Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/18/2019

Potvrdené rozhodnutím 26CoCsp/71/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, adresa sídla Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, adresa sídla Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: W. M., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu M., Ľ. F., XXXX/XA, zastúpenej splnomocnenom: Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, adresa sídla Medzilaborce, A. Warhola 33, o 1.278,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. januára 2020 č.k. 21C/18/2019-115 takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. F., XXXX/ XA, M., zastúpená: Spotrebiteľské centrum, IČO: 42249708, A. Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 1.278,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.278,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.278,73 eur od 06.10.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Znalec G.. F. D. má voči žalovanej nárok na znalečné v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.03.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.278,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.278,73 eur od 06.10.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste Ľ. F. XXXX/XY., Hlohovec žalovanej v období od 19.2.2017 do 23.8.2017 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa o energetike (ďalej len "") považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca G.. F. D., so sídlom X. XX, XXXXX W. W.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.278,73 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanej - faktúra č. 9000267577 zo dňa 21.9.2017, splatná dňa 5.10.2017, znejúca na sumu vo výške 1.278,73 eur. Žalobca listom zo dňa 21.09.2017 vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu v uvedenom období. Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber do dňa podania žaloby neuhradila. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.278,73 eur od 06.10.2017 do zaplatenia. Žalobca ako dôkazy označil a predložil znalecký posudok, faktúru č. 9000267577 zo dňa 21. 9. 2017, list žalobcu, výpočet škody spôsobnej neoprávneným odberom, Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s.,

fotografie, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., montážny list meradla, zápis o vykonanej kontrole odberného miesta.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, čím vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor v ktorom uviedla, že nesúhlasí s obvinením z neoprávneného odberu plynu. V uvedenom období bola osem rokov vdova a v dome žila sama. Nemá vedomosti ani zručnosti ani dôvod na manipulovanie s meracím prístrojom. Dom disponuje krbovými kachľami na drevo, na ktoré je napojené celé kúrenie a ohrev vody. Kachle sa snaží žalobkyňa využívať na jar a na jeseň na zníženie nákladov. Plyn vtedy používa len na kombinovaný (2 horáky plyn) sporák s elektrinou. Ani znalecký posudok nezistil poškodenie meracieho prístroja zo strany žalobkyne.

4. V podaní, ktorým žalovaná doplnila odpor, uviedla, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú nemožno vyvodzovať ani zo , nakoľko nároky voči odberateľom plynu v prípade zistenia neoprávneného odberu plynu podľa si môže uplatňovať dodávateľ, distribútor alebo prevádzkovateľ zásobníka plynu atď. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiaden právny vzťah, považuje legitimáciu žalobcu za nedostatočnú. V zmysle si nároky voči žalovanej môže uplatňovať sám dodávateľ zemného plynu, s ktorým môže odberateľ uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke plynu. Výhradné postavenie žalobcu na uplatňovanie si nárokov podľa voči odberateľom nie je dané. Vzťah medzi dodávateľom zemného plynu a žalovanou je spotrebiteľským zmluvným vzťahom. Odvodene od toho nároky uplatňované v tomto konaní vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe čoho tento spor možno považovať za spotrebiteľský spor. Nakoľko súdu nebola doručená zmluva o združenej dodávke a/alebo o dodávke zemného plynu, súd nemal na základe čoho preskúmať, či tá obsahuje a/alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo či dodávateľ, resp. žalobca neuplatňuje voči spotrebiteľovi nekalé obchodné praktiky. Žalovaná je v danom konaní v zmysle považovaná za spotrebiteľa. Žalovaná odmieta tvrdenia žalobcu o vzniku škody ako aj o jej zodpovednosti za jej vznik. Fakturovanú sumu resp. uplatnený nárok žalobcu odmieta plniť, nakoľko je iba ním samým tvrdený, avšak žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom nebol preukázaný. Žalobca sa opiera o dokumenty a listiny, ktoré sám vyprodukoval a to i napriek tomu, že do dnešného dňa sa reálne nezaoberal otázkou zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu ako ani zodpovednosti za poškodenie plomby merača. Žalovaná nepotvrdila pri preberaní meracieho zariadenia alebo jeho výmene alebo výmene zabezpečovacích plomb ich pravosť. Preto tvrdenia žalobcu o pozmenení overovacích značiek nemožno považovať za preukázané, Výšku škody je žalobca povinný nie len vypočítať, ale najmä preukázať, nakoľko v zmysle je odberateľ povinný nahradiť škodu dodávateľovi, avšak iba v prípade, ak škoda reálne vznikla.

5. Žalobca k odporu žalovanej uviedol, že predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom, kde by na jednej strane vystupoval dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu od 01.07.2007 s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov, pričom na trhu pôsobí viacero dodávateľov elektriny a plynu. Nie je možné zamieňať žalobcu, resp. distribútora zemného plynu a dodávateľov zemného plynu, ktorými sú napr. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a iné. So zamestnancami žalobcu sa najčastejšie dá stretnúť pri montáži a údržbe plynových meradiel a pri vykonávaní odpočtov. Bez ohľadu na to, ktorého z dodávateľov plynu si žalovaná zvolí, prevádzkovateľ distribučnej siete, teda žalobca sa nemení a zostáva ten istý. Žalobca je oprávnený vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0045/2013/P-PP zo dňa 19.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2013, zmenené rozhodnutím č. 0004/2014/P-PP zo dňa 28.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je žalobca. V danom prípade sa nejedná o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Predmetné konanie sa týka nároku na náhradu škody, ktorý vznikol z titulu neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie voči neoprávnenej manipulácií, kde neoprávneným odberom plynu z plynovej sústavy vznikla škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete teda žalobcovi. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.5.2016, rozsudok Okresný súd Bratislava III spis. zn.

, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. .

6. Žalobca ďalej v replike uviedol že v spornom období na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca G.. F. D., X. XX, XXX XX W. W. č. XXX/F. -XXXX zo dňa 15.02.2017 (ďalej len „znalecký posudok“). V posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že zistil že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - kryt číselníka meradla bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Ďalej znalec uviedol, že zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov. Znalec G.. F. D., je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: 914169, vykonávajúci okrem iného znaleckú činnosť v odbore: 390000 - Strojárstvo, odvetvie: 391100 - Mechanické zabezpečovacie systémy ako aj odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie: 490300 - Mechanoskopia. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovanou je irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na jej miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla. Podľa o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať či meradlo merá správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Žalovaná nebola označená ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle ust. považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia.

7. Žalobca nakoniec v replike uviedol, že v takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nie je potrebné skúmať či samotné meradlo meralo správne, toto skúmanie by bolo neúčelné, stačí samotný fakt, že zabezpečenie proti neoprávanej manipulácií, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené resp. odstránené, čím bolo umožnené manipulovať s číselníkom a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na meradle, aj keď samotné meradlo mohlo merať správne. Teda údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný na predmetnom plynomeri, tak nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného zemného plynu. Meradlo za rozhodné obdobie vykázalo určité množstvo spotrebovaného plynu, vzhľadom však na charakter porušenia zabezpečenia meradla nie je možné toto množstvo plynu použiť na účely vyfakturovania odobraného množstva plynu. Ak by dodávateľ na základe takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Z tohto zákona však vyplýva, že údaje o spotrebe meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť použité v obchodnom styku a teda takýto údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorému by rovnako hrozila sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Navyše v prípadoch kedy bolo pozmenené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu. Nie je teda možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť. Preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatní vykonávací predpis. Porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu. Zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo v tomto prípade poškodené a neplnilo svoj účel - manipulácia s číselníkom meradla bola možná. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle o metrológií v spojení s

ust. brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej prostredníctvom vyhlášky MHSR č. a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.2.2017 do 23.8.2017. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v zákonov o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, kt. vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktorého takéto meradlo vykazuje teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, a toto množstvo ani nemôže byť žalobcom použité na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie je teda zrejmé, či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, ktoré indikuje takto poškodený plynomer predstavuje alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočné odobraté množstvo. Ak by teda žalovaná neodoberala plyn spôsobom, ktorý kvalifikuje ako neoprávnený a teda meradlo a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobral plyn, ktorý patril jeho dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfakturoval. V prípade ak je zistené porušenie plomby alebo akákoľvek iná skutočnosť, ktorá má za následok zánik platnosti overenia daného meradla, žalobca nemôže do tohto systému zadať ako fakturačný odpočet stav z takto poškodeného meradla a dodávateľ zemného plynu z dôvodu zániku platnosti jeho overenia nemôže tento stav vyfakturovať. Do daného systému sa teda pre účely fakturácie zadáva stav totožný so stavom, ktorý bol zistený pri poslednom fyz. odpočte predchádzajúcom zisteniu poškodenia meradla, keďže sa musí vychádzať z fikcie stanovenej v príslušnom VZPP a to vyhláške MH č. , na základe ktorej sa za obdobie neoprávneného odberu považuje obdobie len od posledného fyz. odpočtu meradla, hoci toto meradlo, resp. jeho zabezpečenie mohlo byť poškodené aj pred týmto posledným fyz. odpočtom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na číselníku meradla a plyn, ktorý žalovaná odobrala bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Tvrdenie žalovanej, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, považuje žalobca za absolútne účelové a zavádzajúce. Žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0m3. V prípade ak žalovaná uhrádzala zálohové platby žalovaného dodávateľ zemného plynu, vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanej. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovanej je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, spis. zn. , sp. zn. , sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn.3Obdo/51/2017.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom znalca G.. F. D., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to znaleckým posudkom znalca G.. F. D. č. XXX/PL-XXXX, faktúru č. 9000267577 zo dňa 21. 9. 2017, listom žalobcu zo dňa 21.9.2017, výpočtom škody spôsobnej neoprávneným odberom, Cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a.s., fotografiami, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., montážnym listom meradla, zápisom o vykonanej kontrole odberného miesta, vyúčtovacou faktúrou č. 7417941987, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. V období od 19.2.2017 do 23.8.2017 žalovaná odoberala plyn prostredníctvom plynového meradla, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa . Škoda vznikla žalobcovi najmä z toho dôvodu, že v dôsledku odberu plynu cez meradlo, ktoré nemalo platnú overovaciu značku, nebolo možné plyn fakturovať zo strany zmluvného dodávateľa žalovanej, čím došlo k odberu plynu priamo z distribučnej siete. Za tento plyn nebolo doposiaľ zaplatené, žalovaná teda odoberala komoditu, ktorá podľa zákona podlieha spoplatneniu bez toho, aby došlo k zaplateniu za túto komoditu. Na jednej strane zástupca žalovanej tvrdil, že plyn žalovaná neodoberala, na druhej strane tvrdí, že žalovaná uhrádzala zálohové platby. Zálohové platby jej však boli vrátené s ohľadom na , v zmysle platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka. Tieto údaje o nameranej spotrebe nie je možné akceptovať, preto nie je možné plyn fakturovať a je potrebné vrátiť všetky zálohové platby. Uvedené bolo judikované aj NS SR. Za normálnych technických okolností nie je možné kryt číselníka meradla odklopiť bez poškodenia plomby. V tomto prípade to možné bolo, teda jedná sa o určitú technickú anomáliu oproti predpokladanému stavu. Odklopiť tento číselník meradla by nebolo možné bez poškodenia plomby, resp. bez neoprávneného zásahu, ku ktorému v tomto prípade došlo. Zástupca žalobcu poukázal odpoveď znalca na strane 6 znaleckého posudku, že a základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Nikto netvrdí, že bol poškodený samotný kryt alebo meradlo ako to uvádza protistrana. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu prostredníctvom plynového meradla, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Táto skutočnosť bola potvrdená znaleckým posudkom G.. F. D. v spojení s jeho znaleckou výpoveďou. Z výpovede znalca jasne vyplynulo, že došlo k zásahu do zabezpečovacieho zariadenia a tento jav je podľa ustanovenia považovaný za neoprávnený odber plynu. Za tento neoprávnene odobraný plyn nebolo vôbec zaplatené, teda na strane žalobcu vznikla skutočná reálna škoda. Zo žaloby nevyplýva obvinenie, nikto žalovanú neoznačil ako subjekt alebo osobu, ktorá by sa dopustila neoprávneného zásahu. Žalobca je len nútený vychádzať z platnej právnej úpravy v spojení s rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej odberateľ, čo je teraz žalovaná, objektívne zodpovedá, že na jeho odbernom mieste došlo k odberu plynu prostredníctvom meradla s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak mala žalovaná za to, že k porušeniu zabezpečenia mohlo dôjsť zo strany žalobcu, mohla túto skutočnosť reklamovať priamo vo vzťahu k žalobcovi alebo podať vo veci trestné oznámenie. K žiadnemu z týchto krokov vo veci neprišlo. Nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami žalovanej o tom, že nárok je v hypotetickej rovine, je to práve žalovaná, ktorá tvrdí, že porušenie zabezpečenia mohlo byť vadné už od výroby. Nárok je plne preukázaný, nakoľko zabezpečenie bolo objektívne narušené. To je fakt, ktorý nerozporuje ani žalovaná. Žalovaná potvrdila, že k odberu plynu došlo bez ohľadu na to v akej výške a v akom rozsahu a potvrdila, že jej boli vrátené zálohové platby. Tvrdenia o tom, že škoda mohla vzniknúť dodávateľovi, sú irelevantné a nepodložené a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR.

10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia čiastky 1.278,73 eur na tom skutkovom základe, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k odberu plynu prostredníctvom meradla, na ktorom bolo preukázateľne porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Táto skutočnosť bola potvrdená znaleckým posudkom, znaleckou výpoveďou a táto skutočnosť neostala sporná. Námietky žalovanej ohľadom toho, že toto porušenie nespôsobila sama, nie sú relevantné, nakoľko v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe NS SR sa moment porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii neskúma. Čo sa týka vrátenia zálohových platieb, tieto boli vrátené na základe toho, že žalobca ako distribútor ohlásil nulovú spotrebu na odbernom mieste, a to z toho dôvodu, že údaje o spotrebe plynu nie je možné akceptovať ako vierohodné. Čo sa týka rozpočítania časti zálohových platieb, ktoré boli žalovanej vrátené, nie je podstatné, že neboli vrátené v celej výške, nakoľko rozpočítanie zálohových platieb je čisto vecou odberateľa a dodávateľa. Podstatné je, že za plyn nebolo žiadnym spôsobom zaplatené.

11. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou čo do dôvodu a výšky nesúhlasí, lebo žalobca nepreukázal, že žalovaná v spornom období odoberala zemný plyn. Tvrdí to len na základe nejakých svojich presvedčení alebo domnienok, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že na odbernom mieste reálne v spornom období dochádzalo k spotrebe alebo odberu zemného plynu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že overenie zabezpečenia, teda plomby na merači nebolo poškodené, pričom znalec na danom meracom zariadení nezistil prítomnosť lepiacej hmoty a taktiež potvrdil, resp. vyjadril predpoklad, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky, teda plomba, ktorú dal žalobca na porovnanie ako originál s plombami, ktoré boli osadené na merači, mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Pokiaľ je predmetom sporu to, že žalovaná má na odbernom mieste meracie zariadenie, na ktorom bola poškodená časť krytu merača, nezakladá právo žalobcovi uplatňovať si nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu podľa , ale maximálne tak na náhradu škody za poškodený plynomer, resp. opravu jeho časti. V zmysle je žalobca povinný škodu vedieť preukázať, odôvodniť a nielen vypočítať v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva, nakoľko v zmysle má žalobca nárok na náhradu škody, ušlého zisku atď. iba v prípade, ak škoda vznikla. Žalovaná svojim konaním a ani nekonaním nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu, neodoberala plyn v spornom období a za svoje záväzky

