Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-70-2019.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky G. L., trvale bytom G. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Bódim, so sídlom M. R. Štefánika 55/2, Bánovce nad Bebravou, a otca T.. H. W., trvale bytom P. č. XXX/XX, X., v konaní o návrhu matky mal. dieťaťa o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska mal. dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 03. septembra 2019, č.k. 3P/31/2019-153, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom súd návrh matky zamietol a druhým výrokom žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom sa matka mal. dieťaťa domáhala, aby jej súd udelil súhlas na zmenu priezviska u mal. dieťaťa za otca, a to z priezviska W. na priezvisko L.. Z vykonaného dokazovania, skonštatoval súd, vyplynulo, že dôvody, pre ktoré podala matka maloletého dieťaťa návrh na zmenu priezviska, nie sú v plnom rozsahu dané tak, ako to uvádzala matka vo svojom návrhu. Súdu z dokazovania vyplynulo, že mal. dieťa musí čeliť istým negatívam, ktoré sú spojené s jej priezviskom, priezvisko je ťažko vysloviteľné, teda maloletá sa dlhodobo cíti nepríjemne s daným priezviskom a hanbí sa zaň, taktiež dcéra sa jej opakovane pýtala, prečo sa nevolá, ako jej matka a starí rodičia, pričom aj v škole maloletá seba prezentovala ako B. L.. Súd však dôvodil, že reálne neboli preukázané skutočnosti, že by vzhľadom na všeobecné poznatky verejnosti o osobe otca maloletej, by maloletá mala byť „stigmatizovaná“ z titulu jej priezviska. Z pohľadu dokazovania takisto bola do istej miery spochybnená dôležitosť identifikácie sa totožným priezviskom s jej matkou, keď z dokazovania vyplynul veľmi dobrý vzťah aj so súrodencami, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a ktorých priezvisko je nielen odlišné od jej priezviska, ale aj od priezviska matky, a maloletá tak dlhodobo žije v prostredí, kde vníma ako bežné, že deti nemajú identické priezviská ako rodičia, s ktorými žijú. Podľa názoru súdu maloleté dieťa by síce pociťovalo úľavu, keby došlo k zmene priezviska na „L.“, avšak iba z dôvodov uvádzaných matkou, pričom takáto okolnosť nemôže byť dôvodom pre nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska mal. dieťaťa. Ani po rozhovore s mal. dieťaťom na psychologickej konzultácii súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné vyhovieť návrhu matky. Zo záverov z psychologickej konzultácie jednoznačne vyplývalo, že mal. dieťa preberá matkin postoj k postave otca, avšak jej skryté strachy nemajú reálny podklad a žiadnu negatívnu osobnú skúsenosť s otcom nemá, keďže stretávania s otcom sa prakticky nerealizujú. Taktiež mal. dieťa nemá jednoznačný postoj k zmene priezviska, pričom na strane druhej, je v záujme mal. dieťaťa postupné obnovovanie
vzájomného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, aby maloletá nadobudla k otcovi dôveru. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mal. dieťa s otcom v súčasnosti nemá vybudovaný trvalý a emocionálne stabilný rodičovský vzťah. Súd poukázal na skutočnosť, že zmena priezviska oslabuje väzby dieťaťa a rodiča, a to zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená, prípadne nie je doposiaľ ani vytvorená. Takúto väzbu je potrebné rozvíjať, a nie naopak narúšať. K zmene priezviska možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, keď je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája, ktorá situácia v danom prípade podľa súdu nebola daná, keď otec dieťaťa v súčasnosti si plní súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť a má záujem o vybudovanie vzťahu s dieťaťom, čo je nesporné i zo správy kolízneho opatrovníka a zo správy od psychológa. Súd zohľadnil jednak stanovisko otca mal. dieťaťa, ako aj kolízneho opatrovníka, ktorí so zmenou priezviska nesúhlasili. Rodičia maloletého určili priezvisko dohodou v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. Súd poukázal na skutočnosť, že rodičia mal. dieťaťa sa po jeho narodení dohodli na priezvisku podľa otca a na základe súhlasného prejavu vôle bolo toto priezvisko zapísané v knihe narodení do rodného listu maloletého. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj výber mena a priezviska dieťaťa, pričom zákon preferuje dohodu rodičov a v prípade, ak k dohode nedôjde, rozhodne o tejto skutočnosti súd. Rozhodnutie o zmene priezviska je jedným z množstva rodičovských práv a nie je možné nesúhlas rodiča so zmenou priezviska obísť a nahradiť ho autoritatívnym rozhodnutím súdu v zmysle § 35 zákona o rodine najmä v prípade, ak si rodič všetky rodičovské práva a povinnosti v celom rozsahu plní. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania, po posúdení, či je zmena priezviska maloletého dieťaťa v súčasnosti v prvoradom záujme mal. B. a po zistení, že zmena priezviska nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, súd návrh matky mal. dieťaťa na nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska mal. dieťaťa v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výroku o zamietnutí jej návrhu. Uviedla, že súd pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s čl. 15 CSP a § 191 CSP, pričom nesprávne vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy. Skutkový záver súdu, že zmena priezviska nie jej v súlade so záujmami mal. dieťaťa odporuje obsahu súdneho spisu, vykonanému dokazovaniu a skutočnostiam zisteným pri prejednaní veci. Uviedla, že koreňové príčiny a priori odmietavého postoja otca k zmene priezviska mal. dieťaťa pramenia z jeho nevraživosti voči jej osobe. Skutočné dôvody nesúhlasu otca so zmenou priezviska, ktoré však nemajú vôbec nič spoločné so záujmami maloletej, sú teda preukázateľné iné, čo v kontexte s nižšie uvedenými skutočnosťami má za následok, že rozsudok súdu je nezákonný a nedôvodný. Namietala, že súd nijako nezohľadnil dôkazy zásadného významu (sms správy otca zo dňa 03.02.2019) jasne svedčiace o tom, že konanie a prístup otca je čisto účelový a zištný, a teda nesleduje záujmy maloletej. Otec totiž iniciatívne opakovane prezentoval návrh, že sa vzdá jeho rodičovských práv k maloletej, a to pod tou podmienkou, že jemu súdom uložená vyživovacia povinnosť bude prenesená na niekoho iného. Zásadné pochybnosti o skutočnom a úprimnom záujme otca, pokiaľ ide o záujmy mal. deiťaťa, vyvolávajú aj ďalšie skutočnosti, keď otec nikdy neprišiel túto podporiť na mimoškolské aktivity, o ktorých preukázateľne vie. Z vykonaného dokazovania vyplýva (správa ZŠ R., X., výsluch svedkyne T.. X.), že otec sa o študijné výsledky začal prvýkrát zaujímať až v nadväznosti na správu ZŠ, ktorú predložila súdu. Otec sa nezúčastnil ani jediného rodičovského združenia. Za účelom posúdenia údajného vážneho záujmu tiež súdu predložila potvrdenie pediatra MUDr. Babčanovej, z ktorého vyplýva, že otec nebol nikdy v ambulancii detskej lekárky, pričom sa tiež o stav maloletej ani nikdy neinformoval. Pochybný záujem otca o mal. dieťa sa pritom zrkadlí aj v jeho postoji, keď na jej požiadavku ohľadne navýšenia výživného z pôvodne ním uhrádzaných 35 eur uviedol, aby sa „držala rozsudku“. Otec nad rámec aktuálne súdom určeného výživného vo výške 150 eur mesačne mal. dieťaťu nezakúpil žiadnu vec, hoci pracuje v zahraničí, kde dosahuje nezanedbateľné príjmy. Otec, jeho prístupom k maloletej, ale aj jeho necitlivými vyjadreniami, dal nespochybniteľne najavo, že jeho údajný záujem o maloletú nie je vôbec úprimný. V tejto súvislosti je právne irelevantné konštatovanie súdu, že otec si