Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/33/2018

Potvrdené rozhodnutím 12Co/97/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX R., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/33/2018-207 zo dňa 28.01.2020 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobkyne: K. H., nar. XX.X.XXXX, I. č. XX, R. proti žalovanej: Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej opakovaným nesprávnym úradným postupom a opakovanými nezákonnými rozhodnutiami takto

rozhodol:

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná strana má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba poškodenej na náhradu škody spôsobenej z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu opakovaných nezákonných rozhodovaní (v merite veci) podľa v občianskom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX na Okresnom súde v J.“ z dňa 15.5.2018, ktoré doručila súdu dňa 30.5.2018, sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu súdu ako aj titulom nezákonných rozhodnutí a náhrady trov konania v znení zmeny žaloby z dňa 24.04.2019 na č. l. 109-128 súdneho spisu.

2. Súd pojednával za účasti žalobkyne, ako aj pover. zást. žalovanej strany, žalovanej bola žaloba doručená dňa 09.11.2018, ako je zrejmé z č. l. 42, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 17.10.2019, ako je zrejmé z č. l. 162 súdneho spisu. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 25.11.2019, ako je zrejmé z č. l. 173 súdneho spisu.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe súdu uviedla, že žiada, aby súd jej priznal nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy titulom opakovaného nesprávneho úradného postupu, ako aj titulom opakovaným nezákonným rozhodovaním konajúcich súdnych orgánov (v merite veci) bez ohľadu na ich inštančnosť v občianskom súdnom konaní vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu v J. sp. zn. XXC/XX/XXXX- XXX z dňa 21.7.2014 a Krajského súdu v R. sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 25.2.2015 vrátane celého spisu a ďalších súvisiacich spisových materiálov. Po zaslaní predbežného prerokovania nárokov na náhradu škody zo dňa 15.12.2017 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, na základe SR s poukazom na § a následných však jej nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy nebol uspokojený preto podala túto žalobu. Ďalej žalobkyňa poukázala na skutkové okolnosti a jednotlivé rozhodnutia už právoplatne skončenej veci vedenej na OS J. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kedy, o. i. uviedla, že neboli splnené podmienky na konanie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súdne rozhodnutia v predmetnej veci boli vynesené po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt nad rámec kompetencie súdov, pričom výrok požadovaný žalobcami nie je vykonateľný podľa príslušných zákonných ustanovení katastrálneho zákona. Vo vzťahu

k nesprávnemu úradnému postupu poukázala na to, že konanie viedli neoprávnené orgány bez zákonnej kompetencie v zmysle §.103, atď. a zákona o súdnych poplatkov v rozpore aj s čl. 2 ods. 2 ako aj s a úkony nezákonných orgánov nie je možné zhojiť. Odvolací súd, ktorým je Krajský súd R., rozsudkom sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 25.2.2015 rozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu J. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21 .7.2014 potvrdil. V konkrétnom prípade tu ide o flagrantné obchádzanie a porušenie príslušných zákonných ustanovení platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie v ktorom namietala vecné a právne vady rozhodnutia odvolacieho súdu, a tiež odňatie práva, ktoré ako účastníčke prináležia a na ktoré poukazovala už v podanom odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku. V dovolaní žalovaná v merite veci namietala tiež absenciu odpovede na špecifické argumenty, ktoré vzniesla v podanom odvolaní, čo je v zmysle judikatúry ESĽP porušením práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo vzťahu k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom odvolací súd pomerne rozsiahlo argumentuje, keď časť argumentácie odvolacieho súdu je venovaná negatívnemu vymedzeniu práva na spravodlivý súdny proces (teda, na čo všetko účastník konania právo nemá), avšak bez toho, aby dal touto svojou argumentáciou odpoveď na jednotlivé odvolacie námietky žalovanej. Nijako sa však nevysporiadava s námietkou účastníčky konania vo vzťahu k porušeniu práva na rovnosť účastníkov konania... Poškodená (žalovaná) namieta, že vyššie opísaným postupom súdu prvého stupňa, ale najmä postupom nadriadeného Krajského súdu v R. v konaní sp. zn. XCo/XXX/XXXX, a rovnako aj v konaní pred Okresným súdom J. sp. zn. 1XC/XX/XXXX boli porušené jej základné práva, najmä právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, v spojení s článkom 46 a 48 , ktoré je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP interpretované ako právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne odôvodnenie a špecifickej odpovede na zásadný argument účastníka konania. Na základe uvedených žalovaná namietla, že jej bola spôsobená peňažná škoda a nemajetková ujma, ktorej primeranosť odôvodňuje tým, že došlo k opakovaným a závažným poručeniam jej základných a zákonných práv zaručených medzinárodnými dohovormi, SR.

