Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeným spoločnosťou Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: C. S., L.. XX.XX.XXXX, P. J. A. XX, J., o zaplatenie 77,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. júna 2018, č.k. -67, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 50,58 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27,32 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 30,90 eur od 02.09.2013 do 31.01.2017 vo výške 5,81 eur, 5,25 % ročne zo sumy 15,72 eur od 04.03.2014 do 31.1.2017 vo výške 2,40 eur, 5,05 % ročne zo sumy 12 eur od 10.09.2014 do 31.01.2017 vo výške 1,45 eur, 5,05 % ročne zo sumy 3,56 eur od 10.09.2014 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 15,72 eur od 04.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , , , , , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach a , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a dospel k záveru, že žaloba vo zvyšnej časti, po zastavení konania, je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah, na základe ktorého bol žalobca povinný dodávať žalovanému pitnú vodu z verejného vodovodu a odvádzať a čistiť odpadové vody a žalovanému vznikla v zmysle zmluvy o dodávke pitnej vody povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby odplatu v zmysle všeobecných zmluvných podmienok a vystavených faktúr. Konštatoval, že podľa všeobecných ustanovení uzavretej zmluvy sa podmienky odberateľsko-dodávateľských vzťahov riadia , fakturácia vodného a stočného sa riadi podľa platných cenových predpisov. Odberateľ je povinný najmä uhradiť faktúry za vodné a stočné v lehote splatnosti. Uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že celková suma faktúr neuhradených v lehote splatnosti predstavovala ku dňu podania žaloby na súd sumu 77,90 eur. Žalobca vzal žalobu v časti 50,58 eur späť z dôvodu úhrady prostredníctvom dobropisov a ďalej si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 27,32 eur s príslušenstvom. Keďže v konaní nemal za preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, považoval žalobu v časti uplatnenej istiny za dôvodnú, a preto jej po zastavení konania vo zvyšnej časti vyhovel. Čo sa týka uplatňovaného príslušenstva - úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po

splatnosti jednotlivých faktúr v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi z toho priznal úroky z omeškania v sadzbe o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a v ich prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď podľa jeho názoru prechodné ustanovenie nariadenia vlády SR č. ; podľa ktorého sa výška úrokov z omeškania pri záväzkovom vzťahu vzniknutom pred 01.02.2013 riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013; je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo pred 01.02.2013 a pokračuje aj po 31.01.2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie obsahuje spojenie aj za dobu omeškania po 31.01.2013 a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré nastalo alebo začalo až po 31.01.2013. O trovách konania rozhodol podľa a 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa zastavenia konania a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Uviedol, že voči žalobcovi neeviduje záväzok v sume 27,32 eur, naopak, eviduje voči nemu pohľadávku v minimálnej výške 62,14 eur z dôvodu nesprávnej fakturácie na základe fiktívnej spotreby vody. V minulosti, aj v súčasnosti podľa neho zo strany žalobcu dochádza k fakturácii za spotrebu vody na základe z jeho strany vymyslených odpočtov vodomeru nesúhlasiacim so skutočnou spotrebou, čo v minulosti reklamoval, avšak bez nápravy. Poukázal na to, že v súčasnosti je zo strany žalobcu vyfakturovaných spolu 299 m3 spotreby vody, pričom v skutočnosti bol celkový odber od poslednej výmeny meradla len 80m3, k čomu priložil faktúru č. XXXXXXXXXX s odpočtom k 08.08.2018 a fotografickú snímku vodomeru č. XXXXXXX z 31.01.2018. Tiež uviedol, že nie je podľa neho možné vymáhať úroky z faktúr, ktoré boli uhradené prostredníctvom dobropisov, nakoľko uvedené dobropisy boli vyhotovené žalobcom na základe reklamácie z dôvodu nesprávneho odpočtu vodomeru. Mal za to, že to bol aj dôvod prečo žalobca zobral žalobu v časti späť. Od začiatku bola spotreba na týchto faktúrach fiktívna, a preto došlo k ich úhrade formou dobropisov. Keďže išlo o neoprávnenú fakturáciu s fiktívnou spotrebou, nie je podľa neho možné žiadať úroky za omeškanie pri ich úhrade. Poukázal tiež na to, že v súčasnosti prebieha so žalobcom reklamačné konanie vo veci neoprávnenej fakturácie fiktívnej spotreby vody, na základe ktorého je jednoznačným dlžníkom práve žalobca. 