Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-73-2014.pdf
PDF · 127.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20C/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
G. súd B. II v spore žalobcu V. I., nar. XX. 9. XXXX, bytom G. XXXX/XX, L., zast. splnomocnencom L.. P. D., nar. XX. 2. XXXX, bytom Q. XXX, W., proti žalovanému : P. republika, v mene ktorej koná L. vnútra SR, so ídlom : U. 2, Q., I.: XXXXXXXX, o náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci a iné, sudkyňou T.. F. B.
rozhodol:
P. žalobu z a m i e t a .
P. priznáva žalovanému náhradu trov konania v miere XXX%.
odôvodnenie:
1. S. sa písomnou žalobou ( podanou na G. súd L. ) zo dňa XX. 4. XXXX domáha proti pôvodne označenému žalovanému L. vnútra SR, U. 2, Q., náhrady škody v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu mala byť spôsobená orgánom verejnej moci. M. škody vyčíslil na sumu XXX XXX eur s prísl.
2. G. súd B. II uznesením zo dňa 3. XX. XXXX nepripustil zámenu strán sporu, keď žalobca žiadal, aby na miesto pôvodne označeného žalovaného L. vnútra SR vstúpila P. republika za ktorú koná L. vnútra SR. E. bolo uznesením B. súdu v B. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX. 2. XXXX potvrdené.
3. M. G. súd B. II žalobu zamietol rozsudkom zo dňa XX. 6. XXXX z dôvodu, že žalobcom označený žalovaný L. vnútra SR nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, teda žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
4. V dôsledku odvolania sa žalobcu proti tomuto rozsudku B. súd v B. uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. 7. XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. V odôvodnení uznesenia B. súd vytkol súdu prvej inštancie jeho nesprávny názor, týkajúci sa nedostatku pasívnej legitimácie MV SR. Z obsahu žaloby a žalobcom predložených listín je zrejmé, že si žalobca uplatňuje nárok voči štátu, pričom konal s orgánom, o ktorom sa domnieval, že je oprávnený o nároku rozhodnúť. U. na závery NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, zo dňa XX. 3. XXXX, v zmysle ktorých ak bol žalobcom v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že žaloba smeruje proti štátu, bolo povinnosťou súdu túto nezrozumiteľnosť ( neurčitosť ) odstrániť postupom podľa § 43, ods. X G. ( bod XX zrušujúceho uznesenia KS ).
6. B. súd v zrušujúcom uznesení v bode XX uložil súdu prvej inštancie postupovať v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít ( okrem už uvádzaného rozhodnutia NS, citoval tiež rozhodnutia NS SR H./XX/H., H./XX/H. a H. súdu SR sp. zn. US/XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX )
a zohľadniť aktuálnu úpravu postavenia štátu v súdnom konaní a jeho legitimáciu tak, ako vyplýva zo zák. č. XXX/XX Z. z. a § 73 K., podľa ktorého na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. L. uviedol, že v prípade, ak je jednoznačné, že subjektom, ktorý má v konaní vystupovať je štát, tento vecnou legitimáciou v konaní disponuje, preto je už otázkou právneho posúdenia, ktorý orgán za štát koná podľa osobitných predpisov. V bode XX uviedol, že pre určenie orgánu, ktorý má v spore v mene štátu konať, bude významné jednoznačné vymedzenie nároku, ktorý si žalobca v konaní uplatňuje. Ak by sa nárok na náhradu škody týkal viacerých orgánov pôsobnosti, pri určení orgánu príslušného konať za štát, súd bude postupovať podľa § 4, ods. 1, písm. m/, zák. č. XXX/XXXX Z. z., s tým, že prihliadne na prípadnú zmenu subjektov „ ex offo „ ( bod XX zrušujúceho uznesenia ).
7. V bode XX zrušujúceho uznesenia B. súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci vyzvať žalobcu, aby jednoznačne uviedol, či žiada odškodnenie z nezákonného rozhodnutia, spočívajúceho z uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 5, zák. č. XXX/XXXX alebo nárok na náhradu škody za vykonanú väzbu podľa § 8, ods. X cit. zákona alebo žiada odškodnenie z oboch týchto dôvodov alebo nárok na náhradu škody uplatňuje z iných dôvodov, ktoré musí jednoznačne identifikovať.
