Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-124-2018.pdf
PDF · 114.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/124/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Laczu v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/ b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Ondrej Kiss, Hlavná ul. 789/27, Zlaté Klasy-Rastice, IČO: 14 058 359, zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, o zaplatenie 6.842,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16Cb/132/2015 - 147 zo dňa 09.08.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.842,32 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 13.06.2013 do zaplatenia.
Žalobcovi sú priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.842,32 eur s 8,5 % úrokom z omeškania zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že žalovaný na základe zmluvy odoberal plyn na odbernom mieste R. XX/X, Q.. Pri výmene meradla vzniklo podozrenie, že je na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znaleckým posudkom č. 164/PL-2013 zo dňa 13.05.2013 vyhotoveným znalcom Ing. Petrom Leškom bolo potvrdené, že na meradle zistené odtlačky plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a tak zrejme bolo pôvodné zabezpečenie meradla porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca s odkazom na zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného v čase vykonania kontroly mal za to, že žalovaný podľa § 82 ods.1 písm.d/ cit. zák. plyn odoberal meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a tak je povinný uhradiť žalobcovi skutočnú škodu , ktorej výšku určil podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. a túto vyúčtoval žalovanému za obdobie od 19.06.2012 do 07.05.2013 v sume žalovanej istiny.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietol aktívnu legitimáciu žalobcu. Argumentoval tiež tým, že znalecký posudok bol vypracovaný osobou, ktorá je spriaznenou so žalobcom a žiadal, aby bolo nariadené dokazovanie iným nezávislým znalcom. Pretáčanie meradla nebolo zistené čo znamená, že meradlo meralo správne, preto mal žalobca určiť skutočnú škodu a nemal ju počítať podľa vyhlášky. Okrem toho tvrdil, že v danom čase neodoberal takmer žiaden plyn.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, konkrétne vzal do úvahy montážny list meradla (č. l. 4), zápis zo 07.05.2013 (č.l. 4), znalecký posudok č. 164/PL-2013 (č. l. 5 až 8), faktúru č. 9000158733 (č. l. 9), list z 27.05.2013 (č. l. 10), výpočet škody (č. l. 11 a 12), výpis zo živnostenského registra (č. l. 13), vyúčtovaciu faktúru č. 7442108886 (č. l. 39 až 42), zmluva o dodávke plynu (č. l. 43), montážny list z 27.02.2008 (č. l. 44), vyúčtovaciu faktúru č. 7449031462 (č. l. 50 až 53), vyúčtovaciu faktúru č. 7441075973 (č. l. 54 až 58), vyúčtovaciu faktúru č. 7442108886 (č.l. 59 až 64), vyúčtovaciu faktúru č. 7443145149 (č. l. 65 až 69), vyúčtovaciu faktúru č. 7434176624 (č. l. 70 až 75), písomné vyjadrenie znalca (č. l. 32), a na základe nich ustálil, že návrh nie je dôvodný.
5. V prvom rade sa prvoinštančný súd vyporiadal s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ktorú označil za nedôvodnú, pretože nárok na náhradu škody patrí aj prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorým žalobca bezpochyby je,preto pre podanie žaloby je aktívne legitimovaný.
6. Z dokazovanie mal prvoinštančný súd preukázané, že výrobcom plynomeru s výrobným č. 6255253 bola spoločnosť PREMAGAS, s.r.o., ktorá ho i naposledy overovala a zabezpečila plynomer pomocou plombovacích klieští plombou s evidenčným číslom „B131112“. Podľa znaleckého posudku znalec porovnal kontrolné odtlačky s odtlačkami na plombe a došiel k záveru o „veľkej pravdepodobnosti“, že pôvodná plomba plynomeru bola porušená resp. bola odstránená a nahradená inou a odtlačky na plombe nachádzajúcej sa na meradle plynu a kontrolné otlačky ktorými disponoval znalec neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.
7. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok za odber v období od 19.06.2012 do 07.05.2013. Do 01.09.2012 neoprávnený odber upravoval zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý bol od 01.09.2012 bol nahradený zák. č. 251/2012 Z.z. Žalobca si uplatňoval nárok s poukazom na ust. § 82 ods.1 písm. d/ zákona účinného od 01.09.2012, ktorého definícia neoprávneného odberu je v podstate zhodná s definíciou neoprávneného odberu uvedenou v predchádzajúcom predpise. Zodpovednosť odberateľa je založená na objektívnom princípe, otázka zavinenia je nepodstatnou, napriek tomu musí byť pre priznanie nároku na náhradu škody preukázaná existencia protiprávneho úkonu, ktorý je jedným z predpokladov zodpovednosti a vzniku nároku na náhradu škody. Rozhodujúcim je preto preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Oba označené zákony o energetike tiež ukladali prevádzkovateľovi povinnosť prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, za ktoré možno považovať umiestnenie plomby na meradlo.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, či kontrolné otlačky, ktoré znalec použil na porovnanie, boli vyhotovené skutočne tými istými kliešťami, ktoré použil práve výrobca plynomeru pri výrobe meradla v roku 2007, či znalec prevzal kontrolné otlačky v roku 2007 od žalobcu, pretože znalcovi ich podľa jeho vyjadrenia odovzdal „zástupca spoločnosti ELSTER, s.r.o.“ Znalec v znaleckom posudku uviedol, že za odovzdané kontrolné otlačky zodpovedá žalobca a súd tak z týchto skutkových zistení dospel k jedinému logickému záveru, podľa ktorého, ak znalec kontrolné otlačky prevzal od žalobcu a nie od výrobcu, ktorý ako jediný disponoval plombovacími kliešťami ktoré použil aj na zaplombovanie plynomeru na odbernom mieste žalovaného, nie je preukázané, či kontrolné odtlačky, ktoré mal žalobca k dispozícii a ktoré poskytol znalcovi, boli vyhotovené výrobcom plynomeru pomocou tých klieští, ktorými plomboval plynomer v roku 2007, teda 5 rokov predtým, než boli vyhotovené kontrolné otlačky, ktoré mal znalec k dispozícii. Súd tak dospel k názoru, že znalec mohol pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať z kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré sa mohli používať až neskôr. Podľa prvoinštannčného súdu túto možnosť podporuje i zistenie, že kontrolné odtlačky boli vyhotovené v roku 2012 a znalcovi ich odovzdával žalobca a nie priamo výrobca. Žalobca tak nemohol byť ani autorom kontrolných odtlačkov, pretože by na ich vyhotovenie potreboval plombovacie kliešte, ktoré mal k dispozícii iba výrobca. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že plomba na meradle odoberaného plynu bola poškodená a plyn tak bol odoberaný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, žalovaný nárok označil za neopodstatnený a žalované plnenie mu nepriznal.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 24.09.2018 (č.l.151) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolacie argumenty podradil pod § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p.
10. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie v rozpore so závermi vyslovenými na pojednávaní konanom dňa 19.06.2018 sa rozhodol položil znalcovi otázky, ktoré neboli žalobcovi ani žalovanému známe, nedal možnosť stranám sa k týmto otázkam vyjadriť alebo položiť aj iné otázky a neoboznámil strany ani s odpoveďou znalca. Žalobca tak nemal možnosť sa na pojednávanie riadne pripraviť, pretože nebol oboznámený s podstatným dôkazom, ktorý súd vykonal, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že sporové strany mali možnosť klásť znalcovi otázky na pojednávaní konanom dňa 19.06.2018. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 19.06.2018 je zrejmé, že o takejto možnosti súd ani neuvažoval, pojednávanie odročil iba z dôvodu rokovať o zmieri. Súd ale mimo pojednávania zvolil následne iný procesný postup a rozhodol z vlastnej iniciatívy položiť znalcovi otázky, ku ktorým neumožnil stranám sa vyjadriť prípadne ich doplniť. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepredvídateľné, pretože súd nevyslovil svoj predbežný právnym názor, neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné a nesporné, pričom všetky otázky, ktoré vo vzťahu k neoprávnenému odberu mal boli riadne zodpovedané. Na základe takto vykonaného dokazovanie dospel prvoinštančný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak spochybňuje preukázanie, že kontrolné otlačky, z ktorých znalec vychádzal, boli vyhotovené tými istými kliešťami, ktoré použil výrobca plynomeru. Odvolateľ považuje za prekvapujúcu mimoriadnu aktivitu konajúceho sudcu, ktorý pri kladení otázok a vysvetľovaní nejasností konal za žalovanú stranu a dospel k záveru, že odtlačky plombovacích klieští neboli vytvorené v roku 2012, ale boli znalcovi predložené v tomto roku, v ktorom vyhotovoval znalecký