Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16Csp-24-2019.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka 851 02, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava - Petržlaka 851 02, proti žalovanému: Ľ. J., R.. X.X.XXXX, D. K. XXXX/XX N. XXX XX, v konaní o zaplatenie 2 282,15 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 018,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne : -zo sumy 764,45 eur od 31.12.2015 do zaplatenia, -zo sumy 1 164,29 eur od 4.2.2016 do zaplatenia, -zo sumy 28 eur od 4.3.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne:
- zo sumy 28 eur od 5.4.2016 do zaplatenia, -zo sumy 33,86 eur od 4.5.2016 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 263,55 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 z Okresného súdu v Banskej Bystrici na ktorom prebiehalo upomínacie konanie žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 282,15 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení uzavretej podľa zák. č. 610/2003 Z.z. z 5.10.2007 a jej prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty. Na základe tohto vzťahu boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil, napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu podania žaloby zostali žalovaným neuhradené tieto faktúry:
- č. 7511119428 na sumu 764,45 eur, splatná 30.12.2015,
- č. 7600511595 na sumu 1 169,28 eur, splatná 3.2.2016,
- č. 7601499104 na sumu 52,79 eur, splatná 3.3.2016,
- č. 7602489994 na sumu 32,99 eur, splatná 4.4.2016,
- č. 7603451202 na sumu 53,66 eur, splatná 3.5.2016,
- č. 7609248090 na sumu 263,55 eur, splatná 3.11.2016.
Žalobca si teda v tomto konaní uplatňuje nárok na nezaplatenú odmenu za poskytnuté služby. Postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy. V dôsledku porušenia záväzku viazanosti, alebo do dňa porušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta bola vypočítaná: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet-(počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti) * základ pre výpočet, 263,55 = 398-(247/730) *398. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 medzi Slovakom Telekom a. s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na súčasného žalobcu. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady a žalobca si neuplatňuje úrok z omeškania zo sumy ktorá predstavuje vyúčtovanú zmluvnú pokutu.
2.Súd v rámci doručovacieho konania doručoval spolu s platobným rozkazom žalovanému žalobu s prílohami, ktorú sa nepodarilo doručiť na žiadnu zo známych adries, keďže žalovaný bol na týchto adresách neznámy. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní, preto vec bola postúpená Okresnému súdu Poprad.
3. Súd po zistení adresy žalovaného v Poprade na ulici K. XXXX/XX doručoval mu na túto adresu žalobu s prílohami a to v súlade s § 167 ods. 2 CSP, pričom súdu sa vrátila doručenka s poznámkou adresát neznámy. Súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP, keďže sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu zistenú postupom podľa odseku 1 § 116 bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa po 15 dňoch od zverejnenia považuje za doručenú.
4.Pojednávania dňa 28.1.2020 sa sporové strany nezúčastnili. Svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu, u žalovaného bola závada v doručení predvolania s poznámkou adresát neznámy, preto podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Zmluva o pripojení zo dňa 5.10.2007,Dodatok k Zmluve o pripojení z 21.8.2015, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VO), faktúry za poskytnuté služby, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete, oznámenie o postúpení pohľadávky, pokus o zmier na základe čoho mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 v spojení s dodatkom č. 1 ako aj prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 3.10.2017. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy poskytuje tieto služby i podľa zák. č. 610/2003, Z. z. a zák. č. 351/2011 Z. z.. Dňa 5.10.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o pripojení podľa vtedy platného zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách. Žalovaný vystupoval v postavení fyzickej osoby občana a uzavrel zmluvu, na základe ktorej začal využívať služby žalobcu tak ako boli uvedené v zmluve v časti aktivované služby a zároveň sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvolených aktivovaných služieb. Dňa 21.8.2015 bol uzavretý dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretý už podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Právny predchodca žalobcu v období 12/2015 až 05/2016 poskytoval žalovanému v zmluve dohodnuté služby, ktoré mu následne fakturoval faktúrami špecifikovanými v bode 1 tohto rozsudku, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil. Dňa 15.10.2016 bola vystavená faktúra, ktorej predmetom bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 263,55 eur a splatná 3.11.2016.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej telefónnej sieti a sprístupniť potrebné služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. To neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Je povinný platiť cenu za poskytnutú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a uzatvoreného dodatku k zmluve žalobca umožnil žalovanému pripojenie SIM karty na verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytoval mu s tým súvisiace služby. Žalovaný tieto služby využíval, ale ceny za služby žalobcovi v celkovej výške 2 018,60 eur neuhradil. Na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaného súd. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
7.Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva
v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ.
8.Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu je v zmluvných vzťahoch v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Samotné znenie dohody o zmluvnej pokute sa nachádza v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.8.2015 uzavretého medzi stranami sporu a možno konštatovať, že nie je totožné s obsahom znenia tej dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola v minulosti rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V dodatku k zmluve uvádzaná zmluvná pokuta v bode 3 tohto dodatku zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a táto dohoda zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalovanému muselo byť zrejmé pri uzatváraní dodatku kde je jasne a zrozumiteľne uvedené, že žalobca poskytol žalovanému výhodu spočívajúcu v poskytnutí zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť zvoliť si či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu 279 eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi telefón za cenu zníženú, teda so zľavou a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ a bude riadne a včas platiť cenu za poskytované služby. Dohoda o zmluvnej pokute uvedená v dodatku k zmluve rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Bol to predpoklad, že žalovaný zotrvá v záväzkom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti čo podmienilo možnosť žalobcu odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. To, že žalovanému bola poskytnutá zľava z ceny mobilného telefónu bolo kompenzované tým, že po istú dobu a to dobu viazanosti bude žalovaný plniť svoje povinnosti voči žalobcovi riadne a včas. Dojednanie zmluvnej pokuty v tomto prípade nespôsobilo nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca poskytol žalovanému výhodu a výška dohodnutej pokuty je primeraná a nemôže byť spôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Obdobný názor je prezentovaný aj v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín 17Co/654/2015-57 z 29.6.2016 ako aj v rozhodnutí KS Košice 5Co/35/2018 zo dňa 26.6.2018.
9.V zmysle vyššie citovaného zisteného skutkového stavu s použitím citovaných ustanovení má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá riadne a platne zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V rámci tohto záväzku si žalobca riadne splnil svoje povinnosti. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby v dojednanej výške však nesplnil, žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 2 018,60 eur, zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 263,55 eur. Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň súd priznal žalobcovi i požadovaný úrok z omeškania vo výške 8 % a 8,05 % ročne z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 12, bod 12.1, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti faktúr.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
10.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, teda vo výške 8,05 % a 8 % ročne z fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty žalobca priznať nežiada.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11.V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.