8. B. súd ďalej uviedol v bode XX, že pokiaľ žalobca v konaní uplatňuje viacero nárokov na náhradu škody so samostatným skutkovým základom, musí pri každom z nárokov uviesť akú peňažnú sumu titulom náhrady škody požaduje a súčasne vo vzťahu ku každému z nárokov tvrdiť a následne tiež preukázať splnenie podmienok vzniku nároku na odškodnenie, ktorými sú okrem samotnej nezákonnosti tiež vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či vykonanou väzbou a vzniknutou škodou. E. súdu prvej inštancie povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby v tomto smere.
9. V bode XX zrušujúceho uznesenia B. súd uviedol, že za predpokladu, že základom nároku žalobcu budú úkony, či rozhodnutia orgánov verejnej moci vydané do XX. XX. XXXX, nároky žalobcu bude potrebné posudzovať podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z., v znení účinnom do XX. XX. XXXX.
XX. P. prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia B. súdu uznesením zo dňa XX. 1. XXXX vyzval žalobcu na doplnenie a spresnenie žalobného návrhu.
XX. R. 7. 5. XXXX žalobca doručil súdu spresnenie žalobného návrhu, v ktorom uviedol, že na strane žalovaného žaluje P. republiku, zast. L. vnútra SR.
XX. S. v doplňujúcej žalobe upresnil rozhodujúce skutočnosti nasledovne : R. XX. 9. XXXX vyšetrovateľ U. zboru, H. boja proti organizovanej kriminalite, odbor F. odd. vyšetrovania B. ( ďalej len PZ ) uznesením N. :U. - XXX/BOK-VY-XXXX začal trestné stíhanie a dňa XX. 9. XXXX vzniesol proti žalobcovi obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189, ods. 1, 2, písm. b/ Tr. zákona, neskôr prekvalifikovaný na obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189, ods. 1, 3, písm. b/ Tr. zák. R. XX. 9. XXXX bol žalobca zadržaný a umiestnený do cely predbežného zadržania. R. XX. 9. XXXX prokurátor G. prokuratúry L. podal návrh na vzatie žalobcu do väzby z dôvodov uvedených v § 7X ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. R. XX. 9. XXXX sudca OS L. vyhovel návrhu prokurátora. Od XX. 9. XXXX až do dňa, kedy bol B. súdom v B. z väzby prepustený, mu plynula lehota väzby. U. vyšetrovania v prípravnom konaní boli vykonávané úkony tr. konania nesprávnym postupom. M. postupu vyšetrovateľa vidí v tom, že nevykonal ďalšie úkony. F. síce vypočul manželku oznamovateľa a jeho dcéru, ale nevysporiadal sa so skúmaním motívu podania tr. oznámenia. Je toho názoru, že vyšetrovateľ mal postupovať podľa § 197 Tr. por., čo aj urobil, no vypočul len svedka poškodeného F. B., jeho manželku a dcéru. F. postupoval v rozpore so zákonom a podľa § 206 Tr. por. vzniesol obvinenie proti žalobcovi. Po ukončení vyšetrovania podal na žalobcu prokurátor G. prokuratúry v L. obžalobu kvalifikovanú ako obzvlášť závažný zločin vydierania. G. súd L. rozsudkom zo dňa 6. 9. XXXX žalobcu spod skutku obžaloby oslobodil. M. postupom vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora bol žalobca ako slušný občan obvinený z obzvlášť závažného zločinu. E., že vzatý do väzby bol počas svojej práceneschopnosti. Vo väzbe mu nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť ohľadne svojej diagnózy. A. psychicky za nespravodlivé obvinenie. U. väzby sa mu rozpadol vzťah s družkou, trpel aj jeho mal. syn. Na základe vzneseného obvinenia bol masmédiami označený ako mafiánsky bos košického podsvetia. K. ust. § 9, ods. 1, zák. č. XXX/XXXX, tiež príslušné ust. zák. č. XX/XX Zb. a rozsudok NS SR XCdo/XX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX, ako aj prísl. ust. zák. č. XXX/ XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len S. ).
XX. S. upresnil svoje nároky nasledovne :
- odškodnenie podľa § 9 ods. X S. za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa PZ spočívajúci z porušenia povinností urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote podľa prísl. ust. Tr. por. vo výške XXX XXX eur,
- odškodnenie podľa § 5 ods. X S. spočívajúceho z nezákonného vydania uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. X Tr. por., ktorému predchádza nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, vo výške XX XXX eur,
- odškodnenie podľa § 8 ods. X S. za vzatie do väzby za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa PZ spočívajúci z porušenia povinností urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, vo výške XXX XXX eur,
- odškodnenie za poškodenie zdravotného stavu XX XXX eur,
- odškodnenie za porušenie práva držať a užívať strelnú zbraň XX XXX eur,
- porušenie práva na rodinný život XX XXX eur,
- poškodenie dobrého mena a cti XX XXX eur. S. vypočuť svedkov, vyšetrovateľa M., I.. U. B., prokurátora OP, L., T.. T. T. a pána F. B..
XX. S. k pôvodnej žalobe predložil listinné dôkazy : rozsudok OS L. XT/XX/XXXX zo dňa 6. 9. XXXX, uznesenie KS B. XTo/XX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku OS L., rozsudok OS L., sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX. 5. XXXX, o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. S. mal. V. I. nar. XX. 8. XXXX, prepúšťaciu správu M. s poliklinikou L., z ktorej vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný od XX. 8. XXXX do XX. 8. XXXX, ďalšie lekárske správy zo dňa XX. 5. XXXX - diagnóza žalobcu : čerstvá trhlina kĺbovej chrupky kolena, zo dňa 6. 5. XXXX, diagnóza : bolesť zorakálnej chrbtice, zo dňa 4. 5. XXXX - diagnóza : vyvrtnutie a natiahnutie iných, bližšie neučených častí kolena, zo dňa XX. 8. XXXX, vyšetrenie pravého kolena - diagnóza : degeneratívne atrotické zmeny, lekárska správa, zo dňa XX. 1. XXXX, 3. 1. XXXX, všetky sa týkajú kolena a zo dňa XX. 5. XXXX, týka sa chrbtice, fotokópia z bližšie nešpecifikovaných novín ( D. ) s názvom : G. podsvetia bola v skutočnosti páchateľom, B. právoplatne oslobodili, žiadosť žalobcu o náhradu škody adresovanú L. vnútra SR zo dňa 6. 6. XXXX a odpoveď MV SR zo dňa XX. XX. XXXX.
XX. S. sa k žalobe vyjadril ( posledné vyjadrenie zo dňa 4. 6. XXXX ) nasledovne : G. dával do pozornosti súdu rozlíšenie pasívnej vecnej legitimácie štátu a L. vnútra SR. S., že jednotlivé ministerstvá, ako aj ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnýmni právnickými osobami. Je toho názoru, že je nevyhnutné rozlišovať P. republiku a L. vnútra SR ako dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna, či aktívna legitimácia sa líšia a nie je možné ich zamietať. Z týchto dôvodov opätovne namietal, že L. vnútra SR nie je oprávnený zastupovať P. republiku. K.. ust. § 4 ods. X písm. b/ S. po jeho novelizácii zákonom č. H./H. Z. z., ktorý síce neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia, ale platí pre určenie príslušného orgánu zásada, že neskorší zákon ruší skorší. U. názor bol vyslovený aj v rozsudku NS SR sp. zn. H./H./H. zo dňa XX. XX. XXXX. Z ust. § 4 ods. X písm. b/, bod X S. vyplýva, že pre posúdenie príslušnosti L. vnútra SR ako orgánu, konajúceho v mene SR, je rozhodujúce súčasné splnenie dvoch stanovených podmienok : 1/ prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia, 2/ nepodal obžalobu v tr. veci príslušnému súdu. B. prokurátor podal obžalobu na žalobcu, L. vnútra SR nie je orgánom, príslušným konať v predmetnej veci za štát. G. vzniesol námietku nedostatku procesnej spôsobilosti a žiada, aby súd ustálil, ktorý orgán je oprávnený konať v mene SR.
XX. S. sa k meritu sporu vyjadril tak, že štát zodpovedá za škodu, spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc iba v prípade, že sú kumulatívne splnené podmienky zodpovednosti za škodu. A. sú : škoda musí byť spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý túto moc vykonáva, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi konaním, ktoré viedlo ku vzniku škody a samostatnou škodou. S. rozlišuje dva okruhy zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. K. ust. § 9 ods. X S., ktorý definuje nesprávny úradný postup, tiež ust. § 9, ods. X S. a uviedol, že z ustálenej judikatúry súdov SR platí, že štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípade, keď takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. S. takýto nesprávny úradný postup nepreukázal. E. o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné. A. konanie vedené proti žalobcovi bolo dozorované G. prokuratúrou L.. U. zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne podal obžalobu na okresný súd. M. rozhodnutia o vznesení obvinenia nemožno automaticky odvodzovať iba z toho, že
tr. konanie neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. K. z rozsudku KS v Q. sp. zn. XCo/XXX/ XXXX, ktorý súd použil výklad z uznesenia NS SR zo dňa XX. 8. XXXX, sp. zn. XMcdo/XX/XXXX a zdôraznil, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej tr. veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh tr. konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad tr. konania. A. názor vyplýva aj z M. H. súdu ČR sp. zn. I./XXX/XX. U. tiež na uznesenie ÚS SR sp. zn. I./XXX/XXXX. F. v tr. konaní vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t. j. ešte pred vykonaním všetkých úkonov v tr. konaní. S., že konajúci súd nie je oprávnený dodatočne vykonávať dozor nad skončeným tr. stíhaním, nemôže konštatovať nesprávnosť postupu orgánov činných v tr. konaní, nakoľko by tým priamo zasiahol do kompetencií dozor vykonávajúcej prokuratúry. Na to, aby bolo možné hovoriť o existencii nezákonného úradného postupu je potrebné, aby túto nezákonnosť najskôr konštatoval na to príslušný orgán. A. ale nie je civilný súd, ktorý prejednáva právnu vec podľa S.. K. z uznesenia NS SR XNcdo/X/XXXX, XNcdo/XX/XXXX. U. sa týka žalobcom špecifikovanej časti žaloby - náhrada škody z dôvodu väzby, namietal, nedostatok svojej procesnej spôsobilosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
XX. P. vytýčil pojednávanie na deň XX. 1. XXXX, na ktorom strany sporu predniesli stanoviská zhodne s písomnými, ktoré sú už uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. P. vykonal dokazovanie prečítaním vyššie uvedených listinných dôkazov, ako aj oboznámil sa s obsahom tr. spisu G. súdu L. sp. zn. XT/ XX/XXXX a na základe takto doplneného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver :
XX. U. tohto konania je náhrada škody v zmysle zák.č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do XX. XX. XXXX ( ďalej len „ S. „ ), keďže namietaný nesprávny úradný postup a rozhodnutie o väzbe boli úkony vykonané do XX. XX. XXXX.
XX. U. ust. § 1 cit. zákona tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
XX. V prejednávanej veci si súd v prvom rade musel ustáliť okruh strán sporu, najmä okruh žalovaného a ktorý orgán koná v mene žalovaného. F. z usmernenia B. súdu v B., prezentovaného v zrušujúcom uznesení zo dňa XX. 7. XXXX ( vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené ), je nepochybné, že žalobca si pôvodnou žalobou ( ktorú následne na základe výzvy súdu prvej inštancie spresnil ) uplatnil právo na náhradu škody v zmysle „ S. „ proti P. republike a orgán konajúci v jej mene označil L. vnútra SR. P. prvej inštancie ( vychádzajúc z názorov KS v B. ) určil orgán príslušný konať za štát v súlade s ust. § 4 ods. X písm. m/ „ S. „, L. vnútra SR.
XX. U. § 4 zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do XX. XX. XXXX. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ L. spravodlivosti SR, ak 1/ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b/ L. vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený príslušník PZ.
XX. P. konštatuje, že vzhľadom na skutkový základ žaloby orgánom konajúcim v mene štátu je L. vnútra SR.
XX. M. žalobcu súd posudzuje podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do XX. XX. XXXX, nakoľko sú namietané postupy a rozhodnutia orgánov verejnej moci vydané do XX. XX. XXXX.
XX. G., ktorý by mohol konať za P. republiku je aj Y. prokuratúra, nakoľko je namietaný aj postup prokuratúry. U. určení orgánu súd vychádzal z usmernenia B. súdu v B.. P. má postupovať podľa § 4 ods. X písm. m/ zák.č. XXX/XXXX Z. z. G. oprávneným zastupovať P. republiku je L. vnútra SR, nakoľko žiadosť bola podaná na tomto orgáne a tento orgán začal vo veci konať ako prvý.
