Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/143/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., IČO: 36 789 615, so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom X., C. XXX/XX, zastúpeného: Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom X., C. XXX/XX, o zaplatenie 2.712,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -130 zo dňa 21. júna 2018 - III. a IV. výrok, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom III. výroku okrem sumy 15,92 Eur (zmluvná pokuta) a vo výroku o náhrade trov konania (IV. výrok) ruší a vec mu vracia v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti istiny v sume 20,- Eur a kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 44,36 Eur zastavil, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 661,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie, III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, IV. výrokom žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím a citáciou , , , o spotrebiteľských úveroch, , zákona o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , , nariadenia vlády č. s poukazom aj na procesné ustanovenia , , , , , , , . Vecne argumentoval tým, že právny vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 17.12.2007 posudzoval podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Skúmal obsah úverových podmienok žalobcu, zistil, že zmluvná pokuta 8% z dlžnej sumy nie je individuálne dohodnutá, keď ustanovenie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach si vyhodnotil ako neplatné i z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a podpísaná obomi zmluvnými stranami. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému poskytol úver vo výške 2.987,45 Eur, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 2.326,45 Eur, že žalovaný sa pre nesplácanie úveru riadne a včas dostal do omeškania. Z úverovej zmluvy bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 1.999,- Sk (66,35 Eur) bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle v znení neskorších predpisov. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia , a to ust. , ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v zákona č.

, podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok (resp. súčtu splátok). Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle , podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa Odpočítaním zaplatenej sumy 2.326,45 Eur zo strany žalovaného od poskytnutej sumy 2.987,45 Eur zo strany žalobcu zistil rozdiel, ktorý uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi vo výške 661,- Eur (II. výrok) a vo zvyšnej časti istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol (III. výrok). Žalovaný sa dostal s platením jednotlivých splátok do omeškania, žalobcovi vznikol nárok okrem vrátenia požičanej sumy i na úrok z omeškania. Žalovaný si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,025% denne, čo predstavuje výšku 9,13% ročne, keďže v čase omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,25%, okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia (II. výrok), vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol (III. výrok). Pri určení lehoty splatnosti sumy, prihliadol na žiadosť žalovaného o zohľadnenie jeho sociálnej situácie a určenie splátok vo výške 30,- Eur mesačne (II. výrok). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa , hoci bol úspešnou stranou, avšak preukázateľne mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobe vyhovie, uplatniac odvolací dôvod v zmysle , , a . Argumentoval tým, že úverová zmluva č. 3712119847 zo dňa 17.12.2007 obsahuje aj náležitosť „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, keď z ustanovenia nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. V zmluve je uvedená „Mesačná splátka“ (bod 37 Zmluvy) vo výške „1.999,- Sk/66,35 Eur“, pričom takáto formulácia v zmluve spĺňa náležitosť citovaného ustanovenia : „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h), i). Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Závery uznesenia NS SR sp. zn. , aj rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 je nutné analogicky aplikovať aj na úverové zmluvy, ktoré boli uzatvorené za účinnosti , tak ako je tomu v danom prípade (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ). Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania odo dňa 29.3.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do dňa 27.8.2013 (deň podania žaloby) vo výške 668,60 Eur a úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 2.696,30 Eur odo dňa 28.8.2013 (deň nasledujúci po podaní žaloby) do dňa zaplatenia. Podaním zo dňa 7.4.2014 zobral žalobu čiastočne späť a navrhoval zmenu petitu (žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania odo dňa 13.4.2011 (prvý deň omeškania) do dňa 27.8.2013 (deň podania žaloby) vo výške 624,24 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 2.696,30 Eur odo dňa 28.8.2013 (deň nasledujúci po podaní žaloby) do dňa zaplatenia. O uvedenom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. -33 zo dňa 21.12.2017 (súd pripúšťa zmenu žaloby v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z meškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur od 28.8.2013 do zaplatenia), avšak nerozhodol o kapitalizovanom úroku z omeškania odo dňa 13.4.2011 do 28.8.2013 vo výške 624,24 Eur. Z tohto dôvodu podal žalobca dňa 5.1.2018 návrh na doplnenie rozhodnutia - t.j. uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. -33 zo dňa 21.12.2017, ktorý posúdil súd prvej inštancie ako návrh na zmenu žaloby, ktorú na pojednávaní dňa 21.6.2018 nepripustil. Takýto postup je jednoznačne v rozpore

s princípom právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 bod 2 , keď súd prvej inštancie už pri rozhodovaní o zmene žaloby a o návrhu na doplnenie rozhodnutia zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami ( ). Súd prvej inštancie mal meritórne rozhodnúť (v časti úrokov z omeškania) o nároku žalobcu zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania odo dňa 29.3.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do dňa 27.8.2013 (deň podania žaloby) vo výške 668,60 Eur, keďže v tejto časti nepripustil zmenu žaloby, o úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur odo dňa 28.8.2013 (deň nasledujúci po podaní žaloby) do dňa zaplatenia - keďže v tejto časti pripustil zmenu žaloby (uznesenie č. k. -33 zo dňa 21.12.2017). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, čo predstavuje výšku 9,13 % ročne a keďže v čase omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,25%, okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia (II. výrok), pričom vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol (III. výrok). Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 44,36 Eur, keďže 668,60 Eur mínus 624,24 Eur = 44,36 Eur (I. výrok). Odôvodnenie zamietnutia časti nároku na úroky z omeškania je nedostatočné a zmätočné, keď nie je zrejmé priznanie úroku z omeškania až odo dňa 30.4.2014, keď žalovaný bol v omeškaní už odo dňa 13.4.2011. Okresný súd pravdepodobne vychádzal z toho, že žalovaný dňa 29.4.2014 uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 20,- Eur, čo však nevysvetľuje, prečo nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania aj do tohto dátumu. Taktiež je nesprávne určená výška úrokovej sadzby, keďže prvý deň omeškania je deň 13.4.2011 a nie deň 30.4.2014. Výška úrokovej sadzby musí byť rovnaká počas celej doby omeškania. Z rozhodnutia nevyplýva, či sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal nárokom žalobcu na kapitalizovaný úrok z omeškania. Kapitalizovaný úrok z omeškania odo dňa 13.4.2011 do dňa 27.8.2013 vo výške 624,24 Eur je úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.906,30 Eur odo dňa 13.4.2011 (prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu) do dňa 27.8.2013 (deň vyhotovenia žalobného návrhu). Úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur odo dňa 28.8.2013 do dňa zaplatenia je úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. Záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vznikol dňa 17.12.2007. V zmysle ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj ako „“) v znení účinnom do 31.1.2013: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Výška úrokov z omeškania = 9,25% (1,25 + 8); 0,025% denne = 9,13% ročne (0,025 x 365 dní). Pokiaľ si teda žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 0,025% denne z dlžnej sumy, je zrejmé, že si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške, na aké mal zákonný nárok. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 661,- Eur, mal mu priznať aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025% denne (t.j. 9,13% ročne) z dlžnej sumy odo dňa 13.4.2011 (prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu) do dňa zaplatenia. Súd prvej inštancie svoj rozhodnutie v časti nepriznania časti zákonných úrokov z omeškania nedostatočne odôvodnil, resp. vôbec neodôvodnil. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe jednoznačne vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu až do dňa zaplatenia, pričom je bezvýznamné, či súd priznal žalobcovi iba istinu poskytnutého úveru (teda považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov) alebo mu priznal nárok na celú žalovanú peňažnú sumu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nezodpovedá základným požiadavkám kladeným na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a teda na samotnú kvalitu (odôvodnenia) súdneho rozhodnutia. Žalobca sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v sume 15,92 Eur na zaplatenie zmluvnej pokuty neodvoláva. Keďže mal v spore úspech v celom rozsahu, žiada priznať náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný odvolanie nepodal, ani sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť (, ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2.712,22 Eur (vrátane zmluvnej pokuty 15,92 Eur), úroku z omeškania 668,60 Eur (od 28.3.2011 do 27.8.2013), úrok z omeškania 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur od 8.8.2013 do zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku konanie v časti istiny v sume 20,- Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 44,36 Eur zastavil, pričom tento výrok nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť. Vyhovujúci II. výrok (suma 661,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 30.4.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie) nebol stranami napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť. Žalobca napadol III. výrok (zamietajúci) odvolaním, okrem sumy 15,92 Eur (zmluvná pokuta), preto v tejto sume nadobudol tento výrok právoplatnosť.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý zamietajúci III. výrok v sume 2.015,30 Eur, úrok z omeškania 624,24 Eur, úrok z omeškania 0,025% ročne zo sumy 2.696,30 Eur od 28.8.2013 do 29.4.2014, zo sumy 2.015,30 Eur (2.676,30 - 661,- Eur) od 30.4.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 0,875% ročne zo sumy 661,- Eur od 30.4.2014 do zaplatenia, a závislý výrok o náhrade trov konania (IV. výrok). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ako žalobu žalobcu v napadnutej časti zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 3712119847 zo dňa 17.12.2007, ktorou žalovanému poskytol finančné prostriedky v sume 90.000,- Sk/2.987,45 Eur. Žalobou sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny 2.712,22 Eur (pozostávajúcej zo sumy 2.696,30 Eur /vyčíslenej ako súčet istiny 2.247,73 Eur + úrokov do času zosplatnenia 185,81 Eur + úroku 262,76 Eur/ a zmluvnej pokuty 15,92 Eur, úrokov 668,60 Eur (kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby), úroku z omeškania 0,025% ročne zo sumy 2.966,30 Eur od 28.8.2013 do zaplatenia (v zmysle uznesenia č.k. -33 zo dňa 21.12.2017). K žalobe pripojil úverovú zmluvu zo dňa 17.12.2007, Úverové zmluvné podmienky, výzvu na predčasné splatenie úveru, splátkový kalendár. Úverovú zmluvu č. 3112119847 uzavreli strany dňa 7.12.2007, žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume 90.000,- Sk/2.987,45 Eur a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 1.999,- Sk/66,35 Eur, v počte 84, pri RPMN 21,90%. Žalovaný mal zaplatiť celkom sumu 167.916,- Sk/5.573,79 Eur. Listom zo dňa 28.3.2011 oznámil žalobca žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, ktorý vo výške 2.922,22 Eur žiada uhradiť v lehote 15 dní od spísania listu. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 2.326,45 Eur (2.306,45 Eur + 20,- Eur).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení k 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri

ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

12. Uzavretú zmluvu o spotrebnom úvere aj odvolací súd hodnotí za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Súd prvej inštancie síce posúdil nárok žalobcu podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, avšak v znení účinnom nie ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (dňa 17.12.2007), ale v znení účinnom (až) od 1.1.2008. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na absenciu náležitosti výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i/), keďže súd prvej inštancie nárok žalobcu nesprávne právne posúdil aplikáciou ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. S ohľadom na uvedené zamietnutie žaloby z dôvodu, ktorý uzavrel súd prvej inštancie, považuje odvolací súd prinajmenšom za predčasný.

14. Vzhľadom na nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov (vrátane úrokov a úrokov z omeškania aj kapitalizovaných), a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie má podrobiť predmetnú úverovú zmluvu kontrole za účelom zistenia, či táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzavretia zmluvy), pričom zároveň je nutné poukázať na to, že podľa znenia tohto ustanovenia možno uzavrieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov iba s poukazom na písm. g/ (absencia ročnej percentuálnej miery nákladov). Zároveň je potrebné rozlíšiť nárok žalobcu týkajúci sa úrokov z omeškania a úrokov z úveru, ktoré je potrebné posúdiť aj v závislosti od toho, či sa jedná o úroky do zosplatnenia, resp. do po zosplatnení úveru, a to za predpokladu, že boli splnené zákonné predpoklady vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd odkazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

15. Podľa , každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

16. Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

17. Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

18. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

19. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ods. 3 za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví, ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

21. Podľa , zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodnou žalobou zo dňa 27.8.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.712,22 Eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia (28.3.2011) do podania návrhu (27.8.2013) vo výške 668,60 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 2.696,30 Eur od 28.8.2013 do zaplatenia. Podaním zo dňa 7.4.2014 zobral žalobu čiastočne späť a navrhoval zmenu petitu (žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania odo dňa 13.4.2011 (prvý deň omeškania) do dňa 27.8.2013 (deň podania žaloby) vo výške 624,24 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur odo dňa 28.8.2013 (deň nasledujúci po podaní žaloby) do dňa zaplatenia. Okresný súd uznesením č.k. -78 zo dňa 21.12.2017 pripustil zmenu žaloby v časti úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 2.696,30 Eur od 28.8.2013 do zaplatenia. Podaním zo dňa 6.6.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 20,- Eur. Podaním zo dňa 5.1.2018 (č.l. 89) navrhol žalobca doplniť uznesenie č.k. zo dňa 21.12.2017, rozhodnúť o zmene petitu (kapitalizovaný úrok z omeškania od 13.4.2011 do 28.8.2013 vo výške 624,24 Eur). Uznesením na pojednávaní dňa 21.6.2018 okresný súd nepripustil zmenu žaloby v časti kapitalizovaného úroku z omeškania od 13.4.2011 do 28.8.2013 vo výške 624,24 Eur.

23. S námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie mal meritórne rozhodnúť (v časti úrokov z omeškania) o nároku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania odo dňa 29.3.2011 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do dňa 27.8.2013 (deň podania žaloby) vo výške 668,60 Eur, sa odvolací súd nestotožňuje, keďže žalobca opomenul tú skutočnosť, že súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku rozhodol okrem iného aj o zastavení konania kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 44,36 Eur (668,60 Eur - 44,36 Eur = 624,24 Eur), a to v súlade s návrhom žalobcu na čiastočné zastavenie konania v časti kapitalizovaného úroku z omeškania zo dňa 7.4.2014. Zároveň je nutné uviesť, že po čiastočnom späťvzatí sumy 44,36 Eur je zrejmé, že suma 624,24 Eur predstavuje žalobcom uplatnený nárok na kapitalizovaný denný úrok z omeškania, teda súd prvej inštancie nepochybil, ak nepripustil zmenu žaloby v tejto časti.

24. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva odvolací súd, že žalobca dôvodne poukazuje na to, že o jeho návrhu na doplnenie rozhodnutia zo dňa 5.1.2018 (č.l. 89) s poukazom na v spojení s nebolo rozhodnuté, i keď je nutné poukázať v tejto súvislosti na to, že v spojení s I. výrokom napadnutého rozsudku je zrejmá výška kapitalizovaného denného úroku z omeškania, a to 624,24 Eur, ktorá zostala okrem iného aj predmetom konania.

25. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil (, ) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených jednotlivých nárokov,

za tým účelom v súlade s ust. doplniť dokazovanie, jeho výsledky opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, s poukazom aj na odvolacie námietky žalobcu, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť aj v časti požadovaného úroku a úroku z omeškania.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).