Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265, správca úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: S.. B. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. P. XXX, XXX XX P., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 2.500 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

II. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 4.900 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

III. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 3.400 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

IV. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 2.300 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

V. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému sumu vo výške 10.000 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

VI. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 11.000 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu

KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

VII. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 3.300 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

VIII. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 8.000 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

IX. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 5.000 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

X. Určuje, že právny úkon (vrátenie pôžičky), ktorým dňa XX.XX.XXXX úpadca KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 v hotovosti vyplatil žalovanému z pokladne úpadcu sumu vo výške 3.000 €, je voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/X/XXXX neúčinný.

XI. Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii, so sídlom Udavské 401, 067 31 Udavské, IČO: 45 746 907 sumu vo výške 53.400 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konkurznom konaní úpadcu KROMKA, n. o. v likvidácii žalobou zo dňa XX.XX.XXXX domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov ako zvýhodňujúcich právnych úkonov.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ako správca úpadcu pri výkone správcovskej činnosti, z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu, zistil, že najmä z pokladne úpadcu boli vyplácané finančné prostriedky v hotovosti, o ktorých bolo účtované v posledný deň v mesiaci.

3. Z dokumentácie úpadcu ďalej zistil, že sa jednalo o vrátenie pôžičiek žalovanému a W. V., ktoré poskytli úpadcovi v priebehu roka XXXX a XXXX, najmä v hotovosti.

4. Z hlavnej knihy analytickej evidencie úpadcu za rok XXXX a účtovnej dokumentácie úpadcu vyplýva (viď nižšie tabuľka), že žalovaný v priebehu roka XXXX poskytol úpadcovi pôžičku spolu vo výške 10.600 € a v priebehu roka XXXX poskytol úpadcovi pôžičku spolu vo výške 58.500 € v hotovosti. Žalovanému boli následne v priebehu roka XXXX vrátené finančné prostriedky spolu vo výške 53.400 €.

5. Žalovaný je zakladateľom úpadcu. V období do XX.XX.XXXX bol členom správnej rady úpadcu ako najvyššieho orgánu úpadcu. V období od XX.XX.XXXX po súčasnosť je riaditeľom - štatutárnym orgánom úpadcu a zároveň zamestnancom úpadcu na pracovnej pozícii koordinátor sociálnych služieb (vedúci zamestnanec). Podľa skutočností vyplývajúcich z trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Humennom, Č.: L.-XXX/X-A.-N.-XXXX je žalovaný brat A. Š.,

ktorý vykonával funkciu riaditeľa - člena štatutárneho orgánu úpadcu v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. žalovaný je spriaznená osoba s úpadcom podľa ustanovenia , a . Spriaznenosť žalovaného s úpadcom je založená podľa ustanovení , a . V prípade odporovania právnych úkonov urobených v prospech spriaznenej osoby prechádza na túto spriaznenú osobu dôkazné bremeno o tom, že právny úkon nebol odporovateľný. Súčasne sa prezumuje úpadok úpadcu v čase realizácie právneho úkonu, ak žalovaný v konaní nepreukáže opak.

6. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR č. L. XXX/XXXX pod č. I. zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XK/X/XXXX, o začatí konkurzného konania voči úpadcovi.

7. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR č. L. XXX/XXXX pod č. I. zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XK/X/XXXX, ktorým súd v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: K. W., C.. XX.XX.XXXX, S. D. XXXX/X, XXX XX N., zast.: H. L. L. H.H. C. M., O. O. C. XXXX/X, XXX XX I.-W., Y.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu úpadcu ustanovil žalobcu.

8. Podľa ustanovenia nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa XX.XX.XXXX.

9. Žalobca je toho názoru, že jednotlivé právne úkony - vracanie pôžičiek žalovanému v hotovosti z pokladne úpadcu v priebehu roka XXXX napĺňajú všetky znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ustanovenia , alternatívne ukracujúceho právneho úkonu tak, ako je definovaný v ustanovení .

10. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní v zmysle ustanovení a nasl. sú (i) vyhlásenie konkurzu; (ii) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku; (iii) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku; a (iv) uplatnenie odporovacieho práva v jednoročnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

11. Ad (i) až (iv) Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nadobudlo účinnosť dňa XX.XX.XXXX. Je zrejmé, že jednoročná prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby ku dňu podania žaloby neuplynula.

12. Ad (ii) Právne úkony - vrátenie pôžičiek žalovanému v hotovosti z pokladne úpadcu predstavujú jednoznačne úkony zodpovedajúce dispozícii s finančnými prostriedkami úpadcu ako majetkom úpadcu.

13. Ad (iii) V čase vrátenia pôžičiek (obdobie roka XXXX) mal úpadca preukázateľne viacerých veriteľov, ktorí si následne do konkurzu, vyhláseného na majetok úpadcu, prihlásili pohľadávky. Žalobca demonštratívne poukázal na konkrétne pohľadávky prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ktoré existovali v období vrátenia pôžičiek žalovanému a boli týmito právnymi úkonmi úpadcu (vracanie pôžičiek žalovanému) ukrátené, a to pohľadávky: B.. I. X. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.028,67 €; N. I. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.680,71 €; Q. B. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.458 €; B. I. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.458 €; B. I. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.458 €; I. D. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.458 €; B. S. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.200 €; X. O. - pohľadávka z titulu nevyplatenej mzdy za dotknuté obdobie roka XXXX vo výške 1.128,60 €; A. A. O. - titul pohľadávky: nezaplatenie faktúr za poskytnutie služby v mesiaci O. XXXX; O.Á. M. - titul pohľadávky: nezaplatenie poistného za obdobie O. až Q. XXXX a nezaplatené penále za obdobie W. a X. až Q. XXXX.

14. Existencia pohľadávok voči úpadcovi v čase vrátenia pôžičiek žalovanému rovnako vyplýva z veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého úpadca nevyplatil 22 zamestnancom úpadcu splatnú mzdu za obdobie roka XXXX až XXXX.

15. Všetky osobitné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov - vrátení pôžičiek sú teda splnené.

16. Žalobca je presvedčený, že právne úkony - vracanie jednotlivých pôžičiek žalovanému v hotovosti z pokladne úpadcu napĺňajú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle .

17. Úpadca právnymi úkonmi - vracaním jednotlivých pôžičiek žalovanému spolu vo výške 53.400 € v priebehu roka XXXX neoprávnene zvýhodnil žalovaného, pretože v tom čase mal úpadca viacero veriteľov. Úpadca v priebehu roka XXXX vyplácal žalovanému v hotovosti z pokladne úpadcu finančné prostriedky titulom vrátenia pôžičiek, a to spolu vo výške 53.400 €, a to na najmä úkor zamestnancov úpadcu, ktorým v období roka XXXX prestal vyplácať mzdu za vykonanú prácu, čím jednoznačne zvýhodnil žalovaného, navyše ako spriaznenú osobu úpadcu, na úkor ostatných veriteľov najmä zamestnancov, o zamestnávaní ktorých a existencii záväzkov voči nim mal nepochybne vedomosť. Žalovaný, ako spriaznená osoba úpadcu, by si musel do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásiť pohľadávku v zmysle v poradí ako podriadenú pohľadávku, čo by znamenalo, že pohľadávka žalovaného by bola uspokojená až z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok, to znamená že okrem iného až po uspokojení pohľadávok vzniknutých titulom nevyplatenia mzdy zamestnancom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky. Úpadca tak jednoznačne zvýhodnil svojho veriteľa - žalovaného oproti iným veriteľom, vrátane zamestnancov úpadcu, ktorí v konečnom dôsledku boli nútení podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. V prípade, ak by nedošlo k vráteniu pôžičiek žalovanému, úpadca by disponoval finančnými prostriedkami na prípadné uspokojenie veriteľov v rámci konkurzu, t. j. aj zamestnancov úpadcu, a to aspoň sčasti. Napriek opakovaným výzvam úpadcovi na vyplatenie splatnej mzdy zamestnancom v období, kedy úpadca vracal pôžičky žalovanému (ako spriaznenej osobe úpadcu) a minimálne 22 zamestnancom nevyplácal splatnú mzdu, boli zamestnanci nútení, okrem podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, podať trestné oznámenie vo veci zločinu podľa - Nevyplatenie mzdy a odstupného, a to na skutkovom základe, že za mesiace B. až Q. XXXX štatutárny orgán úpadcu nevyplatil v deň splatnosti a ani neskôr najmenej devätnástim zamestnancom úpadcu mzdu za vykonanú prácu, čím mal spôsobiť škodu najmenej vo výške 38.543,13 €.

18. Žalobca sa súčasne domnieva, že právne úkony - vracanie pôžičiek žalovanému je možné považovať aj za ukracujúci právny úkon podľa , na základe ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Vzhľadom na to, že vrátenie pôžičiek bolo uskutočnené v prospech spriaznenej osoby s úpadcom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle sa predpokladá ( ).