voči dodávateľovi zemného plynu riadne a včas uhrádzala a stále uhrádza všetky zálohové platby. Overovacia značka a zabezpečovací prvok na merači nebol poškodený, pozmenený ani vymenený, je to konštatované v znaleckom posudku, ktorý dal vypracovať žalobca. Zo znaleckého posudku vyplýva jedine to, že dochádzalo k odklopeniu časti krytu číselníka, resp. že číselník bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby a zároveň konštatuje, že nezistil žiadne výrazné poškodenie krytu a ako ani meradla, z čoho vyplýva iba to, že na merači bol poškodený kryt, ktorý bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Preddavkové platby prijaté za obdobie roku 2017 boli celkovo 869 eur, pričom fakturovaná suma za obdobie roku 2017 bola 452,20 eur a za podstatnú časť roka bolo žalovanej vrátených iba 416,80 eur. Žalovaná nespochybňuje, že prijala sumu 416,80 eur, je ochotná ich vydať dodávateľovi bez čohokoľvek, prípadne žalobcovi, ale na to potrebuje číslo účtu a nie exekučný titul alebo súdne rozhodnutie. Žalovaná s neoprávneným odberom zemného plynu nesúhlasí a v spornom období zemný plyn neodoberala takisto ako niekoľko rokov predtým. Napr. v roku 2012 od 14.1. do 1.5. mala zlomenú nohu a bola operovaná, tak zemný plyn neodoberala, lebo bola v nemocnici. Rovnako v roku 2013 bola mesiac v kúpeľoch. Žalovaná vykuruje dom kotlom na tuhé palivo. Žalovaná plyn v spornom období neodoberala. Za normálnych technických okolností nie je možné bez zničenia plomby odmontovať kryt merača, to v praxi znamená, že za neštandardné technické okolnosti má znášať zodpovednosť žalovaná. Ani znalec ani žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikujú, akým spôsobom sa mohlo manipulovať s ochranným krytom a akým spôsobom je tam ten kryt namontovaný, či je pevne primontovaný, lepený, skrutkovaný alebo akým spôsobom s ním môže byť manipulované bez toho, aby bola demontovaná alebo poškodená plomba. Ak je niečo také možné, tak sa to javí ako výrobná vada a žalobca by sa mal obrátiť na výrobcu meracieho zariadenia. Výsluchom znalca a žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že na merači bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zo znaleckého posudku a z výpovede znalca však nevyplýva a ani nie je jasné, kedy došlo k poškodeniu. Sám znalec potvrdil, že laik, ktorý by chcel poškodiť zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii by zanechal stopy, ktoré by vznikli neodborným zásahom do zabezpečenia a keďže znalec žiadne takéto stopy neodhalil, v znaleckom posudku konštatuje, že nie sú viditeľné žiadne mechanické stopy ani lepidlá, je dôvodné sa domnievať, že zásah do merača a jeho zabezpečenia vykonala technicky a odborne zdatná osoba. Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že takýto zásah môže trvať rádovo niekoľko sekúnd a sama žalovaná potvrdila, že pracovníka žalobcu nechala pri meracom zariadení samého. Nie je jasné, aké úkony vykonával a akým spôsobom kontroloval merač a taktiež ani to, či náhodou priamo zamestnanec žalobcu nevykonal tento zásah. Z konania ďalej nevyplynulo a nie je jasné odkedy začal neoprávnený odber, nakoľko fyzické odpočty zemného plynu vykonávala podľa vyjadrení žalovanej poštárka a teda k reálnej kontrole, ktorá sa vykonáva počas odpočtu zo strany žalobcu nedochádzalo. Taktiež žalobca nepreukázal, že v spornom období dochádzalo k odberu zemného plynu na odbernom mieste a ak aj došlo na odbernom mieste k neoprávnenému odberu, tak jedine v čase od kontroly vykonanej zástupcom žalobcu do času demontáže meracieho zariadenia. Celá žaloba je v zásade postavená na predpokladoch a domnienkach toho, že osadený plynomer v čase jeho montáže na odberné miesto mal správne zabezpečenie a že v čase, keď dochádzalo k poslednému odpočtu zemného plynu ešte bolo zabezpečenie správne a že až pri prvej kontrole bolo odhalené poškodenie zabezpečenia podľa vyjadrenia znalca sofistikovaným spôsobom, ktorý laik vykonať nevie. Na základe toho je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný, nepreukázaný. Žalovaná zálohové platby platila a škoda ak vznikla, tak maximálne dodávateľovi zemného plynu. Žalovaná vo svojich vyjadreniach nepotvrdila, že na odbernom mieste v spornom období dochádzalo k odberu zemného plynu a v zmysle listín, na ktoré poukázala vyplýva to, že žalovanej bola vrátená časť zálohových platieb a nie celé zálohové platby.

