Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3Tk-4-2019.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tk/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 28.01.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný č. 1)
O. C., nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom L. B., O. I. XXX/X, t. č. v Ústave na výkon väzby Ilava, Obžalovaný č. 2) M. Y., nar. XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom V. C., R. XXXX/XX, t. č. v Ústave na výkon väzby Ilava, Obžalovaný č. 3) B. K., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom V. C., K. XXXX/X, sa uznávajú za vinných, že
obžalovaní O. C., M. Y. a minimálne B. K. za účelom dosiahnutia zisku páchaním fiskálnej trestnej činnosti sformovali v presne nezistenom čase roku 2017 na nestotožnenom mieste organizovanú skupinu páchateľov pôsobiacu na viacerých miestach Slovenskej republiky v období minimálne v priebehu roku 2017 až do dňa 25.10.2017, pričom konanie tejto skupiny páchateľov koordinoval a riadil obžalovaný O. C., kde jednotliví obžalovaní po koordinácii postupu a deľbe úloh spočívajúcich u obžalovaného O. C. v oslovení obžalovaného B. K., aby za finančnú odmenu zabezpečil osobu k prepisu obchodných podielov spoločnosti za účelom spáchania daňovej trestnej činnosti, v zabezpečení vystavenia a zaúčtovania fiktívnej faktúry a neoprávneného uplatnenia vrátenia dane z pridanej hodnoty, ako aj v koordinácii a usmerňovaní obžalovaného M. Y. počas daňovej kontroly, u obžalovaného B. K. v zabezpečení obžalovaného M. Y. ako osoby, na ktorú bude prepísaná obchodná spoločnosť s cieľom spáchať daňovú trestnú činnosť a u obžalovaného M. Y. v podpísaní listín potrebných k prepisu obchodných podielov spoločnosti C., s.r.o. E., IČO: XX XXX XXX za účelom spáchania trestnej činnosti a na základe takto rozdelených úloh v presne nezistenom čase roka 2017, najneskôr do 25.10.2017 obžalovaný O. C. požiadal obžalovaného B. K., aby za finančnú odmenu zabezpečil osobu, na ktorú by sa previedli obchodné podiely v obchodnej spoločnosti, s čím obžalovaný B. K. súhlasil a pod prísľubom finančnej odmeny za takýto prevod oslovil obžalovaného M. Y., čo obžalovaný M. Y., ktorému bola rovnako sľúbená finančná odmena akceptoval, následne obžalovaný O. C. zabezpečil listiny potrebné k prevodu obchodných podielov spoločnosti C., s.r.o. E. na obžalovaného M. Y., ktoré obžalovaný M. Y. dňa 02.11.2017 na notárstve v V. C. podpísal, čím sa stal konateľom v spoločnosti C., s.r.o. E. a následne dňa 26.11.2017 ako konateľ spoločnosti C. s.r.o. E. podal na Daňovom úrade E. opravné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2017, ktorým spoločnosť C., s.r.o. E. zastúpená obžalovaným M. Y. neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v rozsahu 2.483.200,- Eur ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tým, že do predmetného daňového priznania na riadku 21 uviedla daň z pridanej hodnoty v sume 2.483.200,- Eur pochádzajúcu z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 27.10.2017 na sumu 14.899.200,- Eur od spoločnosti I., s.r.o., IČO: XX XXX XXX a to napriek tomu, že zdaniteľné plnenie deklarované na predmetnej faktúre ako "software na meranie kybernetickej bezpečnosti" nikdy reálne neprebehlo a následne počas prebiehajúcej daňovej kontroly obžalovaný O. C. prostredníctvom vopred pripravených
a napísaných odpovedí usmerňoval obžalovaného M. Y. v tom, ako má vypovedať pred správcom dane a tiež opakovane zabezpečoval jeho ošatenie a prepravu na Daňový úrad E..
t e d a
obžalovaný č. 1) O. C.:
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
obžalovaný č. 2) M. Y.:
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
obžalovaný č. 3) B. K.:
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný č. 1) O. C.:
zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona,
obžalovaný č. 2) M. Y.:
zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a), Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona,
obžalovaný č. 3) B. K.:
zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno i) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný č. 1) O. C. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 60 (šesťdesiat) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí a to: pečiatky spoločnosti K. s.r.o. K., M.-A. s.r.o. K., 1. P. s.r.o. K., I. s.r.o. K., C. s.r.o. E., A. s.r.o. K., O. K. s.r.o. K., K. L. L., L. s.r.o. E., A. s.r.o. L. M..
Obžalovaný č. 2) M. Y. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný č. 3) B. K. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 05. 11. 2019 bola na Okresný súd Trenčín podaná obžaloba prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín pod spisovou značkou 1Kv 60/18/3300 na obvineného č.1) O. C., obvineného č. 2) M. Y. a obvineného č. 3) B. K. pre skutok uvedený vo výrokovej časti obžaloby a právne posúdený ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona.
