Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Pc-2-2018.pdf
PDF · 110.08 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: V. Š., N..XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, Ž., štátna občianka SR, prechodne bytom N.. Ľ.. H. X, XXX XX Ž., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. C., N..XX.XX.XXXX, C. A. Ž., Š. Y. B., P. N. F.: B. XXXX/X, XXX XX Ž.J. a dieťaťu: V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX, A. L. V. - N., Š. Y. B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že W. C., N..XX.XX.XXXX je otcom V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š., N..XX.XX.XXXX.
Mal. Q. Š., N..XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. Š., N..XX.XX.XXXX sumou vo výške 40,- EUR mesačne od 23.10.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.10.2017 do 31.01.2020 v sume 1.091,70 EUR, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 20,- EUR spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Súd styk otca s maloletým Q. Š. neupravuje.
Navrhovateľka má voči otcovi mal. dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Štát má voči otcovi mal. dieťaťa právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 21.01.2018, doručeným Okresnému súdu Ž. dňa 22.01.2018 sa navrhovateľka, t.j. matka maloletého dieťaťa domáhala predovšetkým určenia, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je otcom V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti je na materskej dovolenke. S odporcom sa zoznámila v januári 2017. Po krátkej vzájomnej známosti otehotnela. Odporca už z minulosti je otcom dvoch maloletých detí a opustil ich matku. Navrhovateľka v čase spoločnej známosti prebývala u svojho otca v priestoroch firmy W. Ž. a tam sa stretávala aj s odporcom, ktorý u nich občas prespal. Z tohto vzťahu sa narodil V. Q.. Po narodení otec prerušil kontakty
s matkou s tým, že on nie je otcom dieťaťa s vyjadrením „genetika nepustí, jeho deti majú blonďavé vlasy.“ Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Je preto logické a nepopierateľné, že len odporca môže byť otcom maloletého dieťaťa. On po narodení aj prejavoval záujem o V.. Q., dokonca keď ho prvýkrát uvidel, rozplakal sa od radosti a trval na tom, že chce byť pri krste dieťaťa, ako správny otec, avšak neskôr zmenil diametrálne postoj voči matke i mal. dieťaťu a prehlásil, že on otcom nie je a prerušil kontakty s navrhovateľkou. Podľa vedomostí navrhovateľky sa vrátil k bývalej partnerke, s ktorou má dve deti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Preto sa za otca v zmysle zákona považuje odporca. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá len sociálne dávky od štátu, iný príjem nemá. Odporca pracuje ako vodič - rozvážač zásielok u zásielkovej firmy F. Ž.. Odporca má dve vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka navrhla, aby súd určil, že odporca je otcom V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š., N..XX.XX.XXXX a zároveň, aby súd V.. Q. zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 120,- EUR, a to od 23.10.2017 k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred. Zameškané výživné žiadala navrhovateľka zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nahradiť aj trovy konania. 2. Matkou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa k návrhu, ktorý mu bol doručený spolu s prílohami a procesnými poučeniami prostredníctvom oznámenia na úradnej a webovej stránke súdu a zároveň krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2019 uviedol, že si nie je vedomý, že by mal byť otcom mal. Jakuba a žiadal vykonať znalecké dokazovanie analýzou DNA.
3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a za znalca ustanovil F.. J.. T. Ž., W... Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 z výsledkov analýzy 15 polymorfných mikrosatelitných markerov, teda na základe analýzy DNA vyplýva, že otcovstvo W. C., N..XX.XX.XXXX voči mal. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š., N..XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999 %.
4. Súd vykonaným dokazovaním výsluchom matky mal. dieťaťa zistil, že matka V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX býva spolu so svojou matkou, sestrou M. a bratom B. v prenajatom 4 - izbovom byte, za ktorý jeho vlastníkovi platia spoločne sumu 550,- EUR mesačne. Navrhovateľka poskytuje mal. dieťaťu osobnú starostlivosť. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške vo výške 220,70 EUR mesačne a prídavky na mal. dieťa vo výške 24,34 EUR, čo je spolu cca 245,- EUR mesačne. Okrem toho pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, naposledy to bolo v spoločnosti C. B. B., P..B.., kde zarobila cca 80,- až 100,- EUR mesačne. Celý príjem dáva svojej matke na účet. Rodina má jeden spoločný účet, z ktorého hradí výdavky. Výdavky navrhovateľky v súčasnosti pozostávajú z výdavkov na bývanie pre celú rodinu vo výške 550,- EUR plus platby za televíziu vo výške 20,- EUR mesačne, výdavky na stravu pre celú rodinu predstavujú zhruba 600, - EUR, z toho na mal. dieťa je cca 20,-EUR na detské mlieko nutrilon a výdavky na stravu navrhovateľky sú zhruba 150,-EUR mesačne, pokiaľ ide o hygienické potreby je to cca 50,- EUR (z toho plienky 15,- až 20,- EUR mesačne, zub. pasta, vlhčené utierky, krémy, šampóny cca 30,- EUR mesačne), na oblečenie pre mal. dieťa cca 50,- EUR mesačne, obuv 10,- EUR, prípadne iné výdavky na lieky a hračky podľa potreby dieťaťa. Navrhovateľka nevlastní žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a v súčasnosti iný príjem okrem rodičovského príspevku nemá.