plní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť. Súd totiž platenie výživného otcom nesprávne precenil, keďže sa jedná o tú najelementárnejšiu zákonnú povinnosť rodiča, ktorej porušovanie je sankcionované aj trestnoprávne, čo si otec vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť nesporne nemôže dovoliť. Súd súčasne pochybil aj v tom, že v tejto súvislosti nijako nezohľadnil skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to, že otec nad rámec jemu súdom určeného výživného vo výške 150 eur mesačne nijako neprispieva (vecne ani finančne) a ani jej nikdy doposiaľ nezakúpil žiadne darčeky. Ďalej uviedla, že otec riadne nevyužíva ani ten rozsah styku, ktorý mu bol určený rozsudkom, či už z dôvodu, že sa má nachádzať
pracovne v zahraničí, prípade z iných osobných dôvodov. Namietala tiež dôvodnosť záveru prijatého súdom v tom smere, že dôležitosť identifikácie sa mal. dieťaťa s jej priezviskom L., bola do istej miery spochybnená tým, že z dokazovania vyplynul dobrý vzťah „so súrodencami, s ktorými žije v spoločnej domácnosti“ a ktorých priezvisko je odlišné. Správnosť takéhoto záveru súdu je spochybnená už tým, že maloletá nežije s ostatnými jej súrodencami v spoločnej domácnosti. Jedine dcéra, P. W., ktorá bude mať už XX rokov, žije v spoločnej domácnosti s mal. dieťaťom. V danom prípade sa však preukázateľne jedná o záujem mal. dieťaťa, ktorá sa necíti byť nijako vnútorne stotožnená s jej súčasným priezviskom, ale naopak, nesporne túži zdieľať jej priezvisko L.. Neobstojí preto paušálny a dokazovaním nijako nepreukázaný záver súdu, že nakoľko maloletá žije v prostredí, kde deti nemajú identické priezviská ako ich rodičia, s ktorými žijú, údajne „vníma ako bežné“, že deti nemajú identické priezvisko ako rodičia. Uviedla, že nespochybňuje, že mal. dieťa si v zásade uvedomuje skutočnosť, že jej nevlastní súrodenci, ktorí sú dospelí, prípadne tesne na hranici dospelosti, majú odlišné priezviská. Toto však nijako nerieši, keď ako svojbytná osobnosť rozvíjajúceho sa dieťaťa s nadaním a vysokými intelektovými schopnosťami rieši otázku priezviska jej osoby, a teda z pohľadu jej vnútorných potrieb a záujmov. Rozporovala ďalej správnosť rozsudku aj z pohľadu posúdenia miery významu skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, že „skutočne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal. B. W. musí čeliť istým negatívam, ktoré sú spojené s jej priezviskom, priezvisko je ťažko vysloviteľné, teda maloletá sa dlhodobo cíti nepríjemne s daným priezviskom a hanbí sa zaň.“. Považovala za neprípustné, aby za takto ustálenej dôkaznej situácie súd nevyhovel návrhu na zmenu priezviska. Ak bolo totiž v konaní jasne preukázané, že maloletá sa so súčasným priezviskom cíti dlhodobo nekomfortne (ťažko sa píše i vyslovuje, je netypické pre danú oblasť Slovenska a v určitom ohľade je aj výstredné), ba sa zaň hanbí, keďže je tiež spojené s kriminálnou minulosťou otca, bolo, sledujúc záujmy maloletej, namieste vyhovieť podanému návrhu na zmenu priezviska, aby sa tak predišlo zbytočnému traumatizovaniu maloletej, ktorá k súčasnému priezvisku evidentne nemá vytvorený osobný vzťah, naopak priezvisko Köszeghyová preukázateľne vytesňuje. Uvedené platí o to viac, že z vykonaného dokazovania (výsluch svedkyne T.. X.) jasne vyplýva, že maloletá sa prirodzene nielenže stotožňuje s jej osobou ako matky, keďže od útleho detstva riadne zabezpečuje starostlivosť o ňu, ale aj s jej priezviskom L.. Rovnako neopodstatnený je v predmetnej právnej veci záver súdu, že zmena priezviska oslabuje väzby dieťaťa a rodiča, keďže sám súd dospel k záveru, že maloletá nemá s otcom vybudovaný trvalý a emocionálne stabilný rodičovský vzťah. Za daného stavu veci potom ani zmena priezviska maloletej