Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: R.. B. I., V.. XX.XX.XXXX, T. D. V. E. - Y. D. T. X, C., XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. E. XXX/XXA, XXX XX Š. R., o na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -26 z 13.12.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, nariadil kontrolu dodržiavania tejto povinnosti technickými prostriedkami - osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti kontrolovanej osoby, uložil žalovanému podrobiť sa a strpieť inštaláciu týchto technických prostriedkov a dostaviť sa za tým účelom na Okresný súd Prešov a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na maloletú T. a maloletú E., ktoré sú deťmi žalovaného, vypracovala na návrh matky, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti po rozchode rodičov znalecký posudok. V tejto veci vykonala len bežné ambulantné vyšetrenie, na ktoré matka detí priniesla dokumentáciu, ktorú považovala za potrebnú pre vyšetrenie detí. Žalovaného zdravotnú dokumentáciu nikdy nevidela. Po vyšetrení detí napísala lekársku správu (nie znalecký posudok). Od tohto momentu začal žalovaný žalobkyni opakovane telefonovať, a to agresívnym spôsobom, vyhrážal sa jej, urážal ju a zhadzoval jej pracovnú spôsobilosť a odbornosť. Žalobkyňa ponúkla žalovanému možnosť zúčastniť sa na vyšetrení detí rovnakým spôsobom ako matka a to aj s ich deťmi alebo sám, pričom mu poskytla termín, na ktorý sa žalovaný nedostavil. Po niekoľkých dňoch sa žalovaný dostavil na ambulanciu žalobkyne, sadol si v čakárni a všetkým čakajúcim rozprával, ako je žalobkyňa úbohá, že nie je nijaký odborník, vyjadroval sa na jej adresu hanlivo. Čakajúci rodičia boli z jeho správania zhrození a znepokojení a žiadali žalobkyňu o poskytnutie vysvetlenia. Odmietol ponuku žalobkyne prísť do ambulancie na vyšetrenie s deťmi. O pár dní prišiel žalobkyni email s vyhrážkami, neskôr opakované telefonáty. Žalovaný neustále zdôrazňuje, ako mala žalobkyňa raz problémy a aké mala z toho dôsledky. Vyhráža sa medializáciou, trestami, ktoré žalobkyňu postihnú, keďže chce ukradnúť jeho deti. Žalobkyňa sa pokúšala žalovanému situáciu objasniť a vysvetliť, že o deťoch a forme ich starostlivosti rozhoduje iba súd, no žalovaný debatu prehlušoval krikom, vyhrážkami a zosmiešňovaním, pričom si bez vedomia žalobkyne a bez jej súhlasu všetko nahrával a vyhrážal sa následnou medializáciou. Uvádza, že všetky nahrávky boli vykonané bez jej schválenia, hoci nemá čo skrývať, nepraje si medializáciu. Uvádza, že žalovaný funguje v

skupine tzv. zavrhnutých otcov, pričom jeho verbálne a písomné sú zvyčajne bez oslovenia a písané v afekte. Žalobkyňa ďalej špecifikovala jednotlivé zásahy žalovaného, dňa 30.7.2019 jej telefonoval a žiadal, aby skartovala zdravotnú dokumentáciu (ktorou žalobkyňa nedisponuje, ako mu už v minulosti vysvetlila), vyhrážal sa políciou, trestným stíhaním. Dňa 6.11.2019 a 4.11.2019 žalovaný kontaktoval žalobkyňu písomne emailom, kde sa jej opätovne vyhrážal. Dňa 14.1.12019 sa žalovaný dostavil do ambulancie, bez predchádzajúceho ohlásenia, oznámil sestričke, že o chvíľu prídu policajti a budú sa diať veci, sadol si do čakárne a opätovne obťažoval čakajúcich urážaním žalobkyne. Žalobkyňa okamžite kontaktovala políciu. Po konfrontácii príslušníci PZ vyviedli žalovaného z budovy, pričom žalovaný neustále žiadal vydanie zdravotnej dokumentácie, ktorou žalobkyňa nedisponuje. Onedlho sa žalovaný pokúšal dovolať telefonicky, no nereagovala, nakoľko bola zaneprázdnená, na čo žalovaný volal právničke z C.. Žalobkyňa ďalej uvádza, že v priebehu minulého týždňa sa žalovaný dostavil na ambulanciu a klopal viac ako pol hodinu žalobkyni na dvere, no nakoľko bola v ordinácii sama a dopisovala lekárske nálezy a nikto nebol objednaný, neotvorila dvere. Na to sa žalovaný išiel sťažovať na sekretariát, kde sa dozvedel, že žalobkyňa ani nasledujúce dni nejde do práce, keďže ide do P., čo žalovaného tak rozhnevalo, že okamžite kontaktoval námestníka p. D., právne oddelenie a sťažoval sa na ňu.

