Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/195/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ O.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, N., 2/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX., O. a 3/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, N., proti žalovanému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. S.. P. XXX/XX, N., právne zastúpeného: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO 51 436 108, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto and Váhom zo dňa 10.5.2019, č.k. -101, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í takto: Žalovaná má voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a 2/.

II. Žalovaná má voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že pôvodne sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia právna predchodkyňa žalobcov (manželka žalobcu 1/ a matka žalobcov 2/ a 3/) zastúpená pre nesvojprávnosť opatrovníkom. Skutkovým základom žaloby bola nevyplatená kúpna cena za nehnuteľnosť. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa zomrela a po skončení dedičského konania pokračoval súd s jej dedičmi, ktorí následne žiadali konanie zastaviť, a to bez uvedenia dôvodu späťvzatia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, ktorí vzali žalobu späť. Podľa súdu prvej inštancie však spor nevyvolali, pretože žalobu podal ich právny predchodca a ich prvým úkonom v konaní, ktorým mohli zabrániť účasti v spore boli až späťzatia žaloby. 2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podala odvolanie žalovaná. Žiadala odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V danom prípade nepovažovala za dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. na strane žalobcov. Žalovaná zdôraznila výnimočnosť aplikácie ust. . K zastaveniu konania došlo jednoznačne pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcov, pričom ich motivácia k späťvzatiu je irelevantná, a preto zastavenie konania zavinili žalobcovia. To odôvodňuje ich povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle . Podľa žalovanej neobstojí záver súdu prvej inštancie, že ako právni nástupcovia po nebohej pôvodnej žalobkyni nemali so sporom nič spoločné a tento neiniciovali, keďže za pôvodnú nesvojprávny žalobkyňu inicioval spor jej opatrovník žalobca 2/, ktorý na podanie žaloby za pôvodnú

žalobkyňu splnomocnil advokáta. V ďalšom obsahu odvolania sa žalovaná zmienila o východiskách sporu. Predmetom sporu bolo zaplatenie údajne nezaplatenej kúpnej ceny za byt, ktorý od pôvodnej žalobkyne kúpila žalovaná. Vzhľadom na zdravotný stav pôvodnej žalobkyne sprostredkoval predaj jej bytu žalobca 3/, tento prijal kúpnu cenu a určil číslo účtu na úhradu zvyšku kúpnej ceny. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zohľadňoval dôvody pre nepriznanie náhrady trov, nemal sa izolovane zamerať len na vstup žalobcov konania po smrti pôvodnej žalobkyne, ale mal zohľadniť aj vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu, z ktorých je zrejmé, že žalobcovia 2/ a 3/ sa na veci podieľali už pred smrťou pôvodnej žalobkyne. Podľa žalovanej je tu dôvodné podozrenie, že práve žalovaný 3/ má rozhodujúci podiel na vzniku situácie, ktorá viedla k podaniu žaloby voči žalovanej. 3. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách považovala žalovaná za významné aj okolnosti na jej strane, ktoré napadnuté rozhodnutie úplne opomína. I keď preukázateľne zaplatila kúpnu cenu, musela čeliť žalobe a vzhľadom na výšku sumy a vážnosť situácie vyhľadala právnu pomoc advokáta. Vynaložila prostriedky na jeho odmenu a súd vôbec nezohľadnil, že spor ani späťvzatie žaloby nevyvolala. 4. Záverom odvolania žalovaná namietala procesný postup súdu prvej inštancie pri aplikácii , pretože ju súd prvej inštancie s možnosťou rozhodnutia podľa tohto ustanovenia neoboznámil. Napadnuté rozhodnutie je preto v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu SR z 18.7.2018 sp. zn. prekvapivé a došlo ním k odňatiu práva na spravodlivý proces. Napokon žalovaná považovala rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. 