5. Ďalej mal súd na základe vykonanej lustrácie v registri tunajšieho súdu ako aj v Registri obyvateľov SR za preukázané, že matkou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené, má okrem mal. Q., N..XX.XX.XXXX ešte dve deti, a to V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V.. B. C., N..XX.XX.XXXX, voči ktorým bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností zo dňa 08.02.2017, uznesením Okresného súdu Ž. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2018 zastavené (č.l. 131 - 132 spisu).
6. Súd vykonanou lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené v čase od 15.01.2018 do 07.10.2019 pracoval u M. V., B. B. A. XXX, K. N. K., J.: XX XXX XXX, kde jeho čistý príjem bol za obdobie od januára 2018 do decembra 2018 vo výške 5.399,88 EUR, čo je cca 449,99 EUR, po zaokrúhlení 450,- EUR mesačne a od januára 2019 do októbra 2019 bol čistý príjem vo výške 4.762,34 EUR, čo je cca 476,234 EUR, po zaokrúhlení 476,- EUR mesačne (č.l. 117 - 119 spisu). V čase od 08.10.2019 do 06.12.2019 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti S.,
B.. B. T..Y.., B. B. N. XX, Ž., J.: XX XXX XXX, kde mal za obdobie od 08.10.2019 do 31.10.2019 čistý mesačný príjem vo výške 285,51 EUR, za 11/2019 čistú mzdu vo výške 428,- EUR a za december 2019 vo výške 88,75 EUR, t.j. spolu za obdobie od 10 až do 12/2019 čistú mzdu vo výške 802,26 EUR, čo predstavuje cca 267,42 EUR mesačne (č.l. 110 - 111 spisu a č.l. 177 spisu). Priemerný mesačný príjem odporcu na základe predložených potvrdení vyššie uvedených zamestnávateľov je cca 400,- EUR. Súd iný príjem od zamestnávateľov, resp. nejaký iný príjem u muža, ktorého otcovstvo má byť určené, v konaní nemal preukázaný. Vykonanou lustráciou na kataster portáli súd zistil, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti (č.l. 127 spisu). Na základe podanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž. zo dňa 05.12.2019 vyplýva, že matkou označený muž nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok pomoci v hmotnej núdzi (č.l. 124 spisu).
7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka V.. Q. je od 01.10.2017 poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, pričom v roku 2019 poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 EUR mesačne (č.l. 138 spisu) a prídavok na dieťa v roku 2019 vo výške 24,34 EUR mesačne (č.l. 137 spisu).
8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
9. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
10. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa, znaleckého posudku, a celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
12. Podľa rodného listu V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX v Ž., jeho matkou je V. Š., N..XX.XX.XXXX M. Ž. a otec nie je uvedený.
13. Podľa vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov SR na muža, ktorého otcovstvo má byť určené vyplýva, že tento navrhovateľkou označený muž má ešte dve deti, a to V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V.. B. C., N..XX.XX.XXXX, voči ktorým bolo konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností zo dňa 08.02.2017, uznesením Okresného súdu Ž. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 07.02.2018 zastavené (č.l. 131 - 132 spisu).
14. Znalecký posudok z odboru genetiky (analýza DNA) č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 na základe analýzy DNA určil W. C., N..XX.XX.XXXX za biologického otca V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX z matky V. Š., N..XX.XX.XXXX. Miera pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,999 %.
15. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP).
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.07.2019 otcovstvo označeného muža W. C., N..XX.XX.XXXX K. V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX bolo prakticky (na 99,999 %) dokázané. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania, výsluchu matky a matkou označeného muža, súd určil otcovstvo označeného muža k V.. Q. Š., N..XX.XX.XXXX podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine.
21. Podľa § 110 CMP a §§ 62, 65 a 77 ods. 1 Zákona o rodine súd upravil rodičovské práva a povinnosti k V.. Q. Š.C., N..XX.XX.XXXX a rozhodol o výžive maloletého dieťaťa. Súd zveril mal. Jakuba do osobnej starostlivosti matky na základe procesného postoja účastníkov v súdnom konaní, ktoré bolo základom pre zaviazanie výživným otca mal. dieťaťa, teda fakticky s tým, že o mal. dieťa sa osobne stará jeho matka, pričom odporca sa o dieťa vôbec nezaujíma, výživné neplatí, ani nijako na dieťa neprispieva. Aj kolízny opatrovník navrhoval dieťa zveriť do výchovy a opatery navrhovateľke. V otázke úpravy styku s V. Q. neboli dané akékoľvek návrhy sporových strán.
22. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
23. Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. dieťaťa parazitovať.
24. S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
25. Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna.
26. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu C. zo dňa 30.06.2016, sp.zn. XXCoP/XX/XXXX).
