Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-151-2019.pdf
PDF · 93.63 KB
Case nature
Subarea
6CoE/151/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: P. N., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX/XX, K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 1957/2016, o vymoženie 739,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.05.2017, č.k. 48Er/5076/2016-22
rozhodol:
Exekučné konanie zastavuje.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 95/07/15 zo dňa 22.01.2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2016 a stal sa vykonateľným dňa 19.07.2016. Po citovaní § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom a na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Následne súd prvej inštancie skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 12.12.2012 uzatvorenú medzi účastníkmi konania, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ako aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 a konštatoval, že táto bola uzavretá vo formulárovej podobe, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu považoval v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poukázal na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe tejto neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
4. V odvolaní namietal, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a povinná nebola povinná prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme samostatného právneho úkonu, povinná mohla nepristúpiť na uzavretie tejto zmluvy resp. od zmluvy odstúpiť, preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Uzatvorená rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto nie je. Z jej formulácie vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, teda neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Z jej obsahu je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Oprávnený ďalej uviedol, že okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Oprávnený bol názoru, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline a i..
5. V štádiu odvolacieho konania bolo súdnym exekútorom oznámené, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/210/2018 vyhlásený konkurz dňa 28.05.2018.
6. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Z obsahu spisu, resp. z údajov z Obchodného vestníka č. 105/2018 s dňom vydania 01.06.2018, pod č. K038148 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/210/2018 zo dňa 28.05.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: P. N., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX/XX, K. v konaní vystupujúcim v procesnom postavení povinnej. Do funkcie správcu bola ustanovená správkyňa Q.. M. F., so sídlom kancelárie L.. Q. K. X, V..
9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 95/07/15 zo dňa 22.01.2016, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom a rozhodcom Q.. T. B., W.. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2016 a vykonateľnosť dňa 19.07.2016. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.10.2016.
10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
12. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
13. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
14. Podľa ustanovenia § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
15. Podľa ustanovenia § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
16. Podľa ustanovenia § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
17. Podľa ustanovenia § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
18. Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne sa vysporiadať s prekážkou ďalšieho postupu súdu.
19. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zák. č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba
formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zák. č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167f zák. č. 7/2005 Z. z.).
20. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní oprávneného vecne rozhodnúť, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinnej sa začal konkurz, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/5076/2016, s poukazom na citované ustanovenie § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. zastavil. Prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala až po podaní odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie má odkladný účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež devolutívny účinok - vo veci v rozsahu podaných odvolaní rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania nie je právoplatné, a to v celom svojom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením exekučného konania.
21. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje osobitne procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky, vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy (osobitnej právnej normy), povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ v štádiu prvoinštančného konania takáto zákonná prekážka ešte nenastala a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
22. Civilný sporový poriadok síce neupravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak nastane zákonná prekážka ďalšieho postupu súdu v priebehu odvolacieho konania, avšak odvolací súd v dôsledku zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona, po zistení naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo zákonného znenia § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto ustanovenia o zastavení exekučného konania aj v štádiu odvolacieho konania.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.
24. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a s poukazom na ustanovenie § 257 CSP a odvolací súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej
skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorého účastníka, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a taktiež ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu účastníka v konaní.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).