. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
21. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 1ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
23. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
25. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a ktoré predložili strany na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku a procesnej obrany. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že faktúrou č. 1800029, zo dňa 03.09.2018 žalobca vyfakturoval žalovanému montážne práce na oceľových konštrukciách a potrubí - M., Č. U. v celkovej sume 7.346,64 eur podľa objednávky prác zo dňa 29.03.2018, a to za práce vykonávané v mesiaci júl 2018, ktorých rozsah spolu s nákladmi na dopravu vyplýva z pripojenej tabuľky za mesiac júl 2018 (č. l. 9). Žalobca mechanizmus odsúhlasovania rozsahu vykonaných prác a nákladov na dopravu, ktoré tvorili podklad pre následne vystavené faktúry žalobcom, uviedol v písomnom vyjadrení k procesnej obrane žalovaného, na ktorú však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 CSP súd teda považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel, ako nesporné. Následne vykonanou čiastočnou úhradou žalovanej pohľadávky v sume 5.000,- eur nastali účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zákonného ust. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať
na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V dôsledku takéhoto uznania záväzku žalovaným je vznik právnej domnienky existencie záväzku v čase uznania ako aj plynutie novej premlčacej doby vo vzťahu k uznanému záväzku. V prípade uznania záväzku žalovaným sa prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý je povinný preukázať dôvodnosť svojej obrany a teda skutočnosť, že záväzok žalovaného v čase jeho uznania neexistoval alebo tento po uvedenom čase zanikol. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľal spôsobiť uznanie zvyšnej časti dlhu. Pokiaľ sa žalovaný na pojednávanie neustanovil a právnu domnienku uznania zvyšku dlhu dôkazne nevyvrátil, možno vyhodnotiť nárok žalobcu ako nesporný.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný a preto žalobe vyhovel. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobný návrh späť, súd pri aplikácii zákonného ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania v rozhodnutí vo veci samej a v ostatnej časti žalobe vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku neuhradenej ceny diela v sume 2.346,64 eur.
27. Z nesporného tvrdenia žalobcu ďalej vyplynulo, že medzi stranami dochádzalo k pribežnej fakturácii ceny diela na podklade odsúhlaseného rozsahu vykonaného diela a následne vystavenej faktúry. Tým, že žalobca vystavil faktúru so stanovenou lehotou splatnosti ceny diela, prejavil vôľu, aby žalovaný zaplatil cenu diela v lehote splatnosti, t. j. v posudzovanej právnej veci dňa 03.10.2018. Ak tak žalovaný neučinil, dostal sa dňom nasledujúcim, t. j. odo dňa 04.10.2018 do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny naďalej trvá. V súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej sadbe vyplývajúcej z ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. vo výške 8% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti do vykonania čiastočnej úhrady, resp. zo sumy dlžnej istiny až do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
28. V súlade s ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi okrem nárokov vyplývajúcich z ust. § 369 Obchodného zákonníka tiež právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur vyplývajúcej z ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP, 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého zákonného ust. je rozhodovanie o trovách konania viazané na pomer úspechu strán v spore a v prípade, ak procesná strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V časti, v ktorej rozhodol súd o čiastočnom zastavení konania z vykonaných dôkazov vyplynulo, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pre správanie žalovaného, ktorý v priebehu konania čiastočne uhradil žalovanú pohľadávku a teda žalovaný nesie procesné zavinenie na zastavení konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. V ostatnej časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorom súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v konečnom rozhodnutí vo veci samej s tým, že o výške týchto trov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1, CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).