Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-111-2019.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: J. Ž. C., T.. XX.XX.XXXX, bytom N. W. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 583,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 566,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566,00 € od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko v splátkach vo výške 20,00 € mesačne splatných vždy najneskôr k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 94 % proti žalovanej, ktorá j e mu ich p o v i n n á nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Banská Bystrica po ukončení upomínacieho konania dňa 28.10.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 583,50 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2015 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 a žalovanou. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 18.05.2015 jeho právny predchodca Provident Financial, s.r.o., uzatvoril so žalovaným, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 800,00 €. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 60 pravidelných týždenných splátkach. Posledná splátka bola splatná dňa 31.07.2016. Žalovaná pôvodnému veriteľovi celkovo uhradila 216,50 €. Tato čiastka bola započítaná na istinu úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o., na žalobcu. Žalovanej bola o zmena v osobe veriteľa upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 23.08.2018 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do podania žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby je vo výške 583,50 €. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok t.j. 800,00 € - 216,50 €.
3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom spis. zn. 27Up/801/2018 zo dňa 11.12.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 583,50 € s príslušenstvom, ale v tej istej lehote podať odpor. Súčasne jej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala dňa 27.12.2018 odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobca nemá nárok na zaplatenie celej sumy naraz vo výške 583,5 €. Žalovaná má v zmluve dohodnuté splácanie v splátkach. Ide aj o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. KRUK žiadal od žalovanej pôvodne sumu 1 600,00 €, ktorá bola súčtom predmetného úveru Zmluvy o spotreb. úvere č. XXXXXXXXX (resp. 838,00 € = istina + úrok) a druhého úveru Zmluvy o spotreb. úvere č. XXXXXXXXX (resp. 762,00 € = úrok), ktorý nie je predmetom tohto konania, nakoľko istina na ňom bola zaplatená, resp. bola preplatená o 193,80 €. KRUK nikdy nežiadal od žalovanej 583,50 €, ale sumu 1 600,00 €, na ktorú KRUK nemal nárok a žalovaná ju preto neuhradila. Takéto konanie KRUKU možno považovať ako konanie neprofesionálne, poškodzujúce žalovanú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná žiadala proti návrhom, aby boli pohľadávky započítané. Rozdiel v započítaní sa zaväzuje žalovaná splácať vzhľadom na jej finančnú a sociálnu situáciu po 20,00 € mesačne.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom nesúhlasil s právnym názornom žalovanej strany prezentovaným v podanom odpore. Vzájomnosť pohľadávok predstavuje taký právny stav, kedy dlžník právneho vzťahu má zároveň pohľadávku voči svojmu veriteľovi. Na započítanie je nevyhnutné, aby sa stretli dve započítateľné pohľadávky u dvoch subjektov, ktoré majú voči sebe navzájom pohľadávky aj záväzky. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 OZ). V súlade s princípom identity pohľadávky nadobúda postupník cesiou pohľadávku v takom stave, v akom sa nachádza v čase postúpenia. Vzhľadom k tomu, že v žalovanou navrhovanom prípade boli (podľa dostupných informácií) všetky evidované splátky zaplatené už v rokoch 2014-2015 výlučne jeho právnemu predchodcovi, čiže pred postúpením pohľadávky, mal za to, že navrhované započítanie nie je možné. K návrhu žalovanej o ochote splácať žalovaný záväzok v splátkach po 20,00 € mesačne nemal námietky, žiadal však súd, aby v takom prípade podmienil možnosť splácania tak, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane celý zvyšok dlhu splatným.
5. Súdne pojednávanie sa dňa 28.01.2020 konalo v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 27.01.2020. Žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, nakoľko všetky splátky žalobou uplatneného úveru, sú podľa jej názoru už premlčané. Požiada, aby jej súd umožnil dlh splácať v splátkach vo výške 20,00 € mesačne splatných k 28. dňu v kalendárnom mesiaci a to z toho dôvodu, že je síce zamestnaná, avšak dosahuje mzdu len vo výške 450,00 €, pričom sa stará o tri mal. deti.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žalobou č.l. 1, plnou mocou právneho zástupcu žalobcu č.l. 6, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 č.l. 7, potvrdením o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX č.l. 11, Zmluvou o poskytnutí služby Komfort zo dňa 18.05.2015 č.l. 11, vyhlásením ku karte Provident zo dňa 18.05.2015 č.l. 12 druhá str., dokladmi o doručovaní č.l. 13, predžalobnou výzvou zo dňa 23.08.2018 č.l. 14, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 č.l. 14 druhá str., Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2015 č.l. 15, výpisom splátok a úhrad č.l. 16, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 16 druhá str., odporom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 27Up/801/2018 č.l. 34, podaním žalobcu Upomínaciemu súdu č.l. 38, odpoveďou na lustráciu žalovanej v Sociálnej poisťovni č.l. 43 a podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.01.2020, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaná, ako zákazník, uzatvorila dňa 18.05.2015, s právnym predchodcom žalobcu, Provident Financial, s.r.o., v zmluve označeným ako Provident, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa Provident poskytol zákazníkovi spotrebiteľský úver v sume 800,00 €. Celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 24,30 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 124,27 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 130,15 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 63,97 %. Odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tvoril úrok a poplatok za garantovanú službu v celkovej výške 254,42 €. Celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 1 054,42 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 37,67 %. Zákazník sa zaviazal splatiť Provident dlžnú sumu v 600 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola 17,58 € a výška poslednej splátky bola 17,20 €. Úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy.
