Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti o maloletú U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. V. XXX/XX, F. a T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U. XX/XX, V., zastúpeného JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, AK Trenčín, Partizánska 7571/58, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. októbra 2019, č.k. -28 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. októbra 2019, č.k. -31, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že otcovi zvyšuje vyživovaciu povinnosť k maloletej U. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, s účinnosťou od 03.09.2011, ktoré výživné bude otec poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zameškanom výživnom m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 03.09.2019 do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v sume 440,67 eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodol tak, že otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 50 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2019, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2019 do 30.11.2019 v sume 330 eur otca zaviazal matke uhradiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá bola naposledy určená pred viac ako desiatimi rokmi v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. v sume 50 eur mesačne s tým, že od uvedenej doby sa pomery na strane maloletej U. zmenili v tom, že dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku 2019/2020 začalo navštevovať X. ročník Základnej školy v T., čím výrazne vzrástli náklady na zabezpečenie jeho riadnej výživy v porovnaní s dobou určenia výživného, kedy maloletá U. bola v predškolskom veku. Otec s podaným návrhom súhlasil len čiastočne, súhlasil so zvýšeným výživným najviac v sume 120 eur mesačne od 01.09.2019. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Mal

za preukázané, že na strane všetkých účastníkov konania od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, pretože od určenia výživného uplynula doba viac ako 10 rokov, za ktorú došlo na strane maloletej U. k zásadnej zmene pomerov, maloletá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, je žiačkou 2. stupňa základnej školy, zatiaľ čo pri poslednom určení výživného bola v predškolskom veku. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, keďže otec uzavrel nové manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti, taktiež matke maloletej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej U., pričom matka v súčasnej dobe nepracuje, je na materskej dovolenke a jej jediným zdrojom príjmu je len rodičovský príspevok. Vychádzajúc z uvedených skutočností a zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na sumu 160 eur mesačne s tým, že túto sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiach a schopnostiam otca. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v svojom rozhodnutí prihliadol aj na skutočnosť, že otec vynaložil v r. 2019 finančné prostriedky v celkovej výške 30.000 eur na zakúpenie nového mobilného rodinného domu a zohľadnil tiež skutočnosť, že otec sa o výchovu maloletej U. od jej narodenia nezaujíma a o dieťa sa osobne stará výlučne matka. 2. Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že mu zvýši vyživovaciu povinnosť k maloletej U. z doterajších 50 eur na 120 eur mesačne, pričom výrok o dlžnom výživnom zruší a v tejto časti vec vráti súdu prvej inštancii na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhlasoval rozsudok dňa 09.10.2019 s tým, že splatnosť mesačného výživného je až k 15. dňu v mesiaci vopred, preto v čase vyhlásenia rozhodnutia mohlo ísť o zameškané výživné iba za dva mesiace, a to za september a október 2019, súd prvej inštancie však počítal zameškané výživné za 3 mesiace (september, október a november), čo však nemá oporu v ust. i s vedomím, že výživné sa platí mesiac vopred. Taktiež poukázal na to, že matka podala návrh na súd na zvýšenie výživného dňa 03.09.2019, pričom súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa pri zvyšovaní výživného spätne pred podaním návrhu na súd podľa veta druhá a tretia Zákona o rodine, pre ktoré zvýšil vyživovaciu povinnosť už od 01.09.2019. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 neumožnil matke, otcovi, ani právnemu zástupcovi otca, ktorí boli osobne prítomní na pojednávaní, predniesť záverečné reči, ako to vyplýva aj zo samotnej zápisnice, kde daný procesný postup úplne absentuje. Tvrdil, že na pojednávaní neboli právnemu zástupcovi otca umožnené záverečné reči ani na jeho výslovnú žiadosť sudcovi, ktorý uvedený postup odmietol, hoci práve formou záverečných rečí mali byť zo strany otca zhrnuté návrhy a prednesená žiadosť o splátkový kalendár, pretože nie je v aktuálnych schopnostiach ani možnostiach otca uhradiť dlh na výživnom jednorázovo, t.j. do 3 dní, čo je pre otca dieťaťa finančne likvidačné a nie je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach. Ďalej v odvolaní namietal, že súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral na zreteľ skutočnosť, že otec má zvýšené finančné náklady na maloletú T., ktorá má ťažké zdravotné a mentálne postihnutie, čo vyžaduje celodennú starostlivosť o dieťa, ktoré je celodenne plienkované a s čím majú jej rodičia zvýšené finančné výdavky najmä na starostlivosť, pohonné hmoty mesačne v sume 70 eur, čo predstavuje štyri cesty denne z bydliska do školy a späť, dochádzanie za špecializovanými lekármi vzhľadom na jej postihnutie. Súd prvej inštancie taktiež vôbec nebral za zreteľ, že otec maloletej je povinný uhrádzať sumu 14 eur mesačne ako splátku Centru právnej pomoci v konaní o oddĺžení napriek tomu, že otec predmetným argumentoval na súde prvej inštancie na pojednávaní v rámci svojej výpovede. Táto platba otca v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Ďalej poukázal na to, že zmenil svoje bytové pomery v r. 2019, t.j. zmenu bývania z jednoizbového bytu vo vlastníctve jeho otca do mobilného domu len vďaka finančnému daru od svojho otca v sume 30.000 eur, za ktorú sumu otec otca dieťaťa predal svoj jednoizbový byt a daroval účelovo peniaze otcovi na kúpu mobilného domu. Vyššie uvedené bolo riešením bytovej otázky, nakoľko dovtedy štvorčlenná rodina + starý otec obývali spoločne jednoizbový byt v stiesnených podmienkach. Kúpa mobilného domu bola financovaná z účelovo darovaných peňazí od otca, nejednalo sa o zlepšenie majetkových pomerov otca maloletej, ale len o aktuálne riešenie dlhodobo nevyhovujúcej bytovej otázky rodiny s dvoma maloletými deťmi. Poukázal tiež na to, že si už dlhodobo, t.j. viac ako 5,5 roka plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej U. riadne a jeho dlh je dlhom z minulého obdobia, kedy bol bez práce a nebol schopný platiť bežné výživné a vďaka tomu mu vznikol dlh. Aktuálne sa otcovi dieťaťa vykonávajú aj exekučné zrážky zo mzdy za účelom platenia zameškaného výživného za obdobie roka 2009 a nasledujúcich. Za najzásadnejšiu považoval skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím bol zaviazaný platiť výživné v sume, ktoré prekračuje sumu 30 % zo sumy jeho čistého mesačného príjmu, čo je v rozpore s ustálenou praxou rozhodovania súdov. Poukázal na to, že výživné v sume 160 eur a jednorazová úhrada zameškaného výživného je pre neho finančne likvidačná a viac mu neostanú finančné prostriedky na vlastnú obživu a

adekvátnu úhradu nevyhnutných peňažných záväzkov, platenie bývania a uspokojovanie nevyhnutných pravidelných mesačných potrieb maloletej T. a M.. Tiež poukázal na to, že matka maloletej Victorie nepreukázala na súde prvej inštancie žiadne zvýšené finančné náklady na maloleté dieťa, t.j. iné ako bežné výživné rodiča na maloleté dieťa. 3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a (, ďalej len ) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa (, ďalej len ), zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 5. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 6. Podľa Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 7. Podľa veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 8. Podľa Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 9. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v Zákona o rodine. 10. V prípade ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení. 11. Podľa Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že odvolanie otca bolo čiastočne dôvodné. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej U. bola určená naposledy rozsudkom zo dňa 21.05.2009 č.k. -9, ktorým súd schválil medzi rodičmi dohodu, podľa ktorej bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne od 01.04.2009. Vzhľadom na uzatvorenie rodičovskej dohody súd prvej inštancie v konaní neskúmal osobné, majetkové ani zárobkové pomery rodičov, takže odvolací súd nevedel preskúmať, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu zárobkov rodičov maloletej. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nepochybne minimálne plynutím času došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu, a to na strane všetkých účastníkov konania. Maloletá U. je o 10 rokov staršia, v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bola v predškolskom veku, v súčasnosti je už žiačkou X. ročníka základnej školy v T., čím preukázateľne došlo k zmene jej potrieb a nákladov, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Maloletá navštevuje športovú triedu so zameraním na volejbal, s čím sú nepochybne spojené aj zvýšené náklady súvisiace s touto športovou činnosťou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec sa o maloletú U. nezaujíma, dieťa nenavštevuje, neprispieva jej okrem výživného žiadnym iným spôsobom, pričom otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej dlhodobo neplnil a matka bola nútená od otca výživné vymáhať exekučne. V súčasnosti si otec síce vyživovaciu povinnosť plní, avšak iba v súdom stanovenej výške výživného v sume 50 eur mesačne, ktorá suma nebola od r. 2009 zvyšovaná. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Valentíne, s ktorou je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 269,39 eur, z čoho prispieva mesačne svojim rodičom na bývanie sumou 150 eur. K zmene od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane otca maloletej, ktorý sa oženil, pribudli mu vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, pričom maloletá T. od narodenia trpí zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho vyžaduje celodennú starostlivosť zo strany jej matky, ktorá nemôže pracovať a je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný mesačný zárobok vo výške 936,13 eur netto.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd považoval za primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní prihliadol k tomu, že výživné k maloletej U. sa nezvyšovalo viac ako 10 rokov, pričom všetky náklady nad sumu 50 eur mesačne, ktoré u maloletej U. boli nepochybne vyššie, znášala iba matka; táto však v súčasnosti nie je schopná ich v plnom rozsahu hradiť, keďže je na materskej dovolenke a má znížený príjem. Rovnako však odvolací súd musel prihliadnuť aj k finančnej a majetkovej situácii otca, ktorý zo svojho príjmu musí plniť vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, ku skutočnosti, že jeho súčasná manželka nemôže dosahovať vyšší príjem vzhľadom k poberaniu peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj k zvýšeným nákladom súvisiacim s ochorením maloletej dcéry otca. Nestotožnil sa pritom s námietkou otca uvedenou v odvolaní, že súd prvej inštancie neprihliadol ku skutočnosti, že mesačne vynakladá na zakupovanie pohonných hmôt pri vození dcéry do školy a späť sumu 70 eur, nakoľko táto skutočnosť naopak bola súdom prvej inštancie pri jeho rozhodovaní zohľadnená a uvedená aj v odôvodnení jeho rozhodnutia (ods. 6 rozhodnutia). Pokiaľ ide o námietku otca, že súd neprihliadol k nemu vynakladaným nákladom v sume 14 eur mesačne ako splátky Centru právnej pomoci v konaní o oddlžení napriek tomu, že tým argumentoval na súde prvej inštancie v rámci pojednávania, takáto skutočnosť zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, odvolací súd po preskúmaní zápisnice z pojednávania nezistil, že by otec túto skutočnosť v konaní uvádzal. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Za dôvodnú však považoval námietku otca uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa stanovenia účinnosti zvýšenia výživného, keď súd prvej inštancie mal správne v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca len odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od 03.09.2019 (keď dôvody hodné osobitného zreteľa neboli súdom prvej inštancie v rozhodnutí zistené ani konštatované); dôvodná bola aj námietka otca v tom, že súd prvej inštancie nemohol v čase jeho rozhodovania (09.10.2019) vyčísliť nedoplatok na výživnom aj za mesiac november 2019, ako to urobil vo výrokovej časti rozsudku a neskôr aj v opravnom uznesení, pretože výživné za mesiac november 2019 nebolo v tej dobe ešte splatné. Keďže však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti zmenil a v nadväznosti na zmenu výšky výživného menil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o zameškanom výživnom, toto pochybenie odstránil odvolací súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 03.09.2019 do rozhodnutia odvolacieho súdu. Zameškané výživné za toto obdobie predstavuje sumu 440,64 eur (4 mesiace x 90 eur = 360 eur, za mesiace október, november, december 2019 a január 2020 + 130,67 eur za obdobie od 03.09.2019 do 30.09.2019), ktorú sumu odvolací súd podľa , z dôvodu nepriaznivých finančných a majetkových pomerov otca, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Tým vyhovel aj námietke otca uvedenej v odvolaní, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť požiadať o povolenie splátok, ktorú odvolací súd akceptoval v odvolacom konaní. 16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa a nasl. .