3. Žalobkyňa má z konania žalovaného dôvodnú obavu, pričom je tu obava z recidívy konania žalovaného. Žalovaný nezvláda situáciu, v nadmernej miere zasahuje do bežného života žalobkyne. Sú dni, kedy ju telefonicky kontaktuje aj 40 krát, pričom telefonuje striedavo z dvoch čísel - jedno české a jedno slovenské. Počet telefonátov sa dennodenne zvyšuje. Pre žalobkyňu je toto správanie neúmerne zaťažujúce, vyšetruje množstvo autistických detí, ktoré sú citlivé na zvuky a telefón vyzváňa prevažnú časť ich stretnutia, čo závažne ohrozuje jej prácu s týmito deťmi, vypnúť zvonenie si žalobkyňa nemôže dovoliť. Z konania žalovaného má strach, nielenže ju zahŕňa nespočetným množstvom telefónnych hovorov a emailom, ale ju aj sleduje, čakáva ju pred ambulanciou a spolu s ňou vchádza do budovy. Následne žalovaný čaká v čakárni a verbálne žalobkyňu atakuje a osočuje pred tretími osobami. Vytrvalo, aj niekoľko hodín klope na dvere a dožaduje sa lekárskych správ, ktoré žalobkyňa nemá. Po skončení pracovnej doby ju čaká. Dostala sa do situácie, kedy má strach chodiť do práce a zase z nej vracať a z agresívneho správania žalovaného, jeho nevyspytateľných reakcií a zúfalých výkrikov. Má za to, že v tejto veci je nevyhnutná ingerencia súdu, nakoľko konanie žalovaného naberá na intenzite a dôvodne sa obáva, čo sa bude diať v blízkej budúcnosti. Opakovane sa žalobkyni vyhráža a vystupuje agresívnym spôsobom spôsobilým privodiť obavu žalobkyne o jej zdravie a život. Na základe uvedeného má za to, že je zrejmá potreba k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených a ohrozených práv žalobkyne a je na mieste a sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže približovať sa k žalobkyni.

4. Žalobkyňa pripojila k návrhu na neodkladné opatrenie emailovú komunikáciu žalovaného, ako aj podnet na prešetrenie pre podozrenie zo spáchania priestupku na Okresný úrad Q..

5. Z návrhu a pripojených dôkazov, ako aj z pripojených spisov vedených na Okresnom súde pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému zakázalo priblížiť sa k J. Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, sp.zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom sa žalovanému uložila povinnosť zákazu priblížiť sa k matke detí, ako aj k maloletým deťom na vzdialenosť 100 metrov, ako aj zo spisu sp.zn. XC/XX/XXXX, a XXC/XX/XXXX má súd za osvedčené a preukázané že žalobkyňa má zo žalovaného strach, ako aj dôvodnosť a intenzitu nároku a ohrozenie telesnej aj duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, ktoré nad bezpečnú mieru zasahuje žalobkyne do života nielen profesijného, ale aj súkromného. Súd má z priloženej emailovej komunikácie za preukázané žalovaného agresívny postoj a prístup k žalobkyni, ako aj nezvyčajnú a neprimeranú intenzitu komunikácie žalovaného a hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni.

6. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu z násilného chovania a ohrozovania zo strany žalovaného s prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti netreba preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie je namieste námietka, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala. (viď uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

7. Predbežným opatrením sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak súd má za to, že za danej situácie je potrebné upraviť pomery účastníkov v snahe predísť prípadnému neoprávnenému

zhoršeniu pozície, ujme a následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Výrok o realizácii neodkladného opatrenia prostredníctvom kontroly technickými prostriedkami - osobným identifikačným zariadením a výrok o povinnosti žalovaného podrobiť sa inštalácii týchto technických prostriedkov odôvodnil ustanovením .

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

10. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Poukázal na to, že žalobkyňa je ošetrujúci lekár jeho maloletých detí, pričom ako rodič sa zaujímal o informácie o jeho deťoch a snažil sa so žalobkyňou skontaktovať. Žalobkyňa v dokumentácii, ktorú označuje za bežnú zdravotnú dokumentáciu, popisovala jeho zdravotný stav v rozpore s vyjadrením súdnych znalcov.

12. Žalobkyňa tvrdí, že ju žalovaný v čakárni pred ambulanciou ohováral, avšak na takéto tvrdenie nemá žiadne dôkazy. V skutočnosti žalovaný sedel na lavičke a čakal pokiaľ žalobkyňa vybaví všetkých objednaných pacientov. Počas tejto doby sa rozprával s ľuďmi, ktorí mu rozprávali o istom zariadení v X.. Rozprávali mu tiež o tom, že sú nespokojní s prácou žalobkyne ako lekárky a chcú ísť k inému lekárovi. Pri osobnom rozhovore so žalobkyňou sa jej žalovaný pýtal, prečo o ňom napísala, že trpí závažnou poruchou, ktorá neumožňuje jeho kontakt s deťmi. Jej reakciou bolo iba to, že vymenovala zoznam zákonom chránených dokumentov, ktoré má k dispozícii, vrátane súkromnej komunikácie s rôznymi osobami, zdravotného záznamu z nemocnice v Y. a súdnoznaleckého posudku. Za týchto okolností vyzval žalovaný žalobkyňu, aby tieto doklady skartovala, čo však ona odmietla.

13. Po druhýkrát telefonoval žalobkyni v dôsledku odmietnutia skartácie týchto dokumentov, pričom sa domáhal aspoň vysvetlenia daného stavu.

14. Ďalšia komunikácia so žalobkyňou prebiehala vo forme e-mailov, na ktoré však žalobkyňa neodpovedala. Žalobkyňa vymyslela pascu a plán, ako vyprovokovať žalovaného k tomu, aby zisťoval informácie o deťoch v škôlke, kde ho môže zatknúť polícia. Je teda preukázané, že žalobkyňa plánovala ako ho zákerne dostať do väzby a odstaviť ho takto od možnosti boja o deti. V tejto súvislosti komunikuje žalobkyňa aj s bývalou partnerkou žalovaného - matkou maloletých detí, pričom okrem iného riešia ako ľsťou kriminalizovať žalovaného, a takto mu znemožniť boj o deti. Ide o opakovanú snahu žalobkyne ľsťou vyvolať dojem, že niekoho žalovaný prenasleduje a dôkazom toho by mal byť počet telefonátov so zdravotnou sestrou žalobkyne. Žalovaný v e-mailovej komunikácii, ktorú smeroval k žalobkyni prezentoval okolnosť, že má v pláne volať so zdravotnou sestrou a žiada, aby táto telefonát prevzala. Žalovanému išlo o vysvetlenie, kde sú dokumenty, ktoré mu žalobkyňa ukazovala na prvom stretnutí, nakoľko ide o citlivé údaje a zákon tieto údaje chráni. Žalobkyňa však odmietla so žalovaným na túto tému komunikovať a telefonicky sa s ním kontaktovať. Konanie žalovaného v žiadnom prípade nie je možné považovať za vydieranie, nakoľko prostredníctvom e-mailovej komunikácie žalobkyni iba oznámil, ako chce postupovať v medziach zákona. V dňoch 4.11. a 5.11.2019 sa snažil žalovaný kontaktovať zamestnanca nemocnice a dohodnúť s ním termín stretnutia so žalobkyňou, a predovšetkým zistiť, či táto bude 6.11.2019 pracovať, keďže nebolo možné sa dovolať ani jej zdravotnej sestre. Mal totiž obavu, aby do Q. necestoval zbytočne. V dňoch 4.11. a 5.11.2019 teda došlo k zvýšenému počtu telefonátov z jeho strany, avšak nemohol sa žalobkyni dovolať. Do Q. sa dostavil v ranných hodinách, pričom v čakárni bolo prázdno. Zaklopal na dvere, búchal na ne, bolo zrejmé, že v ambulancii je zhasnuté, a preto usúdil, že žalobkyňa v tento deň nepracuje.