3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu požiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, odvolanie žalovaného zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Potvrdil, že žalovaný podal reklamáciu, avšak až na faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2018, ktorá bola vystavená za vyúčtovacie obdobie 01.01.2018 - 08.08.2018, čo je viac ako tri roky po dátume splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom súdneho vymáhania. Je podľa neho teda nepochybné, že predmetná reklamácia nemá s vecou absolútne nič spoločné a z tohto dôvodu je možné ju považovať za irelevantnú pre toto konanie. Nie je preto podľa neho pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe jeho reklamácie. K čiastočnému späťvzatiu došlo na základe dobropisov, ktoré vystavil z dôvodu nižšej skutočnej spotreby vody v porovnaní so zálohovými faktúrami, ktoré boli žalovanému vystavené. Je to štandardný postup v obdobných prípadoch a v žiadnom prípade k nemu nepristúpil na základe reklamácie žalovaného, keďže dobropisy, ktoré sú súčasťou spisu, boli splatné ku dňu 31.01.2017 a žalovaný podal reklamáciu na vyššie spomenutú faktúru až dňa 31.08.2018, vyše rok a pol po uplynutí ich splatnosti. Poukázal na to, že žalovaný reklamoval spotrebu na novom vodomere, ktorý mu bol namontovaný dňa 11.01.2017 v rámci povinnej periodickej výmeny. Vymáhané faktúry však účtovali spotrebu vody na starom vodomere, resp. na vodomere, ktorý bol na predmetnom odbernom mieste osadený pred 11.01.2017. Poukázal tiež na to, že žalovaný sa svojim správaním počas doterajšieho priebehu sporu vyhýbal súdnemu konaniu, platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia do vlastných rúk. Žalovaný taktiež nevyužil svoju možnosť sa písomne vyjadriť ku podanej žalobe, predložiť dôkazy na svoju obranu a pod. Nezáujem o spor žalovaný podľa neho potvrdil aj tou skutočnosťou, že sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie na súde prvej inštancie dňa 21.06.2018, a to aj napriek tomu, že naň bol riadne predvolaný. Žalovaný prvý krát prejavil záujem o konanie, až po vyše troch rokoch po podaní žaloby. Napriek uvedenému však vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali neopodstatnenosť žaloby a ani nepredložil s vecou súvisiace listinné dôkazy. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach uplatňovaného odvolacieho dôvodu, ktorým je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal nesprávnu fakturáciu na základe fiktívnej spotreby vody. Uviedol, že žalobcu vykonáva fakturáciu za spotrebu vody na základe vymyslených odpočtov

vodomeru nesúhlasiacim so skutočnou spotrebou, čo v minulosti reklamoval, avšak bez nápravy. Namietal vymáhanie úroky z faktúr, ktoré boli uhradené prostredníctvom dobropisov, nakoľko uvedené dobropisy boli vyhotovené žalobcom na základe reklamácie z dôvodu nesprávneho odpočtu vodomeru. Keďže išlo o neoprávnenú fakturáciu s fiktívnou spotrebou, nie je podľa neho možné žiadať úroky za omeškanie pri ich úhrade. Žalovaný neoznačil odvolacie dôvody v zmysle , avšak z obsahu odvolania ( C.s.p) možno ustáliť, že žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené ( ). Odvolací dôvod tak vymedzil do tej miery, že jeho odvolanie bolo dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu napadnutého rozsudku v odvolacom konaní. K rozsahu odvolania, ktorý žalovaný formuloval ako odvolanie proti rozsudku prvej inštancie "v plnej miere", odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného možno v zmysle považovať za podané len proti konanie čiastočne zastavujúcej časti napadnutého rozsudku (I. časť výroku), jeho vyhovujúcej časti (II. časť výroku) a tiež ( ) časti o nároku na náhradu trov konania (IV. časť výroku). 6. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa za splnenia podmienok podľa , za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť. 7. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza "až teraz", nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. I. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 1244). 