Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-85-2019.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. X,. XXXXX A., A. republika G., právne zastúpený: JUDr. Eva Priehodová, advokátka so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, proti žalovanému: Prestige Fenster s.r.o., so sídlom Lipový rad 467, Malé Dvorníky, IČO: 50 289 764, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti Prestige Fenster s.r.o., so sídlom Lipový rad 467, Malé Dvorníky, IČO: 50 289 764, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely Sro, pod vložkou č. 37995/T.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2019 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka 37995/T. Spoločnosť má aktuálne dvoch spoločníkov, žalobcu a spoločníka Q. I.. Od začiatku existencie spoločnosti bol jej konateľom len druhý spoločník, pán Q. I.. Konateľ spoločnosti od začiatku účasti žalobcu v spoločnosti konal výlučne na základe svojvôle a žalobcu o záležitostiach spoločnosti vôbec neinformoval. Žalobca od začiatku svojej účasti v spoločnosti opakovane (napr. mailová správa zo dňa 02.07.2018, list žalobcu zo dňa 25.05.2019) vyzýval konateľa na predloženie účtovných závierok spoločnosti za všetky roky účastníctva žalobcu v spoločnosti, t.j. od roku 2016, avšak bezvýsledne. Konateľ Q. I. na výzvy žalobcu nereagoval a nikdy žiadne doklady vypovedajúce o stave a hospodárení spoločnosti žalobcovi nepredložil. Konateľ Q. I. taktiež ignoroval pokusy žalobcu o komunikáciu ohľadom predmetu podnikania, resp. ohľadom samotnej realizácie podnikateľskej činnosti (mailová správa zo dňa 05.05.2018) dokonca aj v prípade, keď žalobca žalovanému priamo sprostredkoval zákazku - v rozpore s ústnou dohodou, na základe ktorej žalobca v roku 2016 odkúpil obchodný podiel v rozsahu 50 % od dovtedy jediného spoločníka a konateľa Q. I.. Vzhľadom na pomer hlasov oboch spoločníkov a pretrvávajúce nezhody resp. ignoráciu zo strany konateľa žalovaného, žalobca sám nedokáže aktuálny stav zmeniť - odvolať konateľa alebo vymenovať nového/ďalšieho konateľa, ktorý by si svoje povinnosti riadne plnil. Dôvodom prevodu 50 % obchodného podielu zo spoločníka Q. I. na žalobcu v roku 2016 bolo zrejme len vyplatenie sumy 2.500 eur v prospech spoločníka a konateľa Q. I., ktorý sa mal už v tom čase nachádzať vo finančných ťažkostiach, o čom však žalobca toho času nemal vedomosť. Q. I. následne pokračoval v riadení spoločnosti bez ohľadu na nového spoločníka t.j. žalobcu. Jedinou zdanlivou aktivitou smerujúcou k osobe žalobcu zo strany konateľa a teda zo strany žalovaného za celú dobu účasti žalobcu ako spoločníka bolo konateľom
žalobcovi zaslané upovedomenie o termíne konania valného zhromaždenia spoločnosti zámerne v tak krátkom časovom predstihu, že žalobca nemal možnosť sa na valné zhromaždenie dostaviť. V roku 2018 zaslal konateľ žalobcovi upovedomenie mailom dňa 02.07.2018, pričom valné zhromaždenie sa malo konať dňa 04.07.2018 a v roku 2019 poslal upovedomenie písomne tak, že bolo žalobcovi doručené 5 dní pred termínom konania valného zhromaždenia. Vzhľadom k tomu, že na valnom zhromaždení sa mali zúčastniť len žalobca a Q. I. ako konateľ a spoločník v jednej osobe, pričom adresa trvalého pobytu konateľa a spoločníka Q. I. je totožná so sídlom spoločnosti (a teda sa na miesto valného zhromaždenia nemusel nikam presúvať) je dôvodné sa domnievať, že pán Q. I. takýmto spôsobom zámerne zamedzuje žalobcovi výkon jeho práv ako spoločníka. Náhradný termín žalobcovi napriek vyššie uvedeným okolnostiam ani v jednom prípade poskytnutý nebol, z čoho vyplýva zjavný zámer žalovaného neumožniť žalobcovi zúčastniť sa valného zhromaždenia. Q. I. tiež prevádzkuje živnosť pod obchodným menom Q. I. Fenster u. Türen, IČO: 48164038 s miestom podnikania, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska a teda so sídlom žalovaného. Žalobca sa