Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov; matka: B. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. F., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom, so sídlom P. X. XXXX, G. F. a otca: C. F. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, zastúpeného opatrovníkom C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, so sídlom K. XX, G. F., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -671 zo dňa 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení bežného a zameškaného výživného, ako aj zamietnutí zvyšnej časti návrhu matky m e n í tak, že otec C. F. ml., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletej L. F., nar. XX.XX.XXXX sumu 100,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc od 02.10.2017.

Zameškané výživné na maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.10.2017 do 28.01.2020 vo výške 1.595,- eur j e otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v lehote do 30.06.2020.

Vo zvyšnej časti návrh matky o určenie výživného z a m i e t a .

Vo výroku, ktorým okresný súd zveril maloletú L. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej L. sumu 140,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 3. októbra 2017 (výrok II.). Zameškané výživné na maloletú L. od 3. októbra 2017 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.442,95 eur uložil otcovi zaplatiť do 40 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z vyjadrení všetkých účastníkov konania, okresný súd zveril maloletú L. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa od

ukončenia spolužitia rodičov stará a zároveň ju určil za zástupcu dieťaťa a za oprávnenú osobu pre správu jeho majetku, keďže otec nie je schopný vykonávať tieto rodičovské oprávnenia pre svoj vážny zdravotný stav, v dôsledku ktorého bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony súdom. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie postupoval podľa kritérií vymedzených v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že otec do septembra 2017 neprispieval na dcéru finančným plnením poskytovaným matke, ale umožňoval dieťaťu a jej matke bývanie v byte, ktorého bol vlastníkom a hradil v celom rozsahu výdavky spojené s bývaním, ktoré boli vo výške cca 108,- eur mesačne (zálohová platba za byt 99,- eur, poplatok za elektrinu 2,- eur, daň z nehnuteľností po rozpočítaní 1,30 eur, poistenie domácnosti pri rozpočítaní na mesiac 5,70 eur). Okrem toho splácal hypoúver na byt mesačne vo výške 194,51 eur. Toto však nebolo možné zohľadňovať ako platbu v prospech dieťaťa, pretože išlo o splácanie záväzku otca voči banke za poskytnutie financií použitých na získanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Keďže pri určovaní výživného súd zohľadňuje najmä odôvodnené potreby dieťaťa a celkové majetkové pomery povinného rodiča a prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, v danom prípade súd prvej inštancie po zhodnotení celkových príjmov a majetkových pomerov otca a potrieb dieťaťa určil výživné na maloletú L. od podania návrhu, t. j. od 03.10.2019 vo výške 140,- eur mesačne, ktorú sumu označil za primeranú k zisteným pomerom. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že majetkové pomery aj možnosti bývania sú podstatne lepšie u otca ako u matky, ktorá vzhľadom na výšku svojho príjmu zabezpečuje potreby dieťaťa najmä výkonom svojej osobnej starostlivosti. Matkin čistý mesačný príjem sa v celom posudzovanom období pohyboval v rozpätí 400,- - 525,- eur, iné príjmy ani majetok nemá. Na bývanie vynakladá prakticky 40 - 50 % z príjmu. Otec taktiež nemá vysoký mesačný príjem, toho času je vo výške 473,52 eur (invalidný dôchodok + kompenzačné príspevky), avšak má aj finančný majetok a bývanie má zabezpečené u rodičov, kde sa má podieľať na spoločných výdavkoch len pomerne. Otec bol najskôr vlastníkom bytu, v ktorom nebýval a po jeho predaji a za súčasného vyrovnania hypoúveru na byte získal finančnú protihodnotu vo výške 17.000,- eur + vrátenie preplatku úveru 2.252,13 eur, t. j. spolu 19.252,13 eur. Je to značný finančný majetok, ktorý má slúžiť na pokrytie tých dôvodných potrieb otca, ktoré nemôžu byť uspokojené, resp. plne uspokojené z jeho príjmu (náklady spojené s jeho liečbou), ale aj na pokrytie ďalších jeho nevyhnutných výdavkov a záväzkov, pričom vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má povahu takéhoto záväzku, ktorý má prednostný charakter. Súd pri určení výživného zohľadnil aj zdravotný stav otca a s ním spojené náklady, avšak poukázal na to, že v minulých rokoch bola časť nákladov spojených s jeho liečbou financovaná aj z iných zdrojov ako z jeho majetku, a to zo zbierky spoluobčanov a známych vyzbierané vo výške 1.318,- eur alebo z poskytnutých 2 % dane z príjmov od tretích subjektov - v roku 2019 od nadácie Pro Futura získal 3.205,- eur. Z uvedeného okresný súd vyvodil záver, že otec môže takto dostupné možnosti na získanie financií viazaných na krytie jeho liečebných nákladov využiť a aj tak prostredníctvom opatrovníka úspešne urobil. Navyše v čase predchádzajúcom, a to do septembra 2017 otec prispieval na maloletú tým, že jej zabezpečil bývanie v byte, za čo platil výdavky vo výške cca 108,- eur mesačne, pritom v tomto období nemal finančné rezervy, keď mal majetok len vo forme vlastníctva bytu, pričom v tom čase boli aj výdavky na maloletú L. oproti súčasnosti nižšie. V tom čase bola v predškolskom veku, resp. v 1. ročníku základnej školy a teraz je vo 4. ročníku základnej školy. Má aj mimoškolské aktivity s finančnými výdavkami (basketbal, predtým gymnastika, krúžok ay fly), nosí okuliare. Výživné vo výške 110,- eur, ktoré prakticky naturálne plnil do septembra 2017, je preto už neprimerané, a preto súd prvej inštancie určil výživné vo výške vyššej 140,- eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala o určenie výživného ešte vo väčšom rozsahu, ako bolo určené, okresný súd jej návrh v prevyšujúcej časti pre neprimeranosť k zisteným pomerom zamietol. Keďže súd určil výživné od podania návrhu, t. j. od 03.10.2017, vznikol otcovi aj nedoplatok na zameškanom výživnom, ktorý súd prvej inštancie vyčíslil na sumu vo výške 2.442,95 eur (viď str. 15 rozsudku okresného súdu) a určil otcovi povinnosť zaplatiť ju do 40 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti uvedenému rozsudku čo do výrokov o uložení bežného a zameškaného výživného otec (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa , a . Súdu prvej inštancie vytýkal, že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s vytýkanou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bližšie uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je arbitrárne, nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie. V danom prípade súd vykonal dokazovanie jednostranne v prospech jednej zo strán, pričom sa až nekriticky stotožnil s niektorými tvrdeniami