XX. S. vymedzil skutkovo nárok takto :
- nesprávny úradný postup vyšetrovateľa,
- nezákonné vydané uznesenie o vznesení obvinenia,
- nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, spočívajúci v porušení urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote ( súd konštatuje bližšie nešpecifikované ), poškodenie zdravotného stavu, porušenie práva držať, užívať strelnú zbraň, porušenie práva na rodinný život a poškodenie dobrého mena.
XX. U. § 3 ods. X „ S. „ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c/ rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
XX. S. vymedzil nesprávny úradný postup takto : M. úradný postup vyšetrovateľa urobiť v zákonom stanovenej lehote úkon. M., aký úkon a v akej lehote. F. postupoval v rozpore so zákonom ( neuviedol konkrétne ) a vzniesol proti nemu obvinenie. U. podal návrh na vzatie žalobcu do väzby dňa XX. 9. XXXX, o ktorom návrhu rozhodol sudca okresného súdu dňa XX. 9. XXXX.
XX. Je potrebné uviesť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci pri splnení týchto troch podmienok : 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. U. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
XX. S. dôvodil, že mu vznikla škoda za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, spočívajúci v porušení povinnosti urobiť v zákonom stanovenej lehote úkon a spočívajúci z nezákonného vydania uznesenia o vznesení obvinenia.
XX. U. „ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci „ nie je zákonodarcom výslovne definovaný. Z ustálenej judikatúry je však možné vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou normou. T. sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. P., že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. M. úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná ( pri rozhodovacej činnosti ), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v prípade, ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.
XX. Aj keď je potrebné posudzovať predmetný spor v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do XX. XX. XXXX, vzhľadom k tomu, že k prejednávaniu tejto veci dochádza v roku XXXX, nie je možné neprihliadnuť na ustálenú judikatúru, ktorá sa v priebehu rokov vyvíjala a týkala sa definície pojmu nesprávny úradný postup. S.. č. XXX/XXXX Z. z. bol prijatý práve z toho dôvodu, aby boli vytvorené legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a reagoval tak na poznatky aplikačnej praxe, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam. U. úprava novely spresnila definíciu nesprávneho úradného postupu, pričom tento ale neznižuje ústavný štandard ochrany podľa čl. XX ods. X H. SR. M., ktorý bol premietnutý do zák. č. XXX/XXXX Z. z., vychádzal z platnej úpravy, existencie možnosti domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § XX7 ods. 1 H. SR. G., či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. 2 H. SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií : zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS XX/XX ). P. konanie nie je kompetentné preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z., ale len ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ). G. výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. U. by súd, konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštantného princípu v súdnictve. F. príslušné pre rozhodovanie sporov o náhrady škody v prvom stupni sú zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa ( krajské súdy, M. súd SR ). F. na uvedené novela zákona výslovne sa doplnila, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznaniu náhrady škody v konaní podľa zák. č. XXX/ XXXX Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom. G. sa doplnila úprava, v zmysle ktorej pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, vyšetrovateľa finančnej správy, príslušníka policajného zboru alebo povereného pracovníka finančnej správy, sa vychádza z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu prokurátorom ( viď z dôvodovej správy k zák. č. XXX/XXXX Z. z. k bodu X ).
XX. U. § 9 ods. X druhá veta cit. zák. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom v stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, práva chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
XX. V intenciách vyššie uvedeného preto súd posudzoval aj žalobcom skutkovo vymedzený nesprávny úradný postup vyšetrovateľa a konštatuje nesprávny úradný postup vyšetrovateľa - spočívajúci v povinnosti urobiť v zákonom stanovenej lehote úkon, nebol preukázaný.
XX. F. súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. až v prípade, ak o existencii nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, o existencii takýchto prieťahov bolo konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti preskúmania postupu prokurátorom. P. konštatuje absenciu rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov, čím nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon zákonom stanovenej lehote. S. neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu.
XX. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho vo vydaní nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia súd uvádza :
XX. U. § 6 ods. X cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. P., ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
XX. U. § 6 ods. X cit. zákona právo podľa ods. X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. P. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady, hodné osobitného zreteľa.
XX. V predmetnej trestnej veci vedenej na G. súde v L. pod sp. zn. XT/XX/XXXX, bolo voči žalobcovi začaté tr. stíhanie a žalobca využil všetky opravné prostriedky. Tr. stíhanie nakoniec vyústilo do právoplatného oslobodzujúceho rozsudku.
