Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/112/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného obžalovaných Y. K., nar. XX.X.XXXX, Y. N., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa spolupáchateľstvom podľa , o odvolaní obžalovaných Y. K. a H. E. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 7.9.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.1.2020 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa písmeno e), zrušuje sa u obžalovaných Y. K. a H. E. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Na základe sa

obžalovaný Y. K., nar. XX.XX.XXXX v O. N., trvalé bydlisko E. XXX o d s u d z u j e podľa s prihliadnutím na písmeno j), písmeno h), , , na peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur.

Podľa súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. III. Na základe sa

obžalovaný H. E., nar. XX.XX.XXXX v O. N., trvalé bydlisko I., N. U.. XX/XX o d s u d z u j e podľa s prihliadnutím na písmeno j), písmeno h), , odsek. 1, odsek 2 na peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur. Podľa súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom zo dňa 7.9.2018 pod sp. zn. Okresný súd Dunajská Streda rozhodol tak, že uznal obžalovaných Y. K., Y. N. a H. E. za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa spolupáchateľstvom podľa na tom skutkovom základe, že dňa 3. februára 2013 v čase okolo 01.30 hod. v Šamoríne, okres Dunajská Streda, na Bratislavskej ceste v miestnej reštaurácii zv. Ricardo - Kamo Restaurant po vzájomnej dohode napadli tam prítomného Mgr. Z. S. a to tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke obvinený Y. N. pristúpil k Z. S. a udrel ho

jedenkrát päsťou do oblasti hlavy, následne pristúpil k nim obvinený H. E. a agresívne vyprevadili Mgr. Z. S. na chodbu reštaurácie, pričom ho obidvaja začali udierať do rôznych častí tela, pričom fyzický útok pokračoval pred uvedenou reštauráciou na parkovisku, kde k Mgr. Z. S. pristúpil obvinený Y. K. a udrel ho päsťou do oblasti tváre, čím poškodenému Mgr. Z. S. spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových kostí s obojstranným krvným výronom viac vpravo, odreninu v ľavej temennej oblasti hlavy o veľkosti 0,5 x 1 cm, odreninu sliznice dutiny ústnej vpravo, zlomeninu oboch prvých rezákov pravého aj ľavého horného zuboradia, uvoľnenie oboch prvých rezákov pravého, aj ľavého dolného zuboradia, odreniny v čelovej oblasti, pomliaždenie tváre s opuchom hornej a dolnej pery viac vpravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v priemere 14 - 21 dní, podľa znaleckého posudku. Za to im prvostupňový súd uložil podľa , , písmeno h), , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého im podľa podmienečne odložil a podľa im určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň podľa poškodeného Mgr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedi poškodeného a svedka Y. A., ktorý bol svedkom udalostí a videl ktorý z obžalovaných, akým spôsobom napadli poškodeného a spôsobili mu vzniknuté zranenia je vina obžalovaných 1, 2, 3 nepochybne preukázaná. Znalec MUDr. Novák sa podrobne vyjadril k vzniku a rozsahu zranení poškodeného a zo záveru písomného doplnku znaleckého posudku prečítaného na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že zranenia poškodeného sú následkom viacerých úderov do oblasti tváre s následným pádom na zem a dopadom na ľavú temennú časť hlavy. Vznik týchto zranení a ich prejavov následkom pádu na zem v dôsledku vplyvu alkoholu je vylúčené. Jediné zranenie poškodeného, ktoré mohlo vzniknúť po dopade na zem je odrenina v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti 0,5 x 1 cm. Z takéhoto záveru znaleckého posudku teda jednoznačne vyplýva, že k vzniku zranenia poškodeného nemohlo dôjsť bez cudzieho zavinenia v dôsledku vplyvu alkoholu. Vzhľadom na výpoveď poškodeného a svedka Y. A. preto prvostupňový súd považoval vinu obžalovaných za preukázanú a preto obžalovaných 1, 2, 3 uznal v celom rozsahu vinnými. Čo sa týka ostatných svedkov a ich výpovedí vrátane svedkyne H. E., ani jeden z vypočutých svedkov okrem svedka Y. A. nevidel a nevedel sa vyjadriť k vzniku zranení poškodeného, ako obžalovaní 1, 2, 3 poškodeného napadli a to najmä z dôvodu požitých alkoholických nápojov vo väčšom množstve. Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že pri ukladaní trestu obžalovaným vychádzal z ustanovenia . Obžalovaní 1 a 2 v minulosti neboli súdne trestaní. Obžalovaný 3 H. Horváth bol súdne trestaný v roku 1988. V súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že od roku 1988 obžalovaný 3 žiadny ďalší trestný čin nespáchal. Na strane obžalovaných prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa a jednu priťažujúcu okolnosť podľa . Pri rovnováhe poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti podľa prvostupňový súd obžalovaným 1, 2, 3 podľa pri použití uložil rovnaký úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Výkon uloženého trestu podľa podmienečne odložil a obžalovaným podľa určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Takýto trest pre obžalovaných prvostupňový súd považoval za primeraný a zákonný. Poškodeného podľa so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vyžaduje ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania. Obžalovaný Y. K. podal voči rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Vačoka. Obhajoba uviedla, že z analýzy odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa v svojom presvedčení vychádzal zo znaleckého posudku č. 44/2013 MUDr. Štefana Nováka. Zo záverov jeho odborného posúdenia vyplýva, že zranenia poškodeného Mgr. Z. S. zo dňa 03.02.2013 sú následkom viacerých úderov do oblasti tváre s následným pádom na zem a dopadom na ľavú temennú časť hlavy. Zranenia poškodeného s veľkou pravdepodobnosťou vznikli následkom priamych úderov na tvár. Aj pri plnom rešpekte k vyhodnoteniu vzniknutých zranení poškodeného súdom, ktoré je nutné považovať za presvedčivé a preskúmateľné je potrebné poukázať, že zodpovednosť za škodu determinuje príčinná súvislosť. Zistenie skutkového stavu veci, čo je základ zákonného rozhodnutia vyžaduje nevychádzať len z obsahu výpovedí a zo zásady, že svedok, resp. poškodený automaticky po poučení o význame, dôležitosti svedeckej výpovede a zložení prísahy hovorí vždy pravdu. Súd prvého stupňa mal prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu,

obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie v akom stave sa osoby, o ktorých výpovede sa oprel v tom čase nachádzali. Poškodený sám uviedol, že si presne nepamätá kto ho udrel keď vyšiel von. Potvrdil, že v tento večer vypil veľké množstvo alkoholu. Išlo o oslavu narodením kde sa všetkými prítomnými konzumovalo veľké množstvo alkoholických nápojov. Súd neprihliadol ani na pomery, ktoré nie len mohli ale museli ovplyvniť možnosti vnímania, pretože pred reštauráciou nebolo svetlo a v čase keď mal byť poškodený udretý a spadol na zem na tomto mieste bolo viacej ľudí. Ak poškodený v procese dokazovania uviedol : „potom mal z boku niekto pristúpiť a udrel ma do tváre, identifikovať túto osobu však neviem“, čo je uvedené aj v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, tvrdenie, že obžalovaný K. bol jednoznačne usvedčený poškodeným nemožno považovať za zistenie skutkového stavu veci, ktorý môže tvoriť základ zákonného rozhodnutia o jeho vine. Y. A. v ten večer tiež konzumoval alkoholické nápoje a podmienky, ktoré boli pred reštauráciou neumožňovali bez akýchkoľvek pochybností rozpoznať osoby, ktoré sa tam nachádzali. Odhliadnuc na uvedené je dokázané, že keď poškodený vyšiel z reštaurácie von, tak už krvácal, obžalovaný K. nemal žiadny dôvod poškodeného udrieť. On s ním vo vnútri reštaurácie, kde prebiehala oslova narodením konflikt nemal. Ak si poškodený pamätá, že bol udretý do tváre a kopaný ešte vo vnútri reštaurácie, pritom jeho výpoveď potvrdzuje zistenie, že po tomto útoku krvácal, tak za vznik jeho zranení obžalovaný K. nemôže zodpovedať. Vzhľadom k tomu, že nie je bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že medzi zisteným zranením poškodeného a konaním obžalovaného K. je príčinná súvislosť, odvolaciemu súdu obhajoba navrhla, aby jeho odvolaniu vyhovel a s poukazom na ho oslobodil, pretože nie je dokázané, že skutok spáchal. Obžalovaný H. E. podal voči rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Bilkoviča. Obhajoba poukázala na to, že nie zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s výpoveďou poškodeného, nakoľko tento v prípravnom konaní z útoku pred reštauráciou označoval obžalovaného v 3 rade, ale na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že nevie, kto ho pred reštauráciou udrel do tváre. Z uvedeného je zrejmý rozpor, ktorý súd prvého stupňa jednoznačne neodstránil a prevedeným dokazovaním nebol preukázaný kauzálny nexus, vyriešenie ktorej otázky nie je otázkou právnou, ale skutkovou a to aj s ohľadom na všetky zranenia popísané v znaleckom posudku znalca voči všetkým obžalovaným, ktoré podľa jeho tvrdení nastali na dvoch rozličných miestach a za iných okolností. Obžalovaný 3 spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vždy popieral a popiera aj v tomto štádiu konania. Len pre úplnosť pripomína, že trestné stíhanie jeho osoby sa realizuje takmer 6 rokov a poškodeného od doby údajného skutku ani nestretol a nemá s ním žiadny kontakt. Zo samotnej situácie v danom čase a mieste je však zrejmé, že všetci účastníci (okrem obsluhy a usporiadateľov ) boli bez výnimky v ťažkom stupni opilosti a ich rozpoznávacie a vnímacie schopnosti boli značne znížené. Ďalším faktom je aj tá skutočnosť, že medzi všetkými účastníkmi oslavy boli blízke kamarátske vzťahy a preto nikto voči nikomu nechcel v danej veci vypovedať. Vo vzťahu k prečinu podľa - výtržníctvo obhajoba uviedla, že tohto skutku sa obžalovaný v 3. rade ani nemohol dopustiť, nakoľko bolo preukázané, že vo vnútri reštaurácie RICARDO KAMO Restaurant sa jednalo o uzavretú spoločnosť - súkromná oslava narodenín, bez prístupu verejnosti, nakoľko v danom čase bola reštaurácia pre verejnosť uzavretá a svedkovia potvrdili, že majiteľ

