Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-62-2019.pdf
PDF · 109.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne: H. Č., rod. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, zast.: JUDr. Štefan Strýček, advokát so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36942987, proti žalovaným: 1/ W. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXXX, 2/ C. G., nar. X.X.XXXX, XXX XX A. XXXX, 3/ Slovenská republika, zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, 4/ C. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, 5/ C. C., rod. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, 6/ C. T., nar. X.XX.XXXX, XXX XX A. XX, 7/ B.. G. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XXXX, 8/ G. L., rod. R., nar. X.XX.XXXX, U. XXX/X, XXX XX D., Č., 9/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX Č., 10/ Y. M., rod. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XX, 11/ D. R., nar. X.XX.XXXX, XXX XX A. XXXX, 12/ Q. L. (r. G.), 13/ C. N. (syn C.), žalovaní 12/ a 13/ neznámi, žalovaní 12/ a 13/ zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, 14/ K. F., rod. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XX, 15/ C. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, 16/ C. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, Q. XXXX, XXX XX T., Č. A., 17/ Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, 18/ C. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXXX, 19/ T. Š., rod. R., nar. X.XX.XXXX, XXX XX A. XXXX, 20/ Y. N., rod. E., nar. X.X.XXXX, K.. R. XXXX/X, XXX XX Č., 21/ H. D., rod. E., nar. XX.X.XXXX, E. XX, XXX XX Q., 22/ C. E., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX, XXX XX E., Č. A., 23/ B.. Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, Š. X, XXX XX U. Q., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
rozhodol:
I. U r č u j e, že nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 9/2018 z 2.5.2018 vyhotoviteľa I. - B.. G. Š., E. R. XXX, XXX XX E. R., overeným dňa 24.5.2018 pod číslom 217/2018 ako parcela č.:
CKN XXXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1 700 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 000 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 1 500 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A.,
CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 207 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 424 m2, LV č. XXXX, katastrálne územie A.,
CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 218 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 877 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A.,
patria do výlučného vlastníctva žalobkyne H. Č., rod. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, občianky SR.
II. Žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.8.2019 žalobkyňa H. Č. podala žalobu. Žiadala určiť, že nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 9/2018 z 2.5.2018 vyhotoviteľa I. - B.. G. Š., E. R. XXX, XXX XX E. R., overeným dňa 24.5.2018 pod číslom 217/2018 ako parcela č.: CKN XXXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1 700 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 000 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 1 500 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 207 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 424 m2, LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 218 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 877 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., patria do výlučného vlastníctva žalobkyne H. Č., rod. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, občianky SR.
2. Skutkový základ uplatneného nároku bol ten, že sporné nehnuteľnosti v stave EN pred THM na základe reálnej deľby v prírode získali do výlučného vlastníctva na základe rozhodnutia 911/32 najskôr právni predchodcovia žalobkyne, rodičia a prarodičia - babka Y. E., rod G. (E.), po nej titulom dedenia matka D., rod. E. na základe D 235/26 z 13.1.1928, ktorá ich dňa 29.12.1928 predala dedovi žalobkyne W. E., po ktorom ich na základe D 283/39 z 8.1.1940 zdedila matka žalobkyne D. G., rod. E. (D 164/89). Užívací stav na strane právnych predchodcov žalobkyne tak bol už pred rokom 1950 dlhodobo, na strane žalobkyne už od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia po vydaji žalobkyne. Nikto si nerobil nároky. Nehnuteľnosti sú v prírode ohraničené plotom, medzami, cestou.
3. V písomných vyjadreniach, aj ústne na pojednávaní všetci známi pozemnoknižní spoluvlastníci sa vyjadrili tak, že súhlasia s návrhom, súhlasia s tým, že v dávnej minulosti došlo k faktickej deľbe medzi pozemnoknižnými vlastníkmi a sporné nehnuteľnosti boli vydelené právnym predchodcom žalobkyne, ktorí ich nerušene užívajú. Súhlasili s tým, že nikto zo spoluvlastníkov neužíva svoj spoluvlastnícky podiel a nerobili si nároky na užívanie spoluvlastníckeho podielu. Taktiež vyhlásili, že aj oni majú svoje nehnuteľnosti vydelené v iných lokalitách a ani navrhovatelia si nerobili nároky (resp. ich právni predchodcovia) do ich reálne vydelených nehnuteľností. Na sporných nehnuteľnostiach nevideli pracovať, resp. sa domáhať spoluvlastníckeho podielu ani neznámych spoluvlastníkov.
