Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-9-2019.pdf
PDF · 84.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., o zaplatenie 2.864,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.111,08 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2019 sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Hodling a.s., IČO: 35 923 130) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.864,10 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 15.02.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, preto právny predchodca žalobcu úver dňa 19.04.2016 zosplatnil, o čom žalovaného oboznámil listom zo dňa 27.04.2016. Žalovaný z dlžnej sumy zaplatil celkom 1.888,92 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie nariadené na deň 28.01.2020 sa nedostavili strany sporu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Súd s ohľadom na uvedené v súlade s § 180 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
4.1 Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba, nepodnikateľ, uzatvorili dňa 05.02.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- eur, s dohodnutým
úrokom vo výške 32 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 86,59 eur, spolu s poistením po 89,10 eur. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť 6.234,48 eur, sadzba poistenia 2,9 %, priemerná hodnota RPMN 19,35 %, RPMN 32 % a mesačná výška poistenia 2,51 eur. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený ako 02/2020. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné podmienky. Z prehľadu splátok a úhrad zmluvy žalovaného č. 6170888 vyplýva, že žalovaný uhradil v súvislosti s pôžičkou sumu 1.888,92 eur. Listom zo dňa 27.04.2016 adresovaným žalovanému právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úver zosplatnil. Počas konania právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení, na základe čoho súd uznesením č. k. 8Csp/9/2019 - 77 zo dňa 01.08.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
5. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
5.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5.2. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
5.3. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
5.4. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5.5. Podľa § 52 ods. 3 O.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.6. Podľa § 52 ods. 4 O.z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.7. Podľa § 524 ods. 1 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
5.8. Podľa § 524 ods. 2 O.z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
5.9. Podľa § 517 ods. 1, 2 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.10. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splatiť žalobcovi postupne v 72 - och splátkach po 86,59 eur (s poistením 89,10 eur). Súd danú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola pripravená na formulári (vrátane znenia OP), ktorý zo strany právneho predchodcu žalobcu bol vopred pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že zmluva všetky vyžadované náležitosti neobsahuje. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 05.02.2014 neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený iba ako 02/2020, z ktorého sa nedá vyvodiť, ktorý deň mesiaca február roku 2020 je termínom konečnej splatnosti úveru. Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 9Co/70/2017, s ktorým sa stotožňuje, v odôvodnení ktorého je uvedené: „Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci nie optimálne, je i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod.“ V danom prípade táto požiadavka splnená nie je, keď termín konečnej splatnosti je uvedený v zmluve ako 2/2020, a teda nie je zrejmý (vypočítateľný) deň konečnej splatnosti úveru, pričom medzi esenciálnymi náležitosťami nie je uvedený ani termín splatnosti prvej, ako ani ostatných splátok. V zmluve ďalej nie je uvedená ani doba trvania zmluvy v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je tiež nevyhnutnou náležitosťou, a to z dôvodu informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o jeho viazanosti zmluvou pri splnení si povinností zo zmluvy. Pri väčšine zmlúv je tento okamih totožný s termínom konečnej splatnosti. V danom prípade však spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nebol informovaný o dobe trvania zmluvy, ani o konečnej splatnosti.
7. Ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri tomto bode súd uvádza, že v zmluve síce je uvedená celková čiastka úveru, nie je v nej ale premietnutá suma poistného vo výške 2,9 % (pričom suma poistného ani nie je špecifikovaná, keďže nie je zrejmé z čoho sa pri jej výpočte vychádza) splatná spolu so splátkami úveru. Súd má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Keďže do celkovej čiastky úveru platenie poistného započítané nebolo, pričom vznik poistenia preukázaný nie je, je suma uvedená ako celková čiastka úveru nesprávna. V zmluve teda absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na § 2 písm. h) citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátok plnených na poistné). Potom právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší.
8. Absencia vyššie uvedených náležitostí má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že úverová zmluva sa považuje za platnú, avšak poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu úhrad a splátok vyplýva, že žalovaný v súvislosti s úverom zaplatil spolu 1.888,92 eur. Preto keď súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pričom pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný uhradil v súvislosti s úverom sumu 1.888,92, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 1.111,08 eur ako rozdielu týchto súm (3.000,- eur - 1.888,92 eur). Spolu s dlžnou sumou zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania (keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo dňa 03.05.2016, tak ako žiadal žalobou žalobca, keďže žalovaný už v tom čase bol v omeškaní.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu (žalovaný bol úspešný v časti, ktorou súd žalobu zamietol, t.j. o zaplatenie 1.753,02 eur s príslušenstvom a žalobca bol úspešný v časti, ktorou súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 1.111,08 eur s príslušenstvom) nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.