19. Žalovaný súčasne porušil ustanovenie , keď poskytol úpadcovi finančné prostriedky v hotovosti do pokladne úpadcu, a to opakovane v priebehu roka XXXX, spolu vo výške 58.500 €, čím v rozpore so zákonom vytvoril priestor na vznik nároku - pohľadávky voči úpadcovi, ktorý si následne uspokojoval na úkor iných veriteľov. Samotné vloženie prostriedkov do pokladne úpadcu v rozpore so zákonom nemôže požívať právnu ochranu v podobe nárokovateľnosti vrátenia plnenia. Takto vložené prostriedky nie je možné vrátiť a v danom prípade ich vrátenie žalovanému je nutné považovať za neoprávnené a bezdôvodné. V nadväznosti na porušenie ustanovenia došlo k porušeniu viacerých ustanovení o spoločnosti v kríze, kedy v rozpore so zákonom došlo k vráteniu pôžičiek žalovanému, ktoré pri analogickom aplikovaní ustanovení možno považovať za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, ktoré si mal žalovaný v súlade s ustanovením a v súlade s ustanoveniami uplatniť v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu ako pohľadávku a nie v rozpore so zákonom vyplácať na úkor iných veriteľov úpadcu. Postup žalovaného ako zakladateľa a člena správnej rady úpadcu je v príkrom rozpore s ustanoveniami , ktoré je potrebné analogicky aplikovať aj pri neziskovej organizácii, kedy sa prostriedky neziskovej organizácie môžu použiť len na konkrétny účel, za ktorým je založená, pričom sa nakladá aj s verejnými prostriedkami získanými vo forme štátnych príspevkov a dotácii (ako tomu bolo aj v prípade úpadcu) a takéto konanie zodpovedných osôb je tak o to viac neželané ako je tomu pri obchodných spoločnostiach. Žalobca má za to, že práve pri neziskovej organizácii, vzhľadom aj na čerpanie štátnych príspevkov a dotácii, musí byť daná minimálne rovnaká, ak nie ešte vyššia, zodpovednosť a kontrola nakladania s finančnými prostriedkami, ako je tomu pri obchodných spoločnostiach. Vyplatenie finančných prostriedkov vložených žalovaným ako zakladateľom a členom správnej rady úpadcu v hotovosti do pokladne úpadcu je tak podľa žalobcu

nutné vnímať ako plnenie poskytnuté žalovanému v rozpore s , ktoré sa musí vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu.

20. Súd výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za žalovaného koná, nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd zároveň žalovaného poučil v zmysle (ďalej len ), že v prípade, ak si advokáta v lehote nezvolí, na úkony žalovaného súd neprihliadne.

21. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCbi/XX/XXXX-XX súd v zmysle ustanovenia vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na svoju obranu, na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

22. V stanovenej lehote a ani neskôr sa žalovaný k žalobe a k jej prílohám nevyjadril a taktiež si napriek poučeniu podľa nezvolil advokáta. Na nariadené pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa napriek riadnemu elektronickému doručeniu predvolania nedostavil. E-mailovým podaním zo dňa XX.XX.XXXX súdu oznámil, že v prílohe zasiela ospravedlnenie a maródku na nariadené pojednávanie. Súčasťou tohto podania bola kópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného od XX.XX.XXXX, pričom podanie neobsahovalo návrh žalovaného o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

23. Podľa (ďalej len ), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Procesná aktivita sporovej strany nie je zásadne nevyhnutná preto, aby súd mohol pokračovať v začatom konaní. Povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je poskytnúť jeho účastníkom súdnu ochranu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone spôsobom rešpektujúcim ich základné procesné práva zakotvené v čl. 46 až 48 (najmä právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo byť prítomný pri prerokovaní svojej veci a mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na právnu pomoc v konaní, ako aj právo vyjadriť sa a mať možnosť predniesť súdu svoju argumentáciu v podmienkach porovnateľných s podmienkami druhej strany). Zákonné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti niektorého z účastníkov určuje , t. j. ak sa riadne predvolaný účastník (strana sporu) na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý strana sporu žiada o odročenie pojednávania, posudzuje vždy súd, a to so zreteľom na všetky okolnosti, či je porovnateľný s významom pojednávania i v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami prípadu. Treba prihliadať aj na to, aké prekážky mu bránili v účasti na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, akú dôležitosť má prekážka, pre ktorú žiada odročiť ďalšie pojednávanie. V danom prípade súd, aj vzhľadom na stanovisko žalovaného, ktorý vôbec nenavrhol odročenie nariadeného pojednávania, vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu a dosiaľ vykonaných dôkazov (, 111, 183 ). Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je pritom opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa môže prvostupňový súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, teda najmä tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom, ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.

24. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, účtovnej dokumentácie úpadcu za rok XXXX, výpisu úpadcu z registra neziskovej organizácie, zakladacej listiny úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice zo zasadnutia správnej rady úpadcu zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnej zmluvy žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

25. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XK/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX na návrh navrhovateľa

- veriteľa: K. W., C.. XX.XX.XXXX, S. D. XXXX/X, XXX XX N., zast.: H. L. L. H.H. C. M., O. O. C. XXXX/X, XXX XX I.-W., Y.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a zároveň ustanovil za

správcu konkurznej podstaty I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265 (žalobcu). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku L. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

26. Žalobca, ako správca úpadcu pri výkone správcovskej činnosti, z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil vyplácanie finančných prostriedkov v hotovosti, titulom vrátenia pôžičiek žalovanému a W. V., ako to vyplýva z prednesu žalobcu, ktorý žalovaný nenamietal ani ničím nespochybnil, pričom sa k celkovému predmetu konania napriek poučeniu podľa ustanovenia vôbec nevyjadril.

27. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

28. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

29. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

30. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

31. Podľa , zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa ods. 2 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

32. Podľa , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

33. Podľa , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

34. Podľa , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

35. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

36. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

37. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

38. Podľa , ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

39. Podľa , , , spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c).

40. Podľa , v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), spoločník alebo osoba podľa môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.

41. Podľa , spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.

42. Podľa , úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.

43. Podľa , za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady, ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, tichý spoločník, osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c), osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).

44. Podľa , plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.

45. Podľa prvá veta , hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť.

46. Podľa (ďalej len ), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

47. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

48. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

49. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal určenia odporovateľnosti (neúčinnosti) zvýhodňujúceho predmetného právneho úkonu. Z predložených listín, podľa špecifikácie vyplývajúcej z prednesu žalobcu, súd zistil, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia .

50. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa , resp. ukracujúceho právneho úkonu podľa , nakoľko ním došlo k ukráteniu iných veriteľov úpadcu a k jeho zvýhodneniu na úkor ďalších veriteľov, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá.

51. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný.

52. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť ( ). Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá

oprávneným osobám právo, ako aj povinnosť odporovať konkrétnemu právnemu úkonu v zákonnej lehote ( ) pod sankciou zániku tohto práva, pričom strany sporu sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

53. V podanej žalobe si žalobca uplatnil nárok na vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči konkurzným veriteľom, ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa , resp. ukracujúceho právneho úkonu podľa .

54. V prípade odporovania zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa sa predpokladá taký právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, pričom zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva, alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom im možno odporovať len ak boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

55. Predmetné konkurzné konanie úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XK/ X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku L. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a keďže napadnuté právne úkony boli uskutočnené v období XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, je splnená zákonná trojročná lehota na odporovanie zvýhodňujúcich právnych úkonov na súde (79 ods. 4 ). Napadnutými právnymi úkonmi dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, v tom čase so splatnou pohľadávkou, čím je splnený zákonný predpoklad na úspešnú odporovateľnosť zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, teda že práve napadnutým právnym úkonom, vzhľadom na neexistenciu iného speňažiteľného majetku, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu v tom čase iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkrétneho veriteľa.

56. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony ( ) alebo ukracovať veriteľov ( ) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

57. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky nezostal. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.

58. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa , nakoľko ním došlo k ukráteniu iných vyššie uvedených veriteľov úpadcu, pričom vzhľadom na spriaznenosť strán sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Napadnuté právne úkony súčasne naplňujú znaky ukracujúcich právnych úkonov podľa . Žalovaný uvedené zákonné domnienky v konaní ničím nevyvrátil. Zástupcovia strán v konaní pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( ). Žalobca svojím prednesom, osvedčeným pripojenými listinnými dôkazmi, dostatočne osvedčil, že majetok dlžníka sa aj v dôsledku napadnutého právneho úkonu zmenšil v takom rozsahu, že mu nezostal

iný majetok na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov, pričom žalovaný skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu ( ) výslovne nepoprel, žiadne relevantné dôkazy na ich vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné ( ).

59. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne preto súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. Pri skúmaní jeho opodstatnenosti súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z nespochybnených prednesov žalobcu, v dôsledku čoho zistil naplnenie predpokladov úspešnej odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa a nasl. , ako aj porušenia ustanovení Obchodného zákonník. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

60. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.