Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5P-2-2020.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Subarea
5P/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, K., t.č. D. X, XXX XX S. a otec O. I.U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, Š., takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.01.2020 žiadala matka maloletého, aby súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň o zaviazaní otca maloletého na platenie vyživovacej povinnosti vo výške 200 EUR mesačne a upravení styku maloletého s otcom tak, že sa po dohode s matkou bude otec s maloletým stretávať jedenkrát týždenne. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého spolu žili od roku 2017 v spoločnej domácnosti, až do narodenia maloletého bolo spolužitie uspokojivé, ale po narodení maloletého začal otec byť voči matke agresívny, prestal jej prispievať na výživu a starostlivosť o maloletého, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z bývania, zoberie jej maloletého. Fyzicky matku napadol, čo môže dokázať dokladom od lekára a zásahom polície. Z uvedeného dôvodu sa v septembri 2019 odsťahovala k starej matke v Senci, kde žije doteraz. Otec jej od septembra a2019prestal prispievať na syna, nie je s ním v osobnom kontakte. Aj keď o maloletého prejavuje sporadicky záujem, nedá sa na neho spoľahnúť. Pri preberaní maloletého je voči matke agresívny, vyhráža sa jej a uráža ju.
2. Podľa §2 ods. 1 zákona Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa §324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa §329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Podľa §328 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
6. Podľa §366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7. Podľa §367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
8. Podľa §36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa §65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa §65 ods. 2 zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa §62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa §62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa §62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť bezodkladne poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska §324 a nasl. Civilného sporového poriadku a §360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, prípadne v súlade s iným zákonom, napr. zákonom o rodine.
15. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pred osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením.
16. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, ktorého primárnym účelom je hlavne ochrana maloletých detí, je na uvážení súdu, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Matka súdu nepreukázala naliehavý právny záujem na neodkladnej úprave práv a povinností k maloletému, k návrhu nepripojila prílohy, na ktoré sa v tomto odvoláva, a takisto súd nemal za preukázané, že maloleté dieťa sa neocitlo bez starostlivosti, jeho život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú vážne ohrozené a ani narušené, nakoľko sa podľa vyjadrenia matky s otcom stretáva,
17. Zároveň treba dodať, že neodkladné nariadenie možno nariadiť, iba ak nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne narušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Zmyslom právnej úpravy neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, a to len do doby,
kým o výchove maloletého dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Matka by sa preto mala svojich práv domáhať na súde návrhom vo veci samej, kde súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne.
18. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka bližšie neosvedčila naliehavosť ani neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a teda súd nemal splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd má za to, že v danej veci nejde o potrebu nevyhnutného zásahu zo strany súdu a neodkladnosť, resp. nevyhnutnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením, neboli relevantne dokázané. Potreba zásahu do faktického stavu nie je daná, a preto súd s poukazom na vyššie uvedené návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§357 písm. a) Civilného sporového poriadku a §362 ods. 1 Civilného sporového poriadku.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§127 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. 1 Civilný mimosporový poriadok). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).