Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-377-2019.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/377/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: A. W., s.r.o., so sídlom I. W. XX, S., IČO: 36 569 747, zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom Jakobyho 1, Košice, IČO: 36 592 595, zastúpený JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24. mája 2019, č. k. 12C/28/2018-91
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok až na výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II), priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (III) a napokon zrušil neodkladné opatrenie, nariadené uznesením zo dňa 23.11.2018 v spojení s uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1Co/418/2018 zo dňa 31.1.2019.
2. Súd prvej inštancie tak vo veci samej rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV. č. XXXXX pre kat. úz. E. ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - G. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - R. plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - G. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX
- R. plochy o výmere X m2, parc. č. XXXX/XX - G. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č XXXX/ XX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že Kúpne zmluvy zo dňa 26.3.2015, 24.6.2015 a 10.2.2016, ktorými nehnuteľnosti postupne previedol na žalovaného zrušil odstúpením z dôvodu neuhradenia dohodnutých kúpnych cien. I napriek tomu, že následkom odstúpenia kúpne zmluvy zanikli a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam preto svedčí žalobcovi, v katastri nehnuteľností je naďalej ako ich vlastník evidovaný žalovaný. Potrebou zosúladenia zápisu o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností so stavom skutočným, žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení a cez to procesnú prípustnosť jeho určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.
3. Súd prvej inštancie ešte pred vecným prejednaním žaloby posúdil jej procesnú prípustnosť so záverom, že žalobca na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemá naliehavý právny záujem vyžadovaný ust. § 137 písm. c) C.s.p., nakoľko podľa jeho názoru mohol dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva katastri nehnuteľností v katastrálnom konaní aj bez ingerencie súdu. Poukázal v tejto súvislosti na to, že účinky odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností (obligačné i vecnoprávne) nastávajú okamihom, keď sa tento právny úkon dostane do dispozičnej sféry jeho adresáta, a preto k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na pôvodného vlastníka dochádza formou záznamu
(nie vkladom). Žalobca mal teda podľa úsudku prvoinštančného súdu podať návrh na vykonanie záznamu, z čoho vyvodzoval, že má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, a preto na podaní určovacej žaloby nemá naliehavý právny záujem. Skonštatoval na dôvažok, že „V prípade, ak by vznikli pochybnosti o tom, či boli splnené zákonné podmienky odstúpenia od zmlúv, katastrálny odbor vyzve protistranu, aby ona podala žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv“. Na podporu správnosti svojich úvah súd prvej inštancie odkázal na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20.7.2011. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovaného v spore. O zrušení neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie procesným postupom podľa ust. § 335 ods. 1 C.s.p.
4. Proti zamietavému výroku tohto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd spolu so závislými výrokmi o trovách konania a o zrušení neodkladného opatrenia zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal výlučne proti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že i napriek tomu, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal zo záverov formulovaných NS SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20.7.2011, v skutočnosti len vytrhol z kontextu tohto rozhodnutia pasáže zdanlivo podporujúce jeho právny názor, pritom ale bez povšimnutia zostali zásadné odlišnosti ním posudzovaného problému i samotná podstata týmto rozsudkom prezentovaného riešenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v konfrontovanej veci na rozdiel od tohto prípadu došlo k zrušeniu zmluvy dohodou o odstúpení, pričom NS SR v tomto rozhodnutí naviac výslovne skonštatoval, že prípadný spor o platnosť odstúpenia katastrálny úrad nie je oprávnený posudzovať, a to ani len ako predbežnú otázku, keďže sa jedná o občianskoprávny spor, o ktorom je oprávnený rozhodnúť výlučne súd. Žalobca v kontexte tohto záveru vo svojej odvolacej argumentácii akcentoval, že žalovaný platnosť odstúpenia namietal a evidentná spornosť tejto otázky vylučovala, aby bola táto skutočnosť ako sporná podkladom pre katastrálne konanie, majúce zásadne povahu konania nesporového. Žalobca v odvolaní v širších súvislostiach upriamil pozornosť tiež na nejednotnosť posudzovania účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností v rozhodovacej praxi NS SR. Odkázal na odlišný názor formulovaný týmto súdom v rozsudku sp. zn. 8Sžo 4/2018 zo dňa 24.4.2018, v zmysle ktorého má odstúpenie od zmluvy len obligačné účinky (zánik záväzkového vzťahu) a vecnoprávne účinky, ktoré nastúpili povolením vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že vlastnícke právo bude pre predávajúceho spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov, alebo záznamom na základe rozsudku súdu. V ostatnej časti odvolania žalobca upriamil pozornosť na viaceré rozhodnutia NS SR a krajských súdov, ktoré na otázku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti nezapísaného vlastníka nazerajú konzistentne s jeho predstavou a konštatoval, že opačné rozhodnutie zodpovedajúce riešeniu, z ktorého vychádzal prvoinštančný súd, v rozhodovacej praxi nezaznamenal. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávne právne posúdenie otázky procesnej prípustnosti žaloby žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok musí prihliadať aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prisvedčil správnosti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s akcentom na to, že žalobca sa domáha zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prebiehajúcom katastrálnom konaní, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že žaloba bola podaná predčasne.
6. Žalobca sa vo svojej odvolacej replike obmedzil len na odmietnutie odvolacej argumentácie žalovaného a na zopakovanie podstatných dôvodov odvolania. Zdôraznil, že súdom prvej inštancie uvažované katastrálne konanie nepredstavuje alternatívu riešenia sporu strán o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V ďalšom podaní žalobca uviedol, že Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor mu listom zo dňa 28.10.2019 oznámil, že zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností v jeho prospech nevykoná z dôvodu spornosti vlastníctva a prebiehajúceho súdneho sporu.
7. Žalovaný vo svoje odvolacej duplike naproti nazeraniu žalobcu na túto otázku, prezentoval názor, že v katastrálnom konaní je možné dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva žalobcu prostredníctvom postupu upraveného v ust. § 36a ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.
8. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (I) nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
9. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému zamietavému výroku II a závislým výrokom o trovách konania III a o zrušení neodkladného opatrenia IV), Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. Žalobca svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
11. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä (tiež) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Súd prvej inštancie správne vyšiel z citovaného zákonného ustanovenia, ktoré ako podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby stanovuje naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Na škodu veci ale prvoinštančný súd túto normu nesprávne interpretoval a v okolnostiach prípadu z nej vyvodil vadné právne závery.
13. V právnej teórii i v rozhodovacej praxi súdov sa už doktrinálne ustálilo interpretačné pravidlo k aplikácii citovaného ust. § 137 písm. c) C.s.p. v tom zmysle, že naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto stalo jeho právne postavenie neistým. Žaloba o určenie vlastníckeho práva nadobudla na význame po obnovení katastra nehnuteľností, ktorý je vystavaný na záväznosti a hodnovernosti v ňom evidovaných údajov (tiež o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam), pokiaľ nie je preukázaný opak. Odvolateľ v odvolacom konaní správne argumentoval, že právna prax vlastnícku žalobu osoby nezapísanej v katastri nehnuteľnosti proti katastrálnemu vlastníkovi považuje zásadne za procesne prípustnú, nakoľko predstavuje účinný a v prípade sporu o vlastnícke právo jediný prostriedok na dosiahnutie zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností s právnym (skutočným) stavom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odlišný záver súdu prvej inštancie mal pôvod v ďalšej z interpretačných požiadaviek, formulovaných právnou praxou vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení, ktorá spočíva vo vylúčení iných inštitucionálnych možností, ktorými je možné dosiahnuť zamýšľaný cieľ. Akiste v tomto smere možno súhlasiť s úvahou súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nebude mať žalobca v prípade ak nápravu stavu ohrozenia alebo neistoty je možné dosiahnuť inými prostriedkami. Možno prisvedčiť správnosti tiež jeho úvahy, že o takúto situáciu by sa mohlo jednať aj v prípade, ak by bolo možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností cestou katastrálneho konania. Súd prvej inštancie si však v tomto smere neuvedomil, že
takýto prostriedok riešenia kategoricky vylučuje existencia sporu o vlastnícke právo, riešenie ktorého ako výstižne poukázal žalobca v odvolaní, zásadne spadá do právomoci súdov. Z iného názoru na túto otázku nevyšiel ani NS SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20.7.2011, ktorým sa súd prvej inštancie výdatne inšpiroval. Na škodu veci prvoinštančný súd nepostrehol, že i v tomto rozhodnutí je zdôraznená zásadná nemožnosť katastrálneho úradu posudzovať spor o vlastnícke právo (o platnosť odstúpenia od zmluvy). O tom, že medzi stranami takýto spor bol, v okolnostiach prípadu nemožno mať ani len reči. Žalovaný totiž vo svojom stanovisku k žalobe (na pojednávaní dňa 24.5.2019) uplatnený nárok jednoznačne procesne neuznal a bránil sa proti nemu argumentáciou spochybňujúcou vlastnícke právo žalobcu skrz polemiky o platnosti jeho zrušovacieho prejavu. Pokiaľ pri tomto, dá sa povedať vzácne jednotnom spôsobe nazerania právnej praxe na otázku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti v prospech iného vlastníka než žalobcu a v stave zrejmej spornosti otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi stranami, súd prvej inštancie zamietnutím žaloby z už zmienených dôvodov prakticky odkázal žalobcu na katastrálne konanie, v ktorom sa mu ale pri všetkých rozumných predpokladoch ochrany vlastníckeho práva nemohlo dostať, odoprel tým žalobcovi spravodlivosť. O tom, že tento záver nemá len akademický rozmer ale i priamy praktický dosah svedčí fakt, že z dôvodu spornosti otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a prebiehajúceho súdneho sporu o toto právo, katastrálny úrad medzičasom už odmietol vykonať v katastri nehnuteľností zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu.
14. Súd prvej inštancie vedený nesprávnym právnym názorom v otázke procesnej prípustnosti určovacej žaloby nevenoval už pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver tiež o jeho hmotnoprávnej opodstatnenosti. Nakoľko tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné, než rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, a tiež v závislých výrokoch o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) a o zrušení neodkladného opatrenia ( § 335 ods. 1 C.s.p.), zrušiť a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie.
15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. K tomu v intenciách v tomto uznesení vysloveného právneho názoru vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už navrhnutých dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia).
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.