Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-146-2019.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/146/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX Q., IČO: 32 370 971, t. č. A., o vymoženie 256,52 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod EX 385/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.6.2019 č.k. 5Er/138/2003-22 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003 a žiadosti súdneho exekútora, vydal dňa 28.10.2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 256,52 eur s príslušenstvom. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zároveň podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený v podnete na zastavenie exekúcie citoval ustanovenia § 25 ods. 1-3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 25 ods. 6 zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu 31.12.1996, § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 1.1.2004. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného, spisový materiál a dospel k záveru, že pri rozhodnutí Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003 nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a povinnému ním bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť Zákon o sociálnom poistení a od 1.1.2004 kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1.1.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003 vykonáva Sociálna poisťovňa podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia§ 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. a/ až písm. m/, ods.
2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 126 ods. 1, ods. 3 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutia Okresného úradu práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2014. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie lebo nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty a preto podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučný titul, rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003 a citoval § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 69 ods. 1 a ods. 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a uviedol, že ustanovenie § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti určuje lehotu, v ktorej je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na postenie v nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia vydaného podľa správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v ustanovení § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný Zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Oprávnený bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.7.2019 a povinnému oznámením na úradnej tabuli dňa 6.8.2019.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 7.10.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom v konaní je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Gelnici č. j. EO/57/03/1551 zo dňa 21.7.2003, vydané podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti (ďalej len „Zákon o zamestnanosti“), vykonateľné dňa 8.8.2003. Týmto rozhodnutím bola povinnému v súlade s § 126 ods. 1 Zákona o zamestnanosti uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 256,52 eur.
11. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
12. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
13. Pretože rozhodnutím Národného úradu práce bola povinnému podľa Zákona o zamestnanosti uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške 256,52 eur a k úhrade uvedenej sumy nedošlo, na jej vymáhanie sa podľa vyššie uvedeného vzťahuje zákon č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003.
14. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
15. Podľa § 126 ods. 1 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
16. Podľa § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
17. Podľa § 133c ods. 2 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, povinnosť zaplatiť penále za neodvedenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti včas alebo v určenej výške sa posudzuje podľa tohto zákona aj v prípadoch, ak príspevok na poistenie v nezamestnanosti bol splatný pred 1. decembrom 1999.
18. Ustanovenie § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti výslovne určuje, že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky.
19. Odvolací súd uvádza , že v prejednávanej veci nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti jednotlivého exekučného titulu, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti upravuje premlčanie pri práve vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zo vzájomného pomeru predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví špeciálny právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je možné aplikovať všeobecnú právnu úpravu.
20. Zákon síce v ustanovení § 131 ods. 1 Zákona o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 stanovil, že všeobecný právny predpis o správnom konaní sa použije o. i. aj na rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto vychádzajúc z ustanovenia § 126 ods. 3 Zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné mať za to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu preklúzie vymáhaného práva.
21. Odvolací súd dodáva, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).