5. Žalobca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Považoval za významné uviesť okolnosti začiatku sporu a podania žaloby. Žalobu podávala jeho matka, ktorá bola vzhľadom na svoj zlý fyzický aj duševný stav umiestnená v zariadení opatrovateľskej služby. Dňa 10.10.2013 podal žalobca 2/ na súd návrh na pozbavenie jeho matky spôsobilosti na právne úkony, ktorému bolo vyhovené rozsudkom právoplatným dňa 24.6.2014. Týmto rozsudkom bol žalobca v 2/ sú súčasne ustanovený za opatrovníka svojej matky. Vzhľadom na potrebu financií na platenie starostlivosti o matku mal záujem predať v zastúpení matky byt, ktorého bola vlastníčkou. V tejto súvislosti však zistil, že byt v katastri nehnuteľností už na matku evidovaný nie je a na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej uzavretiu malo dôjsť dňa 18.10.2013 mal byť prevedený na žalovanú za kúpnu cenu 20 000 eur. Kúpnu cenu však jeho matka nikdy neobdržala a vzhľadom na jej zdravotný stav mal žalobca 2/ pochybnosti, či bola jeho matka vôbec spôsobilá na takýto právny úkon. Žalobca 2/ poukázal na to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť iba 8 dní potom ako podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky. Pred podaním samotnej žaloby žalovaná tvrdila že kúpnu cenu zaplatila žalobcovi 3/ a predložila výdavkový doklad a potvrdenie banky spolu na sumu 20.000 eur. Súčasne potvrdila, že od predávajúcej nemala žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo splnomocnenie na uzavretie kúpnej zmluvy a prevzatie kúpnej ceny. Vzhľadom na akútnu potrebu finančných prostriedkov na úhradu starostlivosti o matku potom neostávalo žalobcovi 2/ iné, ako v zastúpení svojej matky podať žalobu a domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny v prospech svojej matky. Žalobca 2/uviedol, že mu nie je zrejmé akú úlohu zohral v danej veci žalobca 3/, teda na základe čoho jednal so žalovanou o predaji bytu, ani či ju oboznámil so zdravotným stavom ich matky. Žalobca 2/uviedol domnienku o existencii vzťahu medzi žalovanou a žalobcom 3/, keďže ho v dedičskom konaní zastupoval jej právny zástupca. Záverom vyjadrenia žalobca 2/uviedol, že jeho otec ( žalobca 1/ ) znášal problémy súvisiace s bytom veľmi zle a vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav sa rozhodol v spore nepokračovať a o to isté žiadal žalobcu 2/, čomu tento vyhovel. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa . 7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 10. Súd prvej inštancie vychádzal správne z citovaného ustanovenia , keď späťvzatie žaloby považoval za procesné zavinenie zastavenia konania. Nesprávne však dovodil, že v prípade úmrtia žalobcu v priebehu konania, nemožno pripísať vyvolanie sporu dedičovi žalobcu, s ktorým súd pokračuje v konaní podľa ust. . V tejto okolnosti nemožno vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania protistrane ani v prípade, pokiaľ je prvým

úkonom do konania vstupujúceho dediča späťvzatie žaloby. Dedenie predstavuje v zásade vstup do celého majetkoprávneho postavenia poručiteľa, teda do všetkých majetkových práv a povinností poručiteľa vyplývajúcich z hmotného práva s obmedzením zodpovednosti za dlhy podľa . Inak tomu nie je ani v prípade, že v dôsledku dedenia dôjde k vstupu dediča do konania. Dedič tu vstupuje do všetkých procesných práv a povinností poručiteľa a účinky všetkých procesných úkonov poručiteľa v plnej miere svedčia tak v jeho prospech, ako je povinný niesť aj ich prípadné negatívne následky ( ). Z hľadiska náhrady trov konania je preto bez významu samotná okolnosť, že sa jedná o procesné nástupníctvo v dôsledku dedenia. V danom prípade tak neobstojí záver, že dedičia pôvodnej žalobkyne spor nevyvolali. Tým, že dedičia vstúpili do procesného postavenia pôvodnej žalobkyne je nevyhnutné následky účinkov podania žaloby pôvodnou žalobkyňou pripísať v súčasnosti rovnako jej dedičom. 11. Uvedený záver preto neumožňuje zbaviť žalobcov 1/ - 3/ zodpovednosti za trovy konania žalovanej v zmysle len preto, že žalobu podávala pôvodná žalobkyňa a žalobcovia 1/ - 3/ vstúpili do konania ako jej dedičia. V dôsledku späťvzatia žaloby bolo preto správne dovodiť na strane žalobcov povinnosť náhrady trov v prospech žalovanej. Súčasne však na strane žalobcov 1/ a 2/ boli dané iné okolnosti, ktoré odvolací súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné nepriznať žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/. 12. Na strane žalobcu 1/ sú to jeho nepriaznivé osobné a majetkové pomery. K nim žalobca 2/ ako syn pôvodnej žalobkyne a žalobcu 1/ uviedol, že pôvodná žalobkyňa a žalobca 1/ žili spoločne ako manželia až do smrti žalobkyne, pričom postupom času začali byť čoraz viac odkázaní na starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a to pre svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav. Súčasne bol na ich strane problém s finančným krytím pobytu v zariadení sociálnych služieb. Tieto tvrdenia žalovaná nepoprela, preto z nich súd vychádzal pri rozhodovaní o aplikácii v prospech žalobcu 1/. Rovnako okolnosti sporu nasvedčujú, že na úhradu nákladov živobytia pôvodnej žalobkyne a jej manžela (žalobcu 1/) a neskôr jeho samotného nemohol žalobca 1/ použiť financie pochádzajúce z predaja bytu. 13. Čo sa týka žalobcu 2/, tu je potrebné zohľadniť skutočnosti totožne uvádzané oboma stranami sporu. Žalovaná poukazuje na jeho vedomosť o podaní žaloby a o súdnom konaní vyplývajúcu z jeho postavenia opatrovníka nesvojprávnej žalobkyne. Uvedené zodpovedá obsahu spisu, z ktorého vyplýva, že žalobu podával plniac si povinnosti súdom ustanoveného opatrovníka, keď mal zistiť, že jeho nesvojprávna matka nemá o prevode bytu vedomosť a súčasne nedisponuje financiami z prevodu bytu. Ak súčasne žalovaná uvádza, že celý prevod bytu pôvodnej žalovanej do jej vlastníctva s ňou riešil žalobca 3/ a tento v konaní nepoprel jediné tvrdenie žalovanej ani nenamietal žiadnu skutočnosť uvádzanú pôvodnou žalovanou, či žalobcami 1/ a 2/, nepovažuje odvolací súd za spravodlivé, aby popri žalobcovi 3/ bol k náhrade trov konania žalovanej zaviazaný aj žalobca 2/. Žalobca 2/ sa totiž stal stranou sporu, ktorý v zastúpení svojej matky inicioval a do jej smrti viedol v záujme pomoci svojim rodičom v starobe a chorobe, ktorá okolnosť ostala nespochybnená aj žalovanou, keď jej obrana spočívala v tom, že všetko za pôvodnú žalobkyňu zabezpečil pri prevode bytu žalovaný 3/. Napokon sama žalovaná v odvolaní uvádza, že je tu dôvodné podozrenie, že práve žalovaný 3/ má rozhodujúci podiel na vzniku situácie, ktorá viedla k podaniu žaloby voči žalovanej. Uvedená nesporná snaha o pomoc žalovaného 2/ svojim rodičom v ťažkej životnej situácii predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý odvolací súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal podľa ani voči žalobcovi 2/. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanej podľa len voči žalobcovi 3/ a voči žalobcom 1/ a 2/ jej nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa , pretože na strane žalobcu 1/ a 2/ boli dané vyššie uvedené dôvody osobitného zreteľa. 15. Opodstatnená bola aj odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa nesprávneho procesného postupu, keď súd prvej inštancie nedal stranám sporu na vedomie možnosť použitia a rozhodol na základe tohto ustanovenia bez toho, aby strany sporu mali možnosť sa k jeho aplikácii vyjadriť. Toto pochybenie však bolo zhojené možnosťou vyjadriť sa k použitiu v odvolacom konaní. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná len voči žalobcovi 3/, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania len voči žalobcovi 3/. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal. V zmysle o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).