4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.01.2020 požiadala o priame diktovanie do zápisnice o pojednávaní, a okrem iných skutočností požiadala súd, aby podanej žalobe vyhovel na nasledovnom základe. Poľnohospodárske nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v pre obec a kat. územie obce R. mala právom vlastniť a držala od roku 1997 z právneho titulu darovania od svojej matky, pričom právny titul nadobudnutia nebol zrušený dodnes, a ani po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt, teda nehnuteľnosti nadobudla aj ex offo - vydržaním s poukazom na § 130 a 134 Obč. zák. Ďalej žalobkyňa ako v žalobe, tak aj v doplnení žaloby, a aj na pojednávaní dňa 28.1.2020 uviedla množstvo judikátov, avšak bez preukázania skutkových súvislostí.

5. Pover. zást. žalovanej súdu uviedla, že žaloba žalobcu aj doplnenie jej bolo doručené, a ku skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe uviedla, že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a poukázala na všetky ich doterajšie písomné vyjadrenia, ktoré doručila súdu dňa 21.11.2018 k podanej žalobe na č. l. 43-50 súdneho spisu, doručila ďalšie vyjadrenie súdu dňa 01.02.2019 na č. l. 66-69 súdneho spisu a k zmene žaloby sa vyjadrila žalovaná strana na č. l. 136-144 súdneho spisu. Samotná žalobkyňa uviedla, že všetky súdne autority rozhodovali vo vzťahu k spomínanému konaniu 10C, t. j. OS, KS, NS SR, rozhodnutie OS bolo potvrdené a dovolanie bolo odmietnuté z čoho je zrejmé, že najvyššie súdne autority vo veci konali a rozhodli v neprospech žalobkyne v tomto konaní. Ďalej, vo vzťahu k jednotlivým titulom, poukázala na o tom, že ako základná podmienka pre prípad priznania nároku na náhradu je skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené. K tomu v konaní 10C nedošlo, nakoľko rozhodnutie OS bolo KS potvrdené a dovolanie odmietnuté a vo vzťahu nároku podľa poukázala na to, že nemajetková ujma je limitovaná do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, avšak žalobkyňou uplatnený nárok je nesporne vyšší. Na záver uviedla, že žalobkyňa si svoje právo uplatnila aj cestou ÚS, ÚS vo veci rozhodoval vo svojom uznesení X. na č. l. 145, kedy sťažnosť bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá. Na základe uvedených žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Súd sa oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, a to s poukazom na ust. , kedy pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-13, XXC XX/XXXX - Žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nárokov... z dňa 15.12.2017 na č. l.

14-24, Nález ÚS SR č. X. na č. l. 25, Uznesenie OS J. na č. l. 26, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 27, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 28, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 29, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 30, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 31, výpis z LV č. XXXX k. ú. R. na č. l. 32, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 33, oznámenie zák. sudcu z dňa 4.6.2018 na č. l. 34, uznesenie predsedu OS KN na č. l. 35, písomné podanie súdu na č. l. 36-38, záznam o zložení SÚP na č. l. 39, písomné podanie súdu na č. l. 40-41, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 42, písomné podanie žalovanej - vyjadrenie k žalobe z dňa 16.11.2018 na č. l. 43-58, uznesenie - výzva na č. l. 59, písomné podanie žalobkyne z dňa 9.1.2019 na č. l. 60-62, písomné podanie súdu na č. l. 63-64, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 65, písomné podanie žalovanej (duplika) z dňa 30.1.2019 na č. l. 66-76, podanie Tomáša Kušníra, s.r.o., ktoré omylom zaslal cez ÚPVS do spisu XC/XX/XXX8, nepatrí do tohto spisu na č. l. 77-105, ÚZ na č. l. 106, písomné podanie súdu na č. l. 107-108, písomné podanie žalobkyne z dňa 24.4.2019 na č. l. 109-128, ÚZ na č. l. 128a, písomné podanie žalobkyne z dňa 13.5.2019 na č. l. 129-130, e- mailové podanie žalobkyne z dňa 22.8.2019 na č. l. 131-132, písomné podanie súdu na č. l. 133-134, písomné podanie žalovanej z dňa 11.10.2019 na č. l. 135-159, písomné podanie súdu na č. l. 160-161, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 162, písomné podanie žalovanej - žiadosť o odročenie T z dňa 21.10.2019 na č. l. 163-172, písomné podanie súdu na č. l. 173-174, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 175, písomné podanie žalobkyne z dňa 11.11.2019 na č. l. 176-177, písomné podanie súdu na č. l. 178-179, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 180, písomné podanie súdu na č. l. 181, Nález X. na č. l. 182-185, poverenie na č. l. 186, oboznamuje sa pripojený spis tunajšieho súdu 10C/14/2000 s dôrazom na relevantné listiny, a to rozsudok OS J. na č. l. 720 a nasl., potvrdzujúce rozhodnutie KS NR, rozhodnutie NS SR, ktorý dovolanie odmietol. Ďalej súd poznamenáva, že k uplatnenému nároku škody v spojení so spisovým materiálom OS J. sp. zn. XEr/XXX/XXXX, súd konštatuje, že uvedený spis sa nachádza na KS NR z dôvodu podaného odvolania.

7. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

8. Podľa čl. 46 ods. 3 platí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

9. V zmysle , písm. c , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí, že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

10. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

11. Podľa a platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť. V ustanovení uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.

12. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

13. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....

15. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

21. Súd poučil strany sporu podľa o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Súd vo veci konal a rozhodol podľa ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

23. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba: nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.

24. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 09.11.2018 s uznesením s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby.

25. Súd podľa doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

26. V zmysle ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

27. Napokon podľa súd doručil vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

28. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu opakovaných nezákonných rozhodovaní (v merite veci) podľa v občianskom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1XC/XX/XXXX na Okresnom súde v J.“ z dňa 15.5.2018, ktoré doručila súdu dňa 30.5.2018, sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu súdu ako aj titulom nezákonných rozhodnutí a náhrady trov konania v znení zmeny žaloby z dňa 24.04.2019 na č. l. 109-128 súdneho spisu.

29. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobkyňa doručila žalovanej svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku svojím podaním: „Vec: XXC XX/XXXX - Žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nárokov...“ z dňa 15.12.2017 na č. l. 14-24 súdneho spisu.

30. Nakoľko žalovaná strana neuspokojila nárok, preto žalobkyňa doručila súdu svoju žalobu dňa 30.05.2018.

31. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

32. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v zmysle právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

33. Podľa súdu, v zmysle v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS SR 467/2008) platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie

vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb). Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v ustanovení § 17 zákona. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.

34. Podľa súdu s prihliadnutím na pokiaľ dôjde k zásahu do základných práv a slobôd jednotlivca orgánmi štátu na základe a v zmysle zákona, takýto zásah je legitímny, nakoľko subjektívne práva u jednotlivca musia v tomto prípade ustúpiť verejnému záujmu štátu.

35. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (5 § a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona).

36. Podľa súdu, v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

37. Žalobkyňa neuniesal dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonnej podmienky podľa a zo strany žalobkyne a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené, resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd v tomto smere sa plne stotožnil s názorom pover. zást. žalovanej, ktorá vo svojich podaniach, ako aj na pojednávaní vo veci uviedla, že vedením súdneho konania nebola preukázaná jednak zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (5 § a zákona), ako ani zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ( zákona).

