Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ZIPA, s.r.o., so sídlom Pod Skalkou 12, 911 01 Trenčín, IČO 36 316 016, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132, proti žalovanému H. F., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenému Mgr. G. P., advokátom, so sídlom kancelárie P. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 3 266,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -87 zo dňa 7. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti ( ) v podanej žalobe proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti ( ), čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet sporového konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

3. V odseku 2. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že Okresný sud Banská Bystrica vydal v spore dňa 20.12.2017 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

4. V odseku 3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré žalovaný opísal v odpore podanom proti súdom prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu s návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby.

5. V odseku 4. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného.

6. V odseku 5. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie procesný postup v konaní, kedy spor medzi žalobcom a žalovaným prejednal na pojednávaní, citoval listiny, ktorými vykonal dokazovanie

oboznámením ich obsahu. V odsekoch 5. až 11. odôvodnenia opísal súd prvej inštancie skutkové zistenia.

7. V odsekoch 12.1 až 12.8 odôvodnenia citoval súd prvej inštancie normy procesného práva a , , , , a a a normy hmotného práva , , , , , , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a , , , na základe ktorých interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

8. Za aplikácie citovaných noriem súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti uzavreli v zmysle a zmluvu o dielo, v ktorej žalovaný prevzal zodpovednosť za zverený dopravný prostriedok, ktorý prevzal od žalobcu. Ďalej uviedol, že pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľné peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného, alebo náklady vynaložené na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Z vyjadrenia žalobcu, predloženej fotodokumentácie a kalkulácie opravy č. 201612 mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k poškodeniu predmetného nákladného motorového vozidla, čím došlo k zníženiu jeho hodnoty a teda zmenšeniu majetku žalobcu ako poškodeného. Mal za to, že žalobcovi poškodením motorového vozidla vznikla škoda avšak žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala poškodením vozidla vzniknúť a preto súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody v sume 3 266,89 eur zamietol ako nedôvodnú. V kalkulácii opravy č. 201612, vyhotovenej autoservisom P. I. MRC, boli stanovené predpokladané náklady na opravu predmetného vozidla v sume 4 268,05 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, k oprave predmetného vozidla však nedošlo. žalobca sa rozhodol pre jeho predaj za kúpnu cenu 400 eur, čo potvrdzuje faktúra č. 216392 zo dňa 31.8.2016. Žalobcov majetok sa teda nezmenšil o náklady v sume 4 268,05 eur, keďže žalobca tieto (predpokladané) náklady v skutočnosti nikdy nevynaložil (neuhradil). Súd prvej inštancie mal za to, že možno rozumne predpokladať, že majetok žalobcu sa zmenšil o hodnotu, o ktorú sa v dôsledku poškodenia vozidla znížila jeho hodnota. Takúto škodu, najmä jej výšku však žalobca v spore nepreukázal. Súd prvej inštancie podotkol, že v spore nebola preukázaná ani hodnota predmetného vozidla, ktorú malo v čase jeho prevzatia žalovaným v zmysle zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie uzavrel, že vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch, je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle a a . Vzhľadom k tomu, že výška škody v konaní preukázaná nebola, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - pracovníkov žalobcu k otázke poškodenia vozidla, keďže už nepreukázanie jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu odôvodňuje zamietnutie žaloby, v dôsledku čoho by nebolo hospodárne v spore preukazovať ďalšie dva predpoklady, ktorými sú protiprávne konanie škodcu a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa , , , a . Žalobca bol toho názoru, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli doposiaľ uplatnené, pričom toto nebolo zavinené zo strany žalobcu a je ich možné v tomto prípade uplatniť, nakoľko v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tieto žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo zo dňa 20.4.2015, na základe ktorej, konkrétne článku 5 bod 5 zmluvy, žalovaný v právnom postavení zhotoviteľa prevzal v plnej výške zodpovednosť za zverený dopravný prostriedok - nákladný automobil F.: S.), ktorý žalovaný prevzal od žalobcu dňa 30.4.2015 vo funkčnom a nepoškodenom stave a túto skutočnosť svojim podpisom potvrdil aj na preberacom protokole zo dňa 30.4.2015. Mal za to, že z uvedeného je žalovaný zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko vznikla v čase kedy za predmetný dopravný prostriedok v celom rozsahu zodpovedal žalovaný a to na základe uzatvorenej zmluvy. Poukázal na ustanovenie a uviedol, že má za to, že výpoveďami svedkov by sa preukázala pravdivosť tvrdení žalobcu, pričom súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu. Tvrdil, že k výsluchu svedkov nedošlo aj

