Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25CoCsp-1-2020.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Milana Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234, 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanej: S. X., nar. XX.XXXX,, trvale bytom mesto S., o zaplatenie 375,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019 potvrdzuje.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen rozsudkom, č.k. 16 Csp/36/2019 - 77 zo dňa 27. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o zaplatenie 375,11 Eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zvyšku nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň si uplatnil aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, vrátane trov konania. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2. júnu 2016 v dôsledku nezaplatenej splátky, ktorá bola splatná 15. decembra 2015a od tohto momentu začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 15. decembra 2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 20. mája 2019, súd prvej inštancie podľa § 54a OZ prihliadol na premlčanie ex offo a žalobu zamietol.
3. Pokiaľ ide o trovy konania, právo na ich náhradu by mal žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný. Vzhľadom na to, že zo spisu nevyplývajú žiadne trovy konania žalovaného, nepriznal mu ich náhradu.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca konštatoval, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19. januára 2015 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 482,50 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok v počte 24 a vo výške 25,92 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola 15. februára 2015. V dôsledku toho, že žalovaná prestala splácať dohodnuté splátky, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť k 2. júnu 2016.
5. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo veriteľ využíva. Podľa tohto názoru súdu prvej inštancie by premlčacia doba začala plynúť skôr ako reálne dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť dlhu.
6. Podľa právneho názoru žalobcu, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupom podľa § 565 OZ je právom veriteľa a nie jeho povinnosťou. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok a premlčacia doba by plynula pri každej splátke samostatne. Podľa stanoviska žalobu, ktoré prezentoval v odvolaní, do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (2. júna 2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (marec 2015 - máj 2016) a až ku dňu 2. júna 2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15. júnu 2016 - 15. decembru 2017. Na podporu tohto tvrdenia žalobca odkazuje na konkrétne rozhodnutia rôznych odvolacích súdov a právny názor v nich vyslovený. Pretože žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2. júnu 2016, v dôsledku čoho sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu, až nasledujúci deň 3. júna 2016 mohol žalobca vykonať svoje právo po prvý raz, a preto žaloba podaná 17. júna 2019 je podaná včas. Žalobca preto konštatuje, že súd mal správne priznať uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 233,28 Eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379 a § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP.
9. Predmetom sporu je zaplatenie 375,11 Eur, úrokov z dlžnej istiny vo výške 18,16% ročne a úroku z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie uvedené v žalobe. Uvedené pohľadávky si žalobca uplatňuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262807122862448 z 19. januára 2015, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 482,50 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu formou splátok splatných 15.-ty deň v mesiaci vo výške 25,92 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15. februára 2015 a konečná splatnosť úveru na 15. januára 2017.
10. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
11. Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre vymáhanie pohľadávky a v nadväznosti na to koniec premlčacej doby, a tak posúdiť včasnosť uplatnenia práva.
12. Podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a podľa názoru súdu prvej inštancie od splatnosti prvej zmeškanej splátky.
13. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je primárne potrebné zistiť, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Pokiaľ by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba plynie samostatne pre každú splatnú splátku.
14. Z § 103 veta prvá OZ vyplýva, že pokiaľ bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V takomto prípade by súd musel zisťovať, ktoré splátky sú predmetom sporu, teda za ktoré obdobie a posudzovať podľa splatnosti jednotlivých splátok začiatok a koniec premlčacej doby.
15. Podľa § 103 veta in fine OZ, ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sú splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, stane sa splatným celý dlh, ktorý má jeden začiatok plynutia premlčacej doby, a to deň zročnosti nesplnenej splátky. Právnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia premlčacej doby je omeškanie s platením tej splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého dlhu.
16. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu musia byť splnené aj podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od meškania zo zaplatením splátky, ak súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je podmienkou pre výkon tohto práva. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 15. decembra 2015. Túto skutočnosť žalobca uvádzal v každom svojom podaní. Žalobca predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru listom, ktorý odoslal žalovanej 7. marca 2016, v ktorom konštatuje, že žalovaná dlhuje čiastku 95,76 Eur s tým, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil listom z 9. júna 2016, a to k dátumu 2. júna 2016. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol. Je len samozrejmé, že účinky tejto výzvy ako jednostranného úkonu nemôžu nastať spätne, ale najskôr jej doručením, čo však nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začína plynúť od splatnosti prvej zmeškanej splátky, pre ktoré veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak ako to vyplýva z § 103 veta in fine OZ.
19. Žalobca ako veriteľ správne uvádza, že ustanovenie § 565 OZ je na ochranu veriteľa. Toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, teda aj to plnenie, ktoré by ešte nebolo splatné, pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ide o voľbu veriteľa (je to jeho právo), či si bude vymáhať jednotlivé splátky potom, čo sa dlžník dostane do omeškania alebo využije ustanovenie § 565 OZ a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh. Závisí od veriteľa, kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ toto právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky vystavuje sa riziku, že časť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by aj nedošlo k využitiu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej k 15. decembru) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 OZ). Pri využití práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky ale aj celého dlhu.
20. K plynutiu premlčacej doby odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že premlčacia doba, či pre jednotlivú splátku alebo pre celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pokiaľ je splátka splatná (zročná) 15.-teho v mesiaci, veriteľ si môže uplatniť svoje právo na súde najskôr 16.- teho, kedy sa dostáva dlžník do omeškania („actio nata“). Z týchto dôvodov v posudzovanom prípade začína plynúť premlčacia doba 16. decembra 2015. Vzhľadom na to, že ide o lehotu určenú podľa rokov, lehota končí dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 OZ). Touto udalosťou podľa § 103 OZ je zročnosť nesplnenej splátky, teda 15. december 2015, a preto premlčacia doba končí 15. decembra 2018, v dôsledku čoho je žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby.
21. Na základe uvedeného právneho posúdenia odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.
22. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu by mala žalovaná podľa § 255 CSP, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).