nemôže viesť oslabeniu väzieb. Bola toho názoru, že skutočný úprimný a láskavý vzťah rodiča a dieťaťa sa ešte nikdy nepodarilo umelo vytvoriť zachovaním priezviska. Súdržnosť s rodinou teda nie je v priamej závislosti na totožnom priezvisku, ale na vybudovanom vzťahu medzi maloletou a otcom, ktorý žije v úplne inom meste a väčšinu času trávi v práci v zahraničí. „Silené“ zachovanie priezviska W. u maloletej vyvoláva ďalší zbytočný odpor, čo je kontraproduktívne a v rozpore so skutočnými záujmami maloletej, ktorým je aj to, aby si maloletá prirodzene vytvorila vzťah k otcovi, a to formou ich postupného osobného kontaktu a nie jeho umelým navodzovaním cez priezvisko. O potrebe osobitne citlivo posúdiť otázku zmeny priezviska pritom svedčí aj obsah správ klinického psychológa PhDr. Prekopovej za obdobie rokov 2017 až 2019, ktoré na účely preukázania dôvodnosti samotného návrhu predložila v konaní. S týmito sa však súd na účely rozsudku ani len čiastočne nevysporiadal, hoci z predmetných správ tiež vyplýva vôľa maloletej k zmene jej súčasného priezviska. V prípade predmetných správ klinického psychológa PhDr. Prekopovej sa jednalo o podstatné odborné závery, s ktorými sa súd nevysporiadal samostatne, ale ani v ich interakcii so závermi z psychologickej konzultácie na ÚPSVaR, na ktorých obsah sa v rámci odôvodnenia rozsudku priamo odvolal. V danom prípade tak absentujú závery súdu z vykonaného dokazovania a rovnako z odôvodnenia rozsudku súdu nie je vôbec zrejmé, ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil. Rozsudok súdu preto nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim § 220 ods. 2 CSP, pričom je v danej časti nepreskúmateľný. Rovnako je rozsudok súdu nezákonný z dôvodu, že tento sa procesne akceptovateľným spôsobom, resp. vôbec nevysporiadal s jej návrhom na doplnenie dokazovania formou výsluchu maloletej, ktorý prostredníctvom PZ navrhla na pojednávaní dňa 11.07.2019. S takýmto jej relevantným procesným návrhom sa pritom súd vôbec nevysporiadal ani v obsahu samotného rozsudku. Osobný výsluch maloletej súdom, ktorá je nielen vzhľadom k jej veku, ale aj intelektovej vyspelosti preukázateľne schopná vyjadriť svoj názor, bol v záujme zistenia skutočného a objektívneho záujmu maloletej ohľadne zmeny jej priezviska. Namietala, že rozsudok súdu vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že nie je žiaduce vytvárať stav, aby maloletá svojmu okoliu (spolužiakom, kamarátom) bola nútená vysvetľovať dôvody rozdielnych priezvisk jej osoby a jej samotnej. Rozsudok súdu považovala za nezákonný aj v tom ohľade, že maloletú celkom zbytočne vystavuje riziku, že ak sa v jej okolí rozšíri, že jej otec, s ktorým zdieľa spoločné priezvisko W., niekoľko rokov dozadu páchal závažnú trestnú činnosť, bude danou skutočnosťou traumatizovaná. Takéto následky by pre ňu boli o to
viac fatálne, že maloletá je preukázateľne ambiciózna, ctižiadostivá a riadne si plní svoje povinnosti v škole aj mimo nej, za čo je často ohodnocovaná a verejne vyzdvihovaná v kolektíve. Takéto ohrozenie dobrého mena maloletej, ktoré jej privodil nezodpovedným konaním samotný otec, si však táto v žiadnom prípade nezaslúži. Nesúhlasila s tým, aby maloletá bola zbytočne vystavovaná riziku, či pykala za chyby svojho otca. V tejto súvislosti pritom neobstojí ani záver súdu, že priezvisko maloletej bolo určené dohodou rodičov pri jej narodení v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku. Súd totiž prehliadol zásadnú skutočnosť, a to tú, že v čase, kedy sa maloletá narodila, ani len netušila, že otec pácha závažnú trestnú činnosť, ktorú dokonca páchal už v čase pred uzatvorením manželstva, pričom jej spáchanie popieral aj v čase výkonu väzby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník zastupujúci v konaní maloletú odporúčajúc potvrdenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že priezvisko dieťaťa je jeho identifikáciou a nemalo by sa meniť, a ak áno, tak len z vážnych dôvodov, ktoré v tomto prípade nie sú. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky, s priezviskom maloletej nemajú spolužiaci v triede žiadny problém, maloletú hanlivo neoslovujú. Maloletá je podľa názoru učiteľky šikovná, talentová a v psychickej pohode, nie ako to deklarovala jej matka. Priezvisko dieťaťa vyjadruje aj pocit spolupatričnosti s rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti. V záujme maloletej je postupné obnovovanie dôvery voči otcovi. Otec dieťaťa absolútne nesúhlasí so zmenou priezviska, s maloletou sa stretáva, i napriek tomu, že styk prebieha s problémami. Vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Zo správy od psychologičky z RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. 06. 2019 vyplýva, že postoj maloletej k zmene priezviska nie je jednoznačný. V správaní dieťaťa je prítomná ambivalencia postojov. Na základe vyšetrení maloletej psychologička PhDr. Obertová konštatovala, že dieťa preberá matkin postoj k postave otca, nakoľko maloletá žiadnu negatívnu skúsenosť so svojím otcom nemá. Zmena priezviska nie je v záujme maloletej.
4. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, pričom rozporoval vyjadrenia matky konštatované v odvolaní a podrobne rozviedol genézu vzťahu s matkou maloletej a zastával rovnaký názor ako v konaní pred súdom prvej inštancie, teda žiadal zamietnuť návrh matky na zmenu priezviska a potvrdiť napadnuté rozhodnutie.
5. K podanému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom sa argumentačne pridržala podaného odvolania.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) potvrdiť.
7. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „zákon o rodine“) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
8. Podľa súdnej praxe sa za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností považuje aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Určenie mena a priezviska je dôležitým právom a povinnosťou rodičov, pričom zmenu priezviska maloletého dieťaťa možno kvalifikovať ako zásah do práv rodičov i do práv samotného dieťaťa. V prípade nedosiahnutia dohody o zmene priezviska maloletého dieťaťa, môže, v prípade podania návrhu za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča, tento rozhodnúť kladne o zmene priezviska maloletého vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom, ako bolo konštatované vyššie, nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu (resp. bola by zhoršená kvalita života) maloletého dieťaťa spojenú s jeho
priezviskom. Naopak, tieto závažné dôvody nie sú dané tým, ak dieťaťa je zverené do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného rodiča za situácie, ak je druhému rodičovi umožnený styk s dieťaťom, nakoľko stav osobnej starostlivosti je v priebehu vývinu dieťaťa dočasným stavom, kedy i samotný zákon o rodine predpokladá možnú zmenu osobnej starostlivosti (či už na výlučnú druhému rodičovi, alebo na striedavú osobnú starostlivosť). Uvedený názor implikuje fakt, že závažné dôvody nemôžu byť dané, ak sú tieto dôvody len dočasné, kedy je možnosť ich zmeny. Musí sa preto vždy jednať o dlhodobý stav. Akceptovať uvedený záver treba i s ohľadom na presvedčenie vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3276/09 zo dňa 30.06.2010, že zmena priezviska predstavuje poslednú zmenu k pretrhnutiu zväzku medzi deťmi a druhým rodičom, a nie je tak v súlade s právami otca, ani maloletých detí.
9. V podanom odvolaní matka maloletej namietala, že otcov záujem o maloletú nie je skutočný a úprimný, čo podoprela rozsiahlou argumentáciou.