napriek žiadosti žalobcu. Ďalej uviedol, že až po doručení vyššie uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie sa dozvedel o dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci, ktoré žalobca považuje za prostriedky procesnej obrany a to existenciu svedka H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX S., ktorým sa preukáže pravdivosť tvrdení určených v žalobe na súde prvej inštancie. Žalobca tvrdil, že konaním žalovaného, ktorým neoznámil škodovú udalosť na dopravnom prostriedku, porušil svoju povinnosť. S prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že porušuje svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že neoznámil žalobcovi škodovú udalosť. Žalovaný mal povinnosť bez zbytočného odkladu podať správu o tom, čo sa o prekážke dozvedel alebo pri náležitej starostlivosti mohol dozvedieť. Žalovaný sú túto povinnosť nesplnil, správa nebola včas doručená. Žalobca ako poškodená strana, ktorému vznikla škoda, si mohol nárokovať na náhradu škody, ktorá mu tým vznikla. Zároveň uviedol, že žalovaný mal povinnosť toho času pre spoločnosť ZIPA, s.r.o., robiť záznam o prevádzke vozidla, ktorý dokazuje, že dňa 26.8.2016 užíval príslušný dopravný prostriedok, tento dôkaz žalobca predložil ako dôkaz svojich tvrdení. Záverom uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy navrhnutých svedkov zo strany žalobcu a preto nebolo umožnené preukázanie prítomnosti žalovaného toho času v dopravnom prostriedku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Mal za to, že argumentácia žalobcu vyjadrená v odvolaní neobstojí, nakoľko právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku je vecne správny a súčasne žalovaný sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Nárok obsiahnutý v žalobe vyplýva zo vzniknutej údajnej škody, a to na motorovom vozidle, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal v rámci predmetného konania, že uplatňovanú škodu v rozsahu požadovaného nároku spôsobil žalovaný, pričom predmetný návrh neobsahuje akýkoľvek relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by zakladal právny nárok žalobcu. Žalovaný podotkol, že danú škodu žalobcovi nespôsobil a nie sú mu zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by viedli k danej škode, ktorú si žalobca uplatňuje. Z priložených dôkazov nie je zrejmá skutočnosť ako údajná škoda mala vzniknúť, kto ju mal spôsobiť a hlavne kedy mala vzniknutá škoda vzniknúť a v akej výške. Žalobca predmetnú škodu a najmä výšku v predmetnom konaní nijako nepreukázal, pričom nebola preukázaná hodnota motorového vozidla. Zároveň poukázal na spornosť spôsobenej škody na motorovom vozidle nakoľko ku dnešnému dňu nebol žalovanému predložený akýkoľvek zápis z miesta škody a škoda nebola prešetrená poverenými príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v zmysle platných právnych predpisov. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie škody v rozsahu požadovaného nároku žalobcu nakoľko je zrejmé, že v predmetnej veci chýbajú základné atribúty pre uplatnenie náhrady škody a to v rozsahu príčinnej súvislosti, nakoľko škoda nebola zo strany žalobcu preukázaná. K čestnému vyhláseniu zo dňa 23.1.2019 pána H. M. sa vyjadril v tom smere, že toto vyhlásenie len reprodukuje vyjadrenie pána W., a to konateľa žalobcu, pričom je evidentné, že nemá priamo vedomosti o údajnej škode. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na jeho tvrdeniach uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.1.2019 a zároveň svoje tvrdenia doplnil o preukázanú výšku škody, ktorú spôsobil žalovaný na vozidle, za ktoré bol v čase spôsobenia škody zodpovedný. Ďalej uviedol, že dňa 6.2.2019 zaslaným e-mailom zdôvodnil, že ako jediná možnosť, aby sa nedostal do straty a mohol zabezpečiť plynulý chod firmy, bola kúpa nového motorového vozidla, nakoľko sa žalobca venuje výlučne rozvozu balenej pitnej vody a čas, ktorý by bolo motorové vozidlo nefunkčné v dôsledku opravy, by mohlo mať za následok jeho likvidáciu. Tvrdil, že vozidlo bolo kupované ako nové dňa 20.12.2012 v sume 16 766,99 eur s DPH. Žalovaný prevzal motorové vozidlo dňa 30.4.2015 s najazdeným počtom kilometrov 216 404 km. Vozidlo odovzdal dňa 26.8.2016 s počtom kilometrov 281 730km. Posledná oprava vozidla bola vykonaná v auguste 2016, keďže išlo o generálnu opravu a výmenu poškodených dielov, oprava stála 1 636 eur, nakoľko žalobca predpokladal, že motorové vozidlo mu bude slúžiť ďalších 150 000 km. Predpokladaná cena vozidla bez DPH v čase poškodenia bola 6 000 eur s najazdeným počtom kilometrov 281 730 km, čo podľa neho dokazuje aj e-mail zaslaný žalobcom právnemu zástupcovi dňa 6.2.2019 podľa . Dôvodil, že takúto cenu môže považovať za všeobecne uznávanú za vozidlo, ktoré nebolo nikdy havarované. Keďže žalovaný odovzdal dňa 26.8.2016 žalobcovi motorové vozidlo v stave neschopné výkonu funkcie, na ktorú bolo kupované, musel žalobca predať toto motorové vozidlo za cenu 400 eur. Vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch je jedným zo základných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu. Z uvedeného mal žalobca za to, že suma 5 600 eur je adekvátne vyčíslenie výšky škody, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle žalovaným, pričom výšku vyčíslenia škody vypočítal z priemernej ceny motorového vozidla poníženú o sumu, za ktorú bol žalobca prinútený predať motorové vozidlo, t.j. o 400 eur. K tvrdeniu žalovaného, že predložené čestné vyhlásenie zo dňa 23.1.2019 H. M. reprodukuje vyjadrenia konateľa žalobcu, uviedol, že pán M. bol tiež pri odovzdávaní motorového vozidla žalovaným a svojim prehlásením len potvrdil tvrdenia žalobcu a vyvrátil tvrdenia žalovaného. Ďalej mal za to, že dostatočne preukázal právne atribúty pre uplatnenie náhrady škody a to v rozsahu príčinnej súvislosti, keďže žalobca preukázal škodu a určil výšku škody motorového vozidla.