domnieva, že ak sa aj pokúsil sprostredkovať žalovanému nejakú zákazku, pretože žalobca v totožnom segmente podniká v rámci Spolkovej republiky G., konateľ žalovaného zákazku buď ignoroval, alebo v prípade, že došlo k realizácii, tak ju vyúčtoval on sám ako fyzická osoba - podnikateľ. Keďže žalobcovi je od začiatku jeho účasti v spoločnosti zo strany žalovaného odopieraná možnosť výkonu jeho práv ako spoločníka, ako ani mu nie sú napriek opakovaným výzvam poskytované žiadne informácie o činnosti a hospodárení spoločnosti, žalobca ponúkol svoj podiel druhému spoločníkovi a konateľovi Q.i I. opakovane už v roku 2018 a to bezodplatne. Okrem nemožnosti dohovoru s druhým spoločníkom resp. konateľom boli dôvodom bezodplatnosti aj narastajúce dlhy spoločnosti (z verejne dostupných zdrojov na stránke www.finstat.sk to bol daňový nedoplatok v sume 1.253,89 eur ku dňu 07.01.2019, nedoplatok preddavku poistného voči VšZP v sume 227,49 eur ku dňu 23.10.2018 a dlh na sociálnom poistení v sume 4.229,15 eur ku dňu 01.10.2018). Žalobca nemá žiadne informácie o hospodárení spoločnosti, o dôvodoch vzniku uvedených dlhov, ako ani o ďalších možných dlhoch spoločnosti voči iným fyzickým resp. právnickým osobám. Spoločník a konateľ žalovaného Q. I. však na ponuku bezodplatného prevodu nereagoval. Žalobca sa pokúšal o nadviazanie komunikácie aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, obe výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania zo strany žalovaného zaslané na adresu bývalého, ako aj aktuálneho sídla spoločnosti (totožné s adresou trvalého pobytu konateľa Q. I.) sa právnemu zástupcovi vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca týmto považuje za preukázané, že žalovaný závažným spôsobom a v podstate od začiatku jeho účasti v spoločnosti porušuje svoje povinnosti voči nemu ako spoločníkovi, čo zakladá dôvod na zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože za týchto okolností nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti ďalej zotrval.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s výpisom z obchodného registra žalovaného, listom žalobcu zo dňa 25.05.2019 (č.l. 3 spisu), výpisom z databázy FinStat.sk (č.l. 9 spisu), pozvánkou na zasadnutie valného zhromaždenia (č.l. 10b, 10c spisu), mailovou komunikáciou, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca v konaní uviedol, že v roku 2016 založil firmu s pánom I. s cieľom, aby táto firma spracovávala zákazky na A. a v P.. O tieto obchody sa mal starať pán I.. Nepodarilo sa mu však uzavrieť žiadne obchody. Viackrát ho požiadal v rokoch 2017 a 2018, aby mu predložil bilanciu za predchádzajúci rok. Koncom roka 2017 mali stretnutie, na ktorom sa dohodli, že ak nedôjde k obratu vo firme, tak firmu zavrú. O. I. na to reagoval tak, že firma má dlžoby voči štátu, preto nemôže túto firmu zrušiť. Žalobca mu navrhol, že tieto dlžoby voči štátu asi vo výške 4 000 eur prevezmú na polovicu. Polovicu tých peňazí mu žalobca poskytol a pán I. sa mal postarať o to, aby firma bola zrušená. Koncom januára 2018 sa ho žalobca pýtal, či všetko vyplatil a či firmu zrušil, pán I. povedal, že dlhy vyplatil, ale že nechce tú firmu zrušiť, ale že by chcel ďalej sám podnikať v tej firme. V apríli 2018 žalobca náhodne zistil, že neboli vyplatené ani tie dlhy a ani firma nebola zrušená. Žalobca tiež zistil, že existovalo niekoľko potencionálnych zákaziek, ku ktorým sa pán I. ani nedostavil. Žalobcovi tvrdil, že z tých zákaziek nič nebolo, že sa mu ich nepodarilo uzavrieť a jednoducho sa on o to ani nepokúsil. Vtedy mu žalobca navrhol, že môže bezodplatne tú firmu prevziať. Neskôr žalobca zistil, že nešlo iba o tie dlžoby voči štátu, ale pán I. cez firmu financoval zrejme aj autá a náklady na zamestnancov. O. I. mal inú firmu a tie zákazky prebrala tá iná firma, a aj automobily sa využívali pre tú druhú firmu konateľa žalovaného.
6. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že žalobca nevidí zmysel v účasti spoločnosti žalovaného. Zrušenie jeho účasti súdom je jediné možné riešenie, ktoré žalobcovi ostalo, pretože ostatné prostriedky už využil. Žalovaný nereagoval ani na ponuku na bezodplatný prevod podielu od žalobcu.
7. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
8. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
9. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
10. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
11. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
12. Ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje zásadu, že k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t.j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, bude súd posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania priznaných práv alebo uložených povinností spoločník vi spoločenskou zmluvou a pod.). Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je nevyhnutné priamo v žalobnom návrhu na zrušenie účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.
13. V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti posudzujú s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci. Musí ísť pritom o konkretizované a preukázané skutočnosti, zakladajúce splnenie kritéria existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka. Žalobca odôvodnil svoju žalobu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti žalovaného tým, že mu je od začiatku jeho účasti v spoločnosti odopieraná možnosť výkonu jeho práv ako spoločníka a ani mu nie sú (napriek opakovaným výzvam) poskytované žiadne informácie o činnosti a hospodárení spoločnosti žalovaného. Žalovaný ignoruje pokusy žalobcu o komunikáciu ohľadom predmetu podnikania, resp. ohľadom samotnej realizácie podnikateľskej činnosti, a nikdy žiadne doklady o stave a hospodárení spoločnosti žalobcovi nepredložil. Dôvodom pre zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného sú aj narastajúce dlhy spoločnosti. Žalobca nemá žiadne informácie o hospodárení spoločnosti, ani o dôvodoch vzniku uvedených dlhov. Okrem toho boli žalobcovi v rokoch 2018 a 2019 zasielané upovedomenia o termíne konania valného zhromaždenia spoločnosti v takom krátkom časovom predstihu, že žalobca nemal možnosť dostaviť sa na valné zhromaždenie. Konateľ žalovaného aj
takýmto spôsobom zámerne zamedzil žalobcovi výkon jeho práv ako spoločníka. Žalovaný tvrdenia žalobcu nerozporoval a preto podľa názoru súdu tieto okolnosti vedú k naplneniu kritérií vyplývajúcich z ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať jeho zotrvanie v spoločnosti. Súd má tiež za to, že takýmto postupom by ani neboli dotknuté záujmy druhého spoločníka spoločnosti žalovaného, obzvlášť za situácie, keď žalovaný nemal námietky voči zrušeniu účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného. Z dôkazného stavu, ktorý bol v konaní pred súdom zistený, vyplýva, že konateľ žalobcu so žalobcom ako spoločníkom nekomunikuje, neposkytuje mu informácie o činnosti a hospodárení spoločnosti žalovaného, svojím konaním (v rozpore s § 129 Obchodného zákonníka) znemožňuje žalobcovi účasť na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného. Žalobcovi sú tým upierané práva spoločníka vyplývajúce z § 122 Obchodného zákonníka. Účasť žalobcu v spoločnosti žalovaného je tak len formálna, a preto by nebolo spravodlivé nútiť žalobcu, aby v spoločnosti žalovaného naďalej zotrvával v pozícii spoločníka.
14. Žalovaný, resp. zostávajúci spoločník spoločnosti žalovaného, neprejavil záujem na zotrvaní žalobcu v spoločnosti. Ani žalobca ani žalovaný nevyvíjajú kroky k tomu, aby sa naplnil vzájomný zmysel a účel, ktorý mali spoločníci pri založení žalovaného ako spoločnosti, a to vytvoriť vzájomne akceptovateľné podmienky na spoločnom podieľaní sa na predmete podnikateľskej činnosti žalovaného. Za tohto stavu sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobca zotrval v spoločnosti. Z dôvodu, že žalovaný nenamietal voči zrušeniu účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného, nemožno ani vyvodiť, že by zrušením účasti žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného, bolo zasiahnuté do práv žalovaného, resp. že by boli vyvolané neprimerané dôsledky zásahu do pomerov žalovaného ako spoločnosti.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného zrušil.
16. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, pretože vykonanie tohto dôkazu nebolo pre rozhodnutie v merite veci potrebné, keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože pomer jeho úspechu vo veci je v rozsahu 100 %.
19. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).