Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-130-2018.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/130/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., odštepný závod Genertel, IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, v konaní zast. AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, Bratislava, proti žalovanej: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. F. XXXX, V., o zaplatenie 2.550,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- eur od 16.11.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.9.2018, došlou súdu dňa 16.11.2018, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.550,35 eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby na súd, titulom postihu podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok si žalobca uplatnil v celom rozsahu vyplateného poistného plnenia vo výške 2.550,35 eur.
2. Žalobca tvrdil, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Peugeot 206, s EVČ: B., so začiatkom poistenia dňa 21.4.2017. Na základe poistnej zmluvy bola žalovaná povinná platiť bežné poistné vo výške 73,64 eur vždy k 21. dňu 4. mesiaca príslušného roka. Dňa 26.4.2017 došlo ku škodovej udalosti tak, že P. A. ako vodička vozidla Peugeot nedala prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. Ford S-MAX, s EVČ: B. čím došlo k jeho poškodeniu. Žalobca škodovú udalosť zaevidoval vo svojom systéme dňa 27.4.2017. Poškodený, p. V. Y., si náhradu škody na svojom motorovom vozidle uplatnil u žalobcu. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.550,35 eur a následne dňa 7.6.2017 poukázané na bankový účet určený poškodeným. Žalovaná bola v čase poistnej udalosti zo dňa 26.4.2017 v omeškaní s platením poistného za obdobie od 21.4.2017 do 20.4.2018, ktoré bolo splatné dňa 21.4.2017, avšak žalovaná uhradila poistné až dňa 2.5.2017. Listami, ktoré boli žalovanej doručené dňa 16.6.2017 a dňa 7.8.2017, žalobca vyzval žalovanú na nahradenie poskytnutého poistného plnenia vo výške 2.550,35 eur.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - poistnú zmluvu, správu o nehode, žiadosť poškodeného o vystavenie krycieho listu, faktúru autoopravovne, oznámenie o ukončení
likvidácie poistnej udalosti, výpis o úhrade poistného plnenia poškodenému, inkasný účet poistnej zmluvy a výzvy na náhradu vyplateného poistného plnenia s doručenkou.
4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Uplatnený nárok považovala za nedôvodný a v rozpore s platnými zákonmi. Poukázala na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a na vymedzenie pojmov v § 2 tohto zákona, podľa ktorých je škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, a poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu. Mala za to, že žalobca nesprávne aplikuje pre rozhodujúci čas omeškania s platením poistného čas vzniku škodovej udalosti, a nie poistnej udalosti. Z dôkazov vyplýva, že v čase, keď žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vzniknutú škodu, bolo poistné už uhradené. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalovaná uviedla, že dňa 21.4.2017 uzatvorila poistnú zmluvu, dňa 26.4.2017 vznikla škodová udalosť, dňa 27.4.2017 príkazom na úhradu v banke poslala úhradu poistného, dňa 2.5.2017 bola poistná suma pripísaná na účet žalobcu, dňa 15.5.2017 bola podaná žiadosť poškodeného o úhradu poistného plnenia a dňa 7.6.2017 bola poškodenému vyplatená suma z poistnej udalosti.
5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
6. Z predložených dôkazov mal súd za preukázaný vyššie uvedený skutkový stav tvrdený stranami (bod 2 a 4), ktorý ani nebol sporný. Predmetom sporu bolo len právne posúdenie.
7. Uplatnený nárok súd posudzoval ako nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
8. Podľa § 2 písm. h) a i) zákona č. 381/2001 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu,
9. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
10. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
11. V § 797 ods.2 sa Občiansky zákonník pokúša definovať tzv. poistnú udalosť. Vzhľadom na to, že ide o všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na všetky druhy poistenia, je aj vymedzenie poistnej udalosti veľmi všeobecné. Poistná udalosť je vymedzená iba ako právo na plnenie poistiteľa. Toto právo vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Čo treba pokladať za takúto skutočnosť, Občiansky zákonník priamo neupravuje, pretože ju ani nemožno upraviť pre všetky druhy poistenia spoločne. (komentár k Občianskemu zákonníku, prof. JUDr. Peter Vojčík).
12. Vychádzajúc z uvedeného súd nepovažoval za správny názor žalovanej, že povinnosť žalobcu plniť vznikla až neskôr, po uplatnení škody poškodeným, prípadne až po ukončení šetrenia. Povinnosť žalobcu nahradiť škodu za žalovanú vznikla už poškodením druhého motorového vozidla a dohodou účastníkov o vinníkovi. Táto udalosť nastala už dňa 26.4.2017, ako správne uvádzal žalobca. Povinnosť plniť nevzniká až ukončením šetrenia poistnej udalosti zo strany poisťovne, pretože týmto postupom poisťovňa len zisťuje, či sú splnené podmienky, t.j. či je škodová udalosť aj poistnou udalosťou, ako aj rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenia.
13. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, ktorú doplnil na pojednávaní jej zástupca, súd ešte poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi vznikom práva/povinnosti a vznikom nároku. Nárok je právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, teda domáhať sa jeho realizácie. Poškodením motorového vozidla vzniklo poškodenému právo, aby mu bola škoda nahradená, a tomuto právu zodpovedá
povinnosť poisťovne poskytnúť plnenie, ktoré nahradí škodu. Nárok poškodeného na plnenie vznikne až neskôr, po vykonaní šetrenia, v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z.
14. Z uvedených dôvodov súd neprijal obranu žalovanej, že žalobcovi vôbec nevznikol nárok na náhradu poistného plnenia.
15. Žalovaná však v rámci svojej obrany namietala aj výšku uplatnenej náhrady, preto sa súd zaoberal otázkou, či uplatnená náhrada je primeraná a spravodlivá.
16. Súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že moderácia zo strany súdu nie je prípustná.
17. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 391/2001 Z. z. má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Zákon neurčuje, v ktorom z prípadov uvedených pod písm. a) až h) má nárok na náhradu celého poistného plnenia a v ktorom len na časť, ak na časť, tak v akom rozsahu. Z toho vyplýva, že je na rozhodnutí poisťovne, či si uplatní celú náhradu alebo len určitú časť. Ak vznikne spor, môže o ňom rozhodnúť len súd, ktorý potom môže zohľadňovať konkrétne okolnosti prípadu, najmä či išlo o úmyselné spôsobenie škody, závažné alebo opakované porušenie povinnosti alebo či je porušenie povinnosti ospravedlniteľné. Výšku uplatneného postihu v rozsahu 100% vyplateného poistného plnenia súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, hodnotil ako neprimeranú.
18. Omeškanie so zaplatením poistného súd nepovažoval za tak závažný dôvod, ktorý by odôvodňoval uplatňovanie náhrady prevyšujúcej 30% poskytnutého poistného plnenia. Súd prihliadal na predchádzajúcu prax poisťovní, vrátane žalobcu, ktoré si spravidla uplatňovali náhradu v rozsahu do max. 35% pri nenahlásení poistnej udalosti alebo pri omeškaní so zaplatením poistného (napr. rozsudky tunajšieho súdu 24C/79/2017, 24Cb/172/2014, 24Cb/174/2015, 24Cb/109/2012). V rozsahu 100% si poisťovne uplatňovali náhradu iba v prípadoch spôsobenia dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, prípadne pri porušení viacerých povinností súčasne. Takúto prax súd považoval za primeranú a spravodlivú a v takejto výške aj priznával náhradu.
19. V danom prípade boli podľa súdu dané dôvody na ďalšie zníženie náhrady. Oneskorené zaplatenie poistného bolo čiastočne ospravedlniteľné tým, že išlo o uzavretie poistnej zmluvy na diaľku, cez internet, a o prvé poistné po jej uzavretí. Omeškanie trvalo síce 11 dní, čiastočne ale bolo spôsobené aj víkendom a štátnym sviatkom v pondelok, 1.5.2017. Žalovaná dala príkaz na úhradu zrejme v posledný predchádzajúci pracovný deň, t. j. dňa 28.4.2017. Bez významu nebola ani skutočnosť, že žalovaná bola naďalej klientom žalobcu, bola u neho poistená aj v nasledujúcom poistnom období v rokoch 2018/2019.
20. Z týchto dôvodov súd považoval za primeranú náhradu poskytnutého poistného plnenia len vo výške 200,- eur, vo zvyšku žalobu zamietol.
21. Okrem primeranej náhrady súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa uvedeného v žalobe. Žalobca už listom zo dňa 12.6.2017, ktorý bol žalovanej doručený dňa 16.6.2017, vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady do 12.7.2017, preto odo dňa 13.7.2017 už bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného záväzku.
22. Žalovaná mala vo veci prevažujúci úspech, na druhej strane však nežiadala o náhradu trov konania a výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.