matky, hoci z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že sa nezakladajú na pravde. Skutkový stav je vyhodnotený nesprávne preto, lebo sa okresný súd nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu následne aj nesprávne aplikoval ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. Výšku určeného výživného v rozsahu 140,- eur mesačne otec označil za neprimeranú vzhľadom na výšku invalidného dôchodku, ktorý poberá. Výživné predstavuje z dôchodku až 35 % pravidelného mesačného príjmu. Po odrátaní výživného mu zostáva čiastka 260,- eur mesačne, ktorá sotva pokrýva jeho základné výdavky. Určená výška výživného nezodpovedá ani majetkovým možnostiam a zárobkovým schopnostiam otca, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Otec je úplne invalidný a s ohľadom na závažnosť a trvalý charakter postihnutia je vysoko pravdepodobné, že už nikdy nebude môcť vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť a taktiež bude doživotne odkázaný na osobnú asistenciu opatrovníka, resp. opatrovnícke služby. V súvislosti so zlým zdravotným stavom mu vznikajú zvýšené náklady pre finančne náročnú liečbu, čo bolo v konaní preukázané. Je síce pravdou, že na jeho strane došlo k predaju bytu, avšak peniaze takto získané v sume 19.000,- eur majú do určitej časti pokrývať aj náklady na finančne náročnú liečbu a rehabilitáciu. Samozrejme použitiu finančných prostriedkov na liečbu vždy predchádza súhlas súdu. S ohľadom na ťažký zdravotný stav je preto potrebné výšku výživného nastaviť citlivo s ohľadom na skutočnosť, že otec nebude do konca života schopný výkonu zárobkovej činnosti a bude odkázaný na opatrovníctvo inej osoby. V súvislosti s neprimerane vysokou výškou vyživovacej povinnosti môžu v budúcnosti nastať negatívne následky ako postih otca v rámci exekučného konania či jeho kriminalizácia. Pritom aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu sa otec snažil na výživu maloletej L. prispievať podľa svojich možností a schopností. Dokonca po dobu cca 6 rokov hradil všetky náklady matky a maloletej súvisiace s bývaním. Následne prispieval na výživu dcéry 30,-, resp. po vydaní neodkladného opatrenia sumou 50,- eur mesačne. Na druhej strane, na strane matky je pravidelný mesačný príjem z titulu zamestnania. Na jej strane okresný súd nezohľadnil to, že dobrovoľne ukončila pracovný pomer, čo na súde vysvetlila tak, že mala vysoké náklady súvisiace s cestovaním a zároveň tým, že si našla lepšie pracovné miesto. Podľa presvedčenia otca sa matka zmenou pracoviska snažila špekulatívne dosiahnuť navýšenie výšky výživného. Je pritom v jej schopnostiach a možnostiach, aby si aktívne svoj minimálny príjem zvýšila s ohľadom na ponuku na pracovnom trhu. Pre otca je nepochopiteľné správanie matky, či skôr jej pasivita, ktorá si počas 6 rokov trvajúceho obdobia, kedy jej zabezpečoval bezplatné bývanie, nedokázala vytvoriť prakticky žiadnu finančnú rezervu či už pre seba, resp. pre dieťa. V žiadnom prípade s ohľadom na okolnosti danej veci nemožno majetkovú situáciu ťažko postihnutého otca označiť za lepšiu než situáciu matky. Okresný súd nedostatočne preskúmal skutkový stav aj v tom, keď bezdôvodne uveril tvrdeniam matky, že žije sama, nemá žiadneho priateľa, všetky náklady na bývanie si hradí sama, hoci opatrovník otca má informáciu od susedov matky, ktorí bývajú v rovnakom bytovom dome, že matka celkom zjavne dlhodobo žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Má teda možnosť znížiť si svoje výdavky na bývanie a tieto si rozdeliť s inou spolužijúcou osobou. Náklady tvrdené matkou na bývanie v sume 200,- eur mesačne na základe nájomnej zmluvy neboli v konaní riadne preukázané. Tvrdenia, že nájomné platí len na ruku bez vystavenia akéhokoľvek dokladu, sa javí ako absolútne nepreskúmateľné a zároveň takýto postup je priamo v rozpore so zákonom. Dostatočné dokazovanie okresný súd nevykonal ani v súvislosti s tým, aké sú majetkové pomery a výdavky na liečbu otca a či odôvodnené potreby dieťaťa skutočne odôvodňujú určiť sumu výživného 140,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov otec odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Matka v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Vyslovila názor, že rozhodnutie súdu je odrazom aktuálnej situácie a je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Okresný súd vydal rozhodnutie na základe vyčerpávajúceho a dostatočného dokazovania, keďže súdu boli poskytnuté všetky podklady pre správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Názor odvolateľa, že súd sa nekriticky stotožnil s niektorými tvrdeniami matky, je len ničím nepodložené konštatovanie. Všetky tvrdenia matky boli riadne predložené dôkazmi, ktoré boli pravdivé. Podľa presvedčenia matky liečebné náklady vynakladané starými rodičmi maloletej na zlepšenie zdravotného stavu jej otca sú úplne zbytočné, pretože nebolo preukázané, že by tieto dopomohli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, skôr zbytočne odčerpávajú finančné prostriedky otca. Tomuto by viac pomohla zmena prostredia s cieľom zlepšiť jeho psychický stav. V ďalšej časti podaného vyjadrenia matka zdôraznila, že sa o dcéru dlhodobo stará sama, pričom otec jej od roku 2017 do marca 2019 na výživu neprispieval žiadnym spôsobom. Dôvodom, prečo matka ukončila pracovný pomer v spoločnosti Bourbon AP Dolný Kubín, s. r. o., bola skutočnosť, že mala začať pracovať na zmeny a toto jej vzhľadom na vek maloletej dcéry nevyhovovalo. Pokiaľ

ide o ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti Orava drevo, s. r. o., túto prácu matka zanechala z dôvodu, že si našla prácu v mieste svojho trvalého bydliska a nemusí teda zbytočne míňať finančné prostriedky na dochádzanie do práce z G. F. do Dlhej nad Oravou a späť. V súčasnosti má prácu, ktorá jej časovo vyhovuje a zároveň jej umožňuje starať sa o maloletú dcéru. Matka pracuje nepretržite od septembra 2012 a nemožno skutočne hovoriť o nej ako o osobe, ktorá sa dobrovoľne vzdá zamestnania. Práve naopak, stále hľadá lepšie pracovné miesto, avšak je obmedzená osobnou starostlivosťou o dcéru. O túto sa stará od narodenia, a je preto pre ňu nepochopiteľné tvrdenie, že si mala vytvoriť finančnú rezervu, keď najskôr bola poberateľkou materskej, potom rodičovského príspevku a následne mzdy v takmer minimálnej výške. Za daného stavu je skutočne rada, že si dokáže zabezpečiť základné nevyhnutné potreby pre seba a pre maloletú dcéru. Na druhej strane otec s predajom bytu získal finančné prostriedky vo výške 17.000,- eur, čím sa jeho finančná situácia nepomerne zlepšila oproti finančnej situácii matky. Aj s prihliadnutím na zhoršený zdravotný stav povinného rodiča, t. j. otca, si tento podľa presvedčenia matky môže plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom. Celá situácia bola vyvolaná najmä veľkým záujmom opatrovníka, ktorý chcel predať byt, aj auto otca, aby získal pre seba finančné prostriedky. Keby bolo matke a maloletej dcére umožnené zostať bývať v byte, nebola by nútená podávať návrh na uloženie vyživovacej povinnosti a taktiež by nebola odkázaná na hľadanie nájmu a zabezpečenie riadneho bývania. Dcéra vďaka svojmu starému otcovi nemá vytvorené žiadne stabilné zázemie, pretože okrem toho, že ich vyhodil z bytu syna, teraz podal podnet na súčasného prenajímateľa na daňový úrad a prenajímateľ trval z toho dôvodu na ukončení nájomného vzťahu k 31.12.2019. Matka teda bude nútená hľadať ďalšie bývanie a vzhľadom na aktuálnu výšku nájomného za byty jej výdavky na bývanie budú od nového roka opäť zvýšené. Matka žije v domácnosti sama so svojou dcérou. Ak má opatrovník od susedov potvrdené, že žije v domácnosti s prenajímateľom, mal týchto svedkov uviesť a mohol ich súd vypočuť, ide však o čisté klamstvo, pretože prenajímateľ sa dlhodobo zdržiava v X.. V byte matky sa objaví len vtedy, keď si príde prevziať nájomné.

4. Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové návrhy a dôkazy na zmenu rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách ust. až a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle ust. rozsudok okresného súdu v odvolateľom napadnutej časti podľa zmenil, a to z nasledovných dôvodov.

6.1. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine). 6.2. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dokazovanie v rozsahu poskytujúcom dostatočný podklad pre určenie výživného, skutkový stav teda zistil úplne a aj správne, avšak z tohto nevyvodil celkom správny právny záver, pokiaľ otcovi uložil povinnosť platiť výživné až v sume 140,- eur mesačne na maloletú L..

8. Odvolací súd sa s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prvom rade stotožňuje s názorom okresného súdu, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča, t. j. otca maloletej vychádzať z jeho obmedzených možností zabezpečiť si príjem, a to kvôli trvale nepriaznivému zdravotnému stavu. V nadväznosti na uvedené odvolací súd opakuje, že v čase spolužitia rodičov v roku 2012 otec utrpel pri autonehode úraz, v dôsledku ktorého ostal ťažko zdravotne postihnutý s mierou funkčnej poruchy 70 % určenou posudkom ÚPSVaR Dolný Kubín z 22.04.2013 a je odkázaný na opatrovateľskú starostlivosť vykonávanú jeho otcom C. F. st. Žije s rodičmi v ich rodinnom dome a je poberateľom invalidného dôchodku s priznanou mesačnou výškou vo výške 418,90 eur mesačne pre rok 2019. K invalidnému dôchodku poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne v roku 2019 vo výške 19,51 eur a príspevok na kompenzáciu výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného

motorového vozidla v roku 2019 v sume 35,11 eur. Vychádzajúc z uvedeného, je plne namieste záver súdu prvej inštancie o nízkom mesačnom príjme otca, a to z objektívnych dôvodov. Je však pravdou i to, že predajom bytu získal jednorazovo vyššiu finančnú hotovosť v sume 19.252,13 eur, z ktorej si môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť a že jeho možnosti zabezpečenia bývania sú výrazne lepšie ako na strane matky. Táto v súčasnosti zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o maloletú a tiež sa stará o uspokojovanie jej bytovej potreby. Pritom v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola síce zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom, avšak len vo výške 427,- eur mesačne. Okrem toho poberá prídavok na dieťa 24,34 eur. Maloletá L. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, navštevuje viaceré krúžky, jej zdravotný stav zodpovedá veku.

9. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom (bližšie viď bod 21. a nasl. rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané obmedzené schopnosti a možnosti na strane otca, s prihliadnutím tiež na jeho vek, odôvodnené potreby a schopnosti a možnosti na strane matky, je výživné určené súdom prvej inštancie privysoké. Na rozdiel od okresného súdu, odvolací súd zohľadnil vo väčšej miere už spomínané zdravotné problémy otca, v dôsledku ktorých je tento plne invalidný, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a prakticky vylúčený z možnosti zapojenia sa do pracovného procesu. Navyše jeho rodičom vznikajú nemalé výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou otca, a aj keď matka spochybňuje efektívnosť a účelnosť ich vynakladania, nemožno ani v budúcnosti rodičom otca zakázať, aby prípadne z peňazí, ktoré dostal po predaji bytu, zdravotnú starostlivosť hradili. Odvolaciemu súdu samozrejme taktiež neušlo, že ani príjem matky nie je vysoký, práve naopak. Avšak táto si aktuálne ešte môže stále s ohľadom na situáciu na pracovnom trhu príjem zvýšiť. Bezpochyby aj výdavky na dieťa sú vysoké, ale v danom prípade sú možnosti stanovenia výšky výživného limitované obmedzenými schopnosťami otca. Berúc v úvahu všetky uvedené okolnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o bežnom, ako aj zameškanom výživnom zmenil tak, že určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej L. sumu 100,- eur mesačne, a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Odvolací súd sa pritom neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Rozsudok okresného súdu zmenil len pre nesprávne právne posúdenie, keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o určení vyživovacej povinnosti otcovi až v sume 140,- eur mesačne.

10. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo vyčíslil aj nedoplatok na zameškanom výživnom, a to za obdobie od 03.10.2017, t. j. od podania návrhu do 28.01.2020, t. j. dňa vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, a to vo výške 1.595,- eur. Za pomernú časť mesiaca október roku 2017 až do konca roku 2017 mal otec zaplatiť na výživnom sumu 293,- eur, za obdobie od januára 2018 až do januára 2020 (vrátane) mal otec zaplatiť na výživnom sumu 2.500,- eur (25 x 100). Spolu mal zaplatiť na výživnom odo dňa podania návrhu do vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom sumu 2.793,- eur. Z výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní vyplýva, že otec zaplatil na výživnom či už dobrovoľne, resp. na základe vydaného neodkladného opatrenia sumu 1.198,- eur (odvolací súd vychádzal z toho, že otec zaplatil aj v mesiacoch november, december a január 2020 sumu 50,- eur mesačne). Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že celkovo mal otec na výživnom za rozhodné obdobie zaplatiť sumu 2.793,- eur, pričom zaplatil len sumu 1.198.- eur, a preto jeho nedoplatok na výživnom predstavuje sumu vo výške 1.595,- eur (2.793,- eur - 1.198,- eur). Vzhľadom k jej výške odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť ju v lehote do 30.06.2020.

11. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal taktiež arbitrárnosť rozsudku okresného súdu, resp. jeho nepreskúmateľnosť, pretože podľa jeho tvrdení sa súd nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, s predmetnou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Naopak, podľa jeho názoru napadnutý rozsudok zodpovedá všetkým náležitostiam kladeným na zákonné rozhodnutie podľa . Súd prvej inštancie logicky a zrozumiteľne odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku. Povinnosťou okresného súdu pritom nie je dať argument na každú námietku strany, ale vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam, ktoré sú pre rozhodnutie veci zásadné, k čomu aj v prejednávanej veci došlo. Tiež nie je povinnosťou súdu vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, keďže sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Tie, ktoré boli vykonané v prejednávanej veci, poskytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. K odvolacej argumentácii otca o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy ( ) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie

vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade tiež bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Tým, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s predstavou otca o výške výživného, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami.

12. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vecnú správnosť aj zostávajúceho výroku rozsudku o zverení maloletej L. do osobnej starostlivosti matky, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa , potvrdil.

13. Výrok o trovách konania sa zakladá na aplikácii ustanovenia .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )