Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/465/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151700, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, J., zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Mostná 46, Nitra, zaplatenie sumy 2.162,56 eura, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.162,56 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že dňa 10.8.2012 žalovaný ako poistený nahlásil poistnú udalosť, žalobca pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a z titulu poistnej zmluvy vyplatil žalovanému poistné plnenie dňa 3.9.2012 vo výške 2.162,56 eura. V rámci vnútorného prešetrovania bolo zistené, že charakter poškodenia motorového vozidla sa nezhoduje s príčinou vzniku škody nahlásenou žalovaným a ten bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 30.10.2015 platobný rozkaz č.k. -19, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, žalobca po viac ako dvoch rokoch od poskytnutia poistného plnenia prešetroval poistnú udalosť, nepreukázal ako poistnú udalosť šetril, vzniesol námietku premlčania.

3.Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe. Žalobca sa domáha vrátenia poistného plnenia z dôvodu, že škoda, ktorá mala byť žalovanému spôsobená dňa 10.8.2012, tak charakter poškodenia nezodpovedá deklarovanému vzniku škody. Vo veci bolo vykonané kontrolné šetrenie, kontrola prebiehala 2.7.2014 a kontrolou bolo zistené, že charakter poškodenia prevodovky nesie znaky manuálneho kontaktu, resp. kontaktov a príčina deklarovaného neradenia rýchlostí a nutnej výmeny prevodovky bola technická, nesúvisiaca s vonkajším kontaktom. Kontrola bola vykonávaná z toho dôvodu, že je kontrolovaná práca likvidátorov a likvidátor, ktorý likvidoval predmetnú udalosť, u neho bolo zistených viacero nedostatkov. Nárok žalobcu nie je premlčaný. žalobcovi začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia lehota od okamihu kedy sa dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a nie okamihom vyplatenia poistného plnenia. K tomu, že šetrenie prebiehalo neskôr, to nemôže byť dané na ťarchu žalobcovi, je normálne, že zamestnávateľ kontroluje prácu svojich zamestnancov. Na oddelení kontroly a špeciálnych činností pracujú znalci alebo bývalí znalci, sú to ľudia, ktorí majú odborné znalosti. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť okamihom uskutočnenia kontroly, resp. vypracovania stanoviska dňa 2.7.2014 a ku dňu podania žaloby ešte neuplynula. Ku dňu podania

žaloby na súd neuplynula ani objektívna 3-ročná premlčacia lehota. Pretože poistné plnenie odišlo z účtu žalobcu 3.9.2012, pripísané na účet žalovaného mohlo byť 4.9.2012 a žaloba bola súdu doručená 27.8.2015 teda v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote.

4.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca nepreukázal ako opätovne prešetroval poistnú udalosť, nepredložil výsledky šetrenia. Vzniesol námietku premlčania, pri vydaní bezdôvodného obohatenia platí 2 -ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá začala žalobcovi plynúť vyplatením poistného plnenia dňa 3.9.2012, týmto dňom sa žalobca dozvedel kto sa mohol na jeho úkor obohatiť a v akej výške, bola mu známa osoba, ktorej bolo plnené a aj výška ktorá bola poskytnutá. Nemôže byť na ťarchu žalovaného, že po dvoch rokoch žalobca opätovne šetril poistnú udalosť. Žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný spochybňuje stanovisko zo dňa 2.7.2014, považuje ho za účelové a to z toho dôvodu, že pred začatím súdneho konania prebiehala medzi žalobcom a právnym zástupcom žalovaného korešpondencia. Žalovaný žiadal o preukázanie rozsahu poškodení, žiadal výsledok šetrenia, takýto dôkaz predložený nebol.

5.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že skutok sa stal tak ako povedal. Tak ako popísal, že sa stala nehoda, prevodovka odvtedy neradila. Technik od žalobcu to bol pozerať, povedal, že je to tak, prevodovku dal vymeniť. To je všetko čo vie k veci uviesť.

6.Svedok Ing. Y. Z. na pojednávaní uviedol, že je zamestnancom žalobcu od r. 2008, najskôr pôsobil ako technik, od 1.6.2012 pracuje na oddelení kontroly a špeciálnych činností. Spracovával stanovisko v predmetnej veci na základe dokumentácie, charakter poškodenia vozidla a stôp nenesie znaky kontaktu s kameňom, ale bol tam iný mechanizmus poškodenia vozidla a prevodovky. K takémuto stanovisku dospel na základe písomných podkladov, fotografií. Fyzicky vozidlo nevidel. Je technicky možné vyjadriť sa ku charakteru stôp len na základe fotodokumentácie, podklady technika boli obsiahle a postačujúce. Poškodenia boli aj na nárazníku, aj na spojleri. Tie však nasvedčujú len ľahkému kontaktu s kameňom alebo s prekážkou. Jednalo sa o ľahký kontakt. Nevie si tieto poškodenia spojiť s pohybom kameňa. Zadokumentovaných bolo množstvo stôp na prevodovke. Aj keby sa hýbalo kameňom, škrabance by boli jedným smerom, možno dvoma. A nezanechalo by to také množstvo stôp na prevodovke. Znalec by na základe fotodokumentácie vedel vyhodnotiť charakter stôp a súvis s poškodením. Presné rozmery kameňa nemal. Vychádzal z výškových pomerov spodnej časti vozidla jej jednotlivých častí. Môže kameň spôsobiť znefunkčnenie prevodovky, zanecháva to stopy aj na iných častiach, ktorými sú nárazník, predná stena, v ktorej sú uložené chladiče. V tomto konkrétnom prípade neboli zistené také stopy, ktoré by svedčali tomu, aby mohol povedať, že kameň preletel spodnou časťou vozidla a spôsobil znefunkčnenie prevodovky. Nevie spojiť poškodenie prevodovky s kontaktom s kameňom podľa zdokumentovaných stôp, preto v závere uviedol, že znefunkčnenie prevodovky môže súvisieť s technickou závadou. Na priebeh poškodenia môže mať vplyv rýchlosť, smer jazdy, napr. pri malej rýchlosti môže kameň skončiť na nárazníku. Údaje o rýchlosti nemal. Ak by vozidlo išlo vysokou rýchlosťou, kameň by zanechal stopy aj na iných častiach spodnej časti vozidla, čo tu zistené nebolo. Pri tomto vozidle je prevodovka vyššie ako iné časti vozidla, nárazník a predná stena chladičov. Na prevodovke bolo veľké množstvo krátkych lokálnych stôp s deformáciami odlišného smeru. Nevie si vysvetliť vznik týchto stôp iným spôsobom len manuálnym kontaktom. To môže byť napr. búchanie po prevodovke. Nárazník je plastový, aj spojler, je možné uvažovať o ich deformácii, praskajú, na nárazníku neboli zistené stopy deformácie, ani popraskaný lak. Čo sa týka rotácie kameňa, kameň má svoju váhu, potrebuje však nejaký impulz aby sa otočil, napr. kontakt s kolesom. Neboli zistené žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali o rotácii kameňa.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaný ako poistený u žalobcu nahlásil dňa 10.8.2012 poistnú udalosť, ku ktorej uviedol, že dňa 8.82012 išiel v J. v O. H. dole kopcom, na ceste sa nachádzal veľký kameň, ktorý si všimol neskoro a zachytil ho spodnou časťou svojho motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi EČV: J. XXX A.. Pri škodovej udalosti bola spôsobená škoda na spodnej časti vozidla, nárazníka a nefungovalo radenie rýchlostí.

Žalobca pristúpil k likvidácii poistnej udalosti z titulu poistnej zmluvy č. 700429378, ktorou bolo dojednané havarijné poistenie motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi EČV : J. XXX A.

Žalobca vyplatil žalovanému poistné plnenie vo výške 2.162,56 eura dňa 3.9.2012.

Žalobca opätovne prešetroval poistnú udalosť v rámci kontrolnej činnosti a zistil, že charakter poškodenia motorového vozidla sa nezhoduje s príčinou vzniku škody nahlásenou žalovaným a bola konštatovaná technická neprijateľnosť vzniku škody spôsobom ako tvrdí žalovaný a neradenie rýchlostí nesúviselo s vonkajším kontaktom - poškodením kameňom nachádzajúcim sa na ceste. Charakter poškodenia prevodovky nesie znaky manuálneho kontaktu a príčina neradenia rýchlostí bola technická, nesúvisiaca s vonkajším kontaktom. V podvozkovej časti bolo zdokumentované poškodenie ľavého krytu, toto poškodenie sa však nachádza mimo možný pohyb kameňa smerom k prevodovke.

Vypracované bolo Stanovisko č. 1240037043/2014 X. Z. z oddelenia kontroly a špeciálnych činností.

Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.10.2014 na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný nesúhlasil v postupom žalobcu a so závermi šetrenia poistnej udalosti, požadoval preukázanie výsledkov šetrenia.

Súd do konania ustanovil Ing. X. G., znalca z odboru cestná doprava a uložil mu

- vyhodnotiť technickú prijateľnosť vzniku škody podľa deklarovaného spôsobu vzniku, t.j. či zdokumentované poškodenia vozidla rozsahom a charakterom zodpovedajú kontaktu kameňa,

- ak poškodenia ako celok alebo jednotlivo nezodpovedajú deklarovanému spôsobu vzniku, uviesť, akému mechanizmu zodpovedajú

- vyhodnotiť zdokumentované stopy na prevodovke vozidla a vyjadriť sa, či zodpovedajú možnému kontaktu kameňa

- ak kontaktné stopy zdokumentované na prevodovke nezodpovedajú kontaktu kameňa, vyjadriť sa, k akému mechanizmu vzniku sú tieto stopy technicky prijateľné;

- určiť, či môže kameň nachádzajúci sa na vozovke po jeho prejazde motorovým vozidlom poškodiť prevodovku na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia Combi r.v. 2006, a v akom rozsahu

- určiť, či má vplyv veľkosť kameňa, jeho poloha na vozovke, smer, rýchlosť a druh vozidla vplyv na možné poškodenie prevodovky

- vyjadriť sa k stopám zadokumentovaným na kameni a na prevodovke vozidla

- určiť, či mohlo dôjsť k rotácii kameňa po jeho prejazde motorovým vozidlom

- posúdiť, či mohlo dôjsť k zaseknutiu kameňa pod motorovým vozidlom

- vyjadriť sa k technickej možnosti vzniku poškodení na prevodovke v dôsledku manipulácie s vozidlom (pohyb s vozidlom vpred a vzad) po zaseknutí kameňa pod vozidlom a jeho následné zdvihnutie na zdviháku (s ohľadom na výpoveď žalovaného)

- vyjadriť sa, či deklarované neradenie rýchlostí na prevodovke mohlo byť spôsobené jej vonkajším poškodením.

Zo znaleckého posudku č. 285/2018 vyplýva záver, že za predpokladu, že spodná časť vozidla bola pred udalosťou nepoškodená, je vznik poškodení prevodovky pri deklarovanom priebehu udalostí z technického hľadiska neprijateľný, za predpokladu, že spodná časť vozidla bola pred udalosťou poškodená - kryt sa tu v čase poistnej udalosti už nenachádzal, nie je možné vylúčiť že by došlo ku kontaktu spodnej časti prevodovky a kameňom. Nie je možné z technického hľadiska vylúčiť, že stopy po kontakte na prevodovke mohli vzniknúť deklarovaným spôsobom a že kameň nachádzajúci sa na vozovke za určitých podmienok môže prísť do kontaktu s prevodovkou. Veľkosť kameňa, jeho poloha na vozovke, smer , rýchlosť a druh vozidla majú vplyv na poškodenie prevodovky. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že stopy na spodnej časti prevodovky vznikli pri kontakte s odvaľujúcim sa predmetom nepravidelného tvaru s výstupkami a značnej tvrdosti. Nevznikli však pri pohybe jedným smerom, z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že poškodenia na prevodovke vo viacerých smeroch vznikli pri jazde vpred a následnom cúvaní vozidla od kameňa zaseknutého medzi vozovkou a prevodovkou. Mohlo dôjsť aj k rotácii kameňa pri jeho prejazde vozidlom, aj k jeho zaseknutiu pod vozidlom. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť ani vznik poškodenia na prevodovke v dôsledku manipulácie s vozidlom pri zaseknutom kameni.

8.Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9.Keďže žalovaný vzniesol námietku, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 2.162,56 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a súd dospel k názoru, že nárok žalobcu premlčaný nie je s poukazom na ustanovenie , . Žaloba bola súdu doručená dňa 27.8.2015. Žalobca vyplatil žalovanému poistné plnenie dňa 3.9.2012, súd však počiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty nepočítal od okamihu vyplatenia poistného plnenia žalovanému, ale dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala žalobcovi plynúť od okamihu kedy sa dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, konkrétne subjektívna premlčacia lehota mu začala plynúť okamihom vypracovania stanoviska zo dňa 2.7.2014 a uplynula by 2.7.2016, takže v čase doručenia žaloby na súd subjektívna premlčacia lehota ešte neuplynula a ku dňu podania žaloby na súd neuplynula žalobcovi ani objektívna trojročná premlčacia lehota, nakoľko poistné plnenie odišlo z účtu žalobcu dňa 3.9.2012, a žaloba bola súdu doručená dňa 27.8.2015 teda v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Samostatne plynie subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Súd vyhodnotil, že trojročná objektívna lehota ku dňu doručenia žaloby na súd ešte neuplynula, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, čo bolo v momente vyplatenia poistného plnenia žalovanému, čo mohlo byť 4.9.2012 a opätovne súd uvádza, že žaloba bola súdu doručená dňa 27.8.2015.

10.Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie ( a nasl. ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým

zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musel existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad nastal, pretože žalobca sa domnieval, že došlo k poistnej udalosti a preto plnil žalovanému ako poistenému. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

11.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne a súd ju v celom rozsahu zamietol to s poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že by sa žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil keď prijal plnenie vo výške 2.162,56 eura, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaným nahlásená poistná udalosť sa stala a že nie je technicky vylúčené poškodenie vozidla deklarovaným spôsobom tak ako ho popísal v nahlásenej poistnej udalosti žalovaný, poistná udalosť je náhodný jav, ktorý preukázateľne v tomto prípade nastal a žalobca žalovanú sumu z titulu plnenia poistného žalovanému vyplatil, tento sa na úkor žalobcu nemohol bezdôvodne obohatil a preto nie je povinný vyplatenú sumu - žalovanú sumu ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, pretože dôvod pre poistné plnenie existoval. Tu súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že za predpokladu, že spodná časť vozidla bola pred udalosťou poškodená - kryt sa tu v čase poistnej udalosti už nenachádzal, nie je možné vylúčiť že by došlo ku kontaktu spodnej časti prevodovky a kameňom. Nie je možné z technického hľadiska vylúčiť, že stopy po kontakte na prevodovke mohli vzniknúť deklarovaným spôsobom a že kameň nachádzajúci sa na vozovke za určitých podmienok môže prísť do kontaktu s prevodovkou. Veľkosť kameňa, jeho poloha na vozovke, smer , rýchlosť a druh vozidla majú vplyv na poškodenie prevodovky. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že stopy na spodnej časti prevodovky vznikli pri kontakte s odvaľujúcim sa predmetom nepravidelného tvaru s výstupkami a značnej tvrdosti. Nevznikli však pri pohybe jedným smerom, z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že poškodenia na prevodovke vo viacerých smeroch vznikli pri jazde vpred a následnom cúvaní vozidla od kameňa zaseknutého medzi vozovkou a prevodovkou. Mohlo dôjsť aj k rotácii kameňa pri jeho prejazde vozidlom, aj k jeho zaseknutiu pod vozidlom. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť ani vznik poškodenia na prevodovke v dôsledku manipulácie s vozidlom pri zaseknutom kameni. Žalobca navrhol vo veci doplniť dokazovanie vypracovaním dodatku k znaleckému posudku, súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol práve s poukazom na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že väčšina jeho odpovedí na otázky, ktoré mu chcel položiť žalobca, by bola len jeho úvahou a nie technicky overeným názorom znalca. Pohyb kameňa nie je možné kvalifikovane odhadnúť, vzhľadom k tomu, že parametre kameňa - veľkosť, tvar, zloženie, rýchlosť, smer pohybu, nepoznáme, nebolo by možné dospieť k iným záverom než je uvedené v znaleckom posudku č. 285/2018. Ďalej navrhol výsluch žalovaného, ten však už vo veci vypovedal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil a nepreukázal, že by nehodový dej sa nestal tak ako ho popísal žalovaný. Znalec nevylúčil, že kameň nachádzajúci sa na vozovke mohol prísť do kontaktu s prevodovkou a mohol ju poškodiť a na základe predložených podkladov nie je možné ani vylúčiť, ani potvrdiť príčinu poruchy prevodovky. Medzi sporovými stranami neboli rozporované skutkové okolnosti, a to skutočnosť uzavretia Poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako poisteným zo dňa 4.72012 so začiatkom poistenia 5.7.2012 tak ako je táto Zmluva súčasťou spisu, vrátane Všeobecných poistných podmienok pre KASKO poistenie vozidiel - Moje auto, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť obsahu Poistnej zmluvy a sú tiež súčasťou . Sporná bola skutočnosť vzniku poistnej udalosti dňa 8.8.2012, pri ktorej podľa oznámenia žalovaného došlo k poškodeniu spodne časti motorového vozidla, nárazníku a nefungovalo radenie rýchlostí, čo žalobca pri likvidácii poistnej udalosti

najskôr akceptoval a poskytol žalovanému poistné plnenie dňa 3.9.2012 vo výške 2.162,56 eura, neskôr však svoj postoj zmenil, argumentoval tým, že charakter poškodenia motorového vozidla sa nezhoduje s príčinou vzniku škody nahlásenou žalovaným a bola konštatovaná technická neprijateľnosť vzniku škody spôsobom ako tvrdí žalovaný a neradenie rýchlostí nesúviselo s vonkajším kontaktom - poškodením kameňom nachádzajúcim sa na ceste, čo vyplýva zo Stanoviska X. Z. z oddelenia kontroly a špeciálnych činností žalobcu. Tento dôkaz nebol postačujúci pre vyhovenie žalobe a vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré navrhol sám žalobca, pričom súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, pri rozhodovaní vo veci zobral do úvahy závery znaleckého posudku, ktoré nevylúčili tvrdenia žalovaného o priebehu nehodového deja a škodovej udalosti, pričom znalecký posudok považoval za komplexný v rámci daných možností a na ďalšie otázky už nie je možné dostať odpovede, pretože odpovede znalca by boli len jeho hypotetické úvahy, keďže nepoznáme rozmery kameňa. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku z dôvodu , že znalec v celom rozsahu sa spravoval pokynmi súdu , zodpovedal v rámci možností na položené otázky, predložená mu bola fotodokumentácia zo strany žalobcu, pričom žalobca nesie zodpovednosť za to, že znalcovi nepredložil farebné fotografie, nemôže sa brániť tým, že znalec ich nežiadal, znalec sa zaoberal a vyhodnotil technickú prijateľnosť vzniku škody podľa deklarovaného spôsobu vzniku škody uvádzanej žalovaným.

12.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že v konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.