12. Splnomocnený zástupca žalovanej titulom záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne a nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy došlo k mechanickému poškodeniu zabezpečenia meradla, či k poškodeniu došlo v priebehu odberu zemného plynu žalovanou, v priebehu kontroly meracieho zariadenia pracovníkom žalobcu pri demontáži alebo pri presune od žalovanej k žalobcovi. Žalovaná vyvrátila domnienky o neoprávnenom odbere zemného plynu, nakoľko nebolo preukázané, že v spornom období zemný plyn odoberala. Bolo preukázané, že žalovaná môže svoju nehnuteľnosť vykurovať inými spôsobmi ako plynom a že plyn nie je jedinou komoditou, ktorú využíva. Nebolo preukázané, že žalobca vykonal odpočet spotreby zemného plynu 18. alebo 19.2.2017, čo je podľa žalobcu rozhodujúci dátum pre začiatok plynutia neoprávneného odberu. Nebolo preukázané, že poškodenie na merači, ktoré je konštatované, je spôsobilé spôsobiť škodu, nakoľko podľa nášho názoru takéto poškodenie nenapĺňa podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d), nakoľko z posudku ani vykonaného dokazovania nie je preukázané ani konštatovaná opakovaná možnosť odpojenia krytu číselníka merača a jeho znovupripojenia. Konštatovania žalobcu sa apriori spoliehajú na

absolútnu zodpovednosť žalovanej a tvrdenú pravdu žalobcu, ktoré vyplývajú síce z rozhodovacej praxe NS, avšak každý jeden prípad neoprávneného odberu zemného plynu sa musí posudzovať individuálne s ohľadom na jeho možnosti a podmienky vzniku samotného neoprávneného odberu. V zmysle , je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľov prepravnej siete a distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z uvedeného ustanovenia vyplýva demonštratívne vymenovanie subjektov oprávnených si nárokovať škodu v prípade neoprávneného odberu plynu, pričom zákonodarca jasne stanovuje aj poradie oprávnených subjektov. Žalobca je v poradí druhý subjekt a nie je aktívne vecne legitimovaný účastník konania.

13. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že v predmetnom období bola vdova a žila 9 rokov sama. Nič s plynomerom nerobila, je tam taká skrinka, ktorá sa musí nadvihnúť. V polovici augusta prišiel nejaký pán, ona varovala vnučku, zazvonil a povedal, že ide urobiť odber plynu. Ona mu otvorila a išla si ľahnúť k vnučke. Nebola pri tom, nevie, čo on s tým robil. Bol zvyk, že plyn odpisovala poštárka, preto nevie, prečo vtedy došiel on. Skrinka je za plotom a poštárka to odfotila, asi mala zmluvu s plynármi. Žalovaná nevie, či ten pán, keď to nadvihoval s tou skrinkou to mohol porušiť. 24.8. znovu zazvonili, boli autom, traja páni, že išli vymeniť prístroj. Žalovaná pri nich tam bola, jeden ju fotil, aj záhradu aj celý dom. Ona som sa ho pýtala, prečo fotí, on jej povedal, že je podozrenie čierneho odberu. Žalovaná nevie ani s mobilom poriadne robiť a nie to ešte s plynomerom. Potom jej prišiel papier od nich, že ju obvinili, ona sa odvolala, nemá financie, prečo by niečo platila, keď nič nespravila. Prišiel jej znalecký posudok s fotografiami, odpísala im. Oni jej ponúkali splátky, vyhrážali sa, že ju dajú k súdu. Žalovaná nič neurobila a povedala im, že ju môžu k súdu dať. Psychicky ju to deptalo. Žalovaná má v dome krbové kachle, šporák na plyn má len dva horáky. Snaží sa šetriť, na jeseň kúri krbovými kachľami na drevo, v lete má aj na elektriku kotol aj na plyn a na drevo má vykurovanie. V lete plyn nepoužíva, ohrieva si vodu elektrikou. Plynom kúri len cez zimu. Deti bývajú mimo Slovenska, chodí za nimi, za to obdobie bola 13 mesiacov mimo domu aj v zimnom období, takže sa nekúrilo. Žalovaná nevie, či sa im zdalo, že na veľký dom je malá spotreba, preto poslali plynára. V spornom období bola doma. Prvýkrát bol plynár pri plynomeri, nevie ako dlho tam bol, ona zaspala pri malej. Prítomná pri demontáži plynového meradla dňa 24.8.2017 bola a mala námietky hneď, bol to absurdné, že ona by mala čierny odber. Žalovaná všetko len sledovala a bola prekvapená. Zápis o demontáži a výmene plynomeru podpísala 24.8.2017, namietala im, ale písomne nie. Písomne až následne zaslala námietky priamo žalobcovi. Žalovaná uviedla, že nie je schopná ani vedomá toho, že by mala čierny odber.

