Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-123-2017.pdf
PDF · 113.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ W. C., S.. XX.X.XXXX, V. H. XXX/X, W. S. N.Ľ. L. X/ E.. F. P., Q. P., S.. XX.XX.XXXX, H.Z. XXX, J.. Q., o zaplatenie 7.521,17 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanej v 2/ rade z a m i e t a .
II. Žalovaná v 1/ rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.585,44 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.757,21 € od 1.9.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 70,- € mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškaním čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý doposiaľ neuhradený dlh.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
V. Žalovaná v 2/ rade n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 7.521,17 eur s prísl. a nahradil trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanou 1. Ako dlžníkom a poručiteľom M. C., S.. XX.XX.XXXX, S. M. H. XXX/X, W. S. N. ako spoludlžníkom uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 30.11.2004 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 9.12.2004 v sume 6.638,78 eur a dňa 21.4.2005 v sume 1.543,52 eur a dňa 9.12.2004 v sume 99,58 eur ako poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru a v sume 16,60 eur ako poplatok ta vystavenie biankozmenky. Dlžník M. C. C. U. X.X.XXXX. Jeho dedičom sa na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.2.2007, sp. zn. XD/XXX/XXXX, U. XXX/XXXX-M. stala žalovaná v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 53,87 eur, splatnou do 15-teho dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. II zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 2, započítaná na dohodnuté 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov
mimoriadneho medziúveru. Žalovaná v 1/ rade sa zároveň zaviazala vkladať do sporenia 30% cieľovej sumy na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 1. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení s žalovaný v 1/ rade zaviazal splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,18 eur. Žalovaná v 2/ rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade porušila zmluvne dohodnuté podmienky a mimoriadny medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 29.12.2016 žalobca vyzval žalovanej v 1/ rade na doplatenie omeškaných splátok, pričom ho zároveň upozornil, že v prípade nedoplatenia zameškaných splátok bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s prísl. pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaná v 1/ rade na toto písomné upozornenie nereagovala, preto žalobca dňa 13.2.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s prísl., s tým, že rovnopis vyhlásenia bol zaslaný na vedomie aj žalovanej v 2/ rade ako ručiteľovi s upozornením, že ak žalovaná v 1/ rade nesplatí celý dlh, bude tento následne vymáhaný súdnou cestou aj od žalovanej v 2/ rade. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca v zmysle čl. VII. Bod 9. Úverovej zmluvy zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2.125,08 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 8.298,48 eur, čo v rozdiele predstavuje sumu 6.173,39 eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 7.366,62 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 6.173,39 eur a z nezaplatených úrokov v sume 828,23 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 365 eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VII bod 6. Úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,79 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola istina vymáhanej pohľadávky ponížená o vykonané vklady v sume 300 eur. Istina tak predstavuje sumu 5.873,39 eur. Žalovaná 2. prevzala ručenie za poskytnutý úver.
3. Žalovaná v 1/ rade na pojednávaní dňa 28.1.2020 uviedla, že je ochotná dlh uhradiť. Zároveň požiadala aby ručiteľka s tým nemala nič spoločné a aby súd od nej nič nevymáhala. Požiadala o splátky dlžnej sumy z dôvodu že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 466 eur, z čoho uhrádza náklady spojené s bývaním vo výške 135,40 eur. Rovnako spláca úver Slovenskej sporiteľni vo výške 204 eur mesačne. Žije sama v byte, na lieky potrebuje mesačne 27 eur. Uviedla že zo žalovanej sumy splatila 300 eur a nevedela sa vyjadriť k časti žalovanej pohľadávky v sume 365 eur - nezaplatené poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dokáže na dlh uhrádzať maximálne sumu 40 eur mesačne.
