Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-10-2024.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: D. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. F., I. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Šumavská 3, proti žalovanej: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I., S. XXX/X, zastúpená zákonným zástupcom - Viera Kováčiková, nar. 04.04.1981, trvale bytom Malinovo, Družstevná 399/6, právne zast. JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pluhová 29, o zaplatenie 1.138,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 2. októbra 2023 č.k. B3-24C/62/2022-112 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa táto domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.138,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.138,92 eur od 21.07.2021 do zaplatenia, súčasne vyslovil, že žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že bola sestrou a spolužijúcou osobou C. N. I., T.. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. I. XXX/XXX, XXX XX F. (ďalej len „Poručiteľ“). Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.07.2021, sp. zn. 30D/1193/2020, prostredníctvom súdnej komisárky I.. U. D., notárky, bola jedinou dedičkou po Poručiteľovi žalovaná. Žalobkyňa po smrti Poručiteľa ako jeho sestra uhradila náklady spojené s pohrebom v plnej výške, tj. v sume 1.138,92 eur. Tieto náklady boli v dedičskom konaní zahrnuté do dlhov Poručiteľa. Nakoľko žalovaná nadobudla čistú hodnotu dedičstva vo výške 14.183,82 eur, zodpovedá za záväzky poručiteľa do uvedenej sumy, teda má právnu zodpovednosť aj za primerané náklady na pohreb Poručiteľa. 3/Žalovaná poukázala na to, že nárok žalobkyne v časti 400,- eur nie je dôvodný, keďže v tejto časti úhradu nákladov pohrebu Poručiteľa žalobkyňa od matky žalovanej obdržala. Kolegovia poručiteľa sa vyzbierali na príspevok v sume minimálne 800,- eur určený pre žalovanú, ktorý obdržala žalobkyňa, medzi stranami nie je sporné, že žalovaná takýto príspevok od žalobkyne neobdržala, keďže žalobkyňa popiera, že by jej vôbec bol tento príspevok odovzdaný. Žalobkyňa si predmetný príspevok ponechala bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalovanej, pričom žalovaná z dôvodu právnej istoty započítava svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške príspevku, ktorý si žalobkyňa ponechala proti nároku žalobkyne na náhradu nákladov na pohreb Poručiteľa, a to v sume, v ktorej sa tieto nároky vzájomne kryjú. 4/Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne zanikla.
5/Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede svedkyne Anny Palárikovej a tiež z výpovede zákonnej zástupkyne žalovanej, vyplynulo, že zákonná zástupkyňa žalovanej zaplatila žalobkyni sumu 400,- eur, aby v tejto sume znášala náklady na pohreb Poručiteľa. Žalobkyňa síce namietala nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa nenamietala, že by žalovanou navrhované výpovede mohli byť nedôveryhodné pre vzťah svedkov k sporovým stranám alebo predmetu sporu a nenavrhovala, aby súd toto dokazovanie z uvedeného dôvodu nevykonával, ale namietať nedôveryhodnosť výpovedí začala žalobkyňa až po tom, ako jej bol známy obsah výpovedí a bolo jej známe, že z výpovedí vyplývajú skutočnosti v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa naviac nepodala trestné oznámenie pre krivú výpoveď, resp. nepreukázala, že by takéto trestné oznámenie podala. Námietku žalobkyne o tom, že výpovede svedkyne Z. C. a zákonnej zástupkyne žalovanej sú nedôveryhodné preto súd vyhodnotil ako účelovú a nepodloženú. 6/Súd mal potom za preukázané, že pohľadávka žalobkyne v časti istiny v sume 400,- eur zanikla, a to splnením v zmysle ustanovenia 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7/Vo vzťahu k zostávajúcej časti pohľadávky žalobkyne mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že táto taktiež zanikla. Žalovaná obdržala od svedka I. Y. obálku, ktorá bola určená pre žalovanú, avšak žalobkyňa túto obálku žalovanej neodovzdala. Žalobkyňa si ponechala obálku s peniazmi od kolegu Poručiteľa bez právneho dôvodu a s vedomím, že táto bola určená pre žalovanú. Na strane žalobkyne preto došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na úkor žalovanej. Žalovaná o svojej pohľadávke, ktorá jej vznikla najneskôr týždeň po pohrebe Poručiteľa (ako vyplynulo z výpovede svedka I. Y.), pôvodne ani nevedela, avšak keď sa o nej žalovaná dozvedela, žalobkyňa pohľadávku dobrovoľne neuspokojila. Existenciu tejto pohľadávky žalovanej žalobkyňa pôvodne v konaní úplne popierala a až následne začala v konaní tvrdiť, že pohľadávka žalovanej bola uspokojená splnením, teda žalovaná nepriamo potvrdila, že jej bola obálka s peniazmi od I. Y. odovzdaná, hoci to pôvodne v konaní popierala. Tvrdenie žalobkyne, že obálku s peniazmi od kolegov Poručiteľa žalobkyňa odovzdala žalovanej cestou jej zákonnej zástupkyne sa však javí byť účelové a nedôveryhodné, nakoľko žalobkyňa počas konania konzistentne popierala, že by peniaze od kolegov Poručiteľa vôbec obdržala a až v štádiu konania, kedy viacero dôkazov potvrdilo skutočnosť, že žalobkyňa túto obálku obdržala od svedka I. Y., začala žalobkyňa tvrdiť, že predmetnú obálku odovzdala žalovanej. Toto skutkové tvrdenie je naviac nedôveryhodné aj vzhľadom na svedeckú výpoveď svedkyne Z. C., pred ktorou sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovanej obálku neodovzdá, a to slovami „hovno jej dám“. Okrem toho, že predmetné skutkové tvrdenie žalobkyne bolo zjavne účelovou reakciou na vykonané dokazovanie a žalobkyňa ho ničím nepreukázala, je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa toto tvrdenie predniesla bezprostredne pred záverečnou rečou, hoci takéto skutkové tvrdenie mohla uviesť súdu kedykoľvek predtým. Súd preto na toto skutkové tvrdenie žalobkyne neprihliadal aj z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania. 8/Vo vzťahu k výške vyššie uvedenej pohľadávky žalovanej voči žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uviesť, že hoci svedok I. Y., ktorý žalobkyni odovzdal peňažnú hotovosť, nevedel presne potvrdiť, v akej výške táto peňažná hotovosť bola, z listinného dôkazu - čestného vyhlásenia pána Y. C. zo dňa 29.06.2023 vyplynulo, že táto peňažná hotovosť bola minimálne vo výške 800,- eur. Svedok I. Y. vo svojej výpovedi potvrdil, že peňažnú hotovosť pre žalovanú obdržal práve od signatára tohto čestného prehlásenia, pána Y. C.. Nakoľko pohľadávka žalobkyne po jej čiastočnom splnení vo výške 400,- eur, tak ako to vyplynulo z vyššie uvedeného, ostala neuspokojená len vo výške 738,92 eur, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pohľadávka žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobkyne je minimálne vo výške 800,- eur, teda prevyšuje ostávajúcu časť pohľadávky žalobkyne. Žalovaná nežiadala, aby jej súd na základe jej započítacieho prejavu vôle prisúdil viac, než to, čo si uplatnila žalobkyňa, ale započítací prejav vykonala iba v rozsahu, v ktorom sa vzájomné pohľadávky kryjú, teda ide o hmotnoprávnu námietku v zmysle § 152 CSP. Z uvedeného dôvodu je v tomto smere irelevantné, aká konkrétna suma predstavuje pohľadávku žalobkyne, ak je inak zrejmé, že pohľadávka žalovanej prevyšuje pohľadávku žalobkyne. Pohľadávka žalobkyne preto v časti sumy 738,92 eur zanikla započítacím prejavom žalovanej. 9/Nad rámec vyššie uvedeného ustáleného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie považoval za potrebné doplniť, že v prejednávanej veci dospel k záveru, že i v prípade, ak by pohľadávka žalobkyne nezanikla čiastočným splnením a následne započítaním v zostávajúcej časti, i tak by žalobkyni nebolo možné poskytnúť právnu ochranu, a to pre rozpor jej konania s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia, ktoré upravuje jednu zo základných zásad občianskoprávnych vzťahov, je eliminovať neprimerané krivdy, ktoré by inak mohli byť spôsobené striktnou aplikáciou právnych noriem v občianskoprávnych vzťahoch. Aplikácia tohto ustanovenia, ktorá sa v praxi prejavuje odopretím autoritatívneho rozhodnutia súdu, resp. neposkytnutím