10. Odvolací súd zastáva ten názor, že pokiaľ otcovi nebol obmedzený výkon jeho rodičovských práv a povinnosti, je oprávnený ich vykonávať, pričom v konaní nebol preukázaný nezáujem otca o maloletú, nebolo zistené, že by si neplnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej, pričom, ako to bolo zdôraznené vyššie, dôvodom na zmenu priezviska by bol len ten stav, keď by u otca absentovalo plnenie jeho rodičovských povinností, kedy by stratil záujem o maloletú, alebo ak by stratil s maloletou citový vzťah. V konaní naopak bolo viacerými dôkazmi preukázané (najmä sms správami), že otec prejavuje o maloletú záujem.
11. Ďalej matka rozporovala záver súdu prvej inštancie, že by maloletá žila v spoločnej domácnosti s jej ďalšími súrodencami, čím by bola spochybnená dôležitosť identifikovania priezviska maloletej s matkou.
12. Uvedená odvolacia námietka je však podľa odvolacieho súdu právne irelevantná, keďže fakt, že dvaja starší súrodenci majúci iné priezvisko ako maloletá už nežijú v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou, nepridáva dôležitosť potreby zmeny priezviska pre lepšie stotožnenie sa s priezviskom matky. Je tomu naopak, samotný fakt, že súrodenci maloletej majú rozdielne priezviská, spôsobuje, že sa nejedná o nič nezvyčajné, čo by malo spôsobovať maloletej ťažkosti.
13. Matka ďalej v podanom odvolaní namietala, že za danej skutkovej situácie mal súd prvej inštancie vyhovieť jej návrhu na zmenu priezviska maloletej. Konštatovala, že bolo preukázané, že maloletá sa so súčasným priezviskom cíti dlhodobo nekomfortne a hanbí sa zaň, nakoľko je spojené s kriminálnou minulosťou otca. Vyjadrila presvedčenie, že zmenou priezviska maloletej by sa predišlo zbytočnému traumatizovaniu maloletej.
14. V tejto súvislosti je potrebné podľa odvolacieho súdu upriamiť pozornosť na správu z poradensko- psychlogického procesu zo dňa 12.06.2019 (č.l. 56), vyhotovenú psychologičkou PhDr. Obertovou, z ktorej síce plynie, že maloletá sa niekedy podpisuje priezviskom matky, avšak je tvrdené i to, že maloletá preberá matkin postoj k otcovi, pričom jej skryté strachy nemajú reálny podklad a žiadnu negatívnu osobnú skúsenosť s otcom nemá, a nakoniec maloletá nemá jednoznačný postoj k zmene priezviska. Ďalej treba brať zreteľ na zistenia zo svedeckej výpovede T.. X., učiteľky maloletej, ktorá konštatovala, že maloletá je veľmi šikovné, talentované dieťa, v škole je obľúbená, učitelia u hodnotia ako veľmi dobrú. Zdôraznila, že má veľa kamarátov, nie je konfliktná a neháda sa. Z takto zisteného skutočného stavu veci, kedy je preukázané, že maloletá nepociťuje skutočnú ujmu v súvislosti s jej priezviskom, nespôsobuje jej priezvisko žiadne ťažkosti v škole, nie je objektom nevhodného správania zo strany spolužiakov z dôvodu priezviska, tak nie je dôvodné pristúpiť k zmene jej priezviska. Samotný fakt tvrdený v konaní matkou, že priezvisko maloletej je ťažko píšuce i vysloviteľné a pre danú oblasť netypické, nie je dôvodom na zmenu takéhoto priezviska, a to zvlášť za situácie, kedy samotné maďarské priezvisko maloletej nemá akékoľvek negatívne konotácie - teda nemá posmešný, pohoršujúci alebo iný ujmu spôsobujúci charakter (je neutrálne), a preto nemožno prijať záver, že spôsobuje dieťaťu vážnu ujmu.
15. Ďalej bola matka v podanom odvolaní toho názoru, že skutočný úprimný a láskavý vzťah rodiča a dieťaťa sa ešte nikdy nepodarilo umelo vytvoriť zachovaním priezviska, pričom silené zachovanie súčasného priezviska u maloletej vyvoláva ďalší zbytočný odpor, čo je kontraproduktívne a v rozpore so skutočnými záujmami maloletej.