posudok pre účely posúdenia a porovnania s plombou „07-M41“. Odvolateľ uviedol, že spoločnosť Elster s.r.o., ktorá otlačky žalobcovi poskytla je právnym nástupcom spoločnosti PREMAGAS. Odtlačky žalobcovi zostávajú i pre potreby vypracovania ďalších znaleckých posudkov. V súvislosti s konkrétnou meradlom poškodenie plomby a nahradenie inou plombou je markantné i bez znaleckého posudku, pričom plomba, ktorá sa našla na plynomeri nemá ani obsahovú zhodu s plombou, ktorú na plynomer umiestnil výrobca. Na plombe sa pri jej demontáži podľa znaleckého posudku nachádzalo pravdepodobné označenie „07-M4“, pričom mala mať označenie „07-M41“, ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu nemala. Okrem toho u žalovaného sa jedná o opakovaný neoprávnený odber, i keď zistený na inom odbernom mieste, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd bagatelizoval. Odvolateľ v odvolaní vysvetlil, že symboly, ktoré razia plombovacie kliešte do olovenej plomby pozostávajú z veľkého písmena M a arabských číslic 41. Všetky plombovacie kliešte s týmito symbolmi majú spoločné, že spodné konce veľkého písmena M, musia byť v jednej rovine s horizontálnou priamkou v číslici 4. Tvar klieští tiež neumožňuje vyraziť do olova len časť týchto symbolov, lebo inak by sa kliešte nedali stlačiť. Olovená plomba po vyrazení je nezničiteľným materiálom, ktorý nepodlieha korózii a ak nikto do nej nezasiahne, neodpadne. Znalec vo svojom znaleckom posudku dostatočne ozrejmil všetky rozhodujúce skutočnosti a je možné dospieť iba k tomu, že došlo k poškodeniu plomby. Odvolateľ v súvislosti s odvolaním poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, v ktorom bola riešená skutkovo obdobná vec.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 08.10.2018 (č.l.166) žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu označil za nedôvodné, zdôraznil, že žalobca bol na pojednávaní konanom dňa 09.08.2018, na ktorom bol s odpoveďami znalca na otázky vyžiadané súdom oboznámený, a mal možnosť na predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom bol prítomný i znalec Ing. Leško, klásť mu otázky, čo ale žalobca nevyužil. Žalobca nepreukázal, že by došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do plomby meradla, znalecký posudok hovorí iba o pravdepodobnosti a je nepodstatné, či súd žalobu zamietol z dôvodu zistených vlastnou činnosťou v priebehu konania alebo na základe argumentov žalovaného príp. pri kombinácii oboch. Znalecký posudok predložený žalobcom porovnáva plombu nachádzajúcu sa na meradle s označením 07-M4 s odtlačkami klieští, ktoré mali odtlačok 07-M41, teda ide o dve rozličné veci.
12. K vyjadreniu žalovaného na odvolanie žalobcu, ktoré bolo žalobcovi doručené, žalobca už odvolacou replikou nereagoval.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dokazovanie zopakovať ( § 384
C.s.p. ), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ).
14. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul právnych zástupcov strán sporu, zopakoval s poukazom na ust. § 384 ods.1 C.s.p. dokazovanie, aby vytvoril dostatočný podklad pre odlišné vyhodnotenie dôkazov a na základe neho mohol vo veci meritórne rozhodnúť.
15. Žalobca i žalovaný konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli svoje návrhy pre odvolacie konanie, na ktorých zotrvali i po ich oboznámení s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom.
16. Napriek tomu, že vo veci už boli v uznesení odvolacieho súdu č.k. 21 Cob 88/2016 -108 zo dňa 30.11.2017, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, vytknuté nedostatky nesprávnej interpretácie na vec sa vzťahujúcej a použitej právnej normy a nesprávne zistený skutkový stav, pri ktorom súd prvej inštancie sám nahrádzal procesnú aktivitu žalovanej strany svojou činnosťou až nad rámec , ktorý vyplýva z čl. 8 Základných princípov C.s.p., odvolací súd nemôže považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne, ktoré by bolo možné potvrdiť.
17. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil na neunesení dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal, že plomba na meradle bola porušená, meradlo preto nemeralo skutočný odber a že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo skutočne porušené. Prvoinštančný súd toto právne posúdenie založil na skutkovom stave, podľa ktorého plombu na plynomer umiestnil v roku 2007 výrobca. Žalobca poskytol znalcovi na porovnanie kontrolné odtlačky vyhotovené v roku 2012, ktoré žalobca ani nevyhotovil, pretože nedisponoval tými plombovacími kliešťami, ktorými výrobca plynomer zaplomboval v roku 2007 a tak nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že zabezpečenie bolo porušené. Pre nepreukázanie tejto skutočnosti znamená, že nebola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu a tým ani dôvodnosť zaoberať sa nárokom na náhradu škody a jej výškou.
18. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil na zistenom skutkovom stave, podľa ktorého „znalec kontrolné odtlačky prevzal od žalobcu a nie od výrobcu, ktorý jediný disponoval plombovacími kliešťami, ktoré použil i na zaplombovanie plynomeru na odbernom mieste žalovaného“. Na tomto základe prvoinštančný súd označil za nepreukázané, či kontrolné odtlačky, ktorými žalobca disponoval a ktoré poskytol znalcovi, boli tými kliešťami, ktorými plynomer zaplomboval výrobca v roku 2007. Túto pochybnosť vyslovil prvoinštančný súd z dôvodu zistenia, že kontrolné odtlačky boli poskytnuté znalcovi žalobcom, ktorý ich znalcovi odovzdal „ako zástupca spoločnosti Elster, s.r.o.“ Tieto skutočnosti podľa prvoinštančného súdu vytvorili podozrenie, či „žalobca kontrolné odtlačky získal z plombovacích klieští, ktoré sa používali v neskoršom období“. Prvoinštančný súd opakovane, ako mu už bolo vytknuté v uznesení odvolacieho súdu vydanom v tomto konaní (č.k. 21 cob 88/2016-108) vlastnými úvahami a možným scenárom vytvoril situáciu, ktorou spochybňoval z dokazovania vyplývajúci skutkový stav.
19. Nie je zrejmé, z akého dôvodu nadobudol prvoinštančný súd pochybnosti o pôvode plombovacích klieští a kontrolných odtlačkoch, z ktorých znalec pri skúmaní porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vychádzal, ak ich prevzal na stretnutí zástupcov spoločnosti Elster s.r.o. Stará Turá, žalobcu a znalca, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.02.2012 (č.l.136), čo preukazuje zápis z tohto stretnutia, obsahujúci zoznam odovzdaných kontrolných odtlačkov razníc používaných výrobcom na zabezpečenie plynomerov s uvedením počtu odovzdaných kusov. Vlastnou činnosťou mohol súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra o spoločnosti Elster , s.r.o., zistiť, že ide len o zmenu obchodného mena spoločnosti PREMAGAS, s.r.o., teda plombovacie kliešte boli odovzdané znalcovi žalobcom, ktorému ich odovzdal výrobca PREMAGAS, s.r.o., od 20.12.2007 s obchodným menom Elster s.r.o.
20. Odvolací súd tak nepovažuje argumentáciu prvoinštančného súdu založenú na pochybnostiach súvisiacich s pravosťou kontrolných odtlačkov za správnu, ktorá by znamenala neunesenie dôkazného bremena žalobcom a jeho neúspech.
21. Podľa § 82 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike 1) Neoprávneným odberom plynu je odber
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
22. Odvolací súd po dokazovaní vykonanom pred odvolacím súdom vychádzal zo základných znakov zodpovednosti za škodu, ktorými sú :1/ existencia protiprávneho úkonu, za ktorý sa považuje neoprávnený odber, 2/ škoda a 3/ príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, ktorá povinnosť ju nahradiť vzniká tomu, kto sa protiprávneho úkonu dopustil. Žalobca si nárok uplatnil podľa § 82 ods.1 písm.d/ zák. o energetike. Odvolací súd k tomu zdôrazňuje, že zákon o energetike je lex specialis, ktorý je založený na objektívnej zodpovednosti .
23. Súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca nepreukázal porušenie plomby na plynomeri. K tomuto dospel na základe názoru, podľa ktorého, i keď podľa znaleckého posudku na plombe neboli odtlačky zhodné s kontrolnými odtlačkami, žalobca súdu nepreukázal, že kontrolné odtlačky, ktorými žalobca disponuje boli vyhotovené kliešťami, ktoré použil výrobca v roku 2007, keď znalec kontrolné odtlačky prevzal až v roku 2012.