- usporiadateľ z nej ani nikdy nevyšiel. Dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že s konfliktom, ktorý sa udial pred reštauráciou na parkovisku nemá nič spoločné, lebo tam ani nebol. On bol zodpovedný za nerušený priebeh oslavy a preto bolo jeho povinnosťou zabrániť akýmkoľvek výtržnostiam v priestoroch reštaurácie. Konflikt pred barovým pultom výtržnosti sa dopustil sám poškodený Ing. S. so svojím kamarátom G., po tom čo požili veľké množstvo alkoholu - súťažili, kto vypije viac a vyvolali hádku. Potom je logickým vyústením situácia, kedy výtržnosti chcel zabrániť obžalovaný v 3. rade ako zodpovedný vedúci za prevádzku reštaurácie - aby nedošlo k poškodeniu majetku a obťažovaniu hostí. V prospech tohto názoru jednoznačne nasvedčuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný 3 ako jediný bezprostredne zavolal príslušníkov Policajného zboru, aby konflikt vyriešili a zadokumentovali. Určite by ich nebol volal, keby si bol vedomý nejakého svojho protiprávneho konania. Naopak, i keď je Obvodné oddelenie policajného zboru Šamorín ,,cez cestu“, nejakých 20 metrov od reštaurácie, nik s prítomných svedkov toto nevykonal. Vzhľadom k tomu, že takmer všetci boli v kamarátskom vzťahu s poškodeným, bolo by logické, aby mu poskytli pri útoku práve títo pomoc, čo však nikto neurobil a teda zrejme si boli všetci vedomí toho, že neprístojnosti a výtržníctva sa dopustil samotný poškodený a údajný „útok“ zo strany obžalovaného 3 na neho nebol žiadny, aby mu museli pomáhať sa brániť. Výpoveď svedka A. sa obhajobe javí ako tendenčná a zaujatá, jedná sa o kamaráta poškodeného. Naopak, ostatní svedkovia nepotvrdzujú, že by obžalovaný v 3 rade poškodeného bil alebo mu ubližoval. Chytil ho len za vlasy a vyviedol ho z prevádzky. Jeho úmyslom nebolo poškodenému ublížiť na zdraví, ale celú situáciu upokojiť a vyriešiť v prospech ostatných hosti. Zranenie, ktoré poškodený utrpel, a ktoré ho teoreticky mohlo