4. Žalovaná v 2/ rade uviedla že k výške celkového dlhu sa nevie vyjadriť, nakoľko nie je v kontakte so žalovanou v 1/ rade. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru jej ako ručiteľovi bolo doručované, ale v tom čase bola na kúpeľnej liečbe. Poslednú informáciu má od žalobcu takú, že tento sa dohodol so žalovanou v 1/ rade na splátkovom kalendári. Vyjadrila názor, že by nemala byť žalovanou, keďže žalovaná v 1/ rade je zamestnaná a poberá aj dôchodok a je schopná a ochotná dlh splácať. Momentálne je v nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko je osobou ZŤP a jej mesačné výdavky prevyšujú jej príjmy. Začala v roku 2011 stavať s manželom rodinný dom, ktorý je zaťažený hypotékou.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.8.2018 uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaná v 1/ rade uhrádzala žalovanú sumu v splátkach, avšak mesačná výška splátky v sume 40 eur považuje za neprimerane nízke. Rovnako uviedol, že obaja žalovaní si v čase podpisovania zmluvy museli byť vedomí, že v prípade nesplácania úveru prichádza do úvahy aj vymáhanie žalovanej sumy od ručiteľa. Navrhol preto mesačné splátky na úrovni 200 eur vzhľadom nato, že po 40 eur mesačne by žalovaná v 1/ rade splácala túto sumu takmer 20 rokov.
6. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
7. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
8. Keďže po dlžníkovi - poručiteľovi sa v zmysle Osvedčenia o dedičstve stala jediným dedičom žalovaná v 1/ rade, uplatnil žalobca žalobu voči nej a voči žalovanej v 2/ rade na základe zabezpečovacieho inštitútu ručenia.
9. Podľa § 546 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
10. Podľa § 547 CSP, veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
11. Podľa § 548 ods. 1, 2 a 3 CSP, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
12. Ručiteľský záväzok je voči hlavnému záväzku akcesorický a subsidiárny. Jeho akcesoria a subsidiarita sa prejavuje predovšetkým v tom, že pokiaľ zanikne pohľadávka veriteľa, napr. preto, že ju dlžník splní, zanikne tím automaticky i ručenie. Zákonnými výnimkami je nahradenie zaniknutého záväzku novým záväzkom, alebo zánik hlavného záväzku v obchodno-právnych vzťahoch, pokiaľ k tomu došlo z dôvodov nemožnosti plnenia dlžníkom či zánikom dlžníka. Subsidiarita ručenia zase spočíva v tom, že veriteľ môže chcieť splnenie pohľadávky ručiteľom až vtedy, keď k tomu najprv a bezvýsledne vyzve dlžníka. Veriteľ má okrem toho voči ručiteľovi tzv. informační povinnosť, kedy mu musí na požiadanie zdieľať aktuálnu výšku svojej pohľadávky, a ručiteľ môže voči nemu naopak uplatniť všetky námietky, ktoré by inak mohol uplatniť dlžník. Pokiaľ potom bude ručiteľ donútení splniť danou pohľadávku za dlžníka, môže potom po ňom požadovať náhradu poskytnutého plnenia (tzv. regres). Toto právo na náhradu je majetkové a môže sa preto premlčať v obecnej premlčanej lehote.
13. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v zmysle vyššie cit. ustanovení CSP nie je možná zmena žaloby, vrátane zmeny žaloby spočívajúca v jej rozšírení. Súd žalobu voči žalovanej v 2/ rade zamietol aj z dôvodu že žalobca nárok voči nemu postavil na titule ručenia za poskytnutý stavebný úver poskytnutej žalovanej v 1/ rade a jeho nebohému manželovi. Ručenie v tomto prípade ale nezakladá solidárny záväzok, t.j. taký ako žalobca v žalobe požaduje - zaviazať oboch žalovaných na plnenie spoločne nerozdielne. V prípade ručenia by žalobný petit mal znieť tak, že vo vzájomnom rozsahu plnenia žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade je žalovaná v 2/ rade oslobodená od ďalšieho plnenia. Súd je však viazaný petitom žaloby, ktorý nie je oprávnený prekročiť. Napokon, žalobca zmenu žaloby ani nenavrhol, ale i keby ju navrhol, s poukazom na cit. § 294 CSP by súd nebol oprávnený takúto zmenu pripustiť. Preto vo výroku I. súd žalobu voči žalovanej 2. zamietol.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXX X XX a medziúvere č. XXXXXXX X XX, Všeobecnými podmienkami žalobcu pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 29.12.2016 a z 13.2.2017, spolu s doručenkami a výpisom z účtu stavebného sporenia, výpisom z účtu zo zosplatneného medziúveru a výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav veci:
15. Medzi žalobcom ako veriteľom, poručiteľom a žalovanou v 1/ rade ako dlžníkom a žalovanou v 2/ rade ako ručiteľom, došlo dňa 30.11.2004 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaná v 1/ rade sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 53,87 eur, splatnou do 15-teho dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. II zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 2, započítaná na dohodnuté 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov mimoriadneho medziúveru. Žalovaný v 1/ rade sa zároveň zaviazal vkladať do sporenia 30% cieľovej sumy na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 1. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení s žalovaný v 1/ rade zaviazal splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,18 eur.