24. Uvedenú úvahu prvoinštančného súdu odvolací súd nepovažuje za správnu. V znaleckom posudku znalec konštatuje, že ním bola zistená nezhoda na plombe sa nachádzajúcich odtlačkov s odtlačkami kontrolnými. Túto nezhodu potvrdzuje i fotodokumentácia vyhotovená znalcom, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 164/PL-2013 (č.l.5-8) a tiež odpoveď znalca zo dňa 17.07.2018 na otázky položenú mu prvoinštančným súdom (č.l.134-137.) Zo znaleckého posudku vyplynulo, že odtlačky, ktorými bola opatrená plomba plynomeru č. 6255253, ktorý bol predmetom znaleckého posudzovania, nie sú obsahovo a tvarovo zhodné v špecifických znakoch s odtlačkami kontrolnými. Práve zistená nezhoda založila predpoklad znalca, podľa ktorého, pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou, čo nemohlo byť inak preukázané než konštatovaním nezhody sporných, na plombe sa nachádzajúcich odtlačkov v čase vyhotovenia znaleckého posudku s kontrolnými odtlačkami, ktoré mal k dispozícii od žalobcu a tomuto ich ich poskytol výrobca. Okolnosti, za akých došlo k nezhode nemohol znalec jednoznačne popísať, pretože sa nedali ani zistiť, preto mohol len predpokladať, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou opatrenou odtlačkami, ktoré neboli zhodné s kontrolnými. Iné porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii znalec nezistil a plomba bola pri demontáži znalcom poškodená.
25. Súd nemal dôvod popierať závery vyslovené znaleckým posudkom, preto polemiku prvoinštančného súdu a spochybňovanie podkladov, z ktorých znalec vychádzal nepovažuje odvolací súd za skutočnosť, ktorá by mala byť použitá na ťarchu žalobcu. Odvolací súd na pojednávaní oboznámil strany sporu so svojim predbežným právnym názorom, i v súvislosti s vyhotoveným znaleckým posudkom a umožnil stranám sa k nemu vyjadriť.
26. Žalobca sa s ním stotožnil, oproti tomu žalovaný argumentoval tým, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil.
27. Odvolací súd má za to, že dokazovanie preukázalo splnenie predpokladu zodpovednosti za škodu , za ktorý považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol odoberaný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako je uvedené v ust. § 82 ods.1 písm.d/ zák. o energetike. Tým, že žalovaný ako odberateľ odoberal plyn, ktorý odber bol zaznamenávaný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie spôsobil žalobcovi škodu. Niet pochýb o tom, že medzi vznikom škody a neoprávneným odberom plynu je príčinná súvislosť. Na podporu správnosti týchto záverov odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý sa problematikou aká je predmetom i tohto sporu už zaoberal vo viacerých rozhodnutiach (sp. zn. 5 Obdo 32/2018, sp. zn. 3 Obdo 51/2017) a tak nemôže právne posúdenie veci vykonané prvoinštančným
súdom, založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom obstáť. Obrana žalovaného, že nevykonal žiaden zásah do meradla je skutočnosťou, ktorá je pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82 ods.1 písm. d/ zák. o energetike bezvýznamná.
28. Odvolací súd sa následne venoval výške škody, ktorú si žalobca vyúčtoval podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. za obdobie od 19.06.2012 do 07.05.2013. Z dôvodu porušenia zabezpečenia meradla pred neoprávnenou manipuláciou nemožno ako relevantné použiť údaje namerané takýmto meradlom. Škoda si určuje na základe všeobecne záväzného predpisu, ako vyplýva z ust. § 82 ods.3 zák. o energetike, ak ju nemožno určiť na základe spoľahlivých podkladov. Žalobca pri výpočte škody (č.l.11) vychádzal z menovitého hodinového príkonu spotrebiča, čo je 2,2m3/hod. a z ich počtu. Spotrebiče konkretizoval označením plynové kúrenie Protherm- 2 kusy , počas 2 632 prevádzkových hodín v rozsahu 10 hodín pondelok až piatok a 7 hodín v sobotu. Žalobca výpočet v konaní predložil, žiadne konkrétne námietky či už voči počtu spotrebičov, ich príkonu, alebo dobe neoprávneného odberu žalovaný nevzniesol, preto nebolo dôvodné sa mu osobitne venovať. Okrem tohto nároku žalobca žiadal priznať nárok na náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu celkom vo výške 260,55 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy čo je 185,80 eur, posudok v cene 40,- eur, overenie plynomeru v cene 15,14 eur a oprava plynomeru 19,57 eur (č.l. 11).
29. Podľa § 369 Obchod. zák.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalovaný škodu žalobcovi nezaplatil riadne a včas, preto odvolací súd priznal žalobcovi podľa § 369 ods.2 Obchod. zák. v znení účinnom do 30.06.2016013úrok z omeškania v sadzbe 8,50%.
31. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie po zopakovaní dokazovania a vzhľadom na ust. § 390 a/ C.s.p. , keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz bolo odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe v rozsahu požadovanom žalobcom vyhovel.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1,2 C.s.p., podľa ktorého, ak zmení odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na prvoinštančnom súde. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu, ktorou je žalobca, a tak mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému za konanie pred súdom prvej inštancie i za konanie odvolacie v celom rozsahu. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).