Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-62-2019.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: H. N., dodatoch obch. mena TZB PROFI, IČO: 30 724 503, Veľká Lúč 381, Lúč na Ostrove, zastúpeného: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Bratislava, proti žalovanej: Obec Veľké Dvorníky, IČO: 00 305 375, Hlavná 190/16, Veľké Dvorníky, zastúpenej: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., Veľký Meder, o 10.346,08 € s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19 Cb 94/2018-112 z 21. februára 2019 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo výrokoch I a III. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 10.200 € s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 7. decembra 2014 ako doplatok cien diela vyúčtovaných faktúrami č. 2014164A a 2014165A, II. zamietol žalobu čo do sumy 146,08 € s úrokom z omeškania ako doplatku ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 2009021 a III. priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný (v rozsahu, v akom je v odvolacom konaní naďalej podstatný) tento skutkový stav:
3. Žalobca pre žalovanú obec vykonal od 8. do 31. októbra 2014 stavebné práce na stavbe „Multifunkčné centrum obce, II etapa výstavby - odstránenie havarijného stavu - sociálky ZTI“ v rozsahu uvedenom v krycom liste a zisťovacom protokole, ktoré starosta žalovanej obce H. L. bez výhrad prevzal 31. októbra 2014. Cenu týchto prác odsúhlasenú v zisťovacom protokole na 7.702,98 € žalobca vyúčtoval žalovanej obci faktúrou č. 2014164A splatnou 6. decembra 2014. Žalovaná obec 6. novembra 2014 zaplatila z tejto ceny časť 4.702,98 €, pričom výslovne prejavila, že ide o čiastočnú úhradu faktúry č. 2014164A.
4. Žalobca ďalej pre žalovanú obec vykonal v rovnakom období stavebné práce na stavbe „Multifunkčné centrum obce, II etapa výstavby - Zdravotné kultúrne stredisko ÚK“ v rozsahu uvedenom v krycom liste a zisťovacom protokole, ktoré starosta žalovanej obce H. L. bez výhrad prevzal 31. októbra 2014. Cenu týchto prác odsúhlasenú v zisťovacom protokole na 12.059,48 € žalobca vyúčtoval žalovanej obci faktúrou č. 2014165A splatnou 6. decembra 2014. Žalovaná obec 6. novembra 2014 zaplatila z tejto ceny časť 4.859,46 €, pričom výslovne prejavila, že ide o čiastočnú úhradu faktúry č. 2014165A.
5. Súd prvej inštancie nezistil, že by tieto práce fyzicky nemohli byť vykonané. Zo stavebných povolení a zmlúv o dielo z r. 2011 až 2013 predložených žalovanou totiž nevyplývalo, že by sa v roku 2014 nemohol vyskytnúť havarijný stav na zdravotnom stredisku alebo plynovode. Neakceptoval ani námietku,
že žalovaná faktúry neeviduje, keď opak vyplýva zo zoznamu faktúr na internete a aj z prezentačnej pečiatky obce na nich. Nevykonal výsluch žalobcu, keďže na to neboli splnené podmienky § 195 C. s. p.
6. Z takto zisteného skutkového stavu súd právne uzavrel, že právne vzťahy žalobcu a žalovanej sa podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. spravovali treťou časťou Obchodného zákonníka. Čiastočné úhrady faktúr žalobcu zo strany žalovanej obce spolu s textom na jednotlivých príjmových dokladoch súd vyhodnotil ako čiastočné plnenie záväzku, z ktorého okolností vyplývala vôľa žalovanej uznať celé takto vyúčtované záväzky v zmysle § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2 Obch. zák. Toto uznanie malo za následok vyvrátiteľnú domnienku existencie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák., v dôsledku čoho bolo na žalovanej obci, aby existenciu tohto záväzku vyvrátila. Žalovaná obec však nedokázala, že by práce neboli vykonané, keď jej tvrdenia sa týkali prác vykonávaných na multifunkčnom centre obce v rokoch 2011 až 2013. Tým ale nie je dokázané, že by v roku 2014 žalobca ním vyúčtované práce nemohol vykonať. Žalovaná tak domnienku existencie dlhu nevyvrátila, súd teda musel vychádzať z toho, že žalobca má voči žalovanej obci nárok na zaplatenie zvyšku nárokov vyúčtovaných týmito faktúrami.
7. Včas podaným odvolaním sa žalovaná domáha zrušenia výrokov I a III tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietla, že súd nezohľadnil, že sporné faktúry boli uhradené 4 dni pred komunálnymi voľbami, novému vedeniu žalovanej nebolo odovzdané účtovníctvo, to bolo vedené chaoticky, bez potrebných podkladov. Žalovaná faktúry dostala až 26. marca 2018, ďalšie doklady jej žalobca nepredložil a dostala ich až v rámci súdneho konania s vyjadrením k odporu. Následne žalovaná zopakovala svoju argumentáciu, že vyúčtované práce neboli vykonané, pretože žalovaná je výlučným vlastníkov len časti multifunkčného strediska, v októbri 2014 tam nebol žiaden havarijný stav. Prestavba časti strediska bola realizovaná v rokoch 2012 a 2013 a v r. 2014 sa tam výmena nevykonávala, čo môžu potvrdiť obyvatelia obce. Takisto v zdravotnom stredisku sa od r. 2013 nekonali žiadne stavebné úpravy. Súd prvej inštancie nezohľadnil v tomto smere písomné dôkazy, okrem toho neakceptoval návrh na výsluch žalobcu ako svedka, čo nevysvetlil.
8. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že problémy s faktúrami sú vnútornými problémami žalovanej, tá neuniesla dôkazné bremeno, že práce neboli vykonané. Existencia prác bola preukázaná protokolmi a súpismi vykonaných prác podpísanými starostom žalovanej. Za konania sa zistilo, že žalovaná faktúry eviduje. Len tvrdenie, že práce nemohli byť vykonané, bez dôkazov nemôže obstáť. Súd prvej inštancie správne zhodnotil predložené listiny a správne nevykonal aj výsluch žalobcu.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch I a III (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak v otázke skutkovej, ako aj v otázkach právnych. Súd prvej inštancie v rozsudku podrobne rozviedol zistený skutkový stav a podrobne odôvodnil svoje právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Navyše, v ods. 11, 25, 27 a 32 podrobne reagoval na všetky námietky žalovanej obce uplatnené za konania, a v ods. 19 (v rozpore s tým, čo žalovaná tvrdí v odvolaní) odôvodnil, prečo nevykonal výsluch žalobcu.
11. Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé naštrbiť správnosť napadnutého rozsudku. Predovšetkým, starosta obce je v zmysle § 13 ods. 5 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení štatutárnych orgánom obce a je oprávnený konať vo všetkých veciach týkajúcich sa obce. Funkcia starostu obce je jediná a kontinuálna, hoci sa konkrétne osoba, ktorá ju zastáva, môže meniť. To, či jedna osoba zastávajúca funkciu starostu po svojom odchode zanechá pre nového držiteľa tejto funkcie podklady o svojich skorších úkonoch, nemá vplyv na platnosť týchto skorších úkonov starostu obce. Ako správne pripomenul aj žalobca, prípadné problémy s odovzdávaním dokumentácie medzi rôznymi osobami vykonávajúcimi postupne funkciu starostu obce sú vnútorným problémom žalovanej obce, ktoré sa ale účinkov týchto úkonov nedotýkajú. Žalovaná inak v podstate ani nenamietala neúčinnosť týchto úkonov starostu H. L., ale len to, že jednotlivé podklady k faktúram nemala k dispozícii. Pokiaľ ide o
samotné faktúry, už súd prvej inštancie poukázal na to, že sú dokonca uvedené na webstránke žalovanej obce aj s presnou sumou úhrady.
12. Aj keby však odvolací súd akceptoval námietku, že žalovaná v čase podania žaloby nemala k dispozícii iné písomné doklady k uvedenej veci než faktúry, tak žalobca ich predložil vo vyjadrení k odporu. Toto vyjadrenie bolo žalovanej doručené 23. augusta 2018, pričom pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a vyhlásil napadnutý rozsudok, sa konalo až 21. februára 2019. Podľa odvolacieho súdu tak žalovaná mala k dispozícii dostatočný časový priestor (šesť mesiacov), aby sa s týmito listinami oboznámila a vykonala potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci na svojej strane. V nadväznosti na to je potom celkom bezobsažný aj jej opakovaný nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo vyvrátené, že stavebné práce boli vykonané v októbri 2014. Žalovaná sa znova obmedzuje len na vlastné tvrdenia bez toho, aby v súlade s čl. 8 základných princípov C. s. p. navrhla konkrétne dôkazy na podporu týchto svojich tvrdení a tým na unesenie dôkazného bremena, ktoré ju v dôsledku domnienky existenciu záväzku zaťažuje. Len všeobecne v odvolaní tvrdí, že nevykonávanie prác môžu dosvedčiť „obyvatelia obce“ bez toho, aby konkrétne označila čo i len jedného. Žalovaná však nijako nevysvetľuje, prečo tento dôkazný prostriedok (výsluch obyvateľov obce ako svedkov toho, že práce sa nevykonávali) neuplatnila už na súde prvej inštancie. Aj keby ho teda odvolací súd akceptoval ako dostatočne určitý návrh na vykonanie dôkazu, išlo by o neprípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d) C. s. p., na ktorú v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť.
13. Záverom sú nedôvodné námietky, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky listinné dôkazy. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že ich všetky vzal do úvahy a vyhodnotil. Žalovaná pritom ani konkrétnejšie námietky proti hodnoteniu dôkazov zo strany súdu prvej inštancie (teda k správnosti jeho myšlienkových úvah) v odvolaní ani neuvádza. Žalovaná konečne zamieňa výsluch svedka podľa § 196 C. s. p. s výsluchom strany podľa § 195 C. s. p., za ktorú sa považuje aj žalobca. Výsluch strany je podľa cit. § 195 ods. 1 C. s. p. ako dôkazný prostriedok prípustný len subsidiárne, ak nie je možné rozhodujúce skutočnosti zistiť inak. Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnosť vykonania diela bolo možné dokazovať množstvom iných dôkazných prostriedkov (napr. výsluchom obyvateľov obce, ale aj osôb uvádzaných na súpisoch prác a zisťovacích protokoloch, ako uviedol súd prvej inštancie), takže podmienka výsluchu žalobcu podľa § 195 C. s. p. nebola splnená.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (výrok I).
15. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej (výrok II).
16. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.