Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-136-2023.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/136/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová v rodinnoprávnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa matky: C. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX v konaní právne zastúpená Mgr. Miroslavou Pyšniakovou advokátkou so sídlom Gorkého 1, Michalovce a otca: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. E. XX, E. v konaní právne zastúpený JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Nám. Slobody 3, Michalovce, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otca súd zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 11.8.2023 do budúcna.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 11.8.2023 do 20.2.2024 v celkovej výške 667,74 Eur súd otcovi povoľuje splácať v 6-tich mesačných splátkach po 111,29 Eur spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky nastáva mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletým upravuje na každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 do nedele do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
VI. Otec je povinný dieťa matke v súdom stanovený čas riadne a včas vrátiť.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.8.2023 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
2./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutočný a právny stav:
3./ Matka súdu uviedla, že navrhuje zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna a neupraviť styk otca s dieťaťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jedná o jeden a pol ročné dieťa, ktoré má mesačné výdavky len na plienky vo výške 100 Eur, Sunár ( náhrada mlieka )
vo výške 100 Eur, oblečenie 150 Eur, lieky a vitamíny 30 Eur. Matka je na rodičovskej dovolenke, počas ktorej do 30.4.2023 poberala rodičovský príspevok vo výške 301 Eur mesačne. Od 1.5.2023 má rodičovský príspevok pozastavený, z dôvodu, že si uplatňuje rodičovský príspevok a sociálne dávky z Anglicka. Vyplácanie dávok sa toho času prešetruje.
4./ Otec súdu uviedol, že s návrhom matky ohľadom zverenia súhlasí, avšak v časti výživného je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným len vo výške 50 Eur mesačne. Koncom minulého roka prispel matke na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 200 Eur a v auguste 2023 sumou 200 Eur. Otec si aktívne hľadá prácu cez portál profesia.sk <http://profesia.sk/>. Chodí na rôzne pohovory. Je vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Michalovce odo dňa 8.11.2021. Okrem maloletého A. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí ho finančne podporujú. Jeho matka je vedená na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a otec je polovičný invalidný dôchodca. Otec ukončil Obchodnú akadémiu, odbor zameraný na ekonomiku. Asi pred rokom a pol bol naposledy zamestnaný. Pracovný pomer ukončil z dôvodu, že odišiel za priateľkou do Anglicka. Je zdravý. Rozumie anglicky a vie sa dohovoriť na základnej úrovni. S dieťaťom sa nestretáva, lebo matka mu v styku bráni. Vždy, keď kontaktuje dieťa, tak matka vystrája. V auguste 2023 bolo dieťa v jeho domácnosti, prespávalo u neho a nebol žiaden problém. To bolo posledný krát kedy dieťa videl. Ďalej uviedol, že dieťa ho vníma a pozná. V decembri s ním telefonoval a syn vedel, s kým rozpráva. Matka podľa vedomostí otca nežije na Slovensku. Ohľadom úpravy styku otec navrhol styk striktne upraviť každý druhý víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.
5./ Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, určiť výživné, ktoré matka požaduje. Matkou navrhované výživné je plne dôvodné a odzrkadľuje výdavky dieťaťa. Taktiež navrhol upraviť styk s dieťaťom podľa návrhu otca.
6./ Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.1.2024 vyplýva, že šetrenie v rodine otca p. B. E., nar.X.X.XXXX, bytom G. E. XX, XXX XX, E. vykonal tunajší úrad dňa 9.1.2024. Otec mal. dieťaťa nebol zastihnutý na uvedenej adrese, uvedený byt nikto neotváral. Otcovi bolo zanechané predvolanie spolu s telefonickým kontaktom na tunajšie oddelenie, avšak otec tunajší úrad nekontaktoval. Šetrenie v rodine matky p. A. C., nar.X.X.XXXX, bytom D. H.XXX vykonal tunajší úrad dňa 9.1.2024. Matka nebola zastihnutá na uvedenej adrese, dom vyzeral toho času neobývaný. V tento deň sme navštívili aj obecný úrad Budkovce kde nám oznámili, že rodina sa pravdepodobne nachádza v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii kde majú často cestovať. Pracovníčka obecného úradu uviedla, že cez vianočné sviatky určite nikto v dome nebol a boli odcestovaní ( č.l. 50 spisu) .
7./ Z potvrdení z portálu profesia.sk <http://profesia.sk/>. vyplýva, že otec si aktívne hľadá prácu ( č.l. 33-44 spisu).
8./ Z potvrdenia z ÚPSVaR Michalovce zo dňa 26.9.2023 vyplýva, že otec je vedený evidencii od 8.11.2021 doposiaľ ( č.l. 13 spisu).
