Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-138-2019.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/138/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Zlaty Simkovej, v spore žalobcu Q.. W. V., N.. XX.XX.XXXX, A. B. X, XXX XX W., právne zastúpený Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 94, proti žalovanému 1/ V. F., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. X, XXX XX, Š., právne zastúpený Mgr. Martinom Tobiašom, advokátom, so sídlom 082 37 Široké 779, a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C 7/2018-75 zo dňa 2.10.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Žiadnej zo strán konania náhradu trov nepriznal.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu náhradu škody na zdraví vo výške 2.316,60 eur s prísl. Žalobca na pojednávaní dňa 2.10.2019 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Prvoinštančný súd podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, 2 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP. V danom prípade k zastaveniu konania síce došlo zavinením žalobcu, avšak vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu práve v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný v 1/ rade a s poukazom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo iba v dôsledku premlčania jeho nároku, súd nepriznal žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania. Súd mal za to, že žalovaný v 2/ rade nebude nejako poškodený nepriznaním náhrady trov konania. Pri rozhodovaní prihliadal aj na príjmové a sociálne podmienky žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 500 eur a žije s manželkou, ktorá je takisto starobnou dôchodkyňou s príjmom asi vo výške 400 eur mesačne. Obaja bývajú v štvorizbovom byte, za ktorý platia mesačné náklady vo výške 500 eur. Na lieky žalobca minie približne 50 eur mesačne a k lekárovi sa dopravuje len v doprovode manželky a prostredníctvom taxíku, nakoľko sa sám nemôže pohybovať.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade, ktorý namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v 1/ rade namietal aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Aplikácia ust. § 257 CSP vychádza z výnimočnosti okolností a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z vykonaného dokazovania a ani z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia nevyplynulo, že by sa prvoinštančný súd rozhodovaním o trovách konania pri aplikácii ust. § 257 CSP spravoval skúmaním týchto okolností. Súd len vo všeobecnosti, bez ďalšieho uviedol výšku príjmov a výdavkov žalobcu, informácie mal zistené len z výsluchu žalobcu priamo na pojednávaní, bez toho, aby tieto informácie boli žalobcom aj preukázané objektívnymi listinnými dôkazmi, ktoré by odôvodňovali správnosť týchto údajov, resp. súd rozhodol bez toho, aby si tieto informácie pred rozhodnutím overil. Pri rozhodovaní o tak výnimočnom inštitúte, ako je aplikácia § 257 CSP nemôže súd vychádzať len z tvrdení žalobcu o svojich výdavkoch bez toho, aby mal tieto informácie preukázané listinami. Žalovaný v 1/ rade namietal naplnenie ďalšej podmienky, a to podmienky výnimočnosti okolností prípadu. Žalobca je dlhoročný komerčný právnik a advokát, prostredníctvom advokáta podal žalobu na náhradu škody na zdraví, avšak žaloba bola podaná oneskorene, teda nárok je premlčaný. Žalovaný v 1/ rade sa k veci vyjadril, naviac vzniesol námietku premlčania a aj napriek tomu žalobca pokračoval v konaní a uplatňovaní nárokov. V uplatňovaní nárokov pokračoval aj po tom, čo prvoinštančný súd v predbežnom právnom posúdení uviedol, že nárok sa javí ako premlčaný. Naviac, rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je náležitým spôsobom odôvodnené a nesie znaky svojvôle. Prvoinštančný súd len skonštatoval, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, ktorá bola podaná ako premlčaná a naviac, že žalovaný v 2/ rade nebude nijako nepriznaním trov konania poškodený. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade prvoinštančný súd sa nevyjadril a vôbec neskúmal, či žalovaný v 1/ rade nebude postihnutý nepriznaním náhrady trov konania.
4. K odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nie je správne.
6. V prejednávanej veci si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 2.316,60 eur s prísl. Žalobca po tom, čo žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade vzniesli námietku premlčania a po predbežnom posúdení veci prvoinštančným súdom, zobral žalobu späť v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 2.10.2019 len veľmi stručne deklaroval svoje pomery bez toho, aby bližšie o týchto skutočnostiach, a teda o svojich príjmoch a výdavkoch, predložil čo i len jeden doklad. Aj napriek tomu prvoinštančný súd tieto okolnosti vyhodnotil pri rozhodovaní o trovách konania ako okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP bez toho, aby sa náležitým spôsobom vysporiadal v prvom rade s otázkou, kto zodpovedá za trovy konania v prejednávanej veci.
7. Pre účely zastavenia konania pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Uvedené zákonné ustanovenie je univerzálnym zákonným ustanovením platiacim pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania, kedy sa vyhodnocuje len procesné zavinenie na zastavení konania. Pokiaľ prvoinštančný súd má jasnú zodpovednosť za vzniknuté trovy, až v takom prípade môže pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP, kde je potrebné aplikáciu tohto zákonného ustanovenia náležitým spôsobom vyhodnotiť, a to vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a výnimočnosti celej situácie v prejednávanej veci. Prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal a tak rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vykazuje známky arbitrárnosti. Prvoinštančný súd nielenže nemal dostatočne zistené okolnosti vyplývajúce z ust. § 256 ods. 1 CSP, ale potom aj nesprávne aplikoval ust. § 257 CSP, kedy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nevyhodnotil náležitým spôsobom situáciu spočívajúcu v dôvodoch hodných osobitného zreteľa a výnimočnosti celej prejednávanej veci, na ktorú poukázal žalobca. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca žiadosť o aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu nejakým spôsobom preukázal. Svoju žiadosť len odôvodnil tvrdeniami, ktoré ostali doposiaľ medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nepreukázané a nie je možné zistiť, či tieto tvrdenia zakladajú dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
8. Každé rozhodnutie prvoinštančného súdu, teda aj každý výrok a o to viac výnimočná aplikácia ust. § 257 CSP vo vzťahu k ust. § 256 ods. 1 CSP musí byť náležitým spôsobom aj odôvodnená.
Prvoinštančné rozhodnutie však nie je náležitým spôsobom odôvodnené a odvolací súd nenachádza odpovede na základné otázky súvisiace s aplikáciou ust. § 257 CSP vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade pri rozhodovaní o trovách konania. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Bude úlohou prvoinštančného súdu najskôr vyhodnotiť medzi žalobcom a žalovaným zodpovednosť za trovy konania pri zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP) a vyzvať žalobcu na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov, a ďalších okolností hodných osobitného zreteľa, vo vzťahu ku ktorým žiada aplikovať ust. § 257 CSP. Následne prvoinštančný súd vyhodnotí tieto okolností a výnimočnosť celého konania a o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade opätovne rozhodne.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.