38. Ďalej, podľa súdu, žalobkyňa žiadnym spôsobom jednak nepreukázala, že by došlo podľa § 9 k neprávnemu úradnému postupu ako základu zodpovednosti za škodu. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

39. Podľa súdu žalobkyňa spoľahlivo nepreukázala výšku ani vznik škody, ako ani nemajetkovej ujmy, ktoré nároky sa nedajú určiť odhadom, pričom je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby vznik škody bol v príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného postupu v živote žalobkyne s poukazom na jej postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

40. Žalobkyňa, ktorá sa domáhala uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní, musí nielen konštatovať porušenie práva, ktoré nebolo preukázané, musí uniesť nielen dôkazné bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko v tomto prípade sa jedná o až také závažné porušenie jej práv, ktoré je možné napraviť len priznaním finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musel žalobca preukázať v rámci satisfakčnej funkcie finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a

vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby to nebolo zdrojom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.

41. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobkyni nepriznal, a to s poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej pravdy podľa a súvis. ustanovení a a súvis. ustanovení , ktorými bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z . V zmysle platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ako aj a , podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

42. Žalobkyňa v tomto konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX si uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej z titulu opakovaného nesprávneho úradného postupu ako aj z titulu nezákonných rozhodovaní (v merite veci), čím došlo k porušeniu jej práv podľa v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX na Okresnom súde v J. v spojení so zmenou žaloby z dňa 24.04.2019 na č. l. 109-128 súdneho spisu. V pôvodnom súdnom konaní vedenom na OS J. pod spis. značkou XXC/XX/XXXX bola v procesnom postavení žalovanej a voči nej bol uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v tom čase v katastri nehnuteľností pre okres J., obec a kat. územie R. na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, ktoré mali podľa žaloby tvoriť podielové spoluvlastníctvo žalobcov, a to K. K., N. K. a Q. K., a nie žalovanej K. H., rod. I., rod. čís. XXXXXX/XXXX. Súd v konaní priebežne konal, a toto konanie čo do meritu, základu veci bolo ukončené právoplatným rozhodnutím OS J. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím KS R.s. kon. XCo/XXX/XXXX-XXX, na základe ktorého bolo konanie právoplatne ukončené dňom 18.03.2015. Počas tohto konania žalovaná v procesnom postavení žalobkyne v tomto súdnom konaní vedenom pod sp. zn. si uplatnila svoje právo a namietla porušenie svojich základných práv na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov pred ÚS SR. ÚS SR svojím nálezom pod sp. zn. X. dňa 30.08.2010 rozhodol tak, že základné právo žalobkyne a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v tomto konaní bolo porušené a žalobkyni sa priznalo finančné zadosťučinenie 3.500,- EUR, ako aj náhrada trov konania v sume 250,29 EUR.

43. Podľa , sudca uvádza, že žaloba žalobcu je zjavne nedôvodná s poukazom na dôvody uvedené v písomnom podaní žalovanej na č. l. 43 a nasl., č. l. 63 a nasl., 136 a nasl., ktoré písomné podania boli riadne doručené, a to či už vyjadrenie, resp. duplika. Žalobkyňa si uplatnila nárok v podanej žalobe na náhradu škody z č. l. 1 titulom opakovaného nesprávneho postupu a nezákonnými rozhodnutiami. V rozpore aj s , ako aj s poukazom na citovaného zákona, citovaného zákona nepreukázala právne relevantným spôsobom, teda vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré malo byť zmenené, zrušené, nakoľko v citovanom konaní XXC/XX/XXXX, ku ktorému sa vzťahuje uplatnený nárok, OS rozhodol s tým, že z č. l. 720 bolo rozhodnutím KS z č. l. 785 potvrdené a podané dovolanie bolo rozhodnutím NS SR na č. l. 1017 odmietnuté, uvedené konanie bolo právoplatne ukončené dňa 18.03.2015.