9./ Z čestného prehlásenia otca zo dňa 27.9.2023 vyplýva, že otec nevlastní žiaden hnuteľný nehnuteľný majetok väčšej hodnoty ( č.l. 16 spisu).
10./ Z potvrdenia zo Sociálnej poisťovni pobočka Michalovce, zo dňa 26.9.2023 vyplýva, že otec nie je vedený v databáze žiadateľov o dávku v nezamestnanosti ( č.l. 15 spisu).
11./ Súd sa oboznámil s predloženými fotokópiami matky z Instagramu, z ktorého vyplýva, že otec navštevuje pohostinstvá, trávi voľný čas s priateľmi a v relaxačných zariadeniach, na nákupoch ( prílohová obálka spisu) .
12./ Súd sa oboznámil s potvrdeniami o aktivite otca pri hľadaní si pracovnej pozície.
13./ Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
14./ Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15./ Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16./ Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17./ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20./ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.).
21./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24./ Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27./ Súd mal za to, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v danej situácii v prospech maloletého. Rodičia dieťaťa spolu nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo. Otec nespochybnil starostlivosť matky o dieťa a súhlasil s jeho zverením do jej starostlivosti. Doposiaľ neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a vo výchove na strane matky. U matky má maloletý vytvorené všetky vhodné podmienky pre jeho výchovu, starostlivosť a matka je schopná zabezpečiť jeho zdravý vývoj aj do budúcna. Z dôvodu komunikačných problémov medzi rodičmi, súd upravil styk otca s dieťaťom striktne, s tým , že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod do nedele do 17:00 hod. Striktná úprava zavedie do rodiny dieťaťa poriadok a pomôže predísť prípadným problémom v budúcnosti. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd zohľadnil aj citové väzby a vzťahy, ktoré vznikli medzi matkou a dieťaťom za posledné obdobie, keďže otec doposiaľ nie je v kontakte s dieťaťom pravidelne a celá starostlivosť je poskytovaná výlučne matkou.
28./ Stanovené výživné vo výške 100 Eur mesačne pre maloletého A. úplne odzrkadľuje jeho potreby s poukazom na jeho vek, pričom výživné zo strany otca musí pokryť náklady dieťaťa medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, voľné aktivity, ktoré sú úplne prirodzené veku maloletého dieťaťa. Matka je nezamestná, toho času na rodičovskej dovolenke bez príjmu, odkázaná na finančnú pomoc zo strany rodičov.
29./ Otec je nezamestnaný, bez príjmu. Pri rozhodovaní o výške výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
30./ Súd vychádzal z princípu potenciality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré otec (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. S prihliadnutím na vek otca, jeho zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie, aktívna znalosť anglického jazyka dospel k záveru, že táto osoba má možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako to vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov, ak by sa riadne zamestnal. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2003 Z.z. ktorým bola ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške 750 Eur mesačne. Ak by sa otec riadne zamestnal , tak by mohol dosahovať príjem aspoň v uvedenom rozsahu na uhrádzanie jeho bežných výdavkov na bývanie, stravu, lieky, ošatenie a mal by aj príjem, z ktorého by bol schopný uhrádzať súdom určené výživné na maloleté dieťa. Otec participuje na starostlivosti ohľadom maloletého dieťaťa toho času len výživným. Súd zároveň poukazuje najmä na skutočnosť, že správanie otca je absolútne nezodpovedné, keďže je vyše rok a pol nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, otec si musí byť vedomí základných výdavkov a potrieb svojho dieťaťa.
31./ S prihliadnutím na vek osoby povinnej na výživu, zdravotný stav a pracovné skúsenosti dospel k záveru, že táto osoba má možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako to vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov. Nestačí len uviesť, že nemá postačujúci príjem, nevie sa zamestnať a s výdavkami mu vypomáha rodina. Je namieste sa riadne zamestnať a nebyť odkázaný na výpomoc zo strany rodiny.
32./ Súd dáva do pozornosti otca aj tú skutočnosť, že prípadné výdavky otca v žiadnom prípade nemôžu mať prednosť pred výživným. Potreby rodiča by mali byť uspokojované až následne, keď si rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa.
33./ Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu teda od 11.8.2023 do 20.2.2024 vo výške 667,74 Eur súd vypočítal nasledovne:
- 21 dní za mesiac august 2023 - ( 100 Eur : 31 dní v mesiaci x 21 dní = 67,74 Eur)
- september - december 2023 , 4 x 100 Eur = 400 Eur
- január - február 2024, 2 x 100 Eur = 200 Eur Spolu: 667,74 Eur : 6 splátok = 111,29 Eur.
Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v 6 splátkach po 111,29 Eur splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok je v predmetnej veci plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu na strane otca.
34./ Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).