Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-260-2015.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/260/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: P. o zaplatenie 312,65 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.03.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 312,65 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 37,01 € od 04.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 26,69 € od 04.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 248,95 € od 04.11.2011 do zaplatenia a trov konania titulom poskytovaných komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy, vrátane pohľadávky proti žalovanému vedenej pod referenčným číslom 9001261675. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Poskytovateľ vyúčtoval cenu služieb žalovanému formou faktúr, ktoré žalovaný nezaplatil. Nezaplatením faktúr sa dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.10.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
4. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur
6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 28.01.2020. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.01.2020. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z faktúry č. 7102386508 splatnou dňa 03.04.2011 na sumu 26,69 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.
8. Z faktúry č. 7101313640 splatnou dňa 03.03.2011 na sumu 37,01 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby.
9. Z faktúry č. 7110545572 splatnou dňa 03.11.2011 na sumu 248,95 € vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
15. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
16. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Vzhľadom na to, že v danom spore žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá mala byť na neho postúpená z pôvodného veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom, a.s., súd predtým než pristúpil k samotnému posúdeniu oprávnenosti jeho nároku, skúmal či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby.
24. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje.
25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
26. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
27. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od zmluvy o postúpení zo dňa 24.06.2013, ktorú mal uzavrieť so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s ako postupcom.
28. Žalobca však v žalobe opomenul pripojiť predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému a doručenie predmetného oznámenia žalovanému. Oznámenie o postúpení pohľadávky totiž predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon postupcu, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde. Zásadným právny účinkom oznámenia cesie dlžníkovi, je to, že dlžník sa už nemôže zbaviť svojho dlhu plnením postupcovi. Keďže žalobca nepredložil súdu ani zmluvu o postúpení a ani oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, a to doložením písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky a reálneho doručenia, resp. preukázania, že žalovaný disponuje oznámením o postúpení pohľadávok. Súd dáva na vedomie aj tú skutočnosť, že samotné doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanému v procese súdneho konania nenapĺňa atribúty oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v súdnom konaní nemá postavenie „postupcu“ podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale postavenie „postupníka“ z postúpenej pohľadávky.
29. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd v naznačenom smere poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/3/2016 zo dňa 23.05.2017,Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19Co/47/2016 zo dňa 25.08.2016, Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Co/825/2015 zo dňa 23.06.2016, kde sa súdy zaoberali doložením, resp. nedoložením zmluvy o postúpení pohľadávky a preukázaním doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi - žalovanému.
30. Na záver, v prípade možnosti použitia záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/01 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 119/2003, je potrebné zdôrazniť, že z citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, a teda súd mal možnosť posúdiť, či v tom konaní má alebo nemá žalobca aktívnu legitimáciu. V prejednávanom prípade ale žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nedoložil a preto sú tieto závery pre daný spor nepoužiteľné.
31. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov, každý z nich preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva a dodatok k tejto zmluvy, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu ani dodatok k zmluve nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Nepredložil ju ani napriek výzve súdu, ktorú dňa 24.11.2014 prevzal jeho právny zástupca, neurobil tak ani do vyhlásenia rozsudku v tejto veci. Jednostranne vystavené faktúry bez opory vo vzniku záväzku, nemohol uznať ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť žalovaného platiť za poskytnuté služby. Ani výpis z telefónneho účtu bez preukázania toho, kto bol vlastníkom tejto stanice, nemožno považovať za dôkaz postačujúci k tomu, aby bol tento zaviazaný k povinnosti zaplatiť uplatňovanú sumu. Okrem toho žalobca ani nepreukázal skutočnosť, že by pohľadávka voči žalovanému bola riadne postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.
32. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Nakoľko absencia aktívnej legitimácie na strane žalobcu sama o sebe zakladá dôvod na zamietnutie žaloby.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).