Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/22/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v exekučnej veci oprávneného Z. poisťovňa so sídlom v N., pobočka A., IČO XX XXX XXX, so sídlom O. slovenskej XX, XXX XX A., proti povinnému U. O., narodenému XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX/XX, XXX XX C., o vymoženie 107,40 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. - 17 zo dňa 05. decembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal súdnemu exekútorovi Mgr. M. A., Exekútorský úrad so sídlom M. R. S. XXX/XX, XXX XX N. pod N. nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.07.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 107,40 Eur s príslušenstvom, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky A. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 25.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Následne dňa 15.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie súdneho exekútora o tom, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané, že povinný zomrel dňa 26.02.2014 a dedičské konanie po zomrelom povinnom vedené pod sp. zn. - 56 Dnot 103/2014 bolo zostavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Vychádzajúc z uvedeného súd považoval za preukázané, že povinný bol nemajetný a exekúciu bolo preto potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že nesúhlasí s výrokom o trovách. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra (pravdepodobne malo byť uvedené úmrtím). Má za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že úmrtím povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 31 zo dňa 26.03.2013. Záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s názorom okresného súdu a teda, že exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného.

V prípade, ak by povinný ako poručiteľ zanechal majetok, ktorý by bol prejednaný v dedičskom konaní, v exekučnom konaní by sa pokračovalo s dedičmi poručiteľa. Keďže však povinný žiaden majetok nezanechal, exekučné konanie má byť zastavené z dôvodu nemajetnosti. V tomto prípade nejde o stratu spôsobilosti byť účastníkom konania, keďže po smrti povinného sa pokračuje s jeho dedičmi, ale ide o nemajetnosť povinného, nakoľko nezanechal žiaden majetok. V ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je jasne daná povinnosť oprávneného znášať náhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, či nemajetnosť povinného mohol predvídať, prípadne či nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora ďalej nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. 6. Podľa (ďalej len ), odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie smeruje voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie. Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedených priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).