ochrany práva, ak je jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi, prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a nesmie byť aplikované ako pravidlo. Bude tomu tak spravidla v prípadoch, kedy subjekt domáhajúci sa svojho práva nesleduje vlastné legitímne ciele a záujmy, ale jeho cieľom je poškodiť iný - povinný subjekt. Korektív dobrých mravov za účelom zachovania idey spravodlivosti nesmie bez vážnych dôvodov oslabovať právnu istotu a subjektívne práva sporovej strany, ktorá sa svojich práv domáha, nakoľko uvedené by viedlo k neprípustnému odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Pokiaľ ide o prejednávanú vec, súd videl výnimočnosť situácie, pre ktorú by inak bolo možné aplikovať korektív dobrých mravov predovšetkým v skutočnosti, že žalovaná je maloletou v útlom veku a naviac blízkou príbuznou žalobkyne (neterou a zároveň krstnou dcérou). Na základe bežných zaužívaných morálnych noriem spoločnosti by preto bolo dôvodné od žalobkyne očakávať, že táto bude o žalovanú javiť záujem a podieľať sa na prípadnej osobnej starostlivosti, prípadne finančnej výpomoci za účelom hradenia nevyhnutných potrieb žalovanej. Nemenej podstatné tiež je, že podľa svedeckej výpovede svedkyne Z. C. a tiež zákonnej zástupkyne žalovanej sa žalobkyne pôvodne v období bezprostredne po smrti Poručiteľa vyjadrila, že od žalovanej nebude požadovať náhradu nákladov spojených s pohrebom Poručiteľa. Svojej pohľadávky sa začala domáhať až s odstupom času. Súd preto prijal záver, že nárok uplatnený žalobkyňou je v rozpore so zaužívanými spoločenskými normami a preto by mu i tak nebolo možné poskytnúť právnu ochranu. Ako bolo však uvedené vyššie, možná aplikácia korektívu dobrých mravov je len podporným právnym záverom prijatým súdom, nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne zanikla a žalobkyňa si tak uplatňuje pohľadávku, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala. 10/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala, že hoci vzniesla viacero prostriedkov procesného útoku, súd prvej inštancie na tieto adekvátne nereagoval a rozsudok riadne neodôvodnil. Čo sa týka výpovede svedkyne Z. C., žalobkyňa bola presvedčená, že táto svedkyňa bude vypovedať pravdivo a vyvráti tak skutkové tvrdenia žalovanej. Svedkyňa však pravdivo nevypovedala, žalobkyňa preto namietala obsah výpovede až po výsluchu svedkyne. Podľa žalobkyne je preto neakceptovateľné, aby súd oprel vyhodnotenie prostriedku procesného útoku žalobkyne, ako za účelový a nepodložený vo vzťahu ku svedkyni Palárikovej. Súd sa nevysporiadal ani s tým, či je objektívne možné vnímať zmyslami odovzdanie 400 euro v inej miestnosti, kde sa svedkyňa nenachádzala. Čo sa týka svedka Y., žalobkyňa namietala, že tento nevedel potvrdiť obsah obálky a už vôbec nie, aká finančná hodnota sa v tejto nachádzala. Nie je pravdou, že by žalobkyňa v konaní popierala prijatie finančných prostriedkov od pána Y., žalobkyňa popierala, že by obdržala akékoľvek finančné prostriedky určené na uhradenie pohrebu poručiteľa. Finančné prostriedky, ktoré dal p. Y. žalobkyni, táto odovzdala v neotvorenej obálke zákonnej zástupkyni žalovanej, nakoľko žalobkyni bolo povedané, že je to pre žalovanú ako „štart do života“, čo vie potvrdiť aj matka žalobkyne. Podľa žalobkyne presný obsah obálky nie je známy, pretože túto neotvárala. Nemohlo teda dôjsť k započítaniu a už vôbec nie k bezdôvodnému obohateniu sa žalobkyne, nakoľko túto odovzdala zákonnej zástupkyni žalovanej. V tejto súvislosti namietala, že úkon započítania žalovaná vykonala až vo svojom poslednom písomnom podaní, nebolo jej zrejmé, prečo súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v neprospech žalobkyne a teda nie rovnako vo vzťahu k obom stranám. Ak súd dospel k skutkovému zisteniu, že žalobkyňa obálku neodovzdala zákonnej zástupkyni žalovanej, poukázala na skutočnosť, že odovzdaním obálky od pána Y. žalobkyni, ktorá bola určené pre žalovanú, došlo k uzatvoreniu zmluvy v prospech tretej osoby, v zmysle § 50 OZ. Keďže žalovaná neprejavila súhlas s takouto zmluvou, nevznikol jej vzťah voči žalobkyni ako dlžníkovi zo zmluvy v prospech tretieho, nevznikla teda ani povinnosť