Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/12/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, zastúpená advokátkou : JUDr. Ildikó Uleklová, Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Trnavský správcovský dom, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 47 246 880, v mene ktorej spoločnosti koná advokát Mgr. Roman Desát, komplementár, správca úpadcu Štefan Tisoczký, nar. 04.08.1974, 930 16 Vydrany 244, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. - 86 zo dňa 31.05.2019 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e.

Žalobkyni odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej a žalobkyni priznal voči úpadcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala určiť, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. na majetok úpadcu Y. V. z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, ktorú žalovaný správca poprel. Dňa 31.05.2015 vzala žalobu v celom rozsahu späť, pretože správca čiastočne uznal pôvodne popretú pohľadávku, ktorá sa tým považuje za zistenú. Na základe tejto skutočnosti odpadol dôvod konania a súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v , konanie o veci zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa keď dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovaného, ktorých v priebehu konania uznal prihlásenú pohľadávku. Súd prvej inštancie tiež vysvetlil, že ak v konaní bol neúspešný správca, trovy priznáva úspešnej strane sporu nie voči osobe správcu, ktorý vystupuje namiesto úpadcu, ale voči úpadcovi, pretože, ak sa aj priznáva náhrada trov konania proti správcovi, nie sú to jeho osobitné trovy a náhrada je pohľadávkou proti úpadcovi.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči úpadcovi, podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému voči žalobkyni v celom rozsahu.

4. V odvolaní argumentoval odkazom na odvolacie dôvody uvedené v a ku ktorým uviedol, že prvoinštančný súd pred začatím pojednávania dňa 28.11.2018 v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyjadril názor, podľa ktorého, ak mal žalovaný pochybnosti o výške prihlásenej pohľadávky tak ju poprel správne na základe princípu odbornej starostlivosti. Až

v priebehu súdneho konania vedeného o určenie popretej pohľadávky sa preukázal právny dôvod, výška a vymáhateľnosť popretej pohľadávky, keď až po podaní žaloby žalobkyňa upresnila niektoré skutočnosti, čím sa odstránili nedostatky, ktoré jej boli vytýkané správcom a následne tak správca popretú pohľadávku uznal. Uvedené považuje odvolávajúci sa žalovaný za relevantné pre zmenu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, pretože trovy tak spôsobila výlučne žalobkyňa, ktorá si neprihlásila pohľadávku do konkurzu riadne a neodstránila všetky nedostatky, ktoré jej správca vytýkal, ale namiesto toho podala určovaciu žalobu. Ak žalobkyňa mala záujem na tom, aby správca uznal popretú pohľadávku v rozsahu, ako bola aj uznaná, nebolo potrebné podávať žalobu, postačovalo, aby dôvody popretia v zákonnej lehote na podanie určovacej žaloby odstránila priamo v konaní so správcom, čo sa nestalo.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. K argumentácii odvolateľa uviedla, že bez ohľadu na predbežný právny názor súdu správca mal možnosť si v prípade náhradného výživného naštudovať príslušné ustanovenia zákonov týkajúcich sa veci, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že vyplácanie náhradného výživného nemôže byť predmetom popretia pohľadávky. Musela zabezpečiť poštovné poukážky, hoci úpadca jasne vedel, že sa mu väčšina podaných plnení na výživné vrátila, tieto sumy získal naspäť, napriek tomu predložil tieto poukážky ako dôkaz, k vyvráteniu ktorého žalobkyňa musela relevantné doklady získať od pošty, čo nebolo možné zabezpečiť v 15-dňovej lehote, pretože pošta má na tento úkon stanovenú 30-dňovú lehotu. Je presvedčená, že ak by nebola mala oficiálne potvrdenie pošty, nebol by na jej tvrdenia správca prihliadal. Okrem toho sa riadila i poučením, ktoré jej bolo poskytnuté v Oznámení správcu o popretí pohľadávky zo dňa 29.12.2017. Naviac, prvoinštančný súd apeloval na obe strany, aby sa snažili o vzájomné vyriešenie sporu mimo súdom, čo žalovaný ale po skončení pojednávania na ponuku žalobkyne o stretnutie odmietol vyhovárajúc sa na pracovnú vyťaženosť. Na jej emailovú komunikáciu nereagoval, preto ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa sama svojim postupom zapríčinila vznik trov namiesto toho, aby sa s ním dohodla o uznaní pohľadávky, je v konaní preukázaný opak.

6. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému na podanie odvolacej repliky, ktorý ho prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutú časť uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie svojim postupom a konaním neporušil práva odvolateľa, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje ( ).

9. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

10. Pre odvolací dôvod uvedený v platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala prihlášku do konkurzu na majetok dlžníka proti všeobecnej podstate vo výške 3.485,40 eur, z ktorej sa žalobou domáhala určenia popretej pohľadávky vo výške 3 395,40 eur vzniknutej titulom nezaplateného výživného, ktorá povinnosť bola určená dlžníkovi rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. -140 zo dňa 08.10.2004. Žalovaný správca úpadcu Y. V. z uplatnenej pohľadávky uznal iba časť, k ostatnému nároku uviedol, že úpadca pohľadávku titulom výživného uhradil vo výške 529,- eur, ktoré úhrady preukázal poštovými poukážkami a neuznal ani pohľadávku vo výške 2 066,12 eur, ktorá bola žalobkyni vyplatená prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý žalobkyni uhradil náhradné výživné, čím dlh úpadcu, ktorým je pohľadávkou žalobkyne zanikol plnením treťou osobou, ktorou je štát.

12. Žalobkyňa voči konania a právnemu názoru žalovaného namietala, že plnenie poskytnuté štátom titulom náhradného výživného je štátnou sociálnou pomocou, dávkou, ktorá sa poskytuje preddavkovo, žiadateľ je oprávnený ho vymáhať prostredníctvom exekúcie a po vymožení náhradné výživné vrátiť. Zákon nevylučuje vymáhanie súdom určeného výživného aj cestou konkurzného konania, a tak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku, ktorú si prihlásila v konkurze nedôvodne.

13. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu konštatuje, že pôvodne žalobkyňa žiadala určiť, že je veriteľom pohľadávky vo výške 3 395,40 eur, ktorá je do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky nesporná. Žaloba bola doručená dňa 24.04.2018 žalovanému na vyjadrenie. Dňa 26.04.2018 bolo doručené prvoinštančnému súdu podanie žalobkyne, ktorým žiadanú pohľadávku upravila na sumu 2 271,12 eur z dôvodu administratívnej chyby spôsobenej časovou tiesňou s tým, že vo zvyšku berie návrh späť . K čiastočnému späťvzatiu ale nedošlo pred doručením žaloby žalovanému, preto aplikácia ust. , podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti, nebola možná a predmetom konania zostala žaloba vo výške 3 395,40 eur.

14. Pri posudzovaní dôvodnosti prvoinštančným súdom použitého ust. odvolací súd vzal do úvahy, že súd prvej inštancie už v rámci svojho predbežného právneho názoru uviedol, že náhradné výživné nezakladá zánik prihlásenej pohľadávky. Napriek tomu žalovaný pohľadávku popieral s zastával iný právny názor než uvádzala žalobkyňa a súd. Na predbežný právny názor súdu prvej inštancie žalovaný reagoval až deň pred pojednávaním nariadeným na 31.05.2019 a adresoval súdu podanie (č.l.84), podľa ktorého došlo k dohode vo veci rozsahu uznania popretej pohľadávky s tým, že žalobkyňa vezme žalobu späť. Žalovaný v podaní súčasne vyjadril súhlas so späťvzatím a navrhol, aby žiadnej strane nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Na nariadenom pojednávaní dňa 31.05.2019 žalobkyňa potvrdila, že žalovaný prihlásenú pohľadávku čiastočne uznal a na základe toho žalobu berie v celom rozsahu späť.

15. Popretie pohľadávky správcom, ktorý značnú časť v konečnom dôsledku uznal, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zakladá dôvod aplikovania právnej úpravy, z ktorej vychádzal i prvoinštančný súd. Uvedený záver podporuje i stanovisko žalovaného k žalobe zo dňa 06.06.2018 (č.l. 48) označené ako replika, v ktorom jednoznačne označuje žalobu za nedôvodnú, uvádza, že prihlásenú pohľadávku žalobkyne proti podstate vo výške 2.066,12 eur neuznáva a akceptuje je len do výšky 90,- eur.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že práve žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá svojim správaním dala príčinu pre dôvodné podanie žaloby, žalovaný pohľadávku najskôr poprel a v priebehu konania po vzájomnom odsúhlasení jej výšky so žalobkyňou uznal, čo hodnotí súd z hľadiska procesného zavinenia ako zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania a tak rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktoré priznal v celom rozsahu prvoinštančný súd žalobkyni voči žalovanému je správne, s

ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odvolaní napadnutú časť uznesenia súdu prvej inštancie podľa potvrdzuje ako vo výroku vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu , o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia .

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).