XX. P. konštatuje, že nie každé uznesenie o vznesení obvinenia je možné automaticky považovať za nezákonné. F. treba pozorne zvažovať, ako sa to - ktoré tr. konanie v aktuálnej dôkaznej situácii vyvíja, starostlivo sledovať aktuálny stav dôkazov. R. požiadavky, ktoré je treba splniť, aby osoba mohla byť
uznaná vinnou sa líšia od dôkazných požiadaviek, potrebných na vznesenie obvinenia. R. prostriedky, ktoré sú potrebné na vznesenie obvinenia, sa líšia od dôkazov, potrebných pre vydanie odsudzujúceho rozhodnutia.
XX. Na podporu tohto názoru súd cituje nasledujúce rozhodnutia :
- rozhodnutie ÚS SR č. k. II ÚS XXX/XXXX-XX : uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní tr. činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila,
- rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, zo dňa XX. 7. XXXX : „ M. o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z tr. činu ..., na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu tr. stíhania voči tejto fyzickej osobe ... alebo k oslobodeniu spod obžaloby. „
- ÚS ČR M. I. ÚS XXX/XX : „ M. každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok, možno paušálne považovať za nezákonné ... V každej trestnej veci je na mieste v každej fáze tr. konania ... bedlivo a vzorne zvažovať, ako sa ten - ktorý prípad vo svojej aktuálne, zvlášť dôkaznej situácii vyvíja, starostlivo sledovať aktuálny stav vykonávania dôkazov a s tým spojené do úvahy prichádzajúce jeho právne hodnotenie reflektovať v ďalšom procesnom postupe. „
- rozhodnutie V. súdu pre ľudské práva C. proti N. republike, zo dňa XX. 6. XXXX : „ ... P., že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, sama o sebe neznamená, že jeho tr. stíhanie bolo nezákonné alebo od začiatku inak vadné. R. požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť uznaná vinnou, sa líšia od dôkazných požiadaviek, potrebných na vznesenie obvinenia, pričom je zrejmé, že účelom zákonnej úpravy predpokladov na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe za tr. čin je legitímny záujem štátu na riadnom konaní a na zaistení toho ... „
XX. F. z vyššie uvedených rozhodnutí súd konštatuje, že oslobodenie žalobcu spod obžaloby nemalo automaticky za následok nezákonné rozhodnutie o stíhaní. A. záver by bol v rozpore so záujmom štátu legitímne viesť tr. konanie voči osobám dôvodne podozrivých zo spáchania tr. činu. Tr. konanie vedené proti žalobcovi, bolo dozorované G. prokuratúrou L., ktorá dohliadala na dodržiavanie ustanovení Tr. poriadku. U. OP L. zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne podal na G. súd L. obžalobu. F. obvinenia pre tr. čin nie je rozhodnutie o vine, ale len opatrenie smerujúce k tomu, aby štát, konajúci prostredníctvom orgánov činných v tr. konaní zistil skutkový stav a uplatňoval svoje legitímne právo viesť konanie v prípade, ak je tu čo i len podozrenie zo spáchania tr. činu.
XX. P. cituje tiež z rozhodnutia KS v Q. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, zo dňa XX. 5. XXXX : U. posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha náhrady škody, spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím, bolo potrebné vychádzať z výkladu citovaného ustanovenia, vyplývajúceho z E. NS SR, zo dňa XX. 8. XXXX, sp. zn. XMcdo/XX/XXXX, na ktoré navrhovateľka v konaní poukazovala a podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú rozhodnutím o začatí tr. stíhania a vznesení obvinenia, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní tr. činu obvineným, má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí tr. stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že ak došlo k zastaveniu tr. stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba prihliadnuť na konkrétne okolnosti a dôvody, vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že tr. stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. U. názoru odvolacieho súdu, i keď rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti a teda aj zákonnosti začatia a vedenia tr. stíhania je neskorší výsledok tr. konania, nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej tr. veci je potrebné, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, pozorne zvážiť aj priebeh tr. konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad tr. konania. A. názor vyplýva aj z M. ÚS ČR sp. zn. I. ÚS XXX/XX. „
XX. U. sa týka ďalšieho skutkového vymedzenia náhrady škody, ktorým je v zmysle ust. § 8 ods. X písm. b/ S. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, súd konštatuje, že táto podmienka splnená bola.
XX. J. je už vyššie uvedené, podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody sú tri a musia byť splnené súčasne, t.j. kumulatívne. U. je nesprávny úradný postup - nebola splnená a rozhodnutie o väzbe - bola splnená.