Senát Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný č. 1) O. C., obžalovaný č. 2) M. Y. a obžalovaný č. 3) B. K. po prednesení obžaloby prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sa cítia byť vinnými zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Pretože všetci obžalovaní uznali vinu zo spáchania žalovaného skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písmeno g), písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaní odpovedali na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd prijal vyhlásenie všetkých obžalovaných a vykonal dôkazy v súvislosti s výrokom o treste. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti keď ho posúdil právne zhodne tak ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto zločinu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, pretože na podklade výsledkov dokazovania nemal pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že sa dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykoná v súvislosti s výrokom o treste.
Na návrh prokurátora a za súhlasu obžalovaného M. Y. podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný záver znaleckého posudku číslo 67/2019 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaný spoločnosťou R. duševného zdravia s.r.o., K. nad K. a podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy a to zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, odpisy z registra trestov na obžalovaných, správy o povesti na obžalovaných.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 67/2019 je zrejmé, že obžalovaný M. Y. v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou, poruchou v pravom zmysle slova, teda v zmysle psychózy. Aj napriek existencii zmiešanej poruchy osobnosti tento si bol plne vedomý páchania trestnej činnosti a toto svoje konanie mohol aj plne ovládať, jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, pretože netrpí duševnou poruchou psychotického charakteru a vzhľadom na to, že tento sa dlhodobo psychiatricky lieči, nie je potrebné ukladať mu akékoľvek ochranné liečenie.
Obžalovaný O. C. nebol doteraz priestupkovo riešený, doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný v roku 2010 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona pričom mu bol uložený podmienečný trest a v skúšobnej dobe sa osvedčil, hľadí sa naňho ako na netrestaného.
Obžalovaný M. Y. nebol doteraz priestupkovo postihnutý, bol trikrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný B. K. nebol doteraz priestupkovo riešený, doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, jednalo sa však o odsúdenia staršie ako 10 rokov, naposledy bol odsúdený
pre prečin úverového podvodu Okresným súdom V. C. v roku 2012 kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a počas skúšobnej doby sa osvedčil, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
U všetkých troch obžalovaných súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda na priznanie a oľutovanie trestného činu. Súd nezistil u žiadneho z obžalovaných žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia a pohnútku, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a zároveň vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd dospel k záveru, že je možné v prípade obžalovaných vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 per analogiam obžalovaným mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Trestného poriadku, pretože u nich boli splnené všetky podmienky na takýto postup. Zároveň súd vychádzal aj zo skutočnosti, že mimoriadne zníženie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody s analogickým použitím § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona pri vyhlásení o vine u všetkých obžalovaných nie je obligatórne a nemôže byť automatické, avšak v tomto prípade po zohľadnení všetkých okolností prípadu a korešpondovania s účelom trestu deklarovaným v § 34 ods. 1 Trestného zákona je zákonné a spravodlivé. Uložené tresty zodpovedajú zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorých účelom je na jednej strane zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život, pôsobiť motivujúco a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vo vzťahu ku všetkým obžalovaným, vzhľadom na hroziacu trestnú sadzbu za stíhaný zločin podľa § 277a ods. 3 Trestného zákona (7 - 12 rokov) ukladal súd obžalovaným v zmysle § 34 ods. 6 druhá veta Trestného zákona obligatórne trest odňatia slobody, pričom súd taktiež prihliadol na závažnosť stíhanej trestnej činnosti a jej charakter ako aj na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu. Súd taktiež zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie výmery nepodmienečného trestu.
Súd nezistil ani u jedného z obžalovaných dôvody na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda, že vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obžalovaných by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre nich neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Súd však aplikoval v prípade obžalovaných per analogiam ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona vzhľadom na to, že všetci traja obžalovaní vyhlásili na hlavnom pojednávaní, že sa cítia byť vinnými zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Pri určovaní výšky trestu súd prihliadol u všetkých obžalovaných na jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie). Súd pri určovaní výšky trestu neprihliadol samostatne na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaných podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestného činu príslušným orgánom), avšak túto skutočnosť zohľadnil ako súčasť vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a naň nadväzujúce mimoriadne zníženie trestu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a po aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písmeno d/ Trestného zákona súd viazaný ustanovením § 39 ods. 4 Trestného zákona (upravená trestná sadzba je od 56 mesiacov až 12 rokov) uložil obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby u obžalovaného č. 2) a obžalovaného č.3) a obžalovanému č.1) O. C. uložil trest v dolnej polovici takto zníženej trestnej sadzby vzhľadom na jeho vyššiu mieru zavinenia.
Obžalovaného O. C. a obžalovaného M. Y. súd zaradil pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písmena a/ Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia nakoľko doteraz neboli vo výkone trestu. Obžalovaného B. K. súd podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona za použitia
§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil tiež do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože je toho názoru, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému č.1) O. C. aj trest prepadnutia vecí, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd uložené tresty za účelom ochrany spoločnosti, nápravy obžalovaných a generálnej prevencie za primerané, spravodlivé a dostatočné. obžalovaný č. 1) O. C.: neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
obžalovaný č. 2) M. Y.:
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
obžalovaný č. 3) B. K.:
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (ako člen organizovanej skupiny) a vo veľkom rozsahu,
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.