15. Dňa 14.11.2019 bol v Q. po tretíkrát, a to v ranných hodinách, pričom pre vlastnú ochranu sa rozhodol privolať políciu, ktorú žiadal o súčinnosť. Mal totiž obavy, aby žalobkyňa sa nesnažila zničiť dôkazy o jej protiprávnom konaní. Pred vstupom do priestorov nemocnice volal na linku 158 a žiadal o súčinnosť hliadku polície s tým, aby tiež bola zistená situácia tak, aby nemohlo dôjsť k zničeniu dôkazov, pričom potreboval mať dôveryhodného svedka kontaktu a priebehu stretnutia so žalobkyňou. Žalobkyňa však tvrdila polícii, že tieto veci už u seba nemá a že ich odovzdala na právne oddelenie nemocnice. Z

priestorov nemocnice nebol vyvedení ako to tvrdí žalobkyňa, ale budovu opustil sám, a to bez prítomnosti polície. Predmetné doklady však nemá právne oddelenie nemocnie, ale právny zástupca žalobkyne.

16. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu, je zrejmé, že žalobkyni zaslal niekoľko e-mailových správ, avšak v žiadnej komunikácii túto neurážal a nevyhrážal sa jej. Za vyhrážky nemožno považovať požiadavku na riešenie situácie a nikto nemôže mať pochybnosti, že hájenie svojich osobných práv nie je vyhrážkou. Osobnú komunikáciu so žalobkyňou nahrával, k čomu žalobkyňa dala súhlas. Okolnosť, že žalovanému sa nepodarilo žalobkyni dovolať nemožno hodnotiť ako tzv. stupňujúcu sa tendenciu telefonátov. Nie sú pravdivé tvrdenia, že žalovaný žalobkyňu čakáva pred ambulanciou a spolu s ňou vchádza do budovy. Nie je pravdivé tvrdenie, že čaká v čakárni, a keď žalobkyňu stretne, verbálne ju napáda. Žalobkyňu videl iba raz, a to iba v ordinácii. Nie je pravdou, že vytrvalo niekoľko hodín klope na dvere. Na dvere žalovaný klopal iba v deň, keď bola žalobkyňa v P. a vo zvyšných dvoch prípadoch čakal ako každý iný v čakárni, a to až do momentu, kým z ordinácie vystúpi zdravotná sestra a bude môcť s touto komunikovať. Nie je pravdivé tvrdenie, že po ukončení pracovnej doby čaká na žalobkyňu, pričom v tejto súvislosti možno využiť tzv. lokalizáciu jeho telefónov na vyvrátenie takýchto tvrdení žalobkyne.