žalobkyne odovzdania obálky žalovanej a teda nemohla žalovanej vzniknúť pohľadávka, ktorú si mohla táto započítať. Žalobkyňa taktiež poukázala na zásadné rozpory v skutkových tvrdeniach žalovanej ohľadne účelu peňažných prostriedkov údajne vo výške 800 euro v obálke od svedka Y.. Prvýkrát žalovaná ako účel týchto prostriedkov uviedla pohreb poručiteľa, na druhom pojednávaní ako účel prostriedkov uviedla štart pre maloletú, následne uvádzala rôzne alternatívy účelu peňažných prostriedkov. Rovnako nejednoznačne sa žalovaná vyjadrila aj v poslednom písomnom vyjadrení. Až svedok Y. vyvrátil pôvodné tvrdenia žalovanej o účele peňažných prostriedkov, keď potvrdil, že išlo o peniaze pre maloletú. Keďže žalovaná v priebehu konania jasne neuviedla dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov v obálke, možno podľa žalobkyne uzavrieť, že žalovaná neuniesla ani bremeno tvrdenia o vzniku jej údajnej pohľadávky. Čo sa týka argumentácie súdu ohľadom rozporu konania žalobkyne s dobrými mravmi, podľa žalobkyne táto argumentácia neobstojí, obdobné závery by znamenali zamietnutie každej žaloby, smerujúcej proti blízkej osobe či členovi rodiny. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne tento zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 12/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a právne správny. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa nej plne v súlade s požiadavkami § 220 CSP, je zrozumiteľné a jasné, vyplývajú z neho skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a je presvedčivé. Pri vydávaní rozsudku neprišlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by mal znemožniť strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobkyňa nešpecifikovala, nie je naň možné ani prihliadať. Ohľadne tvrdenia žalobkyne, že prišlo k nevhodnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania, žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa prvýkrát priznala prevzatie obálky s finančnou hotovosťou od kolegov poručiteľa až po výpovedi svedka Y., ktorý odovzdanie obálky žalobkyni potvrdil. Súčasne žalobkyňa začala tvrdiť nové skutkové tvrdenie, že obálku v ten istý deň odovzdala zákonnej zástupkyni žalovanej. Toto nové skutkové tvrdenie bolo vznesené po sudcovskej koncentrácii konania, navyše bolo rozporné z dovtedy realizovanými tvrdeniami samotnej žalobkyne, ako aj výpoveďami svedkov. Súd prvej inštancie jasne objasnil dôvody, pre ktoré na toto skutkové tvrdenie žalobkyne neprihliadol a nevykonal dôkaz k nemu sa viažuci. Čo sa týka svedeckej výpovede svedkyne C., táto potvrdila výpoveď zákonnej zástupkyne žalovanej. Skutočnosť, že žalobkyňa so svedeckou výpoveďou nesúhlasí, nie je dôvodom na namietanie zaujatosti svedka, žalobkyňa mohla navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s odovzdaním sumy vo výške 400 euro iný dôkaz, čo neurobila. Vo vzťahu ku svedkovi Y. žalobkyňa namietala nemožnosť zistenia sumy nachádzajúcej sa v obálke, pričom však opomína ďalší dôkaz predložený v spore, a to potvrdenie Y. C., ktorý obálku I. Y. odovzdal a uviedol minimálnu sumu nachádzajúcu sa v obálke. Výšku sumy nakoniec potvrdila aj svedkyňa C., ktorá mala túto informáciu priamo od žalobkyne. Účel odovzdávanej sumy sa zákonná zástupkyňa žalovanej dozvedela tiež od svedkyne Palárikovej, ktorej tento účel uviedla samotná žalobkyňa. Preukázané bolo, že zákonná zástupkyňa žalovanej nemala najskôr vedomosť o odovzdávaných financiách v obálke žalobkyni, o tejto sa dozvedela až následne od svedkyne C.. Je tak zrejmé, že žalobkyňa v snahe získať preplatenie trov pohrebu od žalovanej, napriek tomu, že na tieto obdržala príspevok vo výške 400 euro a ponechala si príspevok od kolegov poručiteľa vo výške 800 euro určený pre maloletú, popiera a obviňuje všetkých okolo, že vypovedajú nepravdivo, že v obálke nebola suma, ktorú potvrdili viacerí svedkovia, že obálku odovzdala v ten istý deň zákonnej zástupkyni žalovanej, a to bez akéhokoľvek preukázania týchto skutočností, pričom od začiatku konania žalobkyňa takéto tvrdenia žalovanej popierala. Čo sa týka údajných zásadných rozporov ohľadom účelu obdržanej sumy, tento vôbec sporný nebol, malo sa jednať o príspevok na štart do života maloletej žalovanej resp. príspevok na pohreb jej otca. Jednoznačné a nespochybniteľné je, že finančné prostriedky boli určené pre maloletú a tieto si žalobkyňa bez právneho dôvodu ponechala. Úkon započítania zo strany žalovanej žiadnym spôsobom nepredĺžil konanie, nie je zrejmé, na akom právnom základe by na uvedený hmotnoprávny úkon konajúci súd nemal prihliadať. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s odovzdaním príspevku od kolegov poručiteľa pre maloletú tvrdila, že sa jedná o uzatvorenie zmluvy v prospech tretej osoby, toto tvrdenie sa v konaní objavuje prvýkrát v odvolaní, v rámci prvoinštančného konania takéto tvrdenie žalobkyňa neuvádzala. Podľa žalovanej takáto právna kvalifikácia nemá žiadne opodstatnenie, žiadna takáto zmluva uzavretá nebola, žalobkyňa od svedka Y. prevzala plnenie pre žalovanú, ktorej toto mala odovzdať, čo však neurobila. Svedok Y. ani samotná žalobkyňa žiadnu vôľu uzatvoriť zmluvu v prospech tretieho netvrdili. Sama žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že obálku s peniazmi žalovanej odovzdala, na druhej strane, že jej takáto povinnosť ani nevznikla, čím sama rozporuje svoje predchádzajúce tvrdenie o splnení si povinnosti. Podľa žalovanej žalobkyňa je schopná tvrdiť čokoľvek, v ktoromkoľvek štádiu konania, len aby si zabezpečila úspech vo veci. Účelom uzatvorenia zmluvy v prospech tretieho je presmerovanie plnenia, ktoré by mal dostať veriteľ, a to vo vzťahu k tretej osobe, odlišnej od veriteľa, čo v danej veci úplne absentuje, žalovanej navyše nie je zrejmé, kedy a ako mala vyjadriť súhlas s tým, aby jej žalobkyňa odovzdala vyzbieranú sumu. Finančné prostriedky vyzbierané kolegami poručiteľa ako otca maloletej žalovanej boli vyzbierané pre žalovanú, nie pre žalobkyňu, takto boli žalobkyni aj odovzdané, neexistuje teda žiaden právny dôvod, na základe ktorého by si žalobkyňa mohla vôbec myslieť, že tieto patria jej. Účel finančných prostriedkov teda nie je podstatný, podstatné je, že boli určené pre maloletú. Žalovaná súhlasila aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie v nadväznosti na posúdenie veci v rámci korektívu dobrých mravov. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 13/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že toto dôvodné nie je.
14/V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech. 15/Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí na ne akoby neboli uplatnené. 16/V súdenej veci žalobkyňa prvýkrát priznala prevzatie obálky s finančnou hotovosťou od kolegov poručiteľa až po výpovedi svedka Y., ktorý odovzdanie obálky žalobkyni potvrdil. Súčasne žalobkyňa začala tvrdiť nové skutkové tvrdenie, že obálku v ten istý deň odovzdala zákonnej zástupkyni žalovanej, čo je celkom v rozpore z dovtedy realizovanými tvrdeniami samotnej žalobkyne, ako aj obsahom výpovedí svedkov. Súd prvej inštancie jasne, pritom vecne správne, objasnil dôvody, pre ktoré na toto skutkové tvrdenie žalobkyne neprihliadol a nevykonal dôkaz k nemu sa viažuci (výsluch svedkyne - matky žalobkyne). Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom žalovanej, že ide o účelovú zmenu v tvrdeniach žalobkyne, ktorú žiadnym spôsobom nezdôvodnila či nevysvetlila. Z tohto dôvodu súd (prvoinštančný, ale ani odvolací) na tieto tvrdenia prihliadnuť nemohol. Na druhej strane úkon započítania zo strany žalovanej žiadnym spôsobom nepredĺžil konanie, nie je zrejmé, na akom právnom základe by na uvedený hmotnoprávny úkon konajúci súd prihliadať nemal. 17/Pokiaľ žalobkyňa (až v rámci odvolacieho konania) tvrdí, že pri prevzatí finančných prostriedkov od svedka Y. určených maloletej žalovanej došlo k uzavretiu zmluvy v prospech tretej osoby, v zmysle § 50 OZ, odvolací súd konštatuje, že právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť. 18/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP. 19/V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. 20/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).