14. Znalec G.. F. D., na pojednávaní uviedol, že tak ako uvádza v posudku č. XXX F.-XXXX mu bol predložený plynomer s výrobným č. XXXXXXXX. Vizuálnou prehliadkou tohto plynomeru zistil, že na tomto plynomeri je odklopený kryt číselníka od telesa plynomeru, pričom plomba krytu číselníka nie je porušená. Na plombe sa nachádzalo označenie v tvare loga spoločnosti B.. Opticky skúmal znaky nachádzajúce sa na tejto plombe, pričom zistil, že tieto znaky sú obsahovo, tvarovo aj rozmerovo podobné a mohli byť vytvorené nástrojom, ktorým boli vytvorené kontrolné otlačky. Na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odpovedal, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je v tomto prípade konštrukčne vyriešené tak, že na teleso plynomeru je upevnený kryt číselníka na jednej strane cez zaisťovacie prvky a na druhej strane pomocou plomby. Toto zabezpečuje, aby nebolo možné s číselníkom manipulovať. Zaisťovacie prvky sú na ľavej strane krytu číselníka a sú to väčšinou dva výstupky, ktoré zapadajú za zaisťovací plech krytu číselníka. Znalec nezistil poškodenie žiadnej časti plynomeru ani zabezpečovacích prvkov. Nezistil poškodenie, ale zistil porušenie, čo znamená to, že za kryt číselníka sa bolo možné dostať, číselník nebol chránený proti manipulácii. Zabezpečenie nebolo fyzicky poškodené do takej miery, aby to bolo možné zistiť optickým skúmaním. K tomu, prečo bolo možné odklopiť kryt číselníka merača, keď nebolo viditeľné žiadne mechanické poškodenie zabezpečenia znalec uviedol, že na stránke youtube sú videá, kde ľudia väčšinou hovoriaci po rusky ukazujú ako je možné zasahovať do plynomerov a odstaviť číselník. Vo videu pomocou širokého kuchynského noža zapáčili pod časťou, kde sú zaisťovacie prvky a kryt číselníka spoza zaisťovacích prvkov vyskočí. Takýchto videí tam je dosť. Je to jedna z možností ako sa dá kryt číselníka zvesiť. Keď sa použije dosť široký nôž a podloží sa handrou, nemusí to tam zanechať žiadne stopy. Nástrojom sa vždy nemusia vytvoriť stopy, ak sa sila rozloží. Tesnenie medzi krytom merača a telom merača nie je. Konštatovanie v znaleckom posudku, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vychádza z toho, že kryt číselníka je odklopený od telesa plynomeru a nebráni manipulácii s číselníkom.

Znalecký posudok začína tým, že mu v nepoškodenej krabici bol doručený plynomer, o ceste znalec nevie nič. Keď sa plynomer demontuje, pracovníci SPP ho fotia. Znalec predpokladá, že keď takéto zariadenie opúšťa výrobu, je v plnofunkčnom stave a všetky súčiastky sú na svojom mieste. Keď je kryt odklopený, predpokladá, že to nebolo možné z výroby. Spoločnosť B. by určite napísala, že v takom stave nemôže plynomer odísť z výroby. Na základe zistených skutočností bolo znalcom jednoznačne zistené poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keďže je možné do číselníka zasahovať, predpokladá, že je to možné, ale on k tomu pokusy nerobil. Kus plechu, ktorý drží plombu je mäkký, dá sa jemne vyhnúť a vznikne vôľa na zadných zaisťovacích prvkoch na odklopenie krytu, stopy tam nevzniknú žiadne. Dostať kryt späť je väčší problém, aby to zaskočilo za hranu. Je to len teória, v posudku to neriešil. Osadenie kuchynského noža a vylúpnutie krytu trvá na videu cca 30 sekúnd. Na youtube znalec videl video, ako bol tenký prúžok priesvitnej hmoty zastrčený pod kryt číselníka a bol zablokovaný číselník. Zabezpečenie je pomerne jednoduché, plech je mäkký, šraubovákom sa dá plech odtlačiť a sú tam zanechané stopy, dá sa to aj bez stôp iným nástrojom. Zabezpečenie je dobré, kým do toho nikto nezasahuje. Zabezpečenie je možné šraubovákom a silou druhej ruky poškodiť. Je to pomerne jednoduché zabezpečenie. Niečo podobné je to s trezorom, keď človek o trezore nevie nič, tak ho otvoriť nevie, keď má znalosti, vie ho otvoriť buchnutím na jedno miesto. Tak je to aj s plynomerom, keď niekto nevie, kde sú zaisťovacie prvky a ako to funguje, tak to nevie spraviť. Akonáhle to človek vie, vidí video raz ako sa to dá robiť, už to pre neho nie je také zložité.

15. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 23.8.2017 (ďalej len „“) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

16. Podľa odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

17. Podľa ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

18. Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „“) ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

19. Podľa k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

20. Podľa o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 23.8.2017 platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

21. Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4)