4. Tým mal súd preukázané, že všetky strany konania so žalobou súhlasili.
5. Sporné nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 9/2018 z 2.5.2018 vyhotoviteľa I. - B.. G. Š., E. R. XXX, XXX XX E. R., overeným dňa 24.5.2018 pod číslom 217/2018 ako parcela č.: CKN XXXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1 700 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 000 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 1 500 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 207 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 424 m2, LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 218 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 877 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A.. Reálna deľba prebehla v minulosti medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi na stav parciel PKN, ktorý je teraz zhodný s parcelami EKN. Pozemnoknižní spoluvlastníci boli zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. V prírode došlo k faktickému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou do roku 1950. Následne reálna deľba bola zamapovaná mapami EN pred THM. Už v čase zamapovania, v čase vzniku evidencie nehnuteľností, boli reálne vydelené nehnuteľnosti dlhodobo užívané, a to nerušene užívané, inak by neboli zamapované mapami EN pred THM. Reálnu deľbu a držbu teda preukazujú aj mapy EN pred THM. Predbežnou identifikáciou s mapami PKN je zrejmé, že došlo k rozdeleniu celých pozemnoknižných parciel ako celku medzi
pozemnoknižných spoluvlastníkov a k zamapovaniu mapami EN pred THM. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celku, k celým pozemnoknižným parcelám. Od momentu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou zámenami do roku 1950 ideálne spoluvlastníctvo neexistovalo, bolo zrušené a vyporiadané. Len vo formálnej rovine naďalej boli evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine od roku 1950 bol každý zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom reálne vydelených nehnuteľností. V každej pozemnoknižnej vložke je zapísaných viacej pozemnoknižných parciel s rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi, preto reálna deľba sa netýkala len pozemnoknižných parciel PKN XXXX, PKN XXXX, PKN XXXX, PKN XXXX, ktoré sú zhodné s terajšími parcelami EKN, ale všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných v rovnakej vložke, v rovnakých podieloch na totožný okruh spoluvlastníkov. Na čl. 117 spisu je predbežná identifikácia z katastra nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že parcelám CKN XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X podľa GP č. 9/2018 zo dňa 2.5.2018 sú priradené parcele EN pred THM XXXX/X, XXXX/XX ako užívateľ z roku 1982 uvedená I. T., rod. L. Č.. XXX. Evidenčné listy sa v archíve nenachádzajú, a na presné priradenie parciel CKN k parcelám EN pred THM je potrebné posúdenie súdneho znalca. V konaní žiadna zo strán konania nespochybnila, že sporné nehnuteľnosti v stave EN pred THM boli reálne v prírode vydelené právnym predchodcom žalobkyne, a že ich neskôr titulom delenia nadobudla žalobkyňa, preto nenavrhli ani presné zidentifikovanie parciel CKN na parcely EN pred THM v nadväznosti na § 185 CSP, kedy dôkazy navrhujú len strany konania. Súd preto v tomto smere vychádzal z nesporných tvrdení v nadväznosti na § 183 ods. 2 CSP a vzhľadom k pripojeným objektívnym dôkazom nemal závažné pochybnosti s takýmito závermi, keďže všetci žalovaní (známi) aj zástupca neznámych žalovaných súhlasili so žalobou, s vlastníckym právom žalobkyne. Taktiež z objektívneho listinného dôkazu katastra (čl. 117 spisu) vyplýva aj to, že v 50-tých rokoch minulého storočia prebehlo v katastrálnom území A. mapovanie JEP (jednotná evidencia pozemkov) podľa reálnej deľby (užívania) v prírode.
6. Geometrický plán je technický podklad zapísateľnosti titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, teda zapísateľnosti rozsudku. Na pojednávaní dňa 28.1.2020 predložil právny zástupca žalobkyne potvrdenie katastra nehnuteľností v Čadci o tom, že toho času je rozsudok vykonateľný, teda zapísateľný v katastri nehnuteľností.
7. Porovnaním geometrického plánu, identifikácie tam uvedenej na stav EKN a porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na jednotlivých LV na jednotlivé parcely EKN identické so spornými nehnuteľnosťami CKN, mal súd preukázané, že okruh spoluvlastníkov zapísaných na jednotlivých listoch vlastníctva na identické parcely EKN je zhodný s okruhom strán konania, tým je daný nerozlučný okruh strán konania.
8. Žalovaní sa vyjadrili písomne a niektorí ústne na pojednávaní dňa 28.1.2020, že nechcú byť predvolávaní na pojednávanie, ohliadku, a že súhlasia s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S poukazom na skutočnosť, že súd nemá nad mieru primeranú pomerom zaťažovať súdnymi spormi strany konania, svedkov, ktorých sa bezprostredne konanie netýka, v nadväznosti na § 177 ods. 2 písm. b) CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, ktorí sa písomne vyjadrili k veci. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992 a judikát RC 40/1993, podľa ktorého sa nemôže domáhať procesného porušenia - odňatia možnosti konať pred súdom iný účastník konania než ten, ktorého sa táto okolnosť dotýka.
9. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).
10. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.
11. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť. Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd. Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
13. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
14. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca.
15. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
16. Súd dospel k záveru, že na posúdenie v tomto konkrétnom prípade nie sú potrebné odborné znalosti, preto nenariadil dokazovanie znalcom. Taký návrh nevzniesli strany konania. Všetci známi žalovaní súhlasili s tým, že v dávnej minulosti bola deľba. Podľa § 186 ods. 2 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP súd založil svoj záver na zhodnom tvrdení týchto účastníkov konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími dôkazmi (výsluch svedka - geodeta, listinné dôkazy) mal súd dostatočne preukázanú deľbu celej pozemnoknižnej parcely v prírode.
17. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
18. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov - žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva, že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali.
19. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele EKN (predtým PKN) alebo tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne.
20. Parcela EKN bola na list vlastníctva zapísaná na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parcely EKN a pred jej zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo do roku 1950. V tom čase neexistovala parcela EKN vytvorená ROEPom, ale parcely PKN zapísané v pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne v roku 1950, namiesto parcely EKN existovala pozemnoknižná parcela. Nielen z výpovede odporcov mal súd preukázané, že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, ale takýto záver mal súd preukázaný aj porovnaním pozemnoknižnej mapy s mapou EN pred THM. Z porovnania vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa prírodných hraníc - medzí. Tým mal preukázaný záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnej predchodkyni navrhovateliek, ale aj odporcom, resp. ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných vložkách na pozemnoknižné parcely nie je zapísaná len sporná pozemnoknižná parcela PKN, ale aj iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych predchodcov.
21. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo. Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený. 22. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa navrhovateľky získala k vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo.
23. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch rôznych nadobúdacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania) u totožného vlastníka. Keď teda súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva u právnych predchodcov žalobkyne. Právni predchodcovia žalobkyne tak nadobudli vlastnícke právo deľbou. Následne právna predchodkyňa žalobkyne - matka a samotná žalobkyňa nadobudli vlastnícke právo dedením, aj keď v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale je zrejmé, že ich právny predchodca nadobudol v hmotnoprávnej rovine nehnuteľnosti reálne vydelené, a preto formálna rovina dedenie v ideálnych spoluvlastníckych podieloch podľa názoru súdu znamená to, že v hmotnoprávnej rovine zdedila žalobkyňa sporné nehnuteľnosti už v reálne vydelenej podobe a dlhodobo sú takto v reálne vydelenej podobe aj užívané. Reálnou deľbou podľa rozhodnutia 911/32 získala nehnuteľnosti babka žalobkyne - pozemnoknižná spoluvlastníčka Y. E., rod. G. (E.), následne titulom dedenia získala v reálne vydelenej podobe nehnuteľnosti jej dcéra - matka žalobkyne D. G., rod. E., na základe D 235/26 z 13.1.1928. Následne došlo 29.12.1928 k predaju dedovi
W. E., po ktorom ich matka žalobkyne na základe D 283/39 z 8.1.1940 zdedila. Je zrejmé, že všetky uvedené úkony zodpovedajú rozhodnutiu 911/32, teda reálnej deľbe v prírode, ústnym, zámenným a kúpnym zmluvám. Následne zdedila nehnuteľnosti žalobkyňa na základe D 164/89.
24. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2018. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti.
25. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcela EKN je v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobcovi sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelenej nehnuteľnosti (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192 CSP). Preukázal, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva. Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parcely EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcela EKN (predtým PKN) bola v dávnej minulosti reálne podelená, v ROEPe túto nehnuteľnosť zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná. Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností.
26. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že: Nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 9/2018 z 2.5.2018 vyhotoviteľa I. - B.. G. Š., E. R. XXX, XXX XX E. R., overeným dňa 24.5.2018 pod číslom 217/2018 ako parcela č.: CKN XXXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1 700 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 000 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 1 500 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 207 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 424 m2, LV č. XXXX, katastrálne územie A., CKN XXXXX/X - orná pôda o výmere 218 m2 z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 877 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie A., patria do výlučného vlastníctva žalobkyne H. Č., rod. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX A. XXX, občianky SR.
Na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na zosúladení hmotnoprávneho stavu vlastnícka k reálne vydeleným nehnuteľnostiam s formálnym stavom spoluvlastníctva na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX katastrálneho územia A. podľa § 137 písm. c) CSP.
27. Úspešnou stranou konania je žalobkyňa. Podľa § 255 ods. 1 CSP jej patrí plná náhrada trov konania proti žalovaným. Náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Aj v opačnom prípade by súd bol aplikoval ustanovenie § 257 CSP - dôvody hodné osobitného zreteľa. Za neusporiadaný stav vlastníctva nemôže žalovaný, ani žalobkyňa. Žaloba je však podaná v záujme žalobkyne, preto je v jej záujme znášať aj vzniknuté trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.