27. Čo sa týka úpravy vyživovacej povinnosti otca k V.. Q. súd vychádzal z preukázaných príjmových a majetkových pomerov účastníkov, pričom u matky prihliadal aj na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 EUR mesačne a prídavky na mal. dieťa vo výške 24,34 EUR mesačne. Občas si privyrobila na základe dohody o pracovnej činnosti v celkovej výške cca 80 až 100,- EUR mesačne. Súd nezistil, že by matka mala iný príjem ako uviedla a nezistil ani také majetkové pomery, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri stanovení vyživovacej povinnosti.
28. Súd zaviazal odporcu na platenie výživného z dôvodu, že toto výživné je odôvodnené už len základnými životnými potrebami dieťaťa, resp. nákladmi starostlivosti o toto dieťa od jeho narodenia a zároveň je v jeho možnostiach a schopnostiach ako jeho otca, a to podľa vykonaného dokazovania, kedy mal súd za preukázané, že odporca v čase od 15.01.2018 do 07.10.2019 pracoval u M. V., B. B. A. XXX, K. N. K., J.: XX XXX XXX, kde jeho čistý príjem bol za obdobie od januára 2018 do decembra 2018 vo výške 5.399,88 EUR, čo je cca 449,99 EUR, po zaokrúhlení 450,- EUR mesačne a od januára 2019 do októbra 2019 bol čistý príjem vo výške 4.762,34 EUR, čo je cca 476,234 EUR, po zaokrúhlení 476,- EUR mesačne (č.l. 117 - 119 spisu). V čase od 08.10.2019 do 06.12.2019 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti S., B.. B. T..Y.., B. B. N. XX, Ž., J.: XX XXX XXX, kde mal za obdobie od 08.10.2019 do 31.10.2019 čistý mesačný príjem vo výške 285,51 EUR, za 11/2019 čistú mzdu vo výške 428,- EUR a za december 2019 vo výške 88,75 EUR, t.j. spolu za obdobie od 10 až do 12/2019 čistú mzdu vo výške 802,26 EUR, čo predstavuje cca 267,42 EUR mesačne (č.l. 110 - 111 spisu a č.l. 177 spisu). Priemerný mesačný príjem odporcu na základe predložených potvrdení vyššie uvedených zamestnávateľov je cca 400,- EUR. Súd iný príjem od zamestnávateľov, resp. nejaký iný príjem u muža, ktorého otcovstvo má byť určené, v konaní nemal za preukázaný. Matkou označený muž, ktorý je zároveň otcom V.. R. C., N..XX.XX.XXXX a V.. B. C., N..XX.XX.XXXX, v konaní neprodukoval žiadne dôkazy ani nepoprel skutkové tvrdenia produkované matkou V.. Q.. Základné životné potreby (podporne podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. sumou základného životného minima neplnoletého dieťaťa) aj bez ďalšieho dokazovania zahŕňajú stravu, oblečenie, hygienické a ďalšie nevyhnutné potreby, výživné v odôvodnených prípadoch nemusí pokrývať iba základné životné potreby. Matka sa o V.. Q. osobne stará, výživné bolo výsledkom skutkového vyhodnotenia možností a schopností otca. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd určil na základe vykonaného dokazovania s poukazom najmä na skutočnosť, že odporca má celkom tri vyživovacie povinnosti, povinnosť odporcu prispievať na výživu V.. Q. od 23.10.2017, t.j. narodenia dieťaťa, sumou vo výške 40,- EUR mesačne vždy do 15 - teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Priznaná suma výživného zohľadňuje skutočnosť, že ide o dieťa v útlom veku, osobnú starostlivosť o ktoré vykonáva matka, pričom otec sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma. Súd prihliadol aj k tomu, že otec má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti ku svojim dvom maloletým deťom.
29. Vo výške zameškaného výživného súd priznal za rok 2017 za 2 mesiace a 9 dní sumu vo výške 91,70 EUR (t.j. za jeden deň vo výške 1,30 EUR x 9 dní = 11,70 EUR plus za 2 mesiace 80,- EUR) a za roky 2018 a 2019 vo výške 960,- EUR (t.j. 24 mesiacov x 40,- EUR) a za kalendárny mesiac január 2020 vo výške 40,- EUR, spolu zameškané výživné vo výške 1.091,70 EUR.
30. Podľa § 232 CSP (Civilného sporového poriadku) bolo označenému mužovi - otcovi mal. Jakuba povolené splácať nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.10.2017 do 31.01.2020 v sume 1.091,70 EUR v mesačných splátkach po 20,- EUR vzhľadom na jeho zárobkové možnosti i rodinné a majetkové pomery.
31. Podľa ust. § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 32. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 53 CMP, keďže možno spravodlivo požadovať od odporcu ako v konaní neúspešného účastníka, aby nahradil trovy konania v konaní úspešnej navrhovateľke - matke V.. Q., ktorá si uplatnila náhradu trov konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
33. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté o trovách štátu, ktoré predstavujú znalečné vo výške 430,60 EUR za znalecké dokazovanie, ktoré bolo vyplatené ustanovenému znalcovi F.. J.. T. Ž., W.., D. D. Y.: X., Y.: P. F. z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu v zmysle uznesenia Okresného súdu Ž., č.k. 42Pc/2/2018-84 z dňa 05.08.2019, právoplatného dňa 11.09.2019.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.