16. Na uvedenú odvolaciu námietku je nutné konštatovať, že väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom, ktoré, hoci v neveľkom význame, tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité, a to vďaka faktu, že dieťa má právo na zachovanie a utváranie (resp. prehlbovanie) si väzieb s oboma rodičmi, aby v prípade absencie závažných dôvodov, ktoré, ako to bolo uvedené vyššie, nie sú v tomto prípade dané, nebolo priezvisko maloletej menené. Je v najlepšom záujme maloletej, ktorý je určujúci v konaní, mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov (a to zvlášť toho, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, keďže jeho priamu väzbu s dieťaťom možno považovať v danej chvíli za zníženú, resp. oslabenú vplyvom odlúčenosti).
17. Následnou námietkou matka namietala, že súd sa v rozsudku nevysporiadal so správami klinickej psychologičky PhDr. Prekopovej za obdobie rokov 2017 - 2019.
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nemusel podrobne zaoberať uvedenými správami, nakoľko zo správy vyhotovenej psychologičkou PhDr. Obertovou nevyplývajú žiadne závažné dôvody, pre ktoré by mala byť žiaduca zmena priezviska maloletej. Navyše, v konaní neboli preukázané žiadne psychické ťažkosti maloletej, ktoré by sa spájali s jej súčasným priezviskom. Súd prvej inštancie preto nepostupoval nesprávne, ak sa osobitne a priamo nevysporiadal so správami psychologičky PhDr. Prekopovej, nakoľko je zrejmé, že samotným konštatovaním súd prvej inštancie ohľadom potreby rozvíjania väzby medzi otcom a maloletou, sa vysporiadal i so správami menovanej psychologičky, ktoré sú predovšetkým založené na záveroch o odmietaní otca maloletou (teda tým, že zdôraznil nutnosť utvárania väzby maloletej s otcom odpovedal aj na konštatovanie psychologičky PhDr. Prekopovej o odmietaní otca maloletou).
19. Matka tiež nesúhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal s jej návrhom na doplnenie dokazovania formou výsluchu maloletej, ktorý navrhla prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.07.2019.
20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
21. Podľa § 38 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
22. Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť potreby zmeny priezviska maloletej. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. Citované ustanovenie CMP však nedefinuje spôsoby, ktorými je možné názor dieťaťa zisťovať - či prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, výsluchom maloletého prostredníctvom zástupcu dieťaťa, výsluchom bez prítomnosti rodičov, alebo prostredníctvom znaleckého posudku. Súd preto musí sám vyhodnotiť, ktorú možnosť vzhľadom na charakter prípadu a charakter informácii, ktoré potrebuje za nutné zistiť, zvolí. V prejednávanom prípade však bolo na názor maloletej prihliadnuté, tento bol v konaní zistený psychologičkou PhDr. Obertovou. Nebolo preto ani podľa odvolacieho súdu potrebné realizovať ďalší výsluch súdom, nakoľko z uvedeného výsluchu bol dostatočným spôsobom zistený názor maloletej, a preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne.
23. Poslednou námietkou matka v podanom odvolaní konštatovala, že rozhodnutím o nezmenení priezviska maloletej dochádza k zbytočnému vystavovaniu rizika maloletej tým, že ak sa v jej okolí rozšíri, že jej otec v minulosti páchal závažnú trestnú činnosť, bude danou skutočnosťou traumatizovaná.
24. Odvolací súd upozorňuje, že za spáchanú trestnú činnosť bol otec v minulosti odsúdený, vykonal trest, pričom žiadne ustanovenie zákona nespája s touto skutočnosťou následok v oblasti starostlivosti rodiča o dieťaťa. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadal na túto skutočnosť, nakoľko výkon otcových rodičovských práv a povinností nebol nijakým spôsobom obmedzený, a preto nemôže byť za
trestnú činnosť spáchanú v minulosti postihovaný v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností do budúcnosti.
25. Nakoľko odvolacie námietky matky neboli dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.