17. Tvrdenia žalobkyne o zásahoch do jej osobnostných práv vylučujú neoprávnenosť, pretože skutkové tvrdenia žalovaného sú pravdivé. Nemôže byť preto poskytnutá občianskoprávna ochrana cti žalobkyne proti údajným difamujúcim tvrdeniam, pretože tieto sú pravdivé a pre dôkaz pravdy vylučujúci neoprávnenosť stačí, ak je preukázaná pravdivosť podstatnej časti tvrdení žalovaného, teda aby bola pravdivá podstatná časť týchto tvrdení. Nie je pravdou, že by sa žalovanej vyhrážal alebo že by táto mohla mať dôvodne obavy z fyzického násilia. Samotná žalobkyňa uviedla, že vydala zákaz zdravotnej sestre prijať hovor so žalovaným, avšak neoznámila mu, že so žalovaným nechce komunikovať. Žiadna jeho komunikácia neobsahuje urážky a vyhrážky, ale iba oznámenia o tom, že žalobkyni dáva žalovaný návrh a že je výhradne na jej osobnom rozhodnutí, či mimosúdny návrh prijme alebo nie, pričom pokiaľ sa sporové strany nedohodnú, bude postupovať žalovaný podľa zákona. Do Q. žalovaný nechodí. Na stretnutie, ktoré absolvoval privolal políciu, čo samo o sebe je znakom toho, že nemal žiadny úmysel niekoho napádať, ohrozovať alebo obmedzovať. Nie je zrejmé, či takéto stretnutie bolo spôsobilé vyvolať u žalobkyne pocit ohrozenia života alebo zdravia. Nie sú pravdivé tvrdenia o búchaní, klopaní alebo prenasledovaní žalobkyne z jeho strany alebo tvrdenia o vyhrážkach.

18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

21. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

25. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa , za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

27. V prejednávanej veci možno mať osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa neprimeraného správania voči žalobkyni v podobe vynucovania si kontaktu s ňou v súvislosti s vyšetreniami, ktoré žalobkyňa robila vo vzťahu k jeho maloletým deťom. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalovaný opakovane prichádzal do priestorov pracoviska žalobkyne a domáhal sa stretnutia s ňou, a to napriek tomu, že žalobkyňa kontakt s ním odmietla. Tiež treba poukázať na to, že žalovaný nie je oprávnený si takýto kontakt vynucovať, alebo predpokladať, že žalobkyňa je povinná sa s ním stretnúť. Dôvodom pre takýto postup nemôže byť ani to, že žalobkyňa údajne má k dispozícii dokumentáciu (vrátane zdravotnej dokumentácie), v ktorej sa nachádzajú citlivé osobné údaje vo vzťahu k žalovanému.

28. Právne významnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým to, že žalovaný si počínal neprimeraným spôsobom pri tomto vynucovaní stretnutia a e- mailová komunikácia, ktorá je pripojená v spise taktiež potvrdzuje istý nátlak, ktorý žalovaný vo vzťahu k žalobkyni vykonával za účelom stretnutia s ňou, pričom aj okolnosť, že sa žalovaný priamo žalobkyni nevyhrážal a upozorňoval len na zákonné možnosti, ktoré údajne chce využiť, svedčí pre záver, že išlo o konanie, ktoré bolo rozhodne nátlakového charakteru.

29. Neboli vyvrátené tvrdenia žalobkyne, že aj mimo dní, kedy sa žalovaný stretol, alebo pokúšal stretnúť so žalobkyňou, alebo kedy ju istým spôsobom, či už telefonicky alebo inak kontaktoval (t.j. predovšetkým dni 30.7., 4.11., 6.11.2019), žalovaný čakáva žalobkyňu v čakárni na jej pracovisku a že túto osočuje aj pred tretími osobami.

30. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Prešov pod sp.zn. XXC/XX/XXXX bolo vydané neodkladné opatrenia, v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k J. Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, v konaní pod sp.zn. XXC/XX/XXXX mu bola uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k matke maloletých detí, ako aj k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa má zo žalovaného strach v dôsledku intenzity jeho správania sa voči nej a domáhania sa stretnutia. Samotný žalovaný pripustil, že jeho správanie vykazuje isté anomálie, aj keď údajne nejde o duševnú poruchu. V tejto súvislosti poukázal samotný žalovaný na konzultáciu s R.. E. (č.l. 40 spisu).

31. Všetky tieto okolnosti odôvodňujú preto nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako to urobil súd prvej inštancie, vrátane postupu podľa , t.j. nariadenia kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia prostredníctvom inštalácie technických prostriedkov - osobného identifikačného zariadenia. K tomuto postupu bol daný súhlas žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v zmysle .

32. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ predmetné neodkladné opatrenie nariadil, a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého uznesenia aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa uznesenie ako vecne správne potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).