13. K podanému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 03.05.2019.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a II. ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( ).

16. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a žalobu o zaplatenie 3 266,89 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami . Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa a uvádza:

18. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa . Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

19. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátene vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní, vyjadrenie žalobcu k odporu, vyjadrenie žalobcu a žalovaného prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní dňa 7.11.2018) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným, obaja v postavení podnikateľov, žalobca podľa , žalovaný podľa , vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa založený zmluvou o dielo podľa v spojení s , predmetom ktorej bolo vykonávanie prác žalovaným v prospech žalobcu súvisiace s distribučnou a servisnou činnosťou žalobcu. V podmienkach zmluvy podľa článku 2. zmluvy o dielo sa objednávateľ - žalobca zaviazal, že pri výkone práce bude zhotoviteľ - žalovaný používať dopravný prostriedok, ktorý je majetkom objednávateľa. V záverečných ustanoveniach podľa článku 5. prvá veta zmluvy o dielo sa žalobca a žalovaný dohodli, že zhotoviteľ v plnej výške zodpovedá za zverený dopravný prostriedok, ktorý bude používať výlučne za účelom plnenia úloh objednávateľa. Skutkové zistenia uvedené súdom prvej inštancie v odsekoch 6. a 7. odôvodnenia rozsudku vyhodnotil odvolací súd ako správne, zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu (odsek 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a tieto skutkové zistenia predstavujú podstatné skutočnosti pre právne posúdenie veci. Rovnako ako správne je potrebné hodnotiť aj skutkové zistenia uvedené súdom prvej inštancie v odsekoch 8. a 9. odôvodnenia rozsudku s rozhodujúcim vplyvom na právne posúdenie veci a žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu proti žalovanému. V kontexte skutkových zistení súdu prvej inštancie uvedených v citovaných odsekoch odôvodnenia rozsudku odvolací súd v týchto súvislostiach dodáva, že pri právnom posúdení uplatneného nároku vychádzal súd prvej inštancie správne z podstatného zistenia, že žalobca nevykonal opravu poškodeného vozidla Peuget W. ev.č. S ktorý poskytol a zveril žalovanému na plnenie dohodnutého predmetu zmluvy o dielo, ale vozidlo v stave existujúceho poškodenia odpredal v prospech tretej osoby za cenu 400 eur. Žalovaný prevzal od žalobcu zverené vozidlo dňa 30.4.2015. Kalkulácia opravy č. 201612 vypracovaná P. I. MRC autoservis, J. W. XXX/X, S. S. bola vyhotovená dňa 5.9.2016. Písomným podaním zo dňa 6.9.2016, ktoré žalobca adresoval žalovanému, oznámil žalobca, že predpokladá poškodenie zvereného vozidla dňa 9.8.2016 a vzhľadom k tomu, že rozsah škody a poškodenie vozidla vyžaduje vysoké finančné náklady na opravu 4 268,05 eur, rozhodol sa vozidlo predať za maximálne možnú cenu 400 eur. Z obsahu tohto podania tiež vyplýva, že ku dňu 30.8.2016 mal žalobca ukončiť so žalovaným zmluvu o dielo pre nedôveru a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie 3 868,05 eur s možnosťou zaplatenia tejto sumy v splátkach po 100 eur mesačne do zaplatenia. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že žalobca v žalobe, ani v priebehu konania na súde prvej inštancie, či už písomne alebo ústne, netvrdil, kedy (v rozsahu dátumu) žalovaný vrátil, odovzdal zverené vozidlo žalobcovi.

20. Z obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie v rámci prípravy pojednávania a prejednania veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupoval na pojednávaní dňa 7.11.2018 v súlade s a určil predmet sporu ako náhradu škody, sporné a nesporné tvrdenia strán sporu. V rámci postupu podľa považoval odvolací súd v danom štádiu konania za významné určenie spornosti základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu s upriamením pozornosti na spornosť vymedzenia protiprávneho konania žalovaného žalobcom, kedy žalobca odvodzuje vzniknutú škodu zo škody na zverenej veci a následne protiprávne konanie

žalovaného vymedzuje v neoznámení dopravnej nehody žalovaným na polícii, čím nedodržal zákonom stanovený postup pri riešení dopravnej nehody.

21. Odvolací súd po posúdení právneho názoru a záveru súdu prvej inštancie, uvedeného v odsekoch 16. a 17. odôvodnenia rozsudku, konštatuje, že žalobca nesplnil v konaní dôkaznú povinnosť aj napriek postupu súdu prvej inštancie podľa a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Za správne skutkové zistenie považoval odvolací súd zistenie, že došlo k poškodeniu vozidla, ktoré žalobca poskytol žalovanému na plnenie predmetu zmluvy o dielo a týmto poškodením vznikla žalobcovi škoda. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu (žalobca odvodzuje vzniknutú škodu zo škody na zverenej veci a následne protiprávne konanie žalovaného vymedzuje v neoznámení opravnej nehody žalovaným na polícii, čím nedodržal zákonom stanovený postup pri riešení dopravnej nehody), súd prvej inštancie správne zistil podstatné skutkové okolnosti a tieto následne správne právne posúdil v rámci uplatneného nároku jednak podľa a (zákonná povinnosť) a jednak podľa (zmluvná povinnosť). Občianskoprávna aj obchodnoprávna úprava zodpovednosti za škodu vyžaduje skutočnú škodu ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného s následkom zmenšenia majetku poškodeného alebo vynaloženia nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca uplatnil proti žalovanému len predpokladanú hodnotu opravy poškodeného vozidla, ktorú však preukázateľne nevykonal. Táto predpokladaná hodnota opravy poškodeného vozidla nezodpovedá zákonnému pojmu a výkladu skutočnej škody, o ktorú by reálne došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. V súvislosti so zmenšením majetku žalobca v konaní netvrdil, nesplnil povinnosť tvrdenia, že uplatnený peňažný nárok predstavuje rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou vozidla po škodovej udalosti. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch, je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť týkajúcu sa výšky škody, a v súvislosti s výškou škody nesplnil čiastočne aj povinnosť tvrdenia, súd prvej inštancie nemal preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

22. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu považoval odvolací súd tvrdenia 1/ o nevykonaní výsluchu svedkov - pracovníkov žalobcu, ktorými mienil žalobca preukázať, že k poškodeniu vozidla došlo v čase, keď bolo vozidlo zverené žalovanému podľa zmluvy o dielo pri plnení jeho záväzkov z tejto zmluvy, 2/ že po doručení rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca dozvedel o dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o veci, spočívajúcich v existencii svedka H. M., ktorým sa preukáže pravdivosť tvrdení uvedených v žalobe, 3/ žalovaný tým, že neoznámil škodovú udalosť na vozidle žalobcovi porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu a s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že neoznámením škodovej udalosti túto povinnosť porušuje. Žalobca ako poškodený si mohol nárokovať náhradu škody. Záznam o prevádzke vozidla, vedenie ktorého bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného preukazuje, že dňa 26.8.2016 žalovaný vozidlo užíval. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil v odvolacom konaní čestné prehlásenie H. M. zo dňa 23.1.2019 a záznam o prevádzke vozidla v kópii.

23. Odvolacie tvrdenia žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Dokazovanie v sporovom konaní, akým je aj konanie v tomto spore, je upravené v a nasl. . Je procesným právom a dispozíciou žalobcu navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktorým žalobca ako strana v spore zároveň plní aj dôkaznú povinnosť. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, patrí do výlučnej kompetencie súdu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že k poškodeniu vozidla F. W. ev.č. S ktorého vlastníkom bol žalobca, došlo v čase, keď bolo vozidlo zmluvne odovzdané žalovanému na plnenie predmetu zmluvy o dielo. Žalovaný účinne nepoprel, a ani v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že vozidlo vrátil žalobcovi v stave v akom ho dňa 30.4.2015 prevzal. Odvolací súd za tohto skutkového stavu, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil dôvod na výsluch svedkov - pracovníkov žalobcu na preukázanie poškodenia vozidla, pretože poškodenie vozidla bolo preukázané. Výsluch svedkov na už preukázanú skutkovú okolnosť by spĺňal podmienku nehospodárnosti a nadbytočnosti na úkor rýchlosti a účelnosti konania. Žalobcom predložené čestné vyhlásenie H. M. zo dňa 23.1.2019, prípadne jeho výsluch, a záznam o prevádzke vozidla vyhodnotil odvolací súd ako neprípustné prostriedky procesného útoku, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky novoty podľa a . Žalobca objektívne mohol tieto prostriedky procesného útoku uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V súvislosti s ich predložením v odvolacom konaní žalobca neuvádza žiadne skutočnosti konkretizujúce dôvody, či už na strane žalobcu alebo svedka H. M., ktoré by boli spôsobilé umožniť hodnotenie nemožnosti ich uplatnenia bez viny žalobcu v konaní pred

súdom prvej inštancie. V tomto smere sú tvrdenia žalobcu všeobecné zodpovedajúce len zákonnému zneniu citovanej procesnej normy. Listiny predložené žalobcom v odvolacom konaní nepreukazujú, že nevykonanie výsluchu svedkov - pracovníkov žalobcu je vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).