XX. R. podmienkou je vznik škody. P. konštatuje, že keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, nemohla žalobcovi vzniknúť z tohto titulu škoda a neexistuje preto ani tretia podmienka, ktorou je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. S. ale nepreukázal existenciu škody ani v súvislosti s rozhodnutím o väzbe. S. v pôvodnej písomnej žalobe, ako aj v spresnenej žalobe konštatuje, že mu vznikla škoda v určitej sume, ale túto škodu nepreukazuje žiadnym dôkazom. S. sa síce odvolával na listinné dôkazy, ktoré spolu so žalobou predložil, avšak z týchto listinných dôkazov škoda, tak, ako si ju vyvodzuje žalobca, nevznikla. U. úplnosť súd sumarizuje : F. PZ začal tr. stíhanie uznesením o vznesení tr. stíhania dňa XX. 9. XXXX, následne žalobcu zadržal XX. 9. XXXX, odkedy mu začala plynúť lehota väzby. S. predložil súdu prepúšťaciu správu M. s poliklinikou, v ktorej je konštatované, že bol hospitalizovaný od XX. 8. XXXX do XX. 8. XXXX, teda ešte pred vznesením obvinenia. U. sa týka ďalších predložených správ, v týchto sa konštatuje zdravotný stav žalobcu, ktorý sa týka najmä kolena, napr. správa, zo dňa XX. 5. XXXX- čerstvá trhlina kĺbovej chrupky kolena, správa, zo dňa 4. 5. XXXX - vyvrtnutie a natiahnutie bližšie neurčitých častí kolena, správa, zo dňa XX. 8. XXXX - degeneratívne atropické zmeny pravého kolenného hybu, správa, zo dňa 3. 1. XXXX - opätovne bolesti kolena. S. týmito dôkazmi nepreukázal, že v súvislosti s prípadne existujúcim nezákonným úradným postupom vyšetrovateľa, resp. rozhodnutím o väzbe mu vznikla škoda na zdraví vo výške XX XXX eur.
XX. L. predložený dôkaz : N. z miestneho periodika ( nie je zjavné, kedy článok bol uverejnený ). V článku sa konštatuje o žalobcovi pozitívne : „ ... po rokoch v súdnom procese vysvitlo, že F. B., údajná obeť vydierania, ktorý nebol ani podnikateľom, chcel v skutočnosti trestným oznámením na I. zakryť svoju vlastnú činnosť... „ S. nekonkretizoval, ako týmto článkom v súvislosti s tr. konaním mu bola spôsobená škoda a teda opätovne nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť.
XX. S. predložil rozsudok okresného súdu o zverení jeho mal. syna V. I. nar. XX. 8. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. je zo dňa XX. 5. XXXX. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že rodičia maloletého nežijú v družnom vzťahu od XX. 9. XXXX, matka odišla do D., otec prejavuje každodenný záujem a prispieva na výživu maloletého. G. pracuje ako robotník vo firme I. 4, s. r. o., s priemerným čistým mesačným zárobkom, vo výške XXX eur. G. maloletého pravidelne navštevuje a prispieva starým rodičom na výživu. Z uvedeného nevyplýva, že práve v dôsledku nezákonného stíhania sa žalobcovi rozpadla rodina.
XX. P. konštatuje, že uvedenými dôkazmi žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniknutej škody a nemajetkovej ujmy. M. na súkromnom, osobnom, pracovnom živote, odôvodňujúce odškodnenie v podobe nemajetkovej ujmy, musí žalobca preukázať. A. isto sa to vzťahuje aj na preukázanie škody.
XX. S. podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, musia byť splnené kumulatívne. U. existencie nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, splnená nebola, nemôžu byť splnené ďalšie podmienky : príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a škoda, resp.ujma. G. súd konštatuje aj pri rozhodnutí o väzbe, s tým rozdielom, že v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania škody v súvislosti s väzbou a preto ďalšie skúmanie zavinenia žalobcu vo vzťahu k dôvodom väzby považuje za nadbytočné v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
XX. S poukazom na vyššie uvedené právne dôvody a skutkové zistenia, súd žalobu zamietol.
XX. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § X6X ods. 1, v spojitosti s § 255 ods. 2 K. a preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v miere XXX%.
52. Podľa § 262 ods. 2 K. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362, ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365, ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.