8. Rozsah odvolacieho prieskumu je daný uplatneným odvolacím dôvodom o nesprávnosti súdom prvej inštancie zistenom skutkovom stave veci v dôsledku prípustných prostriedkov procesnej obrany žalovaného, ktorými sú jeho doposiaľ v konaní neprezentované skutkové tvrdenia a dôkazy. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novôt) je však prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Vychádzajúc z a tak odvolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť uplatnenia týchto novôt a dospel k záveru, že tieto nemožno použiť z dôvodu nesplnenia žiadneho (ani jedného) z predpokladov na ich uplatnenie. Skutkové tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní sa netýkajú procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (, ), žalovaný nepreukázal, ani netvrdil, že má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Osobitne, vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného je jeho prvým a jediným ( meritórnym) vyjadrením v rámci konania, sa odvolací súd venoval posúdeniu prípustnosti novôt z dôvodu existencie prípadu, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, i keď sám žalovaný v odvolaní tento predpoklad nepreukazoval ani netvrdil. Na základe obsahu spisu možno konštatovať, že žalovaný svoje prostriedky procesnej obrany uplatniť mohol. Žalobcovi sa žalobu a ďalšie písomnosti, vrátanie poučenia o jeho procesných právach, nepodarilo doručiť na adresu jeho trvalého pobytu v zmysle (A. XX, J.), ktorú za svoju adresu označil i žalovaný v odvolaní. V dôsledku toho, po vykonaní úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu v zmysle (lustrácia žalovaného v registri obyvateľov SR a v registri Zboju väzenskej a justičnej stráže, doručovanie prostredníctvom polície so žiadosťou o prešetrenie pobytu žalovaného na adresu A. XX, J., doručovanie na adresu vyplývajúcu z predložených listinných príloh žaloby na adresu P. XX, J. poštou ako aj prostredníctvom polície so žiadosťou o prešetrenie pobytu), bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe podľa Predvolanie na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bolo žalovanému doručené vrátením nedoručenej zásielky v zmysle Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne poučený podľa uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí (poučenie na čl. 55). 9. So zreteľom na uvedené, odvolací súd pri posúdení prípustnosti odvolacieho dôvodu; bez posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia; dospel k záveru, že žalovaným uvádzané skutkové tvrdenia a dôkazy v odvolacom konaní sú prostriedkom procesnej obrany, ktorý nebol; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalovaný neuviedol žiaden z predpokladov jeho prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle , nie je spôsobilý založiť odvolací dôvod podľa Odvolací súd preto nemohol na

tento oneskorene žalovaným uplatnený prostriedok procesnej obrany (skutkové tvrdenia o nesprávnej fakturácii na základe fiktívnej spotreby vody a listinných dôkazov) prihliadnuť. 10. Súd prvej inštancie vytvoril žalovanému procesnú možnosť vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa pojednávania a využiť tak svoje právo uvádzať na svoju obranu relevantné skutkové tvrdenia a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, žalovaný svojou nečinnosťou toto svoje procesné právo nevyužil a riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) ani včas (do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí podľa ), žiadne prostriedky procesnej obrany nepredložil ani neoznačil. Z dôvodu, že pre použitie žalovaným v odvolaní uplatnených prostriedkov procesnej obrany neboli splnené podmienky podľa , odvolací súd nemohol na tieto v odvolacom konaní prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné považovať za správny; keď povinnosť vykonať dôkazy nad rozsah dôkazných návrhov strán nevyplývala pre konajúci súd ani z ust. a Vzhľadom na neprípustnosť novôt v odvolacom konaní možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania ( ). Žalovaný tak neopodstatnene namieta, že súd prvej inštancie rozhodol; z hľadiska ním uvádzaných tvrdení a predložených dôkazov; bez náležitého zistenia a preverenia skutkového stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd tento v napadnutej časti potvrdil podľa 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).