16. Podľa bodu II. Zmluvy, výška úrokovej sadzby medziúveru je 7,79 % ročne.
17. V zmysle bodu II. Zmluvy, dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačným splátkami jednou sumou vo výške minimálne 16,60 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú úroky z mimoriadneho
medziúveru sumu vo výške 53,87 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje uhradiť plnú výšku stavebného úveru, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými splátkami v sume 69,18 eur.
18. V zmysle 6.1. a 2. Zmluvy - ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, resp. splátkou povinného mesačného vkladu, má žalobca právo si účtovať úrok z omeškania vo výške 5% ročne a v prípade omeškania so splátkou má žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 3% ročne pri stavebnom úvere a 5% ročne pri mimoriadnom medziúvere.
19. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovaným obom žalovaným zo dňa 29.12.2016 a 13.2.2017 žalobca oznámil žalovanému ako ručiteľovi že ku dňu 13.2.2017 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. VPSS. Na základe toho ho požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy, vrátane príslušenstva, ktorá k 13.2.2017 predstavovala 7.366,62 eur.
20. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dlžná suma zmluvy ku dňu 13.2.2017 predstavuje sumu 7.366,62 eur, pričom pozostáva z istiny 6.173,39 eur, nezaplatených úrokov z úveru vo výške 828,23 eur a nezaplatených poplatkov v sume 365 eur.
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom, poručiteľom a žalovanou v 1/ rade ako dlžníkom a žalovanou v 2/ rade ako ručiteľom, došlo dňa 30.11.2004 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaná v 1/ rade sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 53,87 eur, splatnou do 15-teho dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. II zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 2, započítaná na dohodnuté 7,79% ročné úroky mimoriadneho medziúveru. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov mimoriadneho medziúveru. Žalovaná v 1/ rade sa zároveň zaviazala vkladať do sporenia 30% cieľovej sumy na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 16,60 eur a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, bod 1. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná v 1/ rade zaviazala splácať stavebný úver, vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,18 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zúčtovaní nasporenej sumy vo výške 2.125,08 eur so sumou poskytnutého úveru, predstavuje dlh žalovanej v 1/ rade na istine sumu 6.173,39 eur, ktorý bol ešte ponížený o vykonané vklady v sume 300 eur. Istina tak predstavuje sumu 5.873,39 eur.
28. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy so Všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
29. Po vykonanom dokazovaní súd priznal žalobcovi z uplatnenej istiny 5.873,39 eur istinu poníženú o sumu 99,58 eur ako poplatok za spracovanie mimoriadneho medziúveru za sumu 16,60 eur ako poplatok za vystavenie biankozmenky. O uvedené sumy bol poskytnutý stavebný medziúver ponížený už v čase jeho poskytnutia žalovanému v 1/ rade a poručiteľovi. Ide o poplatky, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom a dobrými mravmi, nakoľko poskytovanie stavebných úverov je štandardným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, preto za spracovanie takéhoto úverového prípadu nie je možné žiadať poplatok a keby to možné i bolo, požadovaná suma 99,58 eur je neprimeraná zo strany dodávateľa vynaloženej „námahe“ za spracovanie medziúveru. Pokiaľ ide o poplatok za vystavenie biankozmenky, suma je rovnako vysoká. Okrem toho podľa aktuálnej úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch ani nie je prípustné zabezpečenie spotrebiteľského úvery vystavením zmenky a je možné konštatovať, aj v čase kedy bol úver poskytnutý, t.j. v roku 2004, takéto zabezpečenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
30. Žalobca v žalobe nezdôvodnil ani netvrdil aké poplatky v celkovej sume 365 eur žiada od žalovaných. Len z výpisu z účtu vyplýva, že to budú zrejme poplatky za vedenie účtu, ako aj poplatky za upomienky. Súd konštatuje, že na poplatok za vedenie účtu podľa štandardnej judikatúry súdov žalobca nárok nemá, pretože účet vedie sám pre seba. Nie je reálne poskytnutá služba žalovanej v 1/ rade, za ktorú by mohol žiadať poplatok. Pokiaľ ide o jednotlivé upomienky za všetky si žalobca účtoval vysoké sumy, jednak zbytočné opakovanie upomienok a suma, ktorú za tieto upomienky žiada nie je ekvivalentná bežnej námahe, ktorú žalobca musel vynaložiť za upomínanie žalovanej v 1/ rade a 2/ rade, preto súd tieto poplatky nepriznal.
31. Súd priznal vyčíslený úrok do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. do 13.2.2017 vo výške 828,23 eur, túto časť súd priznal ako oprávnený nárok. Súd podrobil kontrole „ ex offo “ v spotrebiteľskej veci výšku dohodnutého úroku 7,79 % ročne, a konštatuje, že takáto úroková výške je v súlade s bežnými úrokmi poskytovanými bankami v danom čase, aj v súlade s dobrými mravmi, preto súd tento nárok priznal. 32. Súd však nepriznal požadovaný dohodnutý úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti tak ako ho žalobca vyčíslil. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti prestal žalobca žalovanej v 1/ rade poskytovať finančnú službu, preto nárok na ďalší dohodnutý úrok nemá. Má nárok na sankčný mechanizmus, t.j. na úrok z omeškania - súd mu úrok z omeškania priznal tak, ako si ho uplatnil v žalobe, od 1.9.2017. Javí sa, že by mal nárok na tento úrok z omeškania už po zosplatnení, čiže počnúc 14.2.2017, ale súd nemôže konať nad žalobný návrh. 33. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník ( prijímateľ úveru ) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje ( úverové obdobie ); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov ( porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153 ).
34. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
36. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. ( v ostatnom viď Rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Co/69/2018-92 ) .
37. Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 38. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5 % ročne.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi len sumu 6.585,44 eur, t.j. žalovanú sumu 5.757,21 eur poníženú o všetky poplatky 99,58 eur + 16,60 eur a vyčíslené úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 828,23 eur, spolu s 5%-tným úrokom z omeškania zo sumy 5.757,21 eur od 1.9.2017 do zaplatenia.
41. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Vzhľadom na ťaživú finančnú situáciu žalovanej v 1/ rade, ktorá je starobným dôchodcom, má ďalšie úverové zaťaženie, platí náklady na byt, súd prihliadnuc na jej možnosti a pomery jej priznal splácanie v splátkach po 70 eur mesačne, s tým, že takýmto splácaním nebude ohrozený žalobca, nakoľko je finančným domom bežne poskytujúcim úvery. V prípade neúhrady zo strany žalovanej v 1/ rade riadne a včas sa stane splatným celý dlh, čím vrátenie priznanej sumy žalobcovi nebude ohrozené. Okrem toho budú až do zaplatenia plynúť žalobcovi nároky na úrok z omeškania. 43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Pokiaľ ide o trovy konania, v prevažnej miere voči žalovanej v 1/ rade bol žalobca úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktorý bude vypočítaný podľa percenta úspechu. 47. Žalovanej v 2/ rade, ktorá bola voči žalobcovi plne úspešná v spore, nakoľko súd voči nej žalobu zamietol súd náhradu súdnych trov nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.