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a vykonáva distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, čo nebolo v konaní sporné. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta (č.l. 10) bolo preukázané, že dňa 24.8.2017 vykonali pracovníci žalobcu kontrolu odberného miesta na adrese Ľ. F. XXXX/XA, M. u žalovanej ako odberateľa, pričom vykonali výmenu meradla s výrobným č. XXXXXXXX, meradlo bolo vložené do krabice a v zapečatenej krabici bolo odoslané na expertízu, meradlo bolo voľne neprístupné umiestnené za plotom na pozemku rodinného domu. Výmenu umožnila a pri výmene bola prítomná majiteľka p. M., ktorá umožnila fotodokumentácia plynových spotrebičov, inštalované spotrebiče boli kotol s S. G. a kombišporák 2 horáky. Zo znaleckého posudku znalca G.. F. D. č. XXX/ F.-XXXX zo dňa 13.09.2017 (č.l. 19) vyplýva, že mu bol predložený plynomer v nepoškodenom obale a potvrdzuje, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby, poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla znalec nezistil a nezistil ani výrazné poškodenie krytu ako ani meradla. Uvedené znalec potvrdil aj pri svojom výsluchu a doplnil, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je v tomto prípade konštrukčne vyriešené tak, že na teleso plynomeru je upevnený kryt číselníka na jednej strane cez zaisťovacie prvky a na druhej strane pomocou plomby. Znalec nezistil poškodenie žiadnej časti plynomeru ani zabezpečovacích prvkov, ale zistil porušenie, čo znamená, že za kryt číselníka sa bolo možné dostať, číselník nebol chránený proti manipulácii. Odklopiť kryt číselníka merača bez viditeľného mechanické poškodenie zabezpečenia možno pomocou širokého kuchynského noža, ktorý sa zapáči pod časťou, kde sú zaisťovacie prvky a kryt číselníka spoza zaisťovacích prvkov vyskočí. Keď sa použije dosť široký nôž a podloží sa handrou, nemusí to zanechať žiadne stopy. Znalec uviedol, že keď niekto nevie, kde sú zaisťovacie prvky a ako to funguje, tak to nevie spraviť, akonáhle to človek vie, vidí video raz ako sa to dá robiť, už to pre neho nie je také zložité. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ vystavil dňa 1.3.2018 žalovanej vyúčtovaciu faktúru č. 7417941987 (č.l. 99) z ktorej vyplýva, že dodávateľ za obdobie od 19.2.2017 do 23.08.2017 dodal žalovanej ako odberateľovi 0 m3 plynu, žalovaná za obdobie od 9.3.2017 do 31.1.2018 uhrádzala zálohové platby vo výške 79 eur mesačne, spolu zaplatila 869 eur, preplatok je vo výške 416,80 eur. Žalobca zaslal žalovanej dňa 21.9.2017 vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (č.l. 8), ktorej výšku vypočítal žalobca v súlade s za 3.724,56 m3 odobratého plynu vo výške 1.063,20 eur, pričom zohľadnil jeden spotrebič na varenie a plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a uplatnil si aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 215,53 eur a to za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 144,92 eur, za posudok na meradlo 35 eur, za overenie plynomeru L. 15,22 eur, za opravu plynomeru L 20,39 eur. Dátum splatnosti bol 5.10.2017, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.

23. Žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 1.278,73 eur z titulu náhrady škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie voči neoprávnenej manipulácii.

24. Žalovaná namietala, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd v prvom rade poznamenáva, že je rozdiel medzi distribúciou plynu a dodávkou plynu. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca je oprávnený vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom nie je žiadny zmluvný vzťah. Zmluvy o dodávke plynu žalobca neuzatvára, tieto uzatvárajú len dodávatelia, pričom v danom prípade žalovaná uzatvorila zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., (čo vyplynulo z predloženej vyúčtovacej faktúry č. 7417941987). Žalobca ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného plynu (v tomto prípade so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa dodávku plynu. Tento dodávateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje žalobca, ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Plyn v distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávateľom plynu (v danom prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače. Keď žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Právne vzťahy medzi žalovanou a dodávateľom plynu nemajú vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči žalovanej z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zákona a to z , preto námietka žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebola dôvodná.

25. K tvrdeniu žalovanej, že z ustanovenia vyplýva demonštratívne vymenovanie subjektov oprávnených si nárokovať škodu v prípade neoprávneného odberu plynu, pričom zákonodarca jasne stanovuje aj poradie oprávnených subjektov a keďže žalobca je v poradí druhý subjekt, nie je aktívne vecne legitimovaný účastník konania, súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že sa jedná o pevne stanovené poradie subjektov oprávnených si uplatňovať náhradu škody a ak by to tak aj bolo, tak vzhľadom na to, že dodávateľovi plynu žiadna škoda spôsobená nebola, je žalobca, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete, ako druhý v poradí oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom. Na vymáhanie takto vzniknutej škody totiž neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca.

26. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.11.2019 namietol, že žalobca nepreukázal, že žalovaná zemný plyn v období od 19.2.2017 do 23.08.2017 odoberala. Na tento prostriedok procesnej obrany (popretie skutkového tvrdenia o odoberaní zemného plynu v predmetnom období žalovanou) uplatnený až po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej v poučení o sudcovskej koncentrácii konania (doručenom žalovanej dňa 14.8.2019) súd neprihliadal z dôvodu, že tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený napriek poučeniu včas, žalovaná nezdôvodnila, čo jej bránilo poprieť toto skutkové tvrdenie skôr a zároveň z odporu žalovanej ako aj z jej výsluchu mal súd (v rozpore s tvrdením jej splnomocneného zástupcu) preukázané, že žalovaná plyn v predmetnom období odoberala, keď sama uviedla, že plynom kúri len cez zimu a šporák na plyn má dva horáky, pričom v spornom období bola doma. V konaní bolo zároveň nesporné, že žalovaná v predmetnom období uhrádzala zálohové platby za plyn vo výške 79 eur mesačne Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., na základe čoho jej následne vystavil vyúčtovaciu faktúru č. 7417941987 (č.l. 99), ktorú žalovaná nerozporovala. Z uvedenej faktúry navyše vyplýva aj informácia o stave meradla ku dňu 19.02.2017 (5.379 m3), preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca k uvedenému dátumu vykonal odpočet zemného plynu.

27. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu podľa je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.

28. Zo znaleckého posudku znalca G.. F. D. č. XXX/F.-XXXX zo dňa 13.09.2017 v spojení s jeho výsluchom mal súd preukázané, že na meradle s výrobným č. XXXXXXXX, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby.

29. Žalovaná v konaní namietala, že ona s plynomerom nič nerobila, nemá na to vedomosti ani zručnosti. Žalobca k tomu uviedol, že žalovanú nikto neoznačil za osobu, ktorá by sa dopustila neoprávneného zásahu, žalobca len vychádza z platnej právnej úpravy, podľa ktorej odberateľ, ktorým je žalovaná, objektívne zodpovedá, že na jeho odbernom mieste došlo k odberu plynu prostredníctvom meradla s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, s ktorým názorom sa stotožňuje aj súd a dodáva, že zodpovednosť odberateľa plynu (žalovanej) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti, t.j. odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Nie je preto potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. Pokiaľ teda žalovaná poukazovala na to, že nevykonala zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ustanovením bezvýznamná. Žalovaná ako odberateľ by sa mohla zodpovednosti za neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdila a preukázala (čo sa nestalo), že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jej zodpovednosti (napr. k poškodeniu meradla došlo až po jej odňatí zamestnancom dodávateľa).

30. predpokladá, že o neoprávnený odber zemného plynu ide v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca G.. F. D.. XXX/F.-XXXX ako aj jeho výsluchom na pojednávaní (pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby).

31. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla súd uvádza, že nakoľko žalovaná v predmetnom období plyn odoberala a preddavkové platby zaplatené dodávateľovi za predmetné obdobie jej boli dodávateľom vrátené, žalovaná odobrala plyn vo vlastníctve žalobcu, za ktorý mu nezaplatila, čím žalobcovi vznikla žalobcovi škoda. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. : V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu treba považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

32. Nakoľko podľa znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na plynomeri, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu a teda nie je teda možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť. Meradlo za rozhodné obdobie síce vykazovalo určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia platnosť jeho overenia zanikla, preto s poukazom na o metrológii nie je možné použiť toto meradlo na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovať, či meradlo meralo správne a teda či údaj na číselníku je alebo nie je možné akceptovať. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zmysle o metrológií v spojení s ust. použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej prostredníctvom MHSR č. , ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.2.2017 do 23.8.2017. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s za 3.724,56 m3 odobratého plynu vo výške 1.063,20 eur a vo výpočte škody si uplatnil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 215,53 eur a to za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 144,92 eur, za posudok na meradlo 35 eur, za overenie plynomeru L. 15,22 eur, za opravu plynomeru L 20,39 eur a to podľa .

33. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo.

34. Žalovaná namietala výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu len z dôvodu, že tento výpočet vyhotovil sám žalobca avšak neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, teda čo v tomto výpočte popiera, ktoré položky žalobca vypočítal nesprávne, preto popretie skutkového tvrdenia žalovanou bolo neúčinné v zmysle a dôkazné bremeno v tomto ohľade ťažilo ju ako škodcu.

35. Žalovaná tvrdila, že má postavenie spotrebiteľa a že nároky uplatňované v tomto konaní vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je tento spor spotrebiteľským. S uvedeným právnym názorom žalovanej nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, keďže žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu), ale ide o nárok na náhradu škody podľa o energetike. K tomuto súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.5.2016.

36. Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v , ktorý upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (prevádzkovateľ). V zmysle ustanovenia , ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa . V súdenom spore bolo bezpochyby znaleckým posudkom preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti

neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. V rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislosť v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovanou ako odberateľom a jej dodávateľom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávateľ zasa odoberá plynu od žalobcu ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného ustanovenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

37. V zmysle boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 1.278,73 eur s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

38. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 06.10.2017, keď vo vyúčtovaní škody žalobca stanovil dátum splatnosti na deň 05.10.2017, do ktorého žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto sa nasledujúci deň dostala do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 06.10.2017, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 1.278,73 eur od 06.10.2017 do zaplatenia, ktorú sumu súd žalobcovi priznal.

39. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa pomeru úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa .

44. O nároku znalca G.. F. D. na znalečné za výsluch na pojednávaní dňa 28.1.2020 rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci tak, že znalec G.. F. D. má voči žalovanej, ktorá bola v konaní neúspešná, nárok na znalečné v plnom rozsahu. Znalec si pri výsluchu znalečné uplatnil, jeho vyúčtovanie sa zaviazal doručiť súdu do desiatich dní od jeho výsluchu, preto o výške znalečného súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.