obmedzovať po dlhšiu dobu v obvyklom živote, bolo jednoznačne dokazovaním preukázané, že toto nastalo nie v priestoroch reštaurácie, ale vonku na parkovisku, kde obžalovaný v 3 rade ani nikdy nebol. Dôkazom tohto je aj to, že v priestoroch reštaurácie sa žiadna krv poškodeného nenachádzala, naopak táto bola zistená na parkovisku pred reštauráciou. Obžalovaného v 3. rade mal pravé rameno takmer nehybné, v rekonvalescencii a preto ako pravák nemohol žiadnym spôsobom poškodeného udierať, vyvedenie poškodeného za vlasy z priestorov reštaurácie (čo aj sám priznáva), mu nemohlo spôsobiť žiadne zranenia. O spolupáchateľstve medzi obžalovaným v l a 3 rade nemožno hovoriť, nakoľko bolo preukázané, že ich konanie voči poškodenému nebolo spoločné a ani nesledovalo spoločný cieľ - ublíženie na zdraví poškodeného a výtržníctva. Každý z obžalovaných v danej situácii konal sám za seba a na rozličnom mieste a z rozličných pohnútok. Je vyvoditeľné, že obžalovaný v 2 a 3 rade si plnili len svoje povinnosti osôb zodpovedných za poriadok a bezproblémový priebeh súkromnej oslavy v prevádzke. Niet pochýb o tom, že obidva údajné útoky sa uskutočnili na inom mieste - jeden pred barovým pultom reštaurácie, teda vo vnútri a druhý na parkovisku pred reštauráciou. Nebolo preukázané, že by sa títo medzi sebou dohodli, resp. by sledovali jeden a ten istý ciel, alebo úmysel. Obžalovaný 3 mal jediný úmysel a ciel, aby zabránil výtržnostiam a škode v priestoroch jeho reštaurácie. Svedkyňa H. E., inak družka poškodeného, pri celom incidente ani nebola (vracala na záchode) a nič z celej udalosti nevidela a bezprostredný opis udalostí poškodeným, ako ho ona od neho počula, nemôže byť dostatočným dôkazom toho, že skutok opísaný v obžalobe aj nastal. Takisto obhajoba spochybňovala svedeckú výpoveď Y. A., nakoľko jeho výpoveď nekorešponduje so samotnou výpoveďou poškodeného - ten uvádza, že pred reštauráciou na parkovisku ho udrela neznáma osoba a svedok jednoznačne usvedčuje obžalovaného v 1 rade. Za tohto stavu je zrejmé, že daný svedok je nedôveryhodný. Obhajoba má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa porušuje ustanovenia , a ako i ustanovenia , , a . S poukazom na právne a skutkové tvrdenia obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa , a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. - 246 zo dňa 07.09.12018 zrušil a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Prokurátor odvolanie voči rozsudku nepodal. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strana na to oprávnené, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.1.2020, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry v Trnave, obhajcovia obžalovaných ako i obžalovaný K. a obžalovaný E.. Prokurátorka krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie obžalovaných zamietnuť. Obhajca JUDr. Peter Vačok uviedol, že sa pridržiava v plnej miere písomne zdôvodneného odvolania zo dňa 13.03.2019, má za to, že v tejto prejednávanej veci sú výrazné pochybnosti o tom, kto udrel poškodeného, neexistuje tu kauzálny nexus a podotkol, že sám poškodený priznal, že sa v bare pretekali, kto viac vypije, a preto jeho rozpoznávacia schopnosť bola jednoznačne znížená. Navrhol odvolaniu obžalovaného Y. K. vyhovieť a s poukazom na ho oslobodiť spod obžaloby, pretože nie je dokázané, že skutok spáchal tento obžalovaný. Obhajca JUDr. Peter Bilkovič uviedol, že sa v plnej miere pridržiava odvolania zo dňa 21.11.2018, má za to, že nebolo preukázané, že by obžalovaný H. E. spôsobil poškodenému také zranenia, ktoré by odôvodňovali spáchanie trestného činu podľa . Rovnako má za to, že v tomto prípade nedošlo ani k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa . Celé toto konanie trvá dlho, najviac bol postihnutý obžalovaný H. E., ktorý došiel aj o živnosť. Obhajoba navrhla odvolaciemu súdu, aby obžalovaného H. Horvátha spod obžaloby oslobodil podľa .