8. Provident Financial, s.r.o. ako postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpil na žalobcu, ako postupníka, pohľadávku voči žalovanému o čom bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu upovedomený Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 18.05.2015 platne uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je
potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 800,00 € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky mu vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky. Túto povinnosť žalovaná porušila a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplatila. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil postupca Oznámením zo dňa 16.12.2016.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Súd sa v dôsledku žalovanou vznesenej námietky premlčania zaoberal otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia premlčacej doby sú rozhodujúce okolnosti konkrétneho prípadu viazané napríklad na okamih plnenia podľa zmluvy (splatnosť), prípadne na okamih kedy bolo možné právo uplatniť a podobne. Súd v tomto konaní nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy ani zosplatnenie úveru poskytnutého žalovanej. Jednotlivé splátky úveru sa premlčovali v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začínala plynúť odo dňa ich zročnosti. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde dňa 08.10.2018, pričom jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru boli splatné v období od 07.06.2015 do 31.07.2016, súd posúdil žalovanou vznesenú námietku ako čiastočne dôvodnú. V dôsledku žalovanou vznesenej námietky premlčania a uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd nemôže žalobcovi priznať nárok na zaplatenie 18 splátok splatných pred 08.10.2015. Nepremlčaných ostalo 42 posledných splátok spotrebiteľského úveru splatných v období od 08.10.2015 do 31.07.2016.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
18aa) § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
14. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy
o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje zmluvné povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená jednoznačným termínom, t.j. presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku tak, aby si spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a na základe toho urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. V danom prípade v je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmi deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy“. Takéto vyjadrenie termínu splatnosti spotrebiteľského úveru, pri ktorom si spotrebiteľ musí termín splatnosti sám vypočítať, je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je prípustné aby sa spotrebiteľ k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom, a preto súd takéto určenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nepovažoval za dostatočné.
15. Doplnenie odplaty k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere do § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. nadväzuje na ustanovenie odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo zavedené z požiadavky zosúladenia potreby súdov zjednodušene verifikovať uvádzanie celkovej odplaty podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. sa odplata podľa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, čo má uľahčiť posúdenie jej výšky a pre spotrebiteľa aj výhodnosti poskytovaného spotrebiteľského úveru, v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je v rozpore s týmto ustanovením vyjadrená sumou (254,42 €). Takéto určenie odplaty je podľa názoru súdu nesprávne, v rozpore so zákonom a teda neplatné.
16. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611969624 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., na základe nej poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Keďže si žalobca žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie istiny spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a súd uvedený spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 800,00 € v 60 mesačných splátkach vo výške 13,33 € (800,00 €/60 splátok). Nakoľko v dôsledku žalovanou vznesenej námietky premlčania došlo k premlčaniu práva žalobcu na zaplatenie istiny úveru vo výške 234,00 €, súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok úveru, t.j. istiny vo výške 566,00 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Nepremlčané zostalo len plnenie splatné v posledných 42 z dojednaných 60 týždenných splátok. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku tohto rozhodnutia žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nepremlčaných splátok. Žalobca si v rámci svojej dispozície so žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bola pohľadávka voči žalovanej postúpená, a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566,00 € od 17.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
20. Vzhľadom na sociálne a majetkové pomery žalovanej jej súd so súhlasom žalobcu umožnil dlh uhradiť žalobcovi v splátkach vo výške 20,00 € mesačne splatných vždy najneskôr k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením, čo i len jednej splátky alebo jej časti.
21. Pokiaľ ide o započítaciu námietku vznesenú žalovanou v odpore, súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej započíta nie je možné, nakoľko nedošlo k stretu vzájomných navzájom sa kryjúcich pohľadávok žalobcu a žalovanej. Vznesenie započítacej námietky voči žalobcovi, ako postupníkovi po viac ako dvoch rokoch od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovanej navyše nemožno považovať ani za jej oznámenie postupníkovi bez zbytočného odkladu, čo je podmienkou úspešného uplatnenia takejto námietky.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 583,50 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 566,00 € s príslušenstvom. V konaní mal teda žalobca úspech v 97 %, jeho neúspech predstavuje 3 %. Žalobca teda vo veci dosiahol celkový úspech len vo výške 94 % (97 % - 3 %) a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.