44. Napokon ešte súd pri svojom rozhodnutí, ktorým nárok žalobkyne zamietol, prihliadol aj na sumu uplatneného nároku podľa , ktorá suma je limitovaná ustanovením podľa ktorého nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa si nárok uplatnila vo vyššom rozsahu, keď ale žiadnym spôsobom, okrem tvrdenia bez akýchkoľvek právne relevantných skutkových okolností, predložených dôkazov s právnou kvalifikáciou, nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu podľa a nezákonného rozhodnutia podľa celkom v sume 5.252.194,06 EUR.

45. Vo vzťahu k podľa súdu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní neuniesla ani bremeno tvrdenia, nieto ešte preukázania zmeny alebo zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu, preto, podľa súdu, nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku s poukazom na ., keď z obsahu

spisového materiálu je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie nebolo zmenené alebo zrušené v konaní 10C. Rozhodnutie OS J.o do meritu, základu veci bolo ukončené právoplatným rozhodnutím OS J. XXC/ XX/XXXX-XXX v spojení s rozhodnutím KS Nitra čís. kon. XCo/XXX/XXXX-XXX, na základe ktorého bolo konanie právoplatne ukončené dňom 18.03.2015 a následne podané dovolanie bolo NS SR dňa 24.05.2017 jeho rozhodnutím pod spis. značkou 4 P. a X Cdo/XXX/XXXX. odmietnuté.

46. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosť, že súd mal podľa prekročiť svoju právomoc, nakoľko je bežné, že súdy rozhodujú v konaniach o určenie vlastníckeho práva a citované rozhodnutie prešlo všetkými súdnymi autoritami.

47. Podľa súdu, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k nezákonnému postupu v tomto konaní, a to podľa a súvis. ustanovení nakoľko podľa súdu, je možné toto konanie z časového hľadiska rozdeliť na dva rozdielne úseky, a to od doručenia žaloby súd (v konaní XXC/XX/XXXX) dňa 20.01.2000 do dňa rozhodnutia ÚS SR pod sp. zn. X. a to k 30.08.2010, ktoré obdobie bolo riešené na základe sťažnosti žalobkyne. ÚS SR vo svojom náleze X. /na č. l. 25 v spojení s č. l. 182 a nasl. súdneho spisu/ skonštatoval, že do tej doby v konaní XXC/XX/XXXX bolo porušené právo žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a z uvedeného dôvodu jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- EUR ako aj náhradu trov konania 250,29 EUR. Na základe uvedených súd v tomto konaní XC/XX/XXXX mal za to, že nárok žalobkyne vo vzťahu k nezákonnému postupu v tomto konaní, a to podľa a súvis. ustanovení bol uspokojený a žalobkyňa nepreukázala vznik takej škody resp. nemajetkovej ujmy na ktorý by jej vznikol nárok voči žalovanej v uplatnenom finančnom rozsahu. Ďalej ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu žalobkyňa si opätovne uplatnila sťažnosť namietla porušenie svojich základných práv na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov za ďalšie obdobie a to po 31.08.2010 do dňa rozhodnutia ÚS SR dňa 09.10.2017, ktorý vo svojom náleze X. ako je zrejmé z č. l. 145 a nasl. sťažnosť žalobkyne odmietol ako zjavne neopodstatnenú a preto ani v tomto konaní nie je možné priznať nárok na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy za nasledujúce obdobie po 30.08.2010. Súd vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na OS KN pod spisovou značkou XEr/XXX/ XXXX. si dovoľuje uviesť, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto žalovaná strana sa nemala možnosť sa vyjadriť k takto uplatnenému nároku a ani súd nemal možnosť posúdiť nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v tomto konaní, ktoré je vedené o výkon exekúcie.

48. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a žalobu žalobkyne zamietol.

49. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

50. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR str. 8).

51. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení .

52. Trovy konania sú podľa všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody ako aj na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobu zamietol, a preto procesne úspešnou stranou sporu sa stala žalovaná strana, ktorej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.