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné, avšak nie čo do výroku o vine, ale iba čo do výroku o treste. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby a následne po zrušení prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku č. k. - 180 zo dňa 7.9.2016 uznesením odvolacieho súdu č. k. - 208 zo dňa 29.6.2017, už vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v a následne sa dopracoval čo do výroku o vine k správnemu rozhodnutiu, ktoré v súlade s ustanovením správne odôvodnil, keď uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom má dostatočný racionálny základ vo vykonaných dôkazných prostriedkoch. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu teda obsahuje vo vzťahu k odôvodneniu výroku o vine dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo arbitrárne. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku čo do výroku o vine je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a toto odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje. Aj odvolací súd má za to, že vina obžalovaných bola bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázaná najmä výpoveďou poškodeného a svedka Y. A., ktorý bol svedkom udalostí a videl ktorý z obžalovaných, akým spôsobom napadol poškodeného. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, ktorou spochybňovala výpoveď svedka Y. A., poukazujúc na vysokú konzumáciu alkoholu všetkými prítomnými, vrátane tohto svedka a na to, že svedok je kamarátom poškodeného ako i na podmienky pred reštauráciou (že tam nebolo svetlo), ktoré podľa názoru obhajoby neumožňovali bez akýchkoľvek pochybností rozpoznať osoby, ktoré sa tam nachádzali. Svedok Y. A. vypovedal konzistentne tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď nenasvedčovala tomu, že by chcel nadržiavať poškodenému a nevykazovala ani iné znaky nevierohodnosti, preto ju aj odvolací súd považoval za vierohodnú. Tvrdenie obhajoby, že svedecká výpoveď Y. A. nekorešponduje so samotnou výpoveďou poškodeného, nakoľko poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pred reštauráciou na parkovisku ho udrela neznáma osoba a svedok jednoznačne usvedčoval obžalovaného K., nie je podľa odvolacieho súdu na mieste, nakoľko tieto ich výpovede nie že spolu nekorešpondujú, ale práve naopak sa vzájomne dopĺňajú a obe korešpondujú aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Čo sa týka obhajobnej námietky H. E., že skutok nie je možné právne kvalifikovať ako spolupáchateľstvo, nakoľko konanie obžalovaného v l a 3 rade nebolo spoločné a ani nesledovalo spoločný cieľ - ublíženie na zdraví poškodeného a výtržníctva a že každý z obžalovaných v danej situácii konal sám za seba a na rozličnom mieste a z rozličných pohnútok, pričom obžalovaný H. E. mal jediný úmysel a cieľ, aby zabránil výtržnostiam a škode v priestoroch jeho reštaurácie, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že konanie všetkých troch obžalovaných sledovalo rovnaký cieľ - elimináciu poškodeného neprimeraným spôsobom, pričom čo sa týka úmyslu, v danom smere možno u obžalovaných ustáliť minimálne nepriamy úmysel, kedy páchateľ síce priamo nechce spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne však je uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa chápe ako najnižšia zložka vôle. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku aj ako výtržníctva, odvolací súd uvádza, že neobstojí obhajobná argumentácia obžalovaného H. E., že sa tohto prečinu nemohol dopustiť, nakoľko bolo preukázané, že vo vnútri reštaurácie RICARDO KAMO Restaurant sa jednalo o uzavretú spoločnosť - súkromná oslava narodenín, bez prístupu verejnosti a že s konfliktom, ktorý sa udial pred reštauráciou na parkovisku nemá nič spoločné, lebo tam ani nebol, odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia , podľa ktorého je trestný čin spáchaný verejne aj vtedy ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, čo predmetný skutok nepochybne bol. Čo sa týka toho, že obžalovaný H. E. ako jediný bezprostredne zavolal príslušníkov Policajného zboru, aby konflikt vyriešili a zadokumentovali, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nijak nespochybňuje preukázanú vinu tohto obžalovaného. Odvolací súd sa však nestotožnil s výrokom o treste napadnutého rozsudku, nakoľko má za to, že uložený trest je pre obžalovaných neprimerane prísny a to najmä s ohľadom na dĺžku času, ktorý už uplynul od spáchania skutku obžalovanými (3.2.2013) ako i s ohľadom na osoby páchateľov, kedy obžalovaný K. v minulosti nebol súdne trestaný a obžalovaný H. E. síce bol súdne trestaný, ale ešte

v roku 1988 a v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Preto súd obom obžalovaným po zrušení výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložil peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur za aplikácie jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti (rovnako ako prvostupňový súd) s tým, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaní úmyselne zmarili, určil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Takto uložený alternatívny trest považuje odvolací súd za primeraný a spravodlivý, spĺňajúci tak individuálnu ako i generálnu výchovnú funkciu a zohľadňuje aj neprimeranú dĺžku trvania trestného stíhania obžalovaných. V tomto smere odvolací súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že iniciátorom konfliktu, po ktorom nasledovalo spáchanie skutku obžalovanými, bolo neprimerané správanie sa poškodeného (čo však nebolo dôvodom na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd mal obžalovaným správne ukladať v zmysle ustanovenia úhrnný trest podľa a nie , nakoľko ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo je v tomto prípade prečin výtržníctva podľa , kde je trestná sadzba až na tri roky (oproti trestnej sadzbe pri prečine ublíženia na zdraví podľa - 6 mesiacov až dva roky), avšak vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech obžalovaných, nemohol odvolací súd toto pochybenie reparovať, nakoľko by tým porušil zásadu zákazu reformatio in peius zakotvenú v ustanovení . Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.