Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: BALLARD, s. r. o., so sídlom M.R.Štefánika 845/59, 010 01 Žilina, IČO: 44 883 544, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, so sídlom B. R. XX, XXX XX G., proti žalovanému v 1/ rade: KM real estate, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181, žalovanému v 2/ rade: BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230, zastúpenému zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o určenie, že záložné právo trvá ako prvé v poradí, o odvolaní žalovaných v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -255 zo dňa 26. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -255 zo dňa 26. júna 2018 vo výroku (prvý výrok), ktorým návrh žalovaného v 1/ rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. zamietol, o d m i e t a. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -255 zo dňa 26. júna 2018 v napadnutom výroku (druhý výrok), ktorým určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., a to k domu súp. č. XXX postavenému na pozemku CKN parcela č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a k pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.03.2016 a vklad ktorého bol povolený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 2112/2016 z 22.03.2016, trvá a je záložným právom prvým v poradí a vo výroku (tretí výrok) o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca m á voči žalovanému v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom návrh žalovaného v 1/ rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. zamietol. V poradí druhým výrokom určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., a to k domu súp. č. XXX postavenému na pozemku CKN parcela č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a k pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.03.2016 a vklad ktorého bol povolený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 2112/2016 z 22.03.2016, trvá a je záložným právom prvým v poradí. V poradí tretím výrokom rozhodol, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Y., a to domu súp. č. XXX postavenému na pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 21.03.2016, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. vkladu V2112/2016 z 22.03.2016, trvá a je záložným právom prvým v poradí. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.03.2016 ako veriteľ a dlžník MIKOMIX, spol. s r. o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930 (ďalej aj len „MIKOMIX, spol. s r.o.“ alebo „dlžník“) uzatvorili Zmluvu o pôžičke, ktorou žalobca poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000 Eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť najneskôr do 4 mesiacov od ich obdržania. Finančné prostriedky boli poukázané na účet dlžníka. Zmluva bola doplnená Dodatkom č. 1 z 28.06.2016 s dojednanou splatnosťou pôžičky do 31.12.2016. Do dňa podania žaloby dlžník pôžičku ani čiastočne neuhradil. Dňa 21.03.2016 bola uzavretá medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným v rade 1/ ako záložcom Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku (ďalej aj len „Záložná zmluva“) na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 100.000 Eur na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o., ktorou žalovaný v 1/ rade dal do zálohu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Y., a to dom súp. č. XXX postavený na pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a pozemok CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 v jeho výlučnom vlastníctve (ďalej aj len „záloh“). Vklad záložného práva na základe Záložnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor pod V 2112/2016 dňa 22.03.2016. Žalobca následne z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie Y. z 27.10.2016 zistil, že v časti C listu vlastníctva ťarchy nie je evidovaný zápis záložného práva pod V 2112/2016 a na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe V 8592/2016, ktorá sa vzťahuje k zápisu nového záložného práva v prospech žalovaného v 2/ rade a záložné právo žalobcu bolo vymazané na základe vyhlásenia o vzdaní sa záložného práva zo dňa 30.08.2016, ktorým sa mal vzdať záložného práva. Na predmetnej listine mal byť overený podpis štatutárneho zástupcu žalobcu Milana Muščíka. Na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. z 08.11.2016 je v časti C ťarchy zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 2/ rade, vklad ktorej bol povolený pod V 8592/2016 dňa 31.10.2016. Žalobca uviedol, že sa nikdy záložného práva nevzdal, nepodpísal žiadnu listinu, ktorá by potvrdzovala skutočnosť vzdania sa záložného práva, a pokiaľ niekto takúto listinu predložil Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor s podpisom žalobcu, takáto listina musí obsahovať nepravý, falošný podpis štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalobca nebol nikdy overiť podpis na takejto listine a je dôvodné podozrenie, že overovacia doložka Obecného úradu Rosina z osvedčovacej knihy č. 1926/2016 je falošná. V čase, keď mal byť podpis na listine overený, sa vôbec nenachádzal na území Slovenskej republiky. Dlžník MIKOMIX, spol. s r. o., ani žalovaný v 1/ rade neposkytli žalobcovi žiadne vysvetlenie. Žalobca ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určovacím výrokom v prejednávanej veci dôjde k odstráneniu právnej neistoty ohľadne zápisu záložného práva, ktoré bolo na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. zapísané vkladom V 2112/2016. K výmazu záložného práva žalobcu došlo na základe listiny, ktorá nie je platná, nakoľko ju žalobca nikdy nepodpísal a nemal záujem vzdať sa svojho záložného práva pred splatením pôžičky poskytnutej dlžníkovi, ku ktorej sa záložné právo viazalo. S odkazom na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona žalobca uviedol, že neprichádza do úvahy rozhodnutie o neplatnosti vyhlásenia o vzdaní sa záložného práva, nakoľko právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a to zápisom záložného práva v prospech žalovaného v 2/ rade na základe záložnej zmluvy, ktorého vklad bol povolený pod č. V 8592/2016. V čase, kedy bol podaný návrh na zápis záložnej zmluvy v prospech žalovaného v rade 2/, nebola na liste vlastníctva zapísaná poznámka, preto bez požadovaného určenia nemožno založiť vyznačenie stavu v katastri nehnuteľností pred týmto úkonom. Pokiaľ žalovanému v 2/ rade svedčí záložné právo ako prvému v poradí a je zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Y., vlastníkom ktorej nehnuteľnosti je žalovaný v 1/ rade, je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. 3. Ďalej v dôvodoch rozhodnutia, konkrétne v odsekoch 3., 4. rozsudku okresný súd uviedol podstatný obsah písomného vyjadrenia žalovaného v 2/ rade a následného vyjadrenia žalobcu s tým, že žalovaný v 1/ rade sa k žalobe písomne nevyjadril. 4. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 06.03.2018 navrhol prerušiť konanie v prejednávanej veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , čo odôvodnil tým, že dňa 02.02.2018 podal na Okresnom súde Žilina žalobu

o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou sa domáha určenia, že záložné právo zriadené v prospech záložného veriteľa BEDEKO, s.r.o. (žalovaný v 2/ rade v prejednávanej veci) na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. ako pozemok CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a dom súp. č. XXX postavený na pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria, ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod č. V 8592/2016 neexistuje, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. . Žalovaný v 1/ rade uviedol, že pokiaľ sa okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. zaoberá otázkou určenia, či záložné právo k nehnuteľnostiam podľa Zmluvy o zriadení záložného práva z 22.09.2016 v prospech žalovaného v 2/ rade ako záložného veriteľa existuje alebo nie, táto otázka má zásadný právny význam aj pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Ak okresný súd v konaní sp. zn. určí, že záložné právo k nehnuteľnostiam podľa Zmluvy o zriadení záložného práva z 22.09.2016 v prospech záložného veriteľa BEDEKO, s.r.o. neexistuje, potom sa konajúci súd v prejednávanej veci nemusí zaoberať otázkou určenia poradia záložných práv žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Nepovažoval za účelné a hospodárne, aby súbežne prebiehalo aj konanie pod sp. zn. , v ktorom by sa okresný súd mal vysporiadať s otázkou poradia záložného práva, ktorá otázka vyplýva zo žalobného návrhu žalobcu. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení z 26.03.2018 s návrhom žalovaného v 1/ rade na nesúhlasil. Uviedol, že nevie posúdiť dôvody, na základe ktorých sa žalovaný v 1/ rade domáha neexistencie záložného práva medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade. Výsledok konania nemusí mať zásadný právny význam pre konanie v prejednávanej veci. Žalobca už bol ako záložný veriteľ z listu vlastníctva vymazaný, a preto má záujem o opätovný zápis záložného práva ako prvého v poradí. Takýto zápis dosiahne len na základe inej zápisu schopnej listiny, čo je v danom prípade rozsudok súdu. Návrh žalovaného v rade 1/ považoval žalobca za špekulatívny, sledujúci cieľ dosiahnuť „čistý list vlastníctva“ bez tiarch a obmedzení, čo nastane, ak súd v konaní sp. zn. žalobe vyhovie. Počas obdobia, kedy by bolo konanie v prejednávanej veci prerušené, následne môže žalovaný v 1/ rade nehnuteľnosti predať fiktívnym kupujúcim, čím sa zmarí uspokojenie pohľadávky žalobcu. Noví nadobúdatelia pri kúpe nehnuteľností by sa v rámci obrany opierali o skutočnosť, že na nehnuteľnostiach neviazla žiadna ťarcha a odporovať právny úkon by bolo možné len vo vzťahu k prvému kupujúcemu. Naviac uvedené by vyvolalo reťazec ďalších súdnych sporov. Žalovaný v rade 1/ už raz pre žalovaného v rade 2/ v čase uzatvárania záložnej zmluvy medzi týmito subjektmi vyhlásil, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a obmedzenia. Urobil tak napriek tomu, že musel mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti založil v prospech žalobcu a žalobca žalovanému v rade 1/ ako vlastníkovi nehnuteľnosti nikdy nepredložil súhlas so vzdaním sa záložného práva. Doposiaľ žalovaný v rade 1/ neobjasnil, akým spôsobom disponoval s listinou Vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva z 30.08.2016 a od koho mal vedomosť, že došlo k zániku záložného práva žalobcu zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016. Ani vyjadrenie žalovaného v rade 1/ sa žiadnou skutkovou a právnou argumentáciou nezaoberá. Žalobca nemá vedomosť o iných skutočnostiach, pre ktoré by mala byť Zmluva o záložnom práve medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ neplatná. Žalobca nedisponuje dôvodmi žaloby v konaní sp. zn. a má za to, že žalovaný v rade 1/ nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko žalovaným výrokom v konaní sp. zn. nedôjde k odstráneniu právnej neistoty. Žalobca žiada o svojom nároku rozhodnúť v konaní o prejednávanej veci. Do konania sp. zn. žalobca oznámil vstup dňa 14.03.2018 za účelom oboznámenia sa s tvrdeniami účastníkov. Na základe uvedeného navrhol pokračovať bez prerušenia konania v zmysle návrhu žalovaného v 1/ rade. 6. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade k návrhu na žalovaného v rade 1/ na prerušenie konania v písomnom podaní doručenom súdu 28.03.2018 uviedol, že toto rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu. 7. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie ust. písmeno c) v spojení s , , , , okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 8. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalovaný v 1/ rade v postavení záložcu zriadil Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016 (č.l. 10 spisu) záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., a to domu súp. č. XXX postavenému na pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a pozemku CKN parc. č. 902/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 v jeho výlučnom vlastníctve v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016. Ďalej bolo preukázané, že záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré bolo zriadené Zmluvou o záložnom práve k

nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016, uzatvorenou medzi žalovaným v 1/ rade ako záložcom, žalobcom ako záložným veriteľom a dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o. vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor z 22.03.2016 č. vkladu 2112/2016 s právnymi účinkami vkladu dňom 22.03.2016 (č.l. 206 spisu). 9. Pokiaľ konateľ žalovaného v 1/ rade na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018 vyjadril pochybnosť, či záložné právo na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 22.03.2016 pod č. vkladu V 2112/2016 vôbec vzniklo, a to vo väzbe na tvrdenie, že žalobca nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016, tak okresný súd konštatoval, že prostriedky procesnej obrany žalovaného v 1/ rade súvisiace so spochybnenou existenciou, resp. vznikom zabezpečenej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o. nepovažoval za uplatnené včas, nakoľko žalovaný ich mohol uplatniť už skôr, a to predovšetkým vo vyjadrení k žalobe, na ktoré bol vyzvaný uznesením sp. zn. -90 zo dňa 7. júla 2017 spolu s doručeným poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu (č.l. 92 spisu), vrátane poučenia o sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. v spojení s ust. , ktoré boli doručené žalovanému v 1/ rade dňa 11.07.2017 (č.l. 93 spisu). 10. K vzneseným pochybnostiam žalovaného v 1/ rade ohľadne vzniku záložného práva na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 okresný súd uviedol, že Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 uzatvorenou medzi žalovaným v 1/ rade ako záložcom a žalobcom ako záložným veriteľom došlo k zriadeniu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. zo Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016 a záložné právo následne vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností s účinkami povolenia vkladu dňom 22.03.2016. Záložným právom bola zabezpečená pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r. o. zo zmluvy označenej ako Zmluva o pôžičke uzavretej dňa 21.03.2016 (č.l. 5 spisu). Podľa obsahu predmetnej zmluvy nešlo o Zmluvu o pôžičke, nakoľko nešlo o reálny kontrakt, kedy táto zmluva v čl. II. obsahuje záväzok žalobcu ako veriteľa prenechať dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. peňažné prostriedky v sume 100.000 Eur, najneskôr do 7 dní po zápise záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Y.. Predmetná zmluva teda, podľa svojho obsahu, nie je reálnym kontraktom, resp. zmluvou o pôžičke uzatvorenou podľa ust. a nasledujúce , ale mohla byť posudzovaná výlučne ako Zmluva o úvere uzatvorená podľa ust. a nasledujúce . V konaní nebol tvrdený, ani preukázaný zánik záväzku dlžníka MIKOMIX, spol. s r.o., resp. zánik zabezpečenej pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy o pôžičke, ktorý by mohol mať vplyv na trvanie záložného práva žalobcu zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016. 11. Okresný sú zhodnotil, že v konaní nebol preukázaný zánik záložným právom zabezpečenej pohľadávky a ani v tomto smere neboli žalovaným v 1/ rade poskytnuté relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli mať za následok zánik záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016 podľa ust. . Z uvedeného dôvodu okresný súd ani nepovažoval za relevantné dôkazné návrhy žalovaného v 1/ rade prednesené na pojednávaní dňa 26.06.2011, a to predloženie originálu potvrdenia UniCredit Bank o prevode finančných prostriedkov, ktorý bol vo fotokópii založený do obsahu spisového materiálu a výsluch konateľa spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. Jaroslava Michaloviča k okolnostiam uzatvorenia zmluvy o pôžičke a následne uzatvorenej zmluve o zriadení záložného práva. Samotné okolnosti uzatvorenia Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016 (č.l. 5 spisu) medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o. nepovažoval okresný súd za relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko nebolo v konaní relevantne spochybnené, že k uzatvoreniu tejto zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o. došlo. To, či skutočne došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. zo zmluvy označenej ako Zmluva o pôžičke z 21.03.2016, nepovažoval okresný súd za relevantné pre posúdenie otázky vzniku a trvania záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, nakoľko v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy (Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.03.2016) zanikli spôsobom, ktorý by mal vplyv na existenciu záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 21.03.2016. 12. Ak aj žalovaný v 1/ rade spochybňoval predložený doklad o poskytnutí finančných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.03.2016 (č.l. 7 spisu) vo väzbe na skutočnosť, že pri realizovanej transakcii sumy 100.000 Eur dňa 23.03.2016 je odkaz na „MIKOMIX, spol. s r.o.

pôžička peňazí zo dňa ZOP 18.03.2016“, tak uvedená nezrovnalosť by nemohla byť odstránená dôkazným návrhom žalovaného v 1/ rade na predloženie originálu výpisu z účtu žalobcu, ktorý vo fotokópii je súčasťou spisového materiálu na č.l. 7 spisu. Zároveň, z Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke uzavretej dňa 21.03.2016, ktorý bol uzavretý dňa 28.06.2016 (č.l. 8 spisu) vyplývalo, že zapožičané finančné prostriedky na základe Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016 boli poukázané dňa 23.03.2016 na účet dlžníka odpísané z účtu veriteľa, ktorú skutočnosť potvrdil dlžník MIKOMIX, spol. s r.o. podpisom predmetného Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke uzavretej dňa 21.03.2016. Z vyššie uvedených skutočností nepovažoval okresný súd za relevantné námietky žalovaného v 1/ rade vznesené na pojednávaní dňa 26.06.2018 ohľadne nepreukázaného vzniku záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, resp. ohľadne nepreukázaného poskytnutia peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016. Za relevantný dôkazný návrh nepovažoval ani návrh na výsluch konateľa spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. Jaroslava Michaloviča k okolnostiam uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, nakoľko, hoci spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o. je označená ako zmluvná strana tejto zmluvy, tak zmluva, na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva v zmysle ust. , je zmluvou uzatváranou medzi záložcom, ktorý môže, ale nemusí byť osobou totožnou s obligačným dlžníkom, a záložným veriteľom. V prípade zriadenia záložného práva osobou odlišnou od dlžníka zo zabezpečeného záväzkovo-právneho vzťahu, tento dlžník nie je potrebné, aby bol zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej zmluvnými stranami sú výlučne záložca (záložný dlžník) a záložný veriteľ. 13. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním ďalej preukázané, že na základe návrhu na výmaz záložného práva záznamom zo dňa 30.08.2016 (č.l. 182 spisu) v spojení s vyhlásením o vzdaní sa záložného práva žalobcom ako záložným veriteľom zriadeného Záložnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym pod č. V 2112/2016, ktorým vzdaním sa záložného práva malo dôjsť k zániku záložného práva, došlo k výmazu záložného práva z LV č. XXX, katastrálne územie Y., na základe záznamu povoleného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pod č. Z 7405/2016 dňa 30.08.2016. Žalobca popieral, že by sa záložného práva vzdal, resp. podpísal listinu potvrdzujúcu skutočnosť vzdania sa záložného práva. 14. Okresný súd skonštatoval, že v priebehu konania nebolo preukázané platné vzdanie sa záložného práva žalobcom v postavení záložného veriteľa zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor dňa 22.03.2016 pod V 2112/2016 a nebol tak preukázaný zánik záložného práva v zmysle ust. . 15. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v konaní predložil Znalecký posudok č. 7/2018 (č.l. 141 a nasledujúce spisu) vypracovaný PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, identifikácia pisateľa pre potreby trestného konania, v ktorom bola posudzovaná pravosť podpisu konateľa žalobcu Milana Muščíka na Návrhu na výmaz záložného práva záznamom z 30.08.2016 a Vyhlásení o vzdaní sa záložného práva z 30.08.2016, ktoré listiny sú súčasťou spisového materiálu predloženého Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor (č.l. 182 a 183 spisu), z ktorého záverov vyplývalo, že na sporných písomnostiach sa nenachádzajú pravé podpisy Milana Muščíka. Taktiež Obec Rosina na základe výzvy súdu realizovanej na návrh žalobcu oznámila, že v osvedčovacej knihe neeviduje pod por. číslom 1926/2016 osvedčenie podpisu Milana Muščíka, nar. XX.XX.XXXX, ktoré číslo zodpovedá číslu osvedčovacej doložky predloženej Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor spolu s vyhlásením o vzdaní sa záložného práva (č.l. 184 spisu). 16. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že záložné právo zriadené Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako záložcom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor z 22.03.2016 pod V 2112/2016 trvá, nakoľko jednak nebolo preukázané platné vzdanie sa záložného práva zo strany záložného veriteľa, ktorá skutočnosť bola dôvodom výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností pod č. Z 7405/2016 dňa 30.08.2016, a rovnako v konaní nebol tvrdený ani preukázaný zánik sporného záložného práva iným spôsobom. Žalovaný v 1/ rade len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych skutkových tvrdení namietal, že nebolo preukázané, že záložné právo nezaniklo, v prípade ktorej procesnej obrany bolo jeho povinnosťou tvrdiť prípadný spôsob zániku záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016 ( ). Nakoľko nebola preukázaná žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by malo dôjsť k zániku záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.03.2016 pod č. V 2112/2016 v zmysle ust.

a zároveň k výmazu záložného práva dotknutého listu vlastníctva došlo na základe návrhu na výmaz záložného práva záznamom a vyhlásenia o vzdaní sa záložného práva z 30.08.2016, ktoré neboli podpísané konajúcou osobou za záložného veriteľa, okresný súd konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem v zmysle ust. na určení existencie dotknutého záložného práva. 17. Okresný súd uviedol, že okrem určenia existencie sporného záložného práva sa žalobca zároveň domáhal aj určenia, že sporné záložné právo je záložným právom prvým v poradí, a to s ohľadom na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností k totožným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Y. v prospech žalovaného v rade 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v rade 1/ ako záložcom a žalovaným v rade 2/ ako záložným veriteľom, ktorého vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor dňa 31.10.2016 pod č. vkladu V 8592/2016 s právnymi účinkami vkladu 31.10.2016. 18. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním za jednoznačne preukázané, že vklad záložného práva v prospech žalobcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 bol povolený s účinkami vkladu 22.03.2016 a vklad záložného práva v prospech žalovaného v 2/ rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade bol povolený s účinkami vkladu k 31.10.2016, čo určuje poradie záložných práv žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Poradie záložného práva žalobcu nebolo v priebehu konania relevantne spochybnené, kedy nebola tvrdená existencia záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam so skorším poradím rozhodujúcim pre ich uspokojenie. Z uvedeného, že ani prebiehajúce konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam na základe žaloby žalovaného v 1/ rade (č.l. 163 spisu) nebránilo vyhoveniu žalobe žalobcu tak v časti určenia existencie záložného práva žalobcu, ako aj v časti určenia jeho poradia a okresný súd nepovažoval za dôvodné ani hospodárne, aby z dôvodov uvádzaných žalovaným v 1/ rade bolo konanie v prejednávanej veci prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , z ktorého dôvodu uvedený návrh žalovaného v 1/ rade zamietol. 19. Pokiaľ vo vzťahu k určeniu poradia záložného práva zriadeného Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016, ktorého vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor z 22.03.2016 pod č. V 2112/2016, sa žalovaný v 2/ rade dovolával svojej dobromyseľnosti pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 22.09.2016, kedy na dotknutom liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Žilina k predmetu zálohu nebolo v časti C ťarchy zapísané záložné právo žalobcu, tak okresný súd poukázal vykonané dokazovanie, ktorým bolo nesporne preukázané, že záložné právo v prospech žalobcu zriadené Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016 vzniklo pred záložným právom zriadeným k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2/ rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 22.09.2016. Nebolo preukázané, že by došlo k platnému zániku záložného práva zriadeného v prospech žalobcu Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 21.03.2016. V zmysle ust. pre uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli na totožnom zálohu, je rozhodujúce poradie ich registrácie v osobitnom registri, t.j. v katastri nehnuteľností, pričom ani dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti so žalovaným v 1/ rade dňa 22.09.2016 toto poradie prelomiť nemôže za situácie, ak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k výmazu záložného práva záznamom pod č. Z 7405/2016 došlo dňa 30.08.2016 na základe návrhu na výmaz záložného práva záznamom v spojení s predloženým vyhlásením o vzdaní sa záložného práva záložným veriteľom z 30.08.2016, ktoré listiny preukázateľne záložným veriteľom podpísané neboli Z týchto záverov okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, a to vo výroku, ktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi spolu so žalovaným v 1/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania z dôvodov podľa ust. a . Mal za to, že napadnutý výrok vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že v záverečnej reči žiadal, aby okresný súd prihliadol v prípade rozhodnutia v prospech žalobcu na okolnosti sporu a nezaväzoval žalovaného v 2/ rade na náhradu trov súdneho konania, ku ktorému návrhu žalovaného v 2/ rade sa okresný súd nevyjadril a na okolnosti konania vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania ani čiastočne neprihliadal. Žalovaný v 2/ rade poukázal na ust. a uviedol, že sa nestal procesnou stranou predmetného sporu v dôsledku svojho zavinenia, ale v dôsledku skutočnosti, že bol uvedený do

omylu. Žalovaný v 2/ rade bol v dobrej viere, že je jediným záložným veriteľom, v ktorého prospech sú nehnuteľnosti založené a o žiadnom inom skutkovom stave ani o akomkoľvek vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade až do začatia tohto konania nemal žiadnu vedomosť. K skutkovému stavu, ako aj k procesným návrhom ostatných účastníkov konania, napr. na prerušenie konania, sa nevyjadroval a nezasahoval v tejto časti do súdneho sporu. Žalovaný v 2/ rade nemohol mať vedomosť o tom, aké vzťahy mali alebo nemali žalobca a žalovaný v 1/ rade a ani o tom, či žalobca mohol byť súčasťou uvedenia žalovaného v 2/ rade do omylu. Aktivita žalovaného v 2/ rade bola obmedzená v súdnom konaní na poskytnutie skutkových okolností zápisu jeho záložného práva na list vlastníctva, v ktorom sú evidované nehnuteľnosti a v právnej argumentácii, v súlade s ktorou upozorňoval na to, že bol vo svojom konaní dobromyseľný. Svojou právnou obranou tak nespôsobil žiadne trovy súdneho konania, keďže v ňom boli všetky úkony vykonávané za účelom vyvrátenia sporných tvrdení medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade nevykonával žiadne neefektívne úkony, ktoré by vo vzťahu k jeho procesnému postaveniu narušili hospodárnosť súdneho konania. Napriek tomu mu vydaním rozsudku vznikla škoda zásadného rozsahu, keďže stratil postavenie prednostného záložného veriteľa, pričom skutkové okolnosti, ktoré boli v konaní relevantné a vyhodnocované, sa stali bez akejkoľvek jeho účasti a vedomosti. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval za neprimerane tvrdé a nespravodlivé žiadať od neho, aby sa podieľal na úhrade trov súdneho konania žalobcu, a to dokonca v rovnakej výške ako žalovaný v 1/ rade, ktorý bol priamym účastníkom okolností, v dôsledku ktorých bolo zavedenie a uvedenie žalobcu aj žalovaného v 2/ rade do omylu. Dal do pozornosti, že jeho argumentácia spočívajúca v dobromyseľnosti pri zápise záložného práva v jeho prospech bola právne nejasnou a zložitou otázkou a žalovaný v 2/ rade by nemal byť za jej uplatnenie trestaný formou úhrady trov konania žalobcu, keďže jeho tvrdenia nevyvracal ani neoznačil za sporné. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 22. K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 366 - 368 spisu). Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu o výroku o nároku na náhradu trov konania, vychádzajúce z ust. je jasné a zrozumiteľné a nemôže byť pochýb, z ktorého zákonného ustanovenia okresný súd vychádzal, a preto žalobcovi priznal plnú náhradu. Aj keď sa žalovaný v 2/ rade mohol stať stranou sporu v dôsledku svojej nevedomosti o inom záložnom práve, ktorým je záložné právo žalobcu, nesúhlasil žalobca s jeho argumentáciou o tom, že počas celého súdneho konania bol stranou sporu bez svojho zavinenia. Žalobca predostrel v žalobe svoju skutkovú a právnu argumentáciu, poukázal na navrhnuté dôkazy, ktoré v konaní ešte doplnil o znalecký posudok. Napriek tomu žalovaný v 2/ rade počas celého konania žiadal žalobu zamietnuť a poukazoval na svoju dobromyseľnosť. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobcovi by znamenalo, že žalovaný v 2/ rade by bol záložným veriteľom ako prvým v poradí, jeho záložné právo by trvalo a naopak, žalobcovo záložné právo by neexistovalo a nebolo by určené ani jeho poradie ako prvého veriteľa. Svedčia o tom podania a vyjadrenia žalovaného v 2/ rade. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že v súdnom konaní bola jeho aktivita obmedzená len na poskytnutie skutkových okolností zápisu jeho záložného práva na list vlastníctva a o jeho dobromyseľnosti, keď neuznával záložné právo žalobcu a žiadal, aby bol posudzovaný ako záložný veriteľ prvý v poradí. Podľa žalobcu vykonanie úkonov podľa pokynov okresného súdu nemôže zbaviť žalovaného v 2/ rade jeho povinnosti niesť procesné zavinenie na výsledku konania. Žalobca ďalej nesúhlasil s tým, že počas konania bol žalovaný v 2/ rade bez svojho zavinenia v procesnom postavení žalovaného. Na toto by mohol okresný súd prihliadať pri úkonoch do podania žaloby, ale nie už následne, keď sa žalovaný v 2/ rade aktívne bránil vydaniu neodkladného opatrenia a aj proti uplatnenému nároku žalobcu v zmysle petitu žaloby. V sporových konaniach sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje zásada úspechu, čo znamená, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznáva náhradu trov proti neúspešnej strane. Aplikáciu , ako dôvod osobitného zreteľa, podľa žalobcu nie je možné v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania použiť, nakoľko žalovaný v 2/ rade nárok žalobcu počas celého konania považoval za nedôvodný. Je nepochybné, že okresný súd výrokmi rozsudku, keď žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, jeho námietky neakceptoval. Žalovanému v 2/ rade neostalo zachované jeho právo veriteľa v prvom poradí, keďže okresný súd žalobe vyhovel a určil žalobcovi záložné právo a určil mu aj jeho poradie. Podľa žalobcu u žalovaného v 2/ rade nemožno zohľadniť ani sociálny aspekt a nie je mu možné zohľadniť ani jeho postoj v konaní, ktorý v rámci tohto odvolania bagatelizuje, hoc nárok žalobcu ako taký počas konania neuznával. Pokiaľ by okresný súd voči žalovanému v 2/ rade nepriznal žalobcovi trovy konania, bolo by to z hľadiska kritérií daných príslušnými ustanoveniami neprimerane tvrdé práve voči žalobcovi, nakoľko použitie je výnimočným ustanovením. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade (č.l. 387 spisu). Podľa žalovaného v 2/ rade žalobca neporozumel podstate odvolania žalovaného v 2/ rade, ktorou je skutočnosť, že bez ohľadu na to, či a v akej výške budú žalobcovi priznané trovy konania a právneho zastúpenia, žalovaný v 2 rade nemôže byť spravodlivo považovaný za subjekt zodpovedajúci za vznik týchto trov a už vôbec nie je právne ani morálne akceptovateľné, aby za ne zodpovedal v rovnakom rozsahu ako žalovaný v 1/ rade, ktorý v spore vo veci samej aktívne vystupoval a naďalej vystupuje. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že v konaní nepredkladal dôkazy, k sporným okolnostiam sa nevyjadroval z dôvodu, že o týchto nemal vedomosť a žiadal výlučne, aby konajúci súd prihliadol na fakt, že čokoľvek sa medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade odohralo, žalovaný v 2/ rade bol len obeťou týchto okolností a aktívne sa na nich nepodieľal a nemal možnosť ich nijako ovplyvniť, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná. S ohľadom na argumentáciu žalovaného v 2/ rade nebolo potrebné vo veci nariadiť žiadne pojednávanie. Všetky trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré vznikli, boli vyvolané sporom medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Uvedené potvrdil žalobca vo svojom vyjadrení, keď uznáva, že žalovaný v 2 rade nenamietal voči nároku, ktorý si uplatňoval žalobou, len opakovane navrhoval, aby bola jeho dobromyseľnosť zohľadnená vo vzťahu k poradiu záložných veriteľov. Existenciu pozície žalobcu ako záložného veriteľa žalovaný v 2/ rade nenamietal a vôbec sa k nej nevyjadroval. Mal za to, že by bolo neprimerane tvrdé a nespravodlivé žiadať od žalovaného v 2/ rade, aby sa podieľal na úhrade trov súdneho konania žalobcu, a to dokonca v rovnakej výške. 24. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupkyne v podaní zo dňa 4.3.2019 (č.l. 431 spisu). Žalobca zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia v podaní zo dňa 6.12.2018, v ktorom poukázal na konkrétne úkony a ich obsah, v ktorých žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, čo znamená, že žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Uvedené je podstatné z hľadiska nesenia procesnej zodpovednosti na trovách konania tomu účastníkovi, ktorý bol v spore neúspešný a naopak priznanie trov konania tomu účastníkovi, ktorému súd v jeho žalobnom návrhu vyhovel. Uviedol, že žalovaný v 2/ rade neuznával od počiatku až po vynesenie rozsudku záložné právo žalobcu a žalobu žiadal zamietnuť. Žalobca poukázal na obranu žalovaného v 2/ rade pri vydávaní neodkladného opatrenia, aj následne pri požadovanom určení poradia záložného práva, na konkrétne úkony v priebehu konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 2/ rade, že bol obeťou okolností, ktoré vyplynuli zo vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Táto argumentácia neobstojí, nakoľko tak, ako tvrdí, že bolo zasiahnuté určitým spôsobom do práv žalovaného v 2/ rade, bolo s určitosťou rovnako zasiahnuté do práv žalobcu. Prijať záver o prihliadaní na skutočnosť, že sa malo niečo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade odohrať, čo nemohol žalovaný v 2/ rade ovplyvniť, nie je namieste. Opačné posúdenie by znamenalo voči žalobcovi rozpor v prístupe k strane sporu, keď strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie, rovnaké práva a povinnosti, čo nie je vyjadrené len v , ale už v samotnej Ústave SR. Nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný v 2/ rade bol absolútne nečinný a uznával nárok žalobcu. Podstatným pre posúdenie jeho procesnej zodpovednosti, vo vzťahu k žalobe, je jeho postoj až do vynesenia rozsudku, z ktorého vyplývalo, že žiada žalobu zamietnuť. Z uvedeného patrí žalobcovi priznanie trov prvostupňového konania aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, a preto navrhol výrok o trovách konania potvrdiť. Žalobca uviedol, že tvrdenia uvádzané žalovaným v 2/ rade by mohli byť právne významné len z hľadiska posúdenia trov odvolacieho konania, ak by odvolací súd potvrdzoval napadnutý rozsudok vo veci samej, pretože žalovaný v 2/ rade sa vo výroku vo veci samej neodvolával, a preto možno súhlasiť, že za odvolacie konanie by nemal byť zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1/ rade, ale mal by byť posudzovaný samostatne. Pre tento prípad, ak bude žalobca čo do napadnutého výroku žalovaným v 2/ rade úspešný a odvolací súd potvrdí vo vzťahu k žalovanému výrok rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, bude rozhodovať už len o trovách druhostupňového konania, kedy môže o nich samostatne rozhodnúť a určiť jeho percentuálnu úspešnosť v rámci odvolania. Ak sa odvolací súd stotožní s takýmto právnym posúdením prezentovaným žalobcom, navrhol, aby mu boli priznané trovy odvolacieho konania aj vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade z dôvodov uvedených vo vyjadrení. Mal za to, že odvolací súd výšku trov neposudzuje, posudzuje len pomer úspechu a neúspechu, keď o výške bude rozhodovať súd prvej inštancie. Navrhol rozhodnúť tak, aby odvolací súd priznal žalobcovi 100% odvolacieho konania, ktoré zaviaže žalovaného v 2/ rade uhradiť samostatne a vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade priznať 100% trov konania, ktoré ho zaviaže uhradiť samostatne. 25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 9. mája 2019 (č.l. 443 spisu). Žalovaný v 2/ rade považoval vyjadrenia žalobcu za zmätočné a nesúhlasí so zmenou procesného návrhu žalobcu, ktorý žiada dokonca úhradu dvojnásobku trov odvolacieho konania. Pokiaľ sa žalobca bráni tým, že bolo „rovnako zasiahnuté“ do jeho práv, tak uvedené tvrdenie nie je pravdivé, pretože v prípade, ak sa stane výrok súdu prvého stupňa vo veci samej právoplatný,

jediným subjektom, do ktorého práv bolo výsledkom konania vo veci samej negatívne zasiahnuté, je žalovaný v 2/ rade. Kým žalobca získa pozíciu prednostného záložného veriteľa a nárok na náhradu trov konania od žalovaného v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade bez svojho zavinenia stratí efektívnu možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky a prostriedky vynaložené za náklady súdneho konania bez toho, aby akoukoľvek formou konal inak ako v súlade s dobrými mravmi a odbornou starostlivosťou, či porušil akékoľvek zákonné ustanovenie alebo zásady či princípy platného právneho poriadku demokratického štátu. V súvislosti s bránením práva žalovaného v 2/ rade nevznikli žalobcovi žiadne trovy, žalobca žiadal, len aby sa prihliadalo na jeho dobromyseľnosť, s čím žalobca nesúhlasil. K daným skutočnostiam sa nevykonalo žiadne dokazovanie, konajúci súd len stručne uviedol právny názor. Obranou žalovaného v 2/ rade neboli napádané a sporované žiadne skutočnosti tvrdené žalobcom a už vôbec nie v rozsahu identickom s procesným postupom žalovaného v 1/ rade. I keď žalobca uviedol potrebu ochrany svojich ústavných a procesných práv, konkrétne práva na rovnosť strán v súdnom konaní, z vyjadrenia nevyplýva, ako majú byť poškodené tým, že na úhradu trov jeho konania bude zaviazaný len subjekt, v dôsledku ktorého konania bolo zasiahnuté do práv žalobcu. Naopak, odlišný postup by bol formalistický, kedy by sa mali osoby v postavení žalovaného v 2/ rade obávať chrániť svoje práva alebo vôbec zotrvávať v konaní, v ktorom môžu byť ich práva zásadne poškodené, bez toho, aby mohli zistiť skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva poškodenie ich práv. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že každé súdne konanie je špecifické, avšak možno ustáliť, že vo výraznej väčšine sporových prípadov majú účastníci konania odlišnú právnu argumentáciu vo vzťahu ku vzájomne sporným skutkovým okolnostiam a majú rovnocenné právo brániť svoje práva a právom chránené záujmy alebo uznať skutkový opis skutočností uvádzaný protistranou. Typickým príkladom takéhoto konania je vzťah žalobcu a žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade mal však v tomto konaní osobitné postavenie, v dôsledku ktorého, aj keď konal v dobrej viere, čestne, hospodárne a s odbornou starostlivosťou, stal sa v spore medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade poškodenou osobou. Žalovaný v 2/ rade v súdnom konaní poukazoval na to, že bol vo svojom konaní dobromyseľný. Všetky trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré v konaní vznikli, boli vyvolané vzájomným sporom medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade neporušil žiadne ustanovenie platného právneho poriadku Slovenskej republiky a dokonca ani žiadnu všeobecnú zásadu, a preto z tohto dôvodu je trestať ho nad rozsah straty jeho prednostného postavenia záložného veriteľa nespravodlivé a nezlučiteľné s účelom inštitútu náhrady trov súdneho konania podľa . Navrhol, aby v prípade úspechu žalobcu v konaní bol povinný na náhradu trov jeho konania výlučne žalovaný v 1/ rade. 26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.5.2019 bolo vyjadrenie žalovaného v 2/ rade doručené na vedomie žalobcovi prostredníctvom zástupkyne. 27. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade z dôvodov podľa ust. , , , a , a to proti druhému výroku napadnutého rozsudku. Žalovaný v 1/ rade namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to dožiadanie potvrdenia originálu výpisu z UniCredit banky o potvrdení prevodu pôžičky v sume 100.000 Eur, výsluch konateľa MIKOMIX, spol. s r.o. Jaroslava Michaloviča, ktoré pred súdom prvej inštancie navrhoval vykonať. Podľa žalovaného v 1/ rade tieto dôkazy mali smerovať k dokázaniu podstatnej a pre vznik a taktiež trvanie záložného práva k nehnuteľnostiam určujúcej skutočnosti, či platne vznikol hlavný záväzok, a to či suma, ktorá reálne mala tvoriť peňažnú pôžičku a na zabezpečenie jej splnenia bolo zriadené samotné záložné právo ako právo akcesorické, bola skutočne aj odovzdaná dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o.. Žalovaný v 1/ rade tieto dôkazy navrhoval, nakoľko žalobca nepreukázal, či došlo k reálnemu naplneniu a poskytnutiu peňažnej pôžičky, a teda, či záložné právo vzniklo platne na podklade Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.03.2016, vzhľadom na právnu podstatu pôžičky ako tzv. „reálneho kontraktu“. V prípade, že žalobca nepreukázal vznik pôžičky ako reálneho kontraktu, nie je možné potvrdiť žalobcovo záložné právo ako prvé v poradí, pretože záložné právo nemôže existovať bez toho, aby existoval hlavný - zabezpečovaný záväzok. Keďže okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho názoru nepovažoval za potrebné sa pri skúmaní platnosti predmetnej zmluvy o pôžičke z hľadiska skutkového zaoberať otázkou nevierohodného dôkazu ohľadom ne/poskytnutia pôžičky, teda či došlo k platnému vzniku záložného práva a jeho trvaniu v súčasnosti, došlo k inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ okresný súd nevykonal žalovaným v 1/ rade navrhnuté dôkazy, toto pochybenie malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 28. Žalovaný v 1/ rade namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že ohľadne vzniku záložného práva prvostupňový súd zhodnotil Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.03.2016 tak, že podľa obsahu tejto zmluvy nejde o reálny kontrakt, teda o zmluvu o pôžičke, ale túto zmluvu možno výlučne posudzovať ako Zmluvu o úvere

podľa ust. a nasl. , s ohľadom na znenie čl. II zmluvy. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že či už v žalobe, v písomných vyjadreniach, v konaní, ako i v prednese na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu ako právny úkon, na základe ktorého vznikla zabezpečovaná pohľadávka, označovala zmluvu o pôžičke a nie zmluvu o úvere. Z príloh žaloby vyplýva, že sa jednalo o zmluvu o pôžičke uzatvorenej podľa ust. a nasl. a nie zmluvu o úvere podľa a nasl. . Zmluvné strany ani nemohli mať vôľu uzatvoriť zmluvu o úvere, pretože žalobca nebol v zmysle príslušných zákonov a vyhlášok oprávnený poskytovať úvery, v ktorej súvislosti poukázal i na predmet činnosti žalobcu, zapísaný v obchodnom registri. Z uvedeného vyplýva, že právna úvaha okresného súdu o uzatvorenej zmluve o úvere medzi žalobcom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. vo väzbe na žalobu, dôkazy k nej priložené, ale ani vo väzbe na právnu úpravu a podmienky poskytovania úverov nebankovými subjektmi neobstojí. Spochybnenie dokladu o poskytnutí finančných prostriedkov vo väzbe na výpis z banky z 23.03.2016, v ktorom sa uvádza, „MIKOMIX, spol. s r.o. pôžička peňazí zo dňa ZoP 18.03.2016“, okresný súd vyhodnotil ako „nezrovnalosť“, ktorá by nemohla byť odstránená dôkazným návrhom žalovaného v 1/ rade na predloženie originálu výpisu z účtu žalobcu. Podľa žalovaného v 1/ rade okresný súd pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného v 1/ rade, ktorý nesúhlasil so závermi okresného súdu, jedným z dôvodov je to, že okresný súd sa nevysporiadal s rozdielnosťou samotných dátumov na dôkaze - fotokópii výpisu z Unicredit banky z pôžičky zo dňa 18.03.2016, pričom samotná Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 21.03.2016, resp. podpisy zmluvných strán boli notársky osvedčené až dňa 21.03.2016. Ak zmluva bola uzavretá 21.03.2016, tak až od tohto okamihu začala plynúť lehota 7 dní, kedy mal veriteľ povinnosť prenechať sumu 100.000 Eur dlžníkovi, dôkaz predložený žalobcom - prevodný príkaz z UniCredit Bank, ktorý mal preukázať, že peniaze boli skutočne odpísané z účtu veriteľa, teda kauza samotnej pôžičky bola datovaná k 18.03.2016, čo by bolo 4 dni pred podpisom zmluvy o pôžičke. V danom prípade podľa žalovaného v 1/ rade nemožno hovoriť o nezrovnalosti, ale ide o rozporuplný dôkaz, ktorý bol vyhodnotený okresným súdom nesprávne. Žalovaný v 1/ rade zotrval na právnom názore, že predložením dôkazu - fotokópie výpisu z Unicredit bank, kde je dátum pôžičky uvedený dňa 18.03.2016, žalobca spochybnil svoju žalobu a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v 1/ rade poukázal na možnosť overiť okolnosti poskytnutia pôžičky z verejne dostupnej účtovnej závierky veriteľa, zverejnenej na webovej stránke. Podľa verejne dostupných informácií na stránke www.registeruz.sk vykazuje spoločnosť žalobcu v účtovnej závierke za rok 2015 na riadku 20. v súvahe, na strane aktív, celkovú výšku pohľadávky 140.000 Eur, čo súhlasí na prihlásené pohľadávky z r. 2015. V účtovnej závierke za rok 2016 spoločnosť opäť eviduje na riadku 20. celkovú výšku pohľadávky 147.500 Eur. V účtovnej evidencii žalobcu zjavne chýba záznam o evidovanej pôžičke vo výške 100.000 Eur, resp. jednoznačne jedna z prihlásených pôžičiek musela byť splatená. Zmena výšky pohľadávky nenastala ani v r. 2017, kde opäť spoločnosť eviduje výšku pohľadávky z pôžičky v sume 147.635 Eur. Účtovné závierky za rok 2015 - 2017 boli riadne schválené valným zhromaždením, a teda je predpoklad, že konateľ žalobcu vedel o evidovaných výškach pohľadávok v účtovnej závierke. Podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. K. Q., Obec BA, m.č. Nové Mesto, je stále v časti C Ťarchy zápis: Záložné právo v prospech BALLARD, s.r.o., IČO: 44 883 544, na byt č. 3, na l. p., vchod: Račianska 81, podľa V7191/15 zo dňa 26.03.2015. Žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Y., na ktorých viazlo záložné právo žalobcu pod V 2112/2016 a podaným odvolaním sa domáha ochrany vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá mu je ako vlastníkovi priznaná v článku 20 ods. 1 SR. Už v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaný v 1/ rade poukázal, že prostriedky procesného útoku, najmä dôkaz v podobe kópie z UniCredit Bank o prevode peňazí, ktorým má žalobca povinnosť v takomto súdnom spore o určenie, že záložné právo trvá, dokázať, že pôžička bola aj reálne poskytnutá, nie sú dostatočným podkladom na rozhodnutie súdu prvého stupňa v danej veci. Žalovaný v 1/ rade je názoru, že v účtovnej evidencii žalovaného v 1/ rade chýba pohľadávka v hodnote 100.000 Eur, a teda jedna z pôžičiek na sumu 100.000 Eur bola splatená. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že ním navrhovaný dôkaz - výsluch svedka Ing. Jaroslava Michaloviča, ktorý by osvetlil okolnosti ohľadom vzniku a zjavného zániku pôžičky, ktorú zabezpečovalo záložné právo. Podľa žalovaného v 1/ rade samotné účtovníctvo žalobcu vyvracia jeho tvrdenie, že pohľadávka z titulu pôžičky existovala aj v čase podania žaloby o určenie, že záložné právo trvá a je prvé v poradí. Ak by aj žalovaný v 1/ rade hypoteticky pripustil, že pohľadávka z pôžičky k 23.03.2016 bola poukázaná z účtu a nebolo to evidované v účtovníctve žalobcu, alebo bola splatená vkladom na účet v hotovosti, nie je daná situácia jednoznačná, nakoľko je evidentné, že k 31.12.2016 žalobca neeviduje pohľadávku 100.000 Eur v rámci konečných zostatkov. Ak by sa aj preukázala nezrovnalosť v účtovníctve za rok 2016, žalobca by mal možnosť nápravy v účtovnej závierke vypracovanej k 31.12.2017, čo sa však nestalo. Žalovaný v 1/

rade mal za to, že na základe predložených účtovných závierok verejne dostupných, je odôvodnený predpoklad, že okolnosti ohľadom pôžičky zo dňa 21.03.2016 neboli zo strany žalobcu jednoznačne preukázané, a teda nebol jednoznačne preukázaný vznik a trvanie sporného záložného práva. 29. Žalovaný v 1/ rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal i na prax iných súdov, ktoré v podobných sporoch o existencii záložného práva dôkladne skúmajú samotný vznik a trvanie záložného práva, samotnú platnosť právneho úkonu, ktorý je hlavným záväzkovým právnym vzťahom v pomere ku zabezpečovaciemu právu ako právu akcesorickému. Poukázal na účel záložného práva, ako i na to, že záložné právo je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej skutočnému poskytnutiu

- odovzdaniu peňazí dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o.. V danej veci sa muselo preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a nie preukázať len možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. Dôkazné bremeno preukázať reálne poskytnutie pôžičky, a teda platnosť vzniku a trvania záložného práva spočívalo na žalobcovi, s čím sa okresný súd nevysporiadal. V ostatných bodoch odôvodnenia, týkajúcich sa záverov okresného súdu ohľadom vzdania sa záložného práva, ktorá skutočnosť mala byť dôvodom výmazu záložného práva, má žalovaný v 1/ rade za to, že tieto závery boli podložené vierohodným dôkazom v podobe Znaleckého posudku č. 7/2018, v ktorom aspekte okresný súd vykonal dokazovanie na základe znaleckého dokazovania. Naproti tomu v porovnaní s dokazovaním samotného vzniku záložného práva, považoval postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný v 1/ rade rozporoval, za nesprávny a nedostatočný. 30. V ďalšej časti odvolania namietal i prvý výrok okresného súdu. Mal za to, že pokiaľ nebude vierohodne zdôvodnený vznik záložného práva V 2112/2016, ktorý sa odvíja od platného právneho úkonu hlavného záväzku z titulu pôžičky, ktorý žalovaný v 1/ rade preukázateľne spochybnil, a teda ak nebude súdne rozhodnutie o určení záložného práva žalobcu presvedčivé a riadne preskúmateľné, nie je možné usudzovať, že výsledok tohto konania by nemal byť smerodajný aj pre rozhodovanie vo veci vedenej pod sp. zn. . Podľa žalovaného v l/ rade, v predmetnom konaní sa okresný súd zaoberal otázkou, či záložné právo žalobcu trvá a aké je jeho poradie, avšak v merite veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočne podložené závermi vykonaného dokazovania. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1/ rade je dôvodné a je dôvod na vrátenie veci súdu prvého stupňa, resp. na zmenu samotného rozsudku vedúceho k zamietnutiu žaloby, malo by to zásadný význam na posúdenie otázky poradia záložných práv. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. 31. K doručenému odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 329 - 333 spisu). Poukázal na to, že zásadným z hľadiska odôvodnenia postupu a jeho správnosti vo vzťahu k žalovaným v 1/ rade navrhnutých dôkazov bola skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade nevyužil prostriedky procesnej obrany vo vzťahu k poskytnutým finančným prostriedkom, ale ani vo vzťahu k existencii zmluvy o záložnom práve, včas. Žalovaný v 1/ rade bol z hľadiska predmetu konania nečinný, tak čo sa týka skutkových tvrdení, popretí skutkových tvrdení protistrany, návrhov na vykonanie dôkazov, k námietkam, k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a k hmotnoprávnym námietkam. Ak by žalovaný v 1/ rade tak urobil včas, žalobca by mal možnosť ešte pred prvým pojednávaním predložiť okresnému súdu originál dôkazu z peňažného ústavu, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že dňa 23.3.2016 došlo k odpísaniu finančných prostriedkov vo výške 100.000,- Eur na účet číslo W.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na procesnú nečinnosť žalovaného v 1/ rade, ním spochybňovaný samotný prevod tejto sumy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko vo väzbe na ďalšie žalobcom predložené písomné dôkazy a chronológiu, tieto dôkazy tvoria presvedčivú reťaz dôkazov o tom, že skutočne finančné prostriedky boli dlžníkovi poukázané dňa 23.3.2016, a to na základe písomne uzavretého úkonu dňa 21.3.2016 nazvaného Zmluva o pôžičke. Z hľadiska hospodárnosti, napriek procesnej nečinnosti na strane žalovaného v 1/ rade predložil žalobca odvolaciemu súdu originál potvrdenia banky zo dňa 03.12.2018 o tom, že z účtu žalobcu bola na účet dlžníka poukázaná suma 100.000,- Eur. Podľa žalobcu námietky žalovaného v 1/ rade v smere, že žalobca nepreukázal reálne naplnenie poskytnutia peňažnej pôžičky, vzhľadom na právnu podstatu pôžičky ako „reálneho kontraktu“ s následkom nemožnosti určenia, že jeho záložné právo trvá ako prvé v poradí, neobstoja. Žalobca preukázal:

- existenciu zabezpečovaného záväzku,

- úkon, ku ktorému sa zabezpečenie viazalo,

- z hľadiska kontradiktórnosti procesu neprípustnosť námietok v tejto časti. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade tvrdil vyvodenie nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania, tak žalobca poukázal na to, že právne posúdenie veci prináleží súdu, strana sporu je povinná v žalobe popísať skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok. Z hľadiska uplatneného nároku bolo podľa žalobcu bez právneho významu, či záložné právo, ktorého určenia sa žalobca domáha, bude zabezpečovať pohľadávku označenú ako úver, alebo pohľadávku označenú ako pôžička. Podstatným bolo, že je zabezpečovaná finančná suma 100.000,- Eur, ktorú poskytol žalobca dlžníkovi na základe preukázania písomnej dohody s dlžníkom uzavretej dňa 21.3.2016, nazvanej ako Zmluva o pôžičke, v ktorej si obe zmluvné strany stanovili podmienky pre takéto poskytnutie finančných prostriedkov. Na zabezpečenie týchto finančných prostriedkov slúžila Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.3.2016, ktorej účinky nastali vkladom do katastra na základe Rozhodnutia OÚ Žilina, Katastrálny odbor, dňa 22.3.2016 pod č. V 2112/2016. Oba písomné úkony sú platnými úkonmi a opak nebol ani tvrdený, ani preukázaný, ani zistený. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade namietal nemožnosť poskytovať úver zo strany žalobcu, tak táto je bez právneho významu k predmetu sporu. Pokiaľ by aj došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, čo žalobca popiera, nemalo by takéto porušenie vplyv na predmet sporu, bolo by právne postihnuteľné inými zákonnými inštitútmi a bolo by v kompetencii iných orgánov. Žalobca žiadnu povinnosť neporušil a nie je vylúčené z jeho strany poskytnúť úver, príp. pôžičku inému subjektu, v bankovníctve nepodniká. Podnikanie je totiž sústavná činnosť, čo u žalobcu nie je naplnené. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade poukazoval na správu pre prijímateľa pri bankovej operácii a uviedol, že závery okresného súdu sú nesprávne, keď tieto okresný súd vyhodnotil ako „nezrovnalosť“, ktorá by nemohla byť odstránená dôkazným návrhom na predloženie originálu výpisu z účtu žalobcu, tak žalobca zotrval na argumentácii v tom smere, že záver okresného súdu je správny a opakuje, že žiadna kauza pôžičky nebola datovaná 18.3.2016. V podrobnostiach odkázal na chronológiu a dôkazy, ktoré okresný súd vykonal. Žalovaný v 1/ rade neuviedol, v čom sú písomné dôkazy preukazujúce uzavretie právneho úkonu ohľadne poskytnutia finančných prostriedkov a právneho úkonu zabezpečenia neplatné. Okresný súd podrobne a jasne zdôraznil, z akých úvah vychádzal, označil predpisy, ktoré v rozhodnutí citoval, vyargumentoval, prečo z nich vychádzal a premietol do rozhodnutia závery v súlade s rozhodovacou praxou. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade upriamoval pozornosť odvolacieho súdu na účtovanie pôžičiek zo strany žalobcu, tak žalobca mal za to, že v tejto časti prípadné pochybenie zaúčtovania pôžičiek nemôže ovplyvniť právne posúdenie vykonané v rámci rozhodovania uplatneného nároku a na výrok rozhodnutia by nemalo vplyv. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že pôžičku nemá zaúčtovanú, poukázal na to, že pôžičku vedie v analytickom účtovníctve, má ju zaevidovanú v Hlavnej knihe pod položkou 379 100 už v roku 2016, ktorej časť predložil ako dôkaz a ďalej poukázal na vysvetlenia k ďalším pohľadávkam. Potvrdil, že v konkurznom konaní vedenom proti dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. žalobca prihlásil celkové pohľadávky vo výške 256.280,36 Eur, o čom svedčí Súhrnný prehľad. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade spochybňoval reálne odovzdanie finančných prostriedkov, t.j. bankovým prevodom, tak žalobca poukázal na príslušné ustanovenia katastrálneho zákona a žiadal vypočuť Jaroslava Michaloviča a nesprávne sa domnieval, že v prihláškach v rámci konkurzného konania urobil žalobca chybu, tak je to tým, že žalovaný v 1/ rade nedisponuje informáciou o iných právnych úkonoch medzi žalobcom a dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o.. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade poukázal na ťarchy zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. Q., tak žalobca dal do pozornosti, že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 23.3.2015, doplnená Dodatkom č. 1 dňa 21.3.2016, na základe ktorej poukázal žalobca dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. sumu 100.000,- Eur dňa 26.3.2015 a ktorá pôžička peňazí bola zabezpečená záložným právom zriadeným k bytu zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. K. Q., tak táto nebola splatená dlžníkom, bola prihlásená do konkurzu ako zabezpečená pohľadávka a správca konkurznej podstaty túto zabezpečenú pohľadávku uspokojil z oddelenej podstaty potom, čo realizoval dražbu 20.9.2018 a následne po udelení príklepu dal návrh na zápis vlastníckeho práva záznamovým konaním. Žalobca mal za to, že keďže v spore preukázal existenciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2016 v písomnej forme, Dodatku č. 1 zo dňa 28.6.2016 v písomnej forme, bez ohľadu na to, že tieto úkony okresný súd posúdil, predložil dôkaz o reálnom poukázaní sumy 100.000,- Eur dňa 23.3.2016, preukázal existenciu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.3.2016, vklad povolený pod č. V 2112/2016, z obsahu ktorých úkonov je nepochybné, že dlžník a veriteľ sa odvolávajú na právny úkon z 21.3.2016 a potvrdzujú poskytnutie a prevzatie finančných prostriedkov na základe týchto úkonov, námietky žalovaného v 1/ rade o nesprávnom právnom posúdení sú bezpredmetné. Žalobca poukázal na s tým, že žalovaný v 1/ rade ani do lehoty na podanie odvolania nepredložil dôkazy na vyvrátenie týchto skutočností a ani presvedčivú skutkovú argumentáciu. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade podal odvolanie i voči prvému výroku, ktorým nedošlo k prerušeniu konania, tak ním vymedzenú argumentáciu žalobca považoval za možnú byť dôvodnou v konaní sp. zn. a nie v tomto konaní. Poukázal na

to, že okresný súd v konaní sp. zn. rieši otázku neexistencie iného záložného práva, toto konanie začalo neskôr, a preto je nevyhnutné, aby v tomto konaní na takéto konanie neprihliadal a vo veci rozhodol. Zároveň poukázal na to, že už o svojom vyjadrení v priebehu prvoinštančného konania vyjadril s prerušením konania nesúhlas. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

32. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade v podaní zo dňa 01.02.2019 (č.l. 395 - 397 spisu). Žalovaný v 1/ rade poukázal na ust. a uviedol, že skutočnosť, že žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh od tvrdených skutočností ohľadom Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016 v spojení s ostatnými súvisiacimi dôkazmi neznamená, že medzi žalobcom a dlžníkom neexistovali aj iné zmluvy o pôžičke. Považoval za vysoko pravdepodobné, že okrem Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016 existovali aj iné pôžičky, pričom práve žalobcom predložený dôkaz v podobe kópie výpisu z UniCredit Bank poukázal na nejednoznačnú individualizáciu samotnej pôžičky, nakoľko sa má jednať o pôžičku z 18.03.2016, čím žalobca spochybnil svoje skutkové tvrdenia ohľadom údajnej pôžičky zo dňa 21.03.2016. Žalobca mohol doložiť k žalobe prevod peňažnej sumy tvoriacej pôžičku k inej zmluve o pôžičke (18.03.2016), pretože doklad potvrdzujúci realizáciu pôžičky zo dňa 21.03.2016 nemá. Ak žalobca tvrdí, že žiadnu inú zmluvu o pôžičke v marci 2016 s dlžníkom neuzavrel, tak toto tvrdenie by mal vierohodne preukázať. K tvrdeniu žalobcu, že prípadné pochybenie zaúčtovania pôžičiek podľa jeho názoru nemôže ovplyvniť právne posúdenie vykonané v rámci rozhodovania súdom prvej inštancie, tak s týmto tvrdením žalovaný v 1/ rade nesúhlasil. Z toho vysvetlenia žalobcu dedukuje žalovaný v 1/ rade fakt, že žalobca síce spornú pôžičku vo výške 100.000,- Eur má zaevidovanú v účtovníctve, ale nesprávne. Sporná pôžička je totiž zaevidovaná ako záväzok, pričom správne mala byť evidovaná ako pohľadávka. Na mieste je potom otázka, či toto nesprávne účtovanie bolo účelové alebo sa jedná iba o pochybenie. Žalovaný v 1/ rade z uvedeného mal za to, že okresný súd pochybil, ak nevykonal dôkaz výsluchom svedka Jaroslava Michaloviča - konateľa obchodnej spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., teda dlžníka, ktorý by rozptýlil pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, resp. niektoré tvrdenia žalobcu vyvrátil. Žalovaný v 1/ rade má pochybnosti o tom, či účtovníctvo žalobcu nebolo účelovo prispôsobené s cieľom veriteľa uplatňovať pohľadávku, ktorá by mala byť zabezpečená záložným právom k nehnuteľnému majetku žalovaného v 1/ rade, pričom uvedená pohľadávka v minulosti zanikla jej splatením zo strany dlžníka, teda spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o.. Podľa žalovaného v 1/ rade účtovanie spornej pôžičky podľa predloženého dôkazu, a to hlavnej knihy preukazuje, že nie je spoľahlivé a jednoznačné, a tým, pokiaľ nie je správne a úplne preukázaná pohľadávka žalobcu, nemôže byť ani preukázaný samotný vznik a existencia záložného práva, ktoré je predmetom sporu. Tieto skutočnosti vnášajú pochybnosti do žalobcom označených tvrdení, uvádzaných v žalobe, pričom žalovaný v 1/ rade poukazoval na nesprávne zistenia súdu prvej inštancie, s poukazom na nedôsledné a nedôkladné preskúmanie samotného vzniku a trvania záložného práva ako akcesorického práva, samotnej platnosti právneho úkonu, ktorý je hlavným záväzkovým právnym vzťahom v pomere ku zabezpečovaciemu právu. Podľa žalovaného v 1/ rade práve to, že súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné samotné okolnosti uzatvorenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016, keď z predloženého dôkazu vyplynul dátum poskytnutia pôžičky 18.03.2016, tvorí odvolací dôvod podľa ust. , , . Skúmanie samotných okolností poskytnutia pôžičky považuje žalovaný v 1/ rade za smerodajné vo väzbe na preskúmanie účtovníctva žalobcu. Žalovaný v 1/ rade poukázal i na to, že strany tohto sporu sa ocitli v civilnom sporovom konaní, pričom žalobca si uplatnil svoje právo nielen v tomto sporovom konaní, ktorým sa domáha určenia, že záložné právo trvá ako prvé v poradí, ale svoje práva uplatňuje aj ako veriteľ v konkurznom konaní prihláškou zabezpečenej pohľadávky podľa ZoKR, vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , pričom práve výsledok súdneho sporu o určenie poradia jeho záložného práva bude mať dopad na uspokojenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že samotné účtovanie pohľadávky, od ktorej sa odvíja tento súdny spor, má význam na preukázanie podstatných skutočností, ktoré majú vplyv na výsledok tohto sporu, teda na preukázanie vzniku a trvania záložného práva žalobcu. Pokiaľ je aj v konkurznom konaní podstatnou a určujúcou skutočnosťou, aby zo strany veriteľa bolo zachytené vyhlásenie o účtovníctve, tak žalovaný v 1/ rade má za to, že ako strana sporu má právo využiť v rámci tzv. novôt v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany, nakoľko má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností podľa žalovaného v 1/ rade by mal žalobca na preukázanie svojich tvrdení a v záujme unesenia dôkazného bremena predložiť svoj účtovný denník za účelom preukázania začiatočných a konečných zostatkov, čím by sa mohlo overiť, či bola alebo nebola sporná pôžička vrátená, za účelom preverenia, aké peňažné prostriedky neboli vrátené. Podľa žalovaného v 1/ rade výsledok tohto súdneho sporu má nepochybne významný dopad na postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, pričom dôležitosť správneho

a zákonného postupu a rozhodnutia súdov v tomto spore bude určujúci aj pre ďalší postup a úkony správcu úpadcu MIKOMIX, spol. s r.o. pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Mal za to, že sú tu viaceré dôvody preto, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

33. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. V celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia zo dňa 06.12.2018 k odvolaniu žalovaného. Mal za to, že žalovaný v 1/ rade prenáša dôkaznú povinnosť v štádiu odvolacieho konania na žalobcu. Žalobca si splnil všetky povinnosti, jeho žaloba mala náležitosti dané ust. , opísal všetky rozhodujúce skutočnosti a predložil všetky dôkazy, na ktoré poukázal i vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade opakovane poukazoval na rozpor v časti zápisu bankovej operácie na výpise z účtu UniCredit Bank, kde je uvedený údaj Zmluva o pôžičke zo dňa 18.03.2016, tak žalobca preukázal, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť v časti bankovej operácie, čo je nespochybniteľné dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorý uzavrel dlžník s veriteľom - žalobcom dňa 28.06.2016 a vyplýva to konkrétne z čl. II. tohto dodatku. Uvedená listina je dlžníkom MIKOMIX, spol. s r.o., zastúpeným Jaroslavom Michalovičom podpísaná, ktorý aj overil svoj podpis. K tejto argumentácii sa žalovaný v 1/ rade v rámci odvolania nevyjadril a ani v rámci prvoinštančného konania nepredostrel svoju obranu včas. K návrhu žalovaného v 1/ rade vypočuť Jaroslava Michaloviča žalobca mal za to, že tento návrh obstojí a nesplnil by účel. Tento dôkazný návrh mal smerovať na preukázanie, či suma bola skutočne odovzdaná dlžníkovi. Žalobca písomnými dôkazmi, ktoré predložil a dal do pozornosti odvolaciemu súdu, tieto skutočnosti preukázal a výsluch navrhovaného svedka vzhľadom na jeho vyhlásenie v dodatku č. 1 by vierohodne nemohol preukázať opak. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že nedošlo k reálnemu naplneniu poskytnutia peňažnej pôžičky a naň nadväzujúceho záložného práva. Podľa žalobcu okresný súd dal vyčerpávajúcu odpoveď na skutočnosť, ako posudzoval právne vzťahy medzi žalobcom a dlžníkom a tiež, že nezrovnalosť v dátume 18.03.2016 by nemohla byť odstránená dôkazným návrhom na predloženie originálu výpisu žalobcu. Obdobne sa vysporiadal i s dôkazným návrhom na výsluch Jaroslava Michaloviča. Čo sa týka účtovania pôžičky, toto účtovanie žalobcu nemá vplyv na hmotno-právne posúdenie žalobcom tvrdených a písomnými dôkazmi preukázaných skutočností. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade poukazuje na konkurzné konanie sp. zn. , tak žalobca uviedol, že je pravdou, že si v ňom prihlásil pohľadávku do konkurzu, ktorá je totožná a odvodená od zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2016. Podľa žalobcu však posúdenie opodstatnenosti a dôvodnosti nároku v rámci konkurzného konania, účtovanie tejto pohľadávky a uspokojenie pohľadávky v konkurze, nemôže mať žiaden vplyv na tento spor. Skutočnosti prezentované žalovaným v 1/ rade o význame výsledku tohto sporu pre ďalší postup a úkony správcu úpadcu MIKOMIX, spol. s r.o. sú bez akéhokoľvek právneho významu vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu a právnemu posúdeniu predmetu tohto sporu. Považoval za možné len súhlasiť, že správca konkurznej podstaty dlžníka MIKOMIX, spol. s r.o. bude rozhodnutím súdu v tejto veci viazaný. Žalobca uviedol, že v danom prípade nie sú žiadne skutočnosti a viaceré dôvody ako tvrdí žalovaný v 1/ rade na zrušenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zmenu, z ktorého dôvodu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

34. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 29.4.2018 bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade doručené žalovanému, s možnosťou v lehote 10 dní sa k nemu vyjadriť (doručenka na č.l. 441 spisu), ktorú možnosť žalovaný v 1/ rade k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

35. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bolo odvolanie žalovaného v 1/ rade proti rozsudku okresného súdu vo výroku (prvý výrok), ktorým návrh žalovaného v 1/ rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. zamietol, odmietnuté podľa ust. . Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., a to k domu súp. č. XXX postavenému na pozemku CKN parcela č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a k pozemku CKN parc. č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.03.2016 a vklad ktorého bol povolený Okresným úradom v Žiline, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 2112/2016 z 22.03.2016, trvá a je záložným právom prvým v poradí a vo výroku (tretí výrok) o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, bol potvrdený ako vecne

správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 36. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -485 zo dňa 09.01.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.01.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 37. Vo vzťahu k prvému výroku rozhodnutia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného v 1/ rade proti výroku (prvému) rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -255 zo dňa 26. júna 2018, sa poukazuje na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. 38. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

39. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a .

40. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

41. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd zistil, že odvolanie žalovaného v 1/ rade smeruje proti výroku (prvému) rozsudku okresného súdu, ktorým návrh žalovaného v 1/ rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. zamietol.

42. Podľa , rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

43. Podľa , súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

44. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam je nepochybné, že výrok (prvý) rozsudku okresného súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto sa na predmetný výrok vzťahujú ustanovenia o uznesení v zmysle . Právna úprava v pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa a ktoré je taxatívne vymenované v . Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania. V danom prípade však súd prvej inštancie žalovaným v 1/ rade podanému návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pričom proti tomuto zamietajúcemu výroku (prvému) odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie žalovaného v 1/ rade proti výroku (prvému) odmietnuť. Z vyššie uvedeného je nesporné, že i keď okresný súd o výroku (prvom) rozhodol rozsudkom, nešlo o vec samu, a preto sa vzťahujú na predmetný výrok ustanovenia viažuce sa k spôsobu rozhodovania uznesením, voči ktorému odvolanie nie je prípustné. Krajský súd preto s poukazom na ust. rozhodol tak, že odvolanie žalovaného v 1/ rade voči výroku (prvému) rozsudku okresného súdu odmietol (primerane uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018). V tomto smere preto krajský súd poukazuje i na správne poučenie, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku aj vo vzťahu k prvému výroku, v zmysle ktorého proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné. Z dôvodu, že proti výroku (prvému) rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného v 1/ rade na prerušenie konania, odvolanie nie je prípustné, sa následne krajský súd ani nemohol zaoberať odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 10.10.2018 k tomuto výroku.

45. Podľa ust. a ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

46. Krajský súd vo vzťahu k odvolaním žalovaného v 1/ rade napadnutému druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu a vo vzťahu k žalovaným v 2/ rade napadnutému tretiemu výroku rozsudku okresného súdu poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred krajským súdom v rámci úpravy . Z uvedeného sa krajský súd zaoberal

dôvodmi odvolania žalovaného v 1/ rade vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 10.10.2018, a to len tými dôvodmi, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v 1/ rade v tomto prvoinštančnom konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. . Rovnako odvolanie žalovaného v 2/ rade v podaní zo dňa 24. septembra 2018 bolo posudzované v rozsahu a z dôvodov vyjadrených v tomto podanom odvolaní.

47. Podstatou odvolania žalovaného v 1/ rade bola námietka nevykonania ním navrhnutých dôkazov na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018 okresným súdom, a to dožiadanie potvrdenia originálu výpisu z UniCredit banky o potvrdení prevodu pôžičky v sume 100.000,- Eur, výsluch svedka konateľa MIKOMIX, spol. s r.o. Jaroslava Michaloviča. Podľa žalovaného v 1/ rade tak okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým vec nesprávne právne posúdil.

48. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade sa k doručenej žalobe nevyjadril. Okresný súd kládol dôraz na to, že konateľ žalovaného v 1/ rade až na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018 vyjadril pochybnosť, či záložné právo na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 21.03.2016, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 22.03.2016 pod č. vkladu V 2112/2016 vzniklo vo väzbe na tvrdenie, že žalobca nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke z 21.03.2016, ktoré prostriedky procesnej obrany žalovaného v 1/ rade nepovažoval za uplatnené včas, s odkazom na ust. , .

49. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalovaného v 1/ rade, krajský súd považoval za potrebné zacitovať nižšie uvedenú právnu úpravu.

50. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

51. Podľa Čl. 10 strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

52. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 53. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 54. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 55. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 56. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že v zmysle vyššie cit. ust. , sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany (). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu a aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť

tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a , , prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ust. zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Dodáva sa, že v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t.j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany) vykoná. 57. K odvolacím dôvodom žalovaného v 1/ rade, ktoré majú väzbu aj k vyhodnoteniu nim uskutočnených prostriedkov procesnej obrany, považuje krajský súd za potrebné poukázať na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -90 zo dňa 7. júla 2017, podľa ktorého bol žalovaný v 1/ rade vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia:

- písomne sa vyjadril k žalobe žalobcu, ktorá mu bola doručená Krajským súdom v Žiline dňa 10.2.2017, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,

- uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,

- pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a

- označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Prílohou predmetného uznesenia bolo i ,,POUČENIE o procesných právach a povinnostiach strán sporu“, v rámci ktorého bolo uvedené o.i., že ...,, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu..“, a to za súčasného poučenia o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania podľa ust. , . Predmetné uznesenie okresného súdu spolu s ,,POUČENÍM o procesných právach a povinnostiach strán sporu“ bolo doručené žalovanému v 1/ rade v zmysle doručenky na č.l. 93 spisu dňa 11.07.2017. Okresným súdom poskytnutá lehota 30-tich dní uplynula 10.08.2017, čo bol štvrtok. Žalovaný po uplynutí stanovenej lehoty zo strany okresného súdu, a to až na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018, teda skoro po roku od doručenia predmetného uznesenia spolu s poučením, uvádzal tvrdenia, resp. prostriedky procesnej obrany, ktoré opätovne zopakoval aj v podanom odvolaní, na ktoré ani podľa krajského súdu nie je možné prihliadať. Ak prostriedky procesnej obrany žalovaný v uplatnil až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 26.06.2018 v rozporovaní poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka MIKOMIX, spol. s r.o., teda či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a dlžníkom a následnému vzniku

záložného práva, ktoré prostriedky procesnej obrany sa prekrývali s odvolacími dôvodmi, tak následne ani tieto odvolacie dôvody nemohli mať charakter relevantných odvolacích dôvodov, a tým sa ani tieto nemohli stať pre krajský súd základom na posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaním dotknutých výrokoch. 58. Správnosť postupu a záveru krajského súdu vyplýva nielen zo sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. , o ktorej bol žalovaný v 1/ rade poučený v prílohe uznesenia okresného súdu č.k. -90 zo dňa 7. júla 2017 pri stanovenej lehote 30-tich dní, že ak sa strana sporu v určenej lehote nevyjadrí, neuvedie skutočnosti, neoznačí dôkazy, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, ale aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2019. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že ...„žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo k procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť skôr (t.j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie“ (odsek 9.4. uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2019). Aj v danej veci žalovaný v 1/ rade na základe uznesenia okresného súdu č.k. -90 zo dňa 7. júla 2017 nerešpektoval výzvu súdu prvej inštancie, hoci bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, t.j. v lehote 30-tich dní od doručenia tohto uznesenia neuviedol skutočnosti, tvrdenia a neoznačil dôkazy na svoju obranu k žalobou uplatnenému nároku, ale učinil tak až na pojednávaní konanom dňa 26.06.2018, čím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného v neskoršom štádiu konania, t.j. až na predmetnom pojednávaní vznášať obranu, tvrdenia, označovať dôkazy, čo znamenalo, že ani okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd nemohli po procesnej preklúzii práva, ktorá nastala u žalovaného v 1/ rade, prihliadať na tieto dodatočné tvrdenia, resp. použité prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného v 1/ rade. 59. Pri konštatovanej procesnej preklúzii práva žalovaného v 1/ rade, bolo potrebné uzavrieť, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.3.2016, vklad ktorého bol povolený pod č. V 3112/2019 zo dňa 22.03.2016, trvá a je záložným právom prvým v poradí. Vzhľadom k žalobou vymedzenému predmetu sporu, fakticky spor bol o tom, či bolo platne urobené vzdanie sa záložného práva zo strany žalobcu podľa listiny zo dňa 30.8.2016 (č.l. 16 spisu) ako záložného veriteľa podľa listiny zo dňa 30.8.2016 (č.l. 16 spisu), že nemalo dôjsť k výmazu záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Návrhu na výmaz záložného práva záznamom (listina na č.l. 182 spisu). Je potrebné zo strany odvolacieho súdu zvýrazniť, že k tomuto základu sporu žalovaný v 1/ rade v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia. Dôkazný stav uzavretý pred súdom prvej inštancie preukázal existenciu zabezpečovanej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi MIKOMIX, spol. s r.o. v sume 100.000,- Eur ako aj, že na strane žalobcu nebola vôľa uskutočniť výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností a že túto nezrealizoval, nakoľko úkony Vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva zo dňa 30.8.2016 a Návrh na výmaz záložného práva zo dňa 30.8.2016 záznamom neboli podpísané konajúcou (oprávnenou) osobou za žalobcu ako záložného veriteľa, čo potvrdili závery Znaleckého posudku č. 7/2018 (čl. 140 spisu) a súčasne neboli preukázané zákonné dôvody zániku tohto záložného práva vyplývajúce z ust. . Pre nerelevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom druhom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý žalovaný v 1/ rade osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadol. 60. Žalovaný v 2/ rade podaným odvolaním napadol výrok o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok), pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného v 2/ rade, tento bol v procesnom postavení žalovaného v súdnom konaní bez svojho zavinenia. Žalovaný v 2/ rade bol uvedený do omylu, svojou obranou nespôsobil žiadne trovy konania, keďže všetky úkony boli vykonávané za účelom vyvrátenia sporných tvrdení žalobcu a žalovaného v 1/ rade. Napriek tomu, mu vydaním rozsudku vznikla škoda zásadného rozsahu, keďže stratil postavenie prednostného záložného veriteľa, pričom vyhodnocované skutkové okolnosti sa stali bez jeho účasti a vedomosti. Považoval za tvrdé a nespravodlivé, aby sa podieľal na úhrade trov súdneho konania v rovnakej výške ako žalovaný v 1/ rade, ktorý bol priamym účastníkom týchto okolností. 61. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci ( a ), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za

zavinenie ( ). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech vo veci sa skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. V prípade vyhovenia žalobe žalobcu v celom rozsahu, ako to bolo aj v predmetnej právnej veci, je jednoznačne daný plný úspech vo veci žalobcu. 63. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane. 64. Z titulu odvolacieho dôvodu žalovaného v 2/ rade v námietke postupu okresného súdu, ktorý sa nezaoberal aplikáciou ust. , mal krajský súd za to, že je nevyhnutné uviesť celú citáciu tohto zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. 65. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 66. Zo správania a postupu žalovaného v 2/ rade pred okresným súdom na základe obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že by žalovaný v 2/ rade apeloval pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania použitím ust. . V tejto súvislosti zo strany žalovaného v 2/ rade pred okresným súdom neodznelo, že by pre charakter sporovej veci, skutočnosti a okolnosti uplatňovaného žalobného nároku malo ísť o výnimočnosť súdenej veci, pre ktorú sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to žalovaný v 2/ rade namietal až v písomne podanom odvolaní. V zmysle aj záverečného návrhu žalovaného v 2/ rade vyplynulo, že žiadal rozhodnúť tak, ...,,aby bola poskytnutá právna ochrana prednostnému právu žalovaného v rade 2/ ako záložného veriteľa, aby súd rozhodol tak, že toto prednostné právo zostane žalovanému v rade 2/ zachované a že má žalovaný v rade 2/ nárok na náhradu trov konania s ohľadom na osobitné skutkové okolnosti tohto sporu...“, hoci žalovanému v 2/ rade boli známe výsledky vykonaného dokazovania, a to aj vzhľadom na závery Znaleckého posudku č. 7/2018. Krajský súd poukazuje, že žalovaný v 2/ rade sa nedožadoval spôsobom, ktorý prezentoval až v písomne podanom odvolaní, rozhodovať o náhrade trov súdneho konania v zmysle ust. , preto okresný súd primárne nepostupoval podľa tohto zákonného ustanovenia. 67. V druhom rade krajský súd dospel k záveru, že tu ani neboli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovanému v 2/ rade nemala byť priznaná náhrada týchto trov. V ust. je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania, t.j. dáva súdu možnosť, aby výnimočne, za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu konania, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Nepochybne z ust. vyplýva, že musí ísť o výnimočný prípad, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Krajský súd nezistil výnimočnosť v sporovej veci, pre ktorú by žalobca ako úspešná strana sporu nemal nárok voči žalovanému v 2/ rade ako neúspešnej strane sporu na náhradu uplatnených trov. Z hľadiska aplikácie ust. sú to totiž dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania. Predsa, ak žalovaný v 2/ rade v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v rámci prostriedkov procesnej obrany požadoval priznať právo na ochranu jeho dobromyseľnosti a trval na tom, že by mal zostať prednostným záložným veriteľom, ktoré právo nie je o nič slabšie, tak vykonával úkony na svoju obranu, ktorá bola zhodnotená ako nedôvodná, čo malo za následok neho neúspešnosť v spore. Neboli tak zistené také výnimočné okolnosti veci, ktoré by bolo možné hodnotiť ako dôvody osobitného zreteľa pre postup podľa . 68. Súčasne krajský súd dáva do pozornosti žalovanému v 2/ rade, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej hradili všetky trovy, ktoré vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Krajský súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa . Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnej“ strane konania náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s

konaním vynaložila. Pokiaľ by okresný súd, resp. odvolací súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade nepriznal, odoprel by tejto strane ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku, ktorým je aj majetkové právo podľa a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právo na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny, pretože náhrada trov súdneho konania tiež súvisí s majetkovým právom žalobcu. 69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. . Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2/ rade bol so svojim odvolaním voči výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania neúspešný, žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.