Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/260/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, W. D. D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r. o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R., právne zastúpenej: FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, o zaplatenie sumy 2.821,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -91 zo dňa 02.07.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.821,90 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady skutočne vynaložených výlučných prostriedkov na zaplatenie spoločného dlhu po rozvode manželstva (výrok I.). Žalovanej ako úspešnej strane priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % / , ďalej len „CSP“/ (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -175 zo dňa 29.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2018, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.12.2017, sp. zn. . V zmysle predmetných rozhodnutí sa žalobca stal preberateľom, okrem iného, hypotekárneho úveru poskytnutého Z. Z., V. na základe zmluvy č. 0373236964 zo dňa 19.06.2008 a bola mu uložená povinnosť zaplatiť všetky záväzky a súvisiace poplatky vyplývajúce z tejto zmluvy ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode k 15.02.2012 vo výške 47.282,52 eur s príslušenstvom a všetkými súvisiacimi poplatkami. Žalovanej bola (zmeňujúcim výrokom krajského súdu) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu sumu 1.167,22 eur. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalobcov nárok na náhradu skutočne vynaložených výlučných prostriedkov na zaplatenie spoločného dlhu po rozvode manželstva podľa veta druhá už bol premietnutý do výroku o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie podielov. Pokiaľ sa teda žalobca v prejednávanej veci domáhal zaplatenia ďalšej sumy, tvrdiac, že ide o splátky spoločného úveru, ktoré platil v období od 30.06.2016 do 29.03.2018 zo svojho výlučného majetku, jeho nárok je nedôvodný, t. j. žalovaná už nie je povinná nahradiť mu polovicu zaplatenej sumy.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodu podľa , t. j. že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresnému súdu vytýkal záver, že zaplatené finančné prostriedky na spoločný hypotekárny úver mu patria len do obdobia neprávoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. do 29.06.2016. V ďalších podrobnostiach uviedol, že okresný súd pochybil v tom, že za rozhodujúci dátum pre určenie dňa vyporiadania spoločného majetku toho času už bývalých manželov určil deň rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré ale nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté odvolaním žalovanou. Do tohto dňa, t. j. do 29.03.2018, BSM strán nebolo právoplatne vyporiadané, a preto tvorilo ich spoločný majetok. Ak jeden z manželov po zániku BSM do jeho vyporiadania (v tomto prípade do právoplatnosti rozhodnutia súdu) uhradil zo svojich výlučných prostriedkov akúkoľvek finančnú čiastku, má voči druhému z manželov nárok na jej vyplatenie minimálne v polovici (viď veta druhá , resp. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 23.04.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu videl v nepresvedčivosti, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti vyhláseného rozhodnutia. Okresný súd sa nevysporiadal riadne so žalobcovou prednesenou argumentáciou a ani jasne a výstižne nevysvetlil, prečo mu žalovaný nárok nepriznal. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Vyslovila presvedčenie, že žalobcovi nevznikol právny nárok na refundáciu akýchkoľvek nákladov, resp. splátok vynaložených na hypotekárny úver, nakoľko v danom prípade BSM žalobcu a žalovanej už zaniklo, teda neexistovalo a bolo vyporiadané. To znamená, že akékoľvek splátky hypotéky nemožno považovať za náklady jedného z manželov vnesené do BSM, ako aj skutočnosť, že tieto náklady predstavovali splátky hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a ktorý bol zaviazaný na platenie splátok predmetného hypotekárneho úveru súdom v rozhodnutí o vyporiadaní BSM. Fakt, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí určitého času, nič nemení na tom, že BSM bolo predmetným rozhodnutím vyporiadané ku dňu jeho vyhlásenia a podľa toho boli aj upravené právne vzťahy a nároky bývalých manželov. To, že žalobca uhrádzal splátky hypotekárneho úveru, v žiadnom prípade neviedlo k tomu, že by tieto splátky uhrádzal zo svojho výlučného majetku do spoločného majetku, nakoľko BSM zaniklo rozvodom manželstva a okrem toho podiel žalovanej na spoločnom majetku pri jeho vyporiadaní sa nijakým spôsobom nezvýšil od času vydania rozhodnutia o vyporiadaní BSM do jeho právoplatnosti. Samotné plynutie času medzi vydaním rozhodnutia a nadobudnutím právoplatnosti je v tomto prípade bezpredmetné. Napokon žalovaná tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, označila za mylné. Pre takéto konštatovanie niet žiadneho právneho základu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a 381 , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

5.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. V danom prípade žalobca vo svojom opravnom prostriedku nesúhlasil s tým, ako súd prvej inštancie (vo vzťahu k ním uplatnenému nároku) určil rozhodujúci deň (v kontexte už vyhlásených rozhodnutí o vyporiadaní BSM) pre vyporiadanie spoločného dlhu toho času už bývalých manželov, v čom videl nesprávne právne posúdenie.

9.1. K predmetnej odvolacej argumentácii odvolací súd najskôr vo všeobecnosti uvádza, že podľa zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. (R 42/1972) nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ust. nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia a . Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle vychádzať z ustanovenia obsahom a účelom k nim najbližším a použiť ust. a . Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. 9.2. Podľa R 22/1991, „ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v , potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu...“.

10. Pokiaľ ide o takú situáciu (o akú išlo v prejednávanej veci), že predmetom vyporiadania BSM sa stane doposiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov (v danom prípade hypotekárny úver od Z. a.s. č. 0373236964), vyporiada súd nielen nesplatenú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. 01.02.2012 do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Ak nie je v deň vyporiadania spoločného majetku manželov dlh účastníkov uhradený, prikáže ju súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 03. októbra 2006).

11.1. Z uvedeného vyplýva, že po rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM (k čomu medzi stranami sporu už došlo) nemôže mať žalobca žiaden zákonný nárok na náhradu finančných prostriedkov, ktoré platil na zaplatenie spoločného dlhu odo dňa rozhodnutia súdu, pretože táto skutočnosť už bola s konečnou platnosťou vyriešená rozhodnutiami (okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu) o vyporiadaní BSM. Išlo by o neprípustné prehodnocovanie už prijatých záverov. Práva žalobcu ako rozvedeného manžela na v zásade rovnaký podiel z majetku (princíp parity), resp. pasív, už bol „vyrovnaný“ povinnosťou žalovanej zaplatiť mu určitú finančnú sumu titulom vyporiadania. Rozhodnutie súdu je pritom medzi stranami sporu záväzné ( ). Argumentácia stanoviskom R 22/1991 (viď bod 9.2.) by bola na mieste v čase vyhlásenia rozsudku o vyporiadaní BSM. O takúto situáciu však v preskúmavanej veci nešlo. 11.2 Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa presvedčenia odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľné, a teda spĺňa zákonné kritériá kladené na odôvodnenie uvedené v ustanovení . Neopodstatnená je preto